Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.

Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ján Balciar ju pôvodne kúpil ako starú vojenskú ubytovňu. Od človeka s pochybnými kontaktmi. V ochrannom pásme Nízkych Tatier. So zámerom, že pri nej urobí aj turistickú útulňu.

Dnes je všetko inak. Luxusná nehnuteľnosť s výhľadom na Ďumbier si hľadá nového majiteľa za vyše milión 600-tisíc eur.

Jej príbeh a za ňou príbeh jej majiteľa už roky sleduje investigatívny novinár Aktualít Martin Turček. Už v roku 2019 odhalil, že Ján Balciar ako šéf vojenských tajných v generálskej hodnosti disponuje majetkom v hodnote viac ako tri milióny eur.

Svoje majetkové pomery doteraz verejne nevysvetlil a na otázky neodpovedá ani dnes. Vzhľadom na jeho bývalé pozície a citlivé funkcie, ktoré zastával, pretrvávajú pochybnosti o primeranosti a transparentnosti jeho majetku, napriek tomu, že dnes je dôchodca.

Na tému sa pozrieme s Martinom Turčekom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico v prvých reakciách o Viktorovi Orbánovi stále hovorí ako o svojom vzore. „Jeho ťah na bránu, pokiaľ ide o ochranu suverenity a národných záujmov, bol a vždy bude pre mňa veľkým príkladom," napísal predseda vlády. Čo Orbánova porážka znamená pre Roberta Fica a zostane v Európskej rade ako povestný kôl v plote? „Odchádza spojenec Vladimíra Putina a jeho najdôležitejší komunikačný kanál," hovorí riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.

Expert na maďarské reálie dodáva, že Robert Fico ho nebude vedieť v očiach Kremľa plnohodnotne zastúpiť.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Aj takto vyzerala maďarská predvolebná kampaň. U našich susedov sa cez víkend konajú kľúčové parlamentné voľby.

A po šestnástich rokoch nepretržitej vlády Fideszu a obdobia premiéra Viktora Orbána, má krajina nádej na zmenu. Väčšina prieskumov preferencií totiž naznačuje víťazstvo opozičnej strany Tisza.

Chystajú sa voliči a voličky zrátať Viktorovi Orbánovi, to čo v krajine napáchal? A ustojí Orbán najťažšiu skúšku svojej politickej kariéry?

Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so zahraničnou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou.

„My nevieme vyšším územným celkom ani mestám nič prikazovať. Prirodzene očakávam, že by predstavitelia samospráv museli pred voľbami zvažovať, či by takéto návrhy vlády odmietli,“ odôvodnil predseda vlády.

Na jeden mesiac navrhuje ceny lístkov znížiť o 30 až 50 percent.

Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska si nemyslí, že mestá premiérovu výzvu splnia. „Možno jedno či dve mestá zavedú na výzvu vlády zľavy na dopravu," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Kresťanskodemokratické hnutie čaká v parlamentných laviciach personálna zmena. Ekonomický expert a muž, ktorý do volieb kandidoval z druhého miesta hneď za predsedom, sa rozhodol pre radikálny krok. Poslanec KDH Jozef Hajko sa k 15. aprílu vzdá poslaneckého mandátu. Dôvodom je jeho presvedčenie, že sa hnutie dostatočne nevenuje reálnym problémom ľudí a jeho súčasná línia mu nevyhovuje.

Podcast pripravil Marek Biró

„Návrh vzniká v čase, keď je politický diskurz silno naklonený proti prieskumným agentúram. Vyvoláva to obavy, či je zámerom skutočne len transparentnosť, alebo vytvorenie „biča“ na agentúry“, hovorí Jakub Hankovský z agentúry Ipsos. „Hrozí tu riziko zvýšenej autocenzúry médií aj agentúr pod rizikom sankcií alebo kontrol zo strany Štatistického úradu, čo nie je nezávislý orgán, ale orgán štátnej moci“, dodáva.

Bič na prieskumné agentúry. Prichádza s ním SNS Andreja Danka v podobe návrhu zákona, ktorým chce prísnejšie regulovať prípravu i zverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Tých o preferenciách strán. Ak pred časom Andrej Danko volal po odvolaní šéfa Štatistického úradu a neúspšne – pri nízkych číslach pre jeho stranu – teraz chce meniť rovno zákon. Pri zlej interpretácii prieskumov počíta aj s pokutami do stotisíc. A novou komisiou, ktorá má kontrolovať prieskumné agentúry.

Tie reagujú, že návrh je v rozpore s pravidlami Únie.

Na problém sa pozrieme s Jakubom Hankovským zo Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).

Pripravil Jaroslav Barborák.

Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.

Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.

Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.

O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.

Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?

Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš.

Moderuje Peter Hanák.

Diskriminačná, nepredvídateľná a najmä zlyhávajúca lieková politika sa bude meniť. Nohu do dverí vládnej moci dal svojim podnetom na Ústavný sud ombudsman. Ako sa mu podarilo presvedčiť premiéra? A máme dnes na Slovensku dve zdravotníctva - jedno pre tých, čo si môžu zdravie finančne dovoliť a to druhé, pre nás ostatných? Sú ľudské práva v tomto štáte závislé na majetku a sociálnom statuse? Aktuality Nahlas, dnes s ombudsmanom Róbertom Dobrovodským.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Na protesty však už prichádzajú len stovky či desiatky Slovákov a Sloveniek. V minulosti sa napríklad v uliciach Bratislavy zišlo aj 50-tisíc ľudí.

Čo sa vlastne stalo s opozičným odhodlaním protestovať? Sú občania vyčerpaní alebo chýbali protivládnym zhromaždenia jasne splniteľné ciele?

Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym. Podcast moderuje Frederika Lodová.

Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.

Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dôvody? Vedenie PS hovorí o nejasnom pôvode jeho majetku, pokusoch o korumpovanie vlastných poslancov aj o nevhodnom správaní k ženám. Martin Pekár však obvinenia odmieta a hovorí o účelovej politickej likvidácii, ktorej cieľom bolo odstaviť ho z kandidatúry na post podpredsedu strany.

O tom, či ide o úprimnú snahu hnutia o očistu, alebo o boj o moc pred voľbou nového vedenia, sme sa rozprávali v najnovšom podcaste Aktuality Nahlas so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

V podcaste sa dozviete:

1. Kto je Martin Pekár a prečo bol pre PS roky nedotknuteľný.
2. Čo odhalil uniknutý e-mail a prečo hnutie začalo konať až po tlaku Petra Pčolinského.
3. Ako sa Pekár bráni obvineniam z nevhodného správania a odkiaľ vzal státisíce na pôžičky pre stranu.
4. Či táto kauza môže v očiach voličov prekryť rastúce preferencie hnutia v najnovších prieskumoch

Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil.

Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb.

Nahrával Peter Hanák.

Plánovaný iránsky Blitzkrieg sa Donaldovi Trumpovi evidentne rozsýpa pod rukami. Napriek sérií masívnych raketových a leteckých úderov sa Irán vzdať odmieta a konflikt tak čoraz viac eskaluje. Úzkym hrdlom sa stáva Hormúzsky prieliv, ktorého dlhodobá blokáda je schopná poslať svetovú ekonomiku do globálnej recesie. Zatiaľčo Izrael si plní svoje dávne bezpečnostné sny, americký prezident vyžaruje čoraz väčšiu zmätenosť i bezradnosť. Kam sa vlastne uberá vojna o Irán, o čo ide Spojeným štátom a ako ju pocítime my - tu v Európe? Téma dnešného denného podcastu s Andrejom Žiarovským.

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s Andrejom Žiarovským, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kým strana hovorí o znepokojení z jeho pôsobenia, Ferenčák vyťahuje ťažký kaliber. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok proti nemu vraj spustil politické hry a chce poslanca kriminalizovať.

Čo to ale znamená pre parlament? Postarala sa strana o to, že v národnej rade bude koalícii chýbať ďalší Hlas? A budú vôbec teraz vedieť schvaľovať zákony?

Viac o parlamentných počtoch, ale aj o Ferenčákovej osobe nám vysvetlí vedúci politického oddelenia v Aktualitách Martin Sliz.

Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.

V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

A premiér pokračuje v načrtnutom – zhodiť zo stola „legislatívnu mŕtvolu“ v podobe zákona o rušení úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Slovensku totiž hrozí, že by prišlo o stovky miliónov z Plánu obnovy.

Po roku opäť avizuje návštevu Moskvy, s ktorou chce oslavovať víťazstvo nad nacizmom.

A ak sa opozícii podarilo vyzbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu o odvolávaní obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, skúškou odolnosti pre Smer a jeho podporovateľov bude až 37 pojednávacích dní, maratón, ktorý sa roztočí v máji.

Čím žije Slovensko a čím jeho politická reprezentácia? Pozrieme sa na to s Petrom Bárdym.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

RTVS sa v júli 2024 premenila na STVR. Vedenie Martiny Flašíkovej odvtedy čelí kritike za rušenie relácií, stopnuté reportáže a údajný vplyv politických nominantov v Rade STVR. Aktuálne inštitúcia prepúšťa 60 ľudí, primárne kritikov a lídrov štrajkového výboru. Viac o „čistkách” povie redaktorka Frederika Lodová, ktorá tému dlhodobo sleduje a dnes prinesie informácie o finálnom zozname prepustených.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako strašiak Maďarov. Do tejto pozície ho stavia Viktor Orbán pred aprílovými parlamentnými voľbami. Jeho tvárou zaplavil na bilbordoch celú Budapešť. A verejnú debatu aj slovami, že on a jeho rodina sú na muške Zelenského mužov. Je vládny Fidesz mesiac pred voľbami v pozícii, že mu pomôže už len mobilizácia strachom? Prečo sa práve Zelenskyj stal jednou z nosných tém maďarskej politiky a čo to hovorí o stave kampane krátko pred voľbami?

Téma pre Stanislavu Harkotovú.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?

Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?

Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.

Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“?

Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“.

Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas nám o obsahu Kočnerovej výpovede z prvej polovice dňa viac povie Laura Kelloo Kalinská, ktorá proces sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.

Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.

Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.

A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.

A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.

S politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.

Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.

Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?

Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.

Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?

Téma pre energo-experta Radovana Potočára.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.

Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?

Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.

Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.

Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.

Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.

Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.

Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť.

Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?

Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.

Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.

O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.

Podcast pripravil Marek Biró.

Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?

Nahrával Peter Hanák.

„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov.

Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.

Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol.

Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.

Moderuje Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

„Majetok, ktorý neviete vysvetliť, by mal podliehať 90-percentnej dani.“ To sú slová Jaromira Čižnára, bývalého generálneho prokurátora, ktorý sľuboval sprísenie kontrôl majetku verejne činných osôb. Dnes je všetko inak.

Jaromír Čižnár je už na dôchodku, no jeho rodinné portfólio pôsobí ako menšia realitná kancelária so 16timi bytmi v Košiciach a dvomi luxusnými rezidenciami v bratislavskom River Parku.

Čižnárov syn odpovedá na otázky o pôvode peňazí stroho – obchodným tajomstvom. Ako sa dajú kúpiť miliónové byty, keď vaša firma vykazuje státisícové straty?

„Na Slovensku máme zákon o pôvode majetku, tento zákon je však nefunkčný. Nikdy sa nedopracoval k človeku, ktorý by svoj majetok nevedel vysvetliť. A to sa tomuto zákonu podrobovali aj mafiáni,“ hovorí reportér Martin Turček.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.

V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.

Nahrával Marek Biró

Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026.

Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy.

Moderuje Peter Hanák.

O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.

Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.

O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.

Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.

Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).

„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

To je téma dnešného videopodcastu s právnikom Nadácie Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Venovať sa však budeme aj rozpadajúcemu sa boju s korupciou, na ktorého žalostné výsledky iba nedávno upozornil samotný Generálny prokurátor.

Účelové a na mieru šité novely trestnej legislatívy, oslabenie polície, ako aj likvidácia špecializovaných a vysokokvalifikovaných útvarov a inštitúcií, vysvetľuje Ľubomír Daňko.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Pokles preferencií Smeru nezastavuje ani strašenie Šimečkovou mamou“, tvrdí politológ Jozef Lenč. „PS bude musieť spozornieť až v momente, ak by sa kauza premietla do preferencií“, dodáva.

Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.

Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.

„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.

Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.

Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.

Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.

Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.

Nahrával Peter Hanák.

Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”.

Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina.

Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska?

“Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS

No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy?

Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

Systém odpadového hospodárstva má problémy. Existuje skupina podnikateľov, ktorí sa „vezú zadarmo“. Náklady nesieme všetci. Štátu však chýbajú kvalitné dáta, hovorí šéf Zväzu odpadového hospodárstva Ján Chovanec.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba však nepočúval odborníkov a narýchlo predložil novelu. Chce do systému pretlačiť štátnu firmu. Je tam stret záujmov, keďže štát bude podnikať v odvetví, ktoré sám reguluje, vysvetľuje Chovanec. „Ani v koalícii nie sú všetci presvedčení o správnosti tejto novely,“ hovorí.

Lepšie by bolo riešiť veci, kde Slovensku hrozia pokuty zo strany Európskej únie. Mal by sa riešiť zber textilného odpadu alebo ohorkov z cigariet.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová, Adam Obšitník a Marek Orihel.

Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.

„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.

Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.

„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.

A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.

Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.

Nahrával Peter Hanák.

V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.

Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.

Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.

To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.

A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.

K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.

Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.

Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.

Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.

Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.

Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.

Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.

„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Andrej Danko preto v diskusnej relácii Sobotné dialógy prekvapil nezvyčajne ostrou kritikou svojho najbližšieho politického partnera. Podľa neho Robert Fico v poslednom čase inak rozpráva aj inak koná, čo pripisuje nielen jeho veku, ale aj fyzickej únave po všetkom, čím si v politike prešiel.

Rozbuškou sa stalo vyjadrenie Roberta Fica, ktorý prirovnal SNS a Hlas k pomalým somárikom vedúcim do opozície, zatiaľ čo on sám chce ísť „do pekla na peknom bielom koni“. Hoci Fico tým zrejme len vyzýval partnerov k razantnejšej predvolebnej politike, Danko to vzal osobne.

„SNS s Robertom Ficom do pekla nepôjde nikdy,“ reagoval Danko a zároveň premiérovi vyčítal neriešené kauzy ako tender na záchranky či problémy v zdravotníctve.

V dnešnom podcaste bude počuť a vidieť šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a vedúceho politického oddelenia Martina Sliza.

Moderoval Marek Biró.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Prečo sa súd začína už po tretí krát, a môžeme čakať, že to opäť potrvá roky? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas sme sa spojili s Marekom Biróm, ktorý dnešné pojednávanie sledoval priamo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.

Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.

Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.

No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.

Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.

Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.

Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?

Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?

Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.

„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.

Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?

„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.

Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.

Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.

Moderovala Frederika Lodová.

Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.

Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.

V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.

Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.

„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.

Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.

Moderuje Peter Hanák.

Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.

Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Moderoval Marek Biró.

Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.

Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?

Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová.

Moderovala Frederika Lodová.

Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.

Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska.

A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka:

„Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“.

Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.

V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?

Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

V dnešnom podcaste budete počuť Júliusa Barcziho, teoretika umenia, ktorý v rokoch 2014 až 2018 viedol Múzeum Betliar. Barczi je zároveň čerstvým členom iniciatívy Otvorená kultúra, ktorá začína pripravovať plán obnovy a odolnosti kultúry. Aj o ňom sa v rozhovore dozviete viac.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo.

Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.

Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti.

Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?

Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.

https://ipcko.sk/

Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?

„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.

Moderovala Kristína Braxatorová.

Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.

Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.

Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?

O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.

Nahrávala Katarína Runnová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.

O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.

„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.

Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.

Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.

Nahrával Vladimír Amrich.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.

Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.

No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.

Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?

V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. 

Moderovala Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.

Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.

Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.

Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?

Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.

Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.

Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?

Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.

„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Počúvate špeciálne vydanie (dostupné aj vo video verzii) podcastu Aktuality Nahlas. Dnes o novej bezpečnostnej stratégii USA. Hrozí Európe a teda i Slovensku vojna?

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.

Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.

Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.

Viac si vypočujte v našom podcaste.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.

Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.

V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.

Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.

Nahrával Vladimír Amrich.

Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.

Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.

Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. 

Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?

Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.

Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.

No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.

Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. 

Nahrával Peter Hanák. 

Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.

Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.

Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.

Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.

Nahrával Vladimír Amrich.

Z 28 na 19 - na toľko sa mal znížiť počet bodov mierového plánu pre Ukrajinu. A ak ten pôvodný považoval Kyjev a jeho európski spojenci za „zoznam želaní Kremľa“ – hoc z pera Washingtonu, nový – po úpravách „koalície ochotných“ – sa môže stať bázou pre ďalšie rokovania. 

Z Kyjeva zaznieva opatrné „áno“, doplnené „potrebou ďalších úprav“. 

A Moskva? Ak v AbúZabí americká strana o rokovaniach s ruskou delegáciou hovorila v termínoch „dobré“ a „zostávame optimistickí“, kontrastne pôsobia pokračujúce masívne ruské útoky na ukrajinské ciele, nevynímajúc metropolu Kyjev. 

A z viacerých európskych vládnych adries zaznieva, že „ak sa vojna na Ukrajine skončí, uvoľnia sa ruské zdroje na ovplyvňovanie iných oblastí“. 

Donald Trump najnovšie hovorí už len o „pár zostávajúcich bodoch nezhody“ a chce sa stretnúť so Zelenským.

A čo skúsenosť s prvým obyvateľom Kremľa? Raz už o neútočení hovoril. 

Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. 

„Ja si dokonca myslím, že celá táto akcia s tým 28-bodovým plánom bola vo veľkej miere zo strany Kremľa aj takpovediac PR akcia na ukázanie toho, že v skutočnosti Ukrajina nechce mier. To bolo proste „blame game,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie a analytik Globsecu Miroslav Wlachovský.

„Ukrajina je vo veľmi ťažkom postavení. Je v podstate medzi dvoma mlynskými kameňmi, tak ako to prezident Zelenskyj koniec-koncov povedal. Podľa mňa jednoducho Ukrajina pristúpila k tomu racionálne v tom zmysle, že my musíme teraz ukázať, že máme ochotu rokovať o mieri,“ dopĺňa.

„Ak sa nepodarí dosiahnuť mier, ktorý - a ja to hovorím od začiatku celého tohto - potrestá agresora a odškodní obeť aspoň do nejakej miery, tak proste nebude spravodlivý a povedie k ďalším napätiam, povedie k pokračovaniu konfliktu,“ hovorí Wlachovský. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„U nás interné systémy zlyhali, preto je Úrad veľmi dôležitý. Pán Eštok sa bráni trochu málo právnicky a naivne. Ak by sme jeho obranu uznali, celý systém by prestal fungovať," hovorí bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby v rozhovore pre Aktuality.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. 

Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrh so zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície.

O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.

Nahrávala Katarína Runnová

Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.

Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Situácia sa síce zlepšuje, no stále nie sme pomerom miezd k výkonu ekonomiky ani na európskom priemere, hovorí hlavný ekonóm úradu Vladimír Peciar.

Dozvieme sa z majetkových priznaní naozaj celú pravdu o bohatstve našich politikov? A prečo minister Kaliňák čelí opäť problémom pre svoju vilu v Chorvátsku? Aktuality.sk pripravili rozsiahlu analýzu.

V podcaste budete počuť vedúceho politického oddelenia Martina Sliza a investigatívneho novinára Martina Turčeka.

Moderovala Frederika Lodová

Vo zverejnenej dokumentácii komunikácie sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina väčšina sveta hľadala zmienku o súčasnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Slovenské médiá však prišli s informáciou o komunikácii s akýmsi Mirom. Ukázalo sa, že ide o úspešného diplomata a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý dnes pôsobí ako poradca premiéra Fica.

Čo všetko vieme o vzťahu Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom? A ako sa ku škandálnym zisteniam stavia vládna koalícia na čele s Robertom Ficom? Aj o týchto témach sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas rozprávala Kristína Braxatorová so šéfom zahraničného oddelenia Paľom Štrbom a so šéfom domácej redakcie Martinom Slizom.

„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. 

Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?

„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.

Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.

O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. 

Nahrávala Katarína Runnová

V minulosti pritom tieňové kabinety neboli vždy zárukou stability. V roku 2017 z 13 mien OĽaNO skončili vo vláde reálne iba štyria. Aktuality sa pozreli na to, čo tento krok v skutočnosti znamená. Je to teda len marketing, alebo začiatok reálnej programovej spolupráce? A kto sú vlastne tímlídri v ostatných stranách? Viac vám v dnešnom podcaste vysvetlí vedúci politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz. 

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.

Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.

Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.

Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?

V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.

Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?

V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.

Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.

Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.

Moderovala Frederika Lodová

Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?

Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.

Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov?  Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?

To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.

Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?

Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.

Nahrával Peter Hanák.

Prečo presne sa na Slovensko zvyšuje počet takzvaných horalkových krádeží? Je to naozaj v obchodoch také zlé? A majú sa občania obávať o svoju bezpečnosť?

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý sa téme venoval. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.

V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

„Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák.

Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?

O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.

Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.

Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.

Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.

Nahrával Peter Hanák.

Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?

Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.

Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.

Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.

Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?

„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.

Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.

Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. 

Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.

Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? 

O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.

Nahrávala Katarína Runnová

Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. 

Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?

Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.

Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“

V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? 

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.

Nahrával Peter Hanák.

Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.

Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.

Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.

Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.

České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. 

Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.

Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.

O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.

Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. 

Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.

Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Predkladateľom novely ústavy išlo podľa slov KDH o ochranu statusu quo. Predseda mimoparlamentnej Kresťanskej únie, ktorú v parlamente po smrti Anny Záborskej zastupuje už len jeden poslanec Richard Vašečka zašiel ešte ďalej. Ako povedal v júnovom rozhovore pre Aktuality, rozdiel po zmene ústavy by mal byť viditeľný v tom, že štát už nikto do budúcna neprinúti, aby rešpektoval zmenu pohlavia.

„Mne ide o to, že štát nebude mať povinnosť rešpektovať iné ako biologické pohlavie. Nesúhlasím s tým, aby niekto, kto pocíti, že jeho pohlavie je iné, bol oprávnený žiadať, aby sa tomu štát prispôsoboval podľa jeho aktuálneho pocitu," povedal v júni Krajniak.

Čo táto zmena ale v praxi spôsobí? „Zmena nebude platiť retrospektívne,” hovorí Dominika Patzko, právnička poradenského centra organizácie Inakosť. A tak by sa nemala dotknúť už platných dokladov, či dnes fungujúcich rodín, teda aspoň v teórii. „Prax je na Slovensku často iná,” dodáva Patzko.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.

Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. 

Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. 

Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?

Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom. 

Jednou z hlavných je obava, že ak sa bývalý premiér Andrej Babiš vráti k moci, Česi by mohli dopadnúť podobne ako Slováci.

Známy český herec Ivan Trojan napríklad na svojom Instagrame zverejnil video, kde mladých ľudí pozýva k volebným urnám a naznačuje, že len vysoká volebná účasť môže našich susedov ochrániť pred slovenským scenárom. Podobný odkaz venoval Čechom aj scenárista a herec Zdeněk Svěrák, ktorý ľudí vyzval, aby volili lídrov, ktorým záleží na demokratických hodnotách. V opačnom prípade by „mohli dopadnúť ako bratia Slováci.“

Fakt, že snaha vyhnúť sa podobnému politickému smerovaniu ako Slovensko sa stala jednou z hlavných tém predvolebnej kampane, potvrdzuje aj český politológ Aleš Michal. Podľa jeho slov bolo cieľom kampane ukázať voličom na slovenskom príklade, ako by krajina vyzerala pod vládou radikálnych strán.

„Tieto debaty sa sústredili najmä na zdôraznenie kontrastu medzi Slovenskom a Českom, či už ide o slabosť slovenských inštitúcií v porovnaní so silným českým Ústavným súdom, alebo o rolu prezidenta Petra Pavla a dvojkomorového parlamentu,“ uviedol Michal.

Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať, zhodujú sa ekonómovia. Rast ekonomiky aktuálne brzdí konsolidácia ale aj problémy v zahraničí. Popri tom sú tu aj dlhodobé výzvy, na ktoré sa musí slovenský trh práce pripraviť.

S ekonómom Michalom Lehutom sme sa rozprávali aj o globálnych megatrendoch. Migrácia, starnutie, umelá inteligencia a automatizácia ale napríklad aj boj s klimatickou zmenou budú v najbližších dekádach formovať naše pracovné životy.

Ako bude vyzerať pracovný trh v budúcnosti, a ktorí pracovníci budú prosperovať?

Hlavný súboj sa odohráva medzi hnutím ANO expremiéra Andreja Babiša, ktoré je jasným favoritom prieskumov, a prozápadným blokom súčasného premiéra Petra Fialu.  

V najnovšej epizóde podcastu Aktuality Nahlas sme sa so zahraničnopolitickým redaktorom Pavlom Štrbom pozreli na to, čo tieto voľby znamenajú pre bežného slovenského pozorovateľa.

Nahrával Marek Biró

Peniaze majú prísť zo škrtov na ministerstvách aj v samospráve. Presné čísla musí trojkoalícia predstaviť v najbližších dvoch týždňoch. Zatiaľ kompletný zoznam nemá ani ministerstvo financií.

Prvé čísla tak prichádzajú v úlomkoch. Napríklad od SNS, predseda poslaneckého klubu Roman Michelko hovorí, že na ministerstve kultúry ušetria 27 miliónov cez prepúšťanie 360 ľudí a zlučovanie podriadených organizácii.

Robert Kaliňák na ministerstve obrany sľubuje ušetriť ďalších 200 miliónov. Jednotlivé ministerstvá mali presné čísla oznámiť už v polovici septembra, ako od nich žiadal minister financií Ladislav Kamenický.

Aká je politická sila Ladislava Kamenického a dokáže vyskladať zvyšok konsolidačného balíka v sľubovanej výške? Pýtali sme sa redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.

Nahrávala Kristína Braxatorová

Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. 

Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. 

Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? 

Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Nahrával Peter Hanák. 

Ako sa na slovensko-čínske rokovanie pozerá expert na oblasť Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdia?

„Tá návšteva je pomerne problematická. Jeden rozmer je otázka cenzúry, no to je menší problém stretnutia a celej spolupráce. Za väčší považujem otázku spolupráce v budovaní technologickej infraštruktúry. Otvorila ju minuloročná návšteva premiéra Fica v Číne a vidíme, že postupne naberá na obrátkach,“ hovorí expert Šimalčík. „Je to podľa mňa ešte väčšie ohrozenie, lebo tu hovoríme o tom, že v kritickej digitálnej infraštruktúre by sa mohli objavovať čínske technológie, ktoré z nášho pohľadu predstavujú bezpečnostné riziko,“ dopĺňa. Ilustráciou majú byť prípady úniku dát.

„V oblasti technológií a umelej inteligencie Čína nemá záujem prijímať európsku či americkú reguláciu. Má záujem na šírení vlastných rámcov,“ poukazuje Šimalčík.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.

„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.

Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?

„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Neprešli ešte ani dva roky od nástupu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a Fond na podporu umenia sa podarilo spolitizovať. Moninanti rezortu zmenili rozdelenie peňazí, s ktorými fond disponuje. Na priority ministerstva kultúry pôjde v budúcom roku sedem a pol milióna eur. Teda štvrtina celkového rozpočtu FPU.

Pocítia to knižnice, nezávislé divadlá, galérie aj regionálne kulturné centrá.

„Od minulého roka, kedy došlo k zmene zákona o FPÚ, prichádza k postupnému ovládnutiu verejnoprávnej nezávislej inštitúcie priamo ministerstvom kultúry. Tento bod, kedy dokumenty fondu pripravuje zamestnankyňa ministerstva, je toho zavŕšením," hovorí o zmenách vo fungovaní FPÚ Ľudovít Nápoký, koordinátor organizácie Anténa - sieť pre nezávislú kultúru.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Kristína Braxatorová.

Nahrávala Frederika Lodová

Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.

Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.

Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. 

Moderuje Marek Biró.

Energopomoc sa má vyplácať na základe výšky príjmu. Vláda sa zrejme pripravuje na to, nastaviť hranicu veľmi štedro. S analytikom energie-portal.sk Radovanom Potočárom disktujeme o rizikách aj pozitívach novej legislatívy.

„Oproti súčasnému stavu to bude určitý posun, ale naozaj iba o slepačí krok. Iba ťažko sa bude dať hovoriť o adresnosti,“ hovorí Potočár.

„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.

Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.

A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.

Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?

Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.

Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.

To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.

Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.

Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.

Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.

„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.

Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.

V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.

Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prísľuby o stabilizácii príjmov krajov, miest a obcí, ktoré dali politici pred voľbami, zostanú zrejme len na papieri. Zásahmi do daňového systému sa postupne okresal hlavný zdroj príjmov miest a vyšších územných celkov.

Ako sa konsolidácia na úrovni samospráv dotkne bežného života obyvateľov Slovenska vysvetľujú v podcaste Aktuality Nahlas predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.

Nahrával Vladimír Amrich

Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.

Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.

Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. 

O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu ⁦Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.

Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.

Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.

Nahrával Peter Hanák.

Podstatou sporu podľa Otvorenej kultúry však nie je pravosť či nepravosť busty, ale podozrenie, že Lukáš Machala prekročil pri odvoze busty z Levoče do Topolčianok svoje kompetencie.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.

Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. 

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.

Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?

Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.

„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.

Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.

Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Analytik Matej Šimalčík, ktorý sa zaoberá Čínou, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, čo ide Fico v Číne robiť, či má Slovensko s Čínou spoločné záujmy, aké sú európske vzťahy s Čínou, aké z toho vyplývajú riziká, ale aj prečo je Čína na strane Ruska. Je za tým záujem Číňanov zmeniť usporiadanie sveta, a to v prospech veľkých hráčov a v neprospech malých štátov ako je Slovensko, upozorňuje Matej Šimalčík.

Nahrával Peter Hanák.

V minulosti sa vďaka majetkových priznaniam sudcov podarilo odhaliť napríklad to, že Štefan Harabin ušetril takmer celý svoj ročný plat a ešte nakupoval pozemok v hodnote dvoch ročných platov. Jeho syn sudca pritom dostal obrovský finančný dar a odmietol vysvetliť od koho.

V Aktualitách sa do majetkových priznaní sudcov roky pozeral investigatívny reportér Martin Turček. Dnes nám v podcaste vysvetlí, o aké informácie verejnosť príde, prečo a kto bude kontrolovať sudcovské majetky.

Nahrával Peter Hanák.

Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.

Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.

„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Krajinu tak Ficov kabinet a jeho okolie sýti napríklad problémami splnomocnenca Kotlára, ktorý nevie prehryznúť analýzu vedcov SAV, ktorá zmietla tú jeho o škodlivosti mRNA vakcín.

Ficova „dymová clona“ na počkanie – aj tak o ňom píše komentátor Peter Bárdy. A o premiérovom okolí ako o matrioškách s ich kvalitami. Aká politická jeseň nás čaká? Téma pre šéfredaktora Aktualít.

„Smer je aktuálne druhá najsilnejšia strana, no s potenciálom mobilizovať ľudí, aby bola prvou. Oni sa naozaj vedia cez extrém a talent Roberta Fica prihovárať ľuďom aj s extrémistickými témami. Vedia zabodovať,“ tvrdí Bárdy. „Tam to aj smeruje. Preto Ľuboš Blaha vykrikuje veci, ktoré vykrikuje. Preto sa mladý Erik Kaliňák s Richardom Glückom stretávajú s bratmi Tateovcami. Preto sa Erik Kaliňák vyjadrí, že Danny Kollár je obeť systému,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo je za aktuálnym poklesom, ktorý pretrváva? A kam odchádzajú voliči Roberta Fica? Otázky pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS.

„Rozhodne by mali byť znepokojení. Stratiť päť percentuálnych bodov v priebehu pol roka je relatívne zásadné,“ hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS, ktorá robí prieskumy voličských preferencií. „Stále viac voličov koalície vníma aj nestabilitu samotnej koalície,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.

Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.

„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.

Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.

Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.

https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ 

Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.

Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.

Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? 

Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.

Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.

Predseda liberálov Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk potvrdil, že Richard Sulík sa v budúcich voľbách na kandidátke SaS neobjaví. Dôvodom je aj to, že sa od nenávistných prejavov svojho syna nedokázal dištancovať. Problematická sa však javí byť aj osoba samotného zakladateľa.

Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, kde sa dozviete viac o napätí v SaS, o tom, či má Richard Sulík v hnutí ešte nejakých podporovateľov a aké ďalšie kroky strana zvažuje.

Tému vysvetlí politický redaktor Tomáš Kyseľ. Moreduje Frederika Lodová.

O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová.

Moderuje Marek Biró.

Kľúčové rokovanie, na ktorom budú prítomní aj viacerí významní európski lídri – vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – má za cieľ nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako ukončiť pokračujúci vojenský konflikt na Ukrajine.

Trump po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom naznačil, že ak sa má vojna skončiť, Ukrajina pravdepodobne bude musieť pristúpiť na významné kompromisy voči Rusku. Medzi ne by patrilo vzdanie sa kontroly nad Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj obmedzenie svojich snáh o vstup do NATO.

„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reaguje odmietavo a myslím si, že by tak robil akýkoľvek ukrajinský líder po troch rokoch krvavej vojny, v ktorej Rusko zabíja vojakov aj civilistov, znásilňuje ženy aj deti a desiatky tisíc obyvateľov už odvlieklo do Ruska,“ hovorí vedúci zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Práve s ním sme sa rozprávali o tom, aké sú očakávané závery dnešných rokovaní a aký význam môžu mať pre ďalší vývoj vojnového konfliktu.

Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.

Nahrával Peter Hanák.

Prezidentský palác Dankove tvrdenia popiera a posmešný komentár na jeho adresu vydala aj hovorkyňa Smeru. Nejde pritom o prvý útok. Predseda SNS útočil na prezidenta aj pre jeho vojenský výcvik. 

O čo presne Andrejovi Dankovi ide? Sú v hre peniaze, moc, preferencie či iba osobný problém? 

Nahrávali Peter Hanák a Tomáš Kyseľ. 

Pustite si aj spoplatnený podcast Mafiánsky štát. Jeho dnešná nová epizóda je o tom, že Mikuláš Černák sa zrejme do väzby dostal aj z politických dôvodov, a preto mu nepomohol ani údajný veľký úplatok.

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj smeráckeho predsedu zdravotníckeho výboru Vladimíra Baláža, ktorý síce tvrdí, že Kamil Šaško nesie politickú zodpovednosť, ale má zostať ministrom. Oskara Dvořáka za PS sme sa pýtali, či má zmysel odvolávať ministra v lete, a či by nový minister nominovaný Hlasom niečo zmenil.

Nahrával Peter Hanák.

Poslanec, bývalý minister a tiež bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny kedysi pripustil, že cena jedného dovolenkového apartmánu bola 300 tisíc eur. Odkiaľ na to vzali politici? A majú tieto nehnuteľnosti v majetkových priznaniach?

A ako vznikli známa fotka a video s Robertom Ficom v mori? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám o tom viac povie redaktorka Aktualít Kristína Braxatorová, ktorá sa vrátil z pracovnej cesty v Chorvátsku.

Nahrával Peter Hanák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Ak by skončil aj minister, čo sa zmení? Súkromné skupiny ako Agel a Penta zostávajú a generujú zisk napriek početným výmenám ministrov. Vyprodukovali dokonca najbohatších Slovákov. Podľa zdravotníckeho analytika Dušana Zachara to tak môže byť aj naschvál - aby sa v prípade odhalenia zmenil minister, no biznis bežal ďalej.

Vypočujte si, čo je nové v kauze záchrankového tendra, aj čo na to hovorí analytik, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Nahrával Peter Hanák.

Poznámka redakcie: Minister Šaško oznámil zrušenie tendra až po uzávierke tohto podcastu.

Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.

Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.

Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.

Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.

Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.

Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.

No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.

Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?

Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.

Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.

No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.

Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

Ak má byť nová strana konkurenciou Smeru, prečo ho pozval smerácky poslanec Ján Podmanický na oslavy do Starej Bystrice a prečo v jeho prospech podal dovolanie minister spravodlivosti za Smer Boris Susko?

Čo všetko vieme o Zoroslavovi Kollárovi, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetlí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Moderuje Peter Hanák. Zistenia Aktualít pochádzajú z článku Tomáša Kyseľa.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.

Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.

Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Znamená to teda, že verzia hymny od Oskara Rózsu podľa zákona nie je predpísanou štátnou hymnou? A je možné, že sa bude meniť zákon o štátnych symboloch, aby sa ňou mohla stať? Alebo bude znieť naďalej na väčšine podujatí stará hymna?

Viac sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Nahrávali Peter Hanák a Kristína Braxatorová.

Naše podcasty nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty, na Spotify, Apple Podcastoch, na Youtube a aj v iných podcastových aplikáciách. Odporúčame aj naše spoplatnené podcasty Mafiánsky štát a TELO, ktoré sú dostupné len na webe Aktualít po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Strana Smer navyše sama vyhrala voľby s pomocou ovplyvňovania volieb zo zahraničia, na čo už v minulosti upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Maďarský premiér Viktor Orbán platil tesne pred voľbami reklamu na Slovensku, v ktorej strašil migráciou. Na hranice so Slovenskom vtedy Maďarsko pustilo migrantov, ktorých Smer využil v predvolebnom boji. Robert Fico navyše dostal priestor v maďarskej štátnej televízii. Politológ Radoslav Štefančík pripomína aj ruský vplyv.

V dnešnom podcaste budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bíra, ktorý sa rozprával so šéfom organizácie Memo 98. Práve tá mala dostať spomenuté britské peniaze. Na čo konkrétne ich použili? Na podporu žiadnej politickej strany to nebolo. Peniaze išli na nástroj, ktorý ste pred voľbami možno využili aj vy.

Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Naše podcasty nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty, na Spotify, Apple Podcastoch, na Youtube a aj v iných podcastových aplikáciách. Odporúčame aj naše spoplatnené podcasty Mafiánsky štát a TELO, ktoré sú dostupné len na webe Aktualít po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú Pavol Prepiak zo Zväzu automobilového priemyslu SR a analytik portálu Euractiv Radovan Geist.

Nahrával Peter Hanák.

Naše podcasty nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty, na Spotify, Apple Podcastoch, na Youtube a aj v iných podcastových aplikáciách. Odporúčame aj naše spoplatnené podcasty Mafiánsky štát a TELO, ktoré sú dostupné len na webe Aktualít po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Šimkovičová ich pozná ešte z čias pôsobenia v Teleráne. Obidve dosadila na vysoké miesta. Ministerstvo však tvrdí, že spájať tému s rodinkárstvom je zavádzajúce. O aké pozície ide? A čo na to hovorí samotné ministerstvo?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s redaktorkou domáceho spravodajstva Frederikou Lodovou, ktorá s témou prišla ako prvá.

Moderuje Marek Biró.

Chaos okolo financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho pokračuje. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok odvolal svoje slová o pôžičke od prezidentovej sestry. Ministerka hospodárstva a podpredsedníčka strany Denisa Saková zase poplietla fakty. Ako reagovali politici na zistenie Aktualít, že si Hlas požičal peniaze od firmy prezidentovej sestry Evy? A v čom si jednotlivé tvrdenia odporujú? V dnešnom podcaste budete počuť politického redaktora Tomáša Kyseľa, ktorý otvoril tému dlho zamlčiavanej pôžičky Hlasu.

Už v najbližších dňoch sa má v tureckom Istanbule uskutočniť nové kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ako vysvetľuje novinárka Stanislava Harkotová, Kyjev má tri hlavné priority. Prvou je ďalšia výmena vojnových zajatcov, druhou návrat ukrajinských detí unesených do Ruska. Treťou a strategicky najdôležitejšou požiadavkou je príprava na možné stretnutie na úrovni lídrov. Ukrajina sa totiž dlhodobo snaží dostať k rokovaciemu stolu priamo Vladimira Putina.

Podľa Harkotovej však tento formát potvrdzuje, že o zásadnom posune v konflikte nemožno hovoriť. „Pokiaľ by sme sa mali baviť naozaj o rokovaní o konkrétnych veciach, ktoré by súviseli s mierovým urovnaním, tak to by si vyžadovalo trochu iný formát a aj by pri tom stole sedeli iní ľudia,“ uzatvára povedala.

Najväčší sponzor Hlasu. Takýto prívlastok v roku 2022 prischol podnikateľovi Lukášovi Mlynárikovi, ktorý vtedy podporil stranu Hlas sumou 50-tisíc eur. „Jeho dar bol oveľa vyšší ako boli príspevky politikov Hlasu, či už Richarda Rašiho alebo Denisy Sakovej, ktorí stranu podporili sumou okolo 12-tisíc eur,“ vysvetľuje redaktorka Aktuality.sk Iva Zigová.

Mlynárik v tom čase dar vysvetľoval svojím záujmom o politiku, dnes ho však označuje za jednu z najväčších chýb vo svojom živote a Hlas vyzýva, aby peniaze daroval detskému domovu.

PRELINK: https://www.aktuality.sk/clanok/RWtNhxJ/bol-najvacsim-sponzorom-hlasu-teraz-zo-strany-odisiel-ten-dar-bol-chyba-hovori/

Podnikateľ sa zároveň rozhodol vzdať sa svojho členstva v strane. Na konci júna predsedníctvu oznámil, že z Hlasu vystupuje. Tento krok zdôvodnil tým, že smerovanie strany sa už „nezlučuje s jeho predstavou o modernej, efektívnej a skutočne sociálnodemokratickej politike.“

Aký je politický príbeh Lukáša Mlynárika? Prečo sa rozhodol rozviazať spoluprácu s Hlasom? Ako sa darí jeho biznisu, odkedy podporil druhú najsilnejšiu koaličnú stranu? Aj na to sme sa pýtali Ivy Zigovej.

Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.

Nahrával Vladimír Amrich.

To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.

Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.

Nahrával Vladimír Amrich.

„V súčasnosti je pre nás najväčší zásah snaha zmeniť ústavu. Je problematické, ako sa chápe národná identita, ktorá má byť chránená pred EÚ. Našou národnou identitou má byť homofóbia. Pretože novela ústavy hovorí, že LGBTI ľudia nebudú uzatvárať manželstvá, že transrodoví ľudia nebudú môcť žiť so svojou identitou a meniť si doklady. Argumentuje sa len témami, ktoré súvisia s právami LGBTI ľudí,“ hovorí Martin Macko.

Kollár teraz zakladá politickú stranu. O jeho plánoch a prepojeniach na koaličné strany sa budeme rozprávať s reportérom politického oddelenia Tomášom Kyselom a investigatívnym reportérom Martinom Turčekom.

Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.

Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.

„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.

„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.

Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.

Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.

Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.

Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.

Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.

„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.

A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.

„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.

A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.

Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.

Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.

„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/

Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami.

V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.

https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Burzy na ďalšiu eskaláciu vojny na Blízkom východe zatiaľ reagujú vlažne. Nedá sa vylúčiť, že vojna s Iránom vyženie ceny ropy na úroveň sto dolárov za barel. To by prinieslo ďalšie zdražovanie na čerpacích staniciach. Rásť by mohli ceny aj ďalších tovarov a služieb. Teherán sa vyhráža zavretím jedného z kľúčových miest pre svetový obchod s ropou a zemným plynom – Hormuzského prielivu. Bola by to však strela do vlastnej nohy, hovorí v podcaste analytik finančných trhov Dominik Hapl.

Cez úžinu medzi Perským zálivom a Indickým oceánom prúdi pätina všetkej ropy. Surovina však prevažne mieri do Ázie.

Nahrával Vladimír Amrich.

Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.

V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nová analýza Útvaru hodnota za peniaze ponúka odporúčania ako ušetriť.

Nahrával Vladimír Amrich.

Je Slovensko na odstrihnutie sa od ruských surovín pripravené a je hrozba zdražovania reálna?

Na tému sa pozrieme s energoexpertom a bývalým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. „Ak by bol premiér Fico agentom Gazpromu, nesprával by sa inak,“ tvrdí. 

Reaguje aj na pokus o ranné zadržanie exministra Jaroslava Naďa políciou.

„Táto vláda zneužíva orgány činné v trestnom konaní na účelové prenasledovanie politicky aktívnych oponentov,“ reaguje stranícky kolega exministra Naďa Karel Hirman. „Oponentov, ktorí nerobia nič iné, len poukazujú na jej neschopnosť vládnuť, riadiť krajinu, ale naopak obrovskú schopnosť kradnúť, korumpovať, vyvádzať krajinu z EÚ a NATO,“ dopĺňa. „Toto nie je útok na stranu Demokrati, toto je útok na demokraciu ako takú,“ uzatvára.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hlasovanie o zmenách v ústave sa odkladá. Koalícia ho presunula na jeseň. O novele sa diskutovalo od januára a predseda vlády Robert Fico sľuboval, že ústavnými zmenami postaví hrádzu proti progresvizimu. Kresťanskodemokratické hnutie sa rozhodlo hlasovať s koalíciou, no na poslednú chvíľu sa parlamentné počty zmenili — František Majerský (KDH) a Ján Ferenčák (Hlas) odmietli podporiť dnešné hlasovanie.

Schvália poslanci ústavné zmeny v septembri? A čo sa vlastne v parlamente stalo pár hodín pred hlasovaním? Aj na to odpovie redaktor politického oddelenia Aktualít Marek Biró, ktorý tému od začiatku sledoval.

„Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. 

Rozhovor nahrával Marek Biró.

Ukrajina je zrejme v novej fáze vojny. Sledujeme najmasívnejšie dronové útoky na mestá v doterajších dejinách ľudstva, vojenské operácie Ruska sú v aktívnej fáze ofenzívy. Na druhej strane sa zvnútra Ukrajiny ozývajú hlasy o zlyhaní mobilizácie a o strate nádeje, že sa Donaldovi Trumpovi podarí čokoľvek s Ruskom vyrokovať.

Podľa expertky Aktualít na Ukrajinu, Stanislavy Harkotovej, ktorá už niekoľko rokov pôsobí priamo na Ukrajine, ruský prezident Putin stojí pred zásadným rozhodnutím: Či znova masívne mobilizovať bežných Rusov na front, alebo si dať na niekoľko rokov prestávku.

Nahrával Peter Hanák.

„Ja si svoju chybu uznávam, aj sa k nej adekvátne postavím. Splním si povinnosti, ktoré mi výbor uloží,“ povedal pred novinármi.

Chybou bolo, že neuviedol vlastníctvo chorvátskej vily svojej manželky vo viacerých majetkových priznaniach.

„Zákon nepozná výhovorky“ – reaguje Gábor Grendel z opozičného hnutia Slovensko.

Na pôvodne nepriznanú vilu ministra obrany a na ďalšie nehnuteľnosti mocných v Chorvátsku sme sa pozreli s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza penziónov, v ktorých sa síce nedá ubytovať, ale zato sú preplácané z eurofondov, zdanlivo nemá konca kraja. Namiesto poctivého vysvetľovania a umožnenia legitímnej kontroly - napríklad z Europarlamentu, sa však vládna koalícia rozhodla kauzu popierať a kritikov škandalizovať či šikanovať. O čom to vypovedá a naozaj platia slová premiéra Fica, že práve táto jeho vláda nemá žiadny korupčný škandál? Je aj táto kauza dôkazom o pretvávajúcej existencií takzvaných "našich ľudí", ktorí sú - ako sa zdá, mocnejší než vládnuce vlády? No a ako je vôbec možné, že sa z Pôdospodárskej platobnej agentúry - napriek opakovaným hĺbkovým kontrolám NKÚ, stala tak nedôveryhodná a pochybná inštitúcia?

Penziónová kauza nie je vymyslená a nie je ani žiadnou hybridnou operáciou, ako sa nám to snažia nahovoriť predstavitelia vládnej koalície. Svedčí o tom aj fakt, že niektoré prípady prešetruje polícia a dozoruje ich Európska prokuratúra. Brániť sa nielen kritike, ale už aj legitímnej kontrole preto pôsobí podozrivo, ale SMER zrejme konať inak nemôže či nevie, tvrdí pre Aktuality šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry.

Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Poslanci minulý týždeň prijali uznesenie, ktoré členov vlády zaväzuje odmietnuť ďalšie protiruské sankcie.

V dokumente, ktorý pretlačila koaličná SNS, sa konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.

Prijatie uznesenia vyvolalo búrlivé reakcie a otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky.

Kým Andrej Danko ho označuje za „Boží zázrak“, premiér Robert Fico hovorí o politickom uznesení, ktoré nie je právne záväzné.

„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico počas nedeľnej tlačovej konferencie.

Dodal, že toto uznesenie považuje za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.

Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera môžu z „dvojtvárneho“ postoja Roberta Fica ťažiť najmä opozičné strany.

„Opozícia, ktorá chce hlasovať tak, ako ostatné európske štáty, získala do rúk nástroj, ktorým môže Robertovi Ficovi povedať, že je nielen dvojtvárny, ale pohŕda svojím vlastným poslancom, ktorý mu garantuje vládnu moc. Čo je to za odkaz voličovi?“ zamýšľa sa bývalý minister.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.

Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.

„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.

Moderuje Kristína Braxatorová.

Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.

„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.

Nahrával Vladimír Amrich.

Napríklad v prípade reštaurácií sa do výnimky zmestí len taká, ktorá má najviac jedného až dvoch zamestnancov. V praxi tak zrejme väčšina gastropodnikov bude naďalej musieť transakčnú daň odvádzať. 

Naopak, výnimka oslobodí živnostníkov, ktorí sú napríklad stavebnými robotníkmi a mali by byť zamestnaní, avšak sú nútení pracovať na živnosť. 

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas túto problematiku podrobne vysvetlia Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Lidaj a Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska. 

Moderuje Peter Hanák. 

Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss

Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofodov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo bude nový prezident Nawrocki znamenať pre Poľsko, Európsku úniu a Slovensko v nej a ako môže ovplyvniť postoj svojej krajiny k vojne na Ukrajine? 

Rozoberieme s Pavlom Štrbom a Samuelom Škultétym zo zahraničnej redakcie Aktualít. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.

Nahrával Vladimír Amrich.

Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. 

A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. 

Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.

Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.

„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Rozbroje sa stupňujú aj vo vnútri druhej najsilnejšej vládnej strany. Hlasu v uplynulých mesiacoch sústavne klesajú preferencie. Kým niektorí ministri sa otvorene vyhraňujú voči Smeru, predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa drží v úzadí. Aj preto sa aktuálne špekuluje o tom, či ho strana neplánuje vymeniť.

„Nemyslím si, že prípadná zmena predsedu dokáže zmeniť názor ľudí. Dôvera sa buduje veľmi ťažko a nedôvera veľmi ľahko. Matúš Šutaj Eštok urobil všetko pre to, aby mu sociálnodemokratickí a ľavicoví voliči neverili,“ hovorí šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Akákoľvek zmena na stoličke predsedu Hlasu by podľa Bárdyho bola iba maskovacím manévrom.

O tom, ako máme čítať situáciu v koalícii, či nám hrozia predčasné voľby a akú úlohu zohráva v pretrvávajúcich koaličných sporoch vládny splnomocnenec Peter Kotlár, sme sa rozprávali s Petrom Bárdym a redaktorom politického oddelenie Marekom Biróom.

Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. 

V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Malo ísť o prvý plánovanú fyzickú konfrontáciu dvoch slovenských politikov. Po kritike, že takto sa politika nerobí, sa však poslanec za PS do ringu nepostaví a prijíma iba Mazurekovu výzvu na diskusný súboj.

Fyzické súboje sa vyskytli napríklad aj v americkej politike.

Dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Branislava Kováčika sa na to, čo táto epizóda hovorí o slovenskej politike, pýtal Vladimír Amrich v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Moderuje Peter Hanák.

Odporúčame aj minulotýždňovú reláciu NA ROVINU, kde Branislav Kováčik vysvetľuje, aký má tento štýl politiky vplyv na politické atentáty.

„Moji klienti boli pripravení prijať aj oslobodzujúce rozhodnutie, ale len za podmienky, že bude zákonné, odôvodnené a presvedčivé. Ani v jednom prípade sa to prvostupňovom súdu v Pezinku nepodarilo. A je dobré, že títo sudcovia, ktorí dva krát rozhodovali podľa ňa mimo rámca trestného poriadku nebudú ďalej rozhodovať. To sa samozrejme, ale netýka sudcu, ktorý mal odlišné stanovisko," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas advokát rodín obetí Roman Kvasnica.

Reportérka Aktualít Laura Kellö Kalinská hovorí, že nový rozsudok sa nedá očakávať v horizonte najbližších mesiacov, „najprv kauzu dostane nový senát. Možno prídu námietky alebo sa niektorý sudca sám bude chcieť vylúčiť. Potom si majú naštudovať spis a potom sa začne dokazovanie, pravdepodobne od úplného začiatku".

Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?

Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.

S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.

Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. 

„Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. 

Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. 

Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.

Nahrával Vladimír Amrich.

 Zajtra si Slovensko pripomenie prvý výročie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. V mieste zločinu zasadne vláda a strana SMER tam chystá i veľký míting. Ako kto - a s čím, sa na miesto atentátu vracia jeho obeť, premiér Robert Fico? Téma dnešného podcastu Aktuality Nahlas.

 V Handlovej, kde sa 15. mája 2024 uskutočnil atentát na predsedu vlády Roberta Fica, zajtra zasadne vláda a potom spustí strana SMER míting pod názvom „Slovensko proti nenávisti“.

Obeť tohto zločinu sa teda vracia na miesto zločinu voči nemu samému. Ako tento šokujúci zločin zmenil Slovensko, aký dopad má na našu politickú scénu i verejný diskurz, no a ako ho uchopila samotná obeť, teda premiér Fico? To je téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom a redaktorom Aktualít Martinom Slizom.

Témou však bude aj analýza bezpečnostných opatrení okolo premiéra, s investigatívnou reportérkou Annamáriou Dömeovou a bývalým príslušníkom českej URNY Martinom Svozilom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.

O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.

Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.

Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.

Nahrával Vladimír Amrich.

Nová hlava katolíckej cirkvi, americko-peruánsky kardinál Robert Prevost, sa kriticky vyjadroval k politike Donalda Trumpa aj J. D. Vanca. Podľa Jaroslava Barboráka, ktorý roky sleduje dianie v katolíckej cirkvi a aktuálne reportuje z Vatikánu, je však viac ako politika dôležitý duchovný odkaz Leva XIV.

Čo nám hovorí o novom pápežovi, že patrí do rehole augustiniánov? Aké kroky ho v najbližšom období čakajú? Čo si máme všímať v najbližšom období?

Moderuje Peter Hanák. Hosťom dnešného podcastu je Jaroslav Barborák.

Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.

No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?

Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

On síce túto ponuku odmietol ale iné influencerské celebrity ako Rytmus, Dominika Cibuľková, Zuzana Plačková či Jasmína Alagič podobnú ponuku pravdebodne využili, ako sme mali možnosť vidieť v ich podporných videách počas kampane.

Ako pokračujú podnety, ktoré na takúto kampaň tretích strán podala nadácia Zastavme korupciu sme sa pýtali jej experta Ľubomíra Danka.

moderuje Kristína Braxatorová

Za zrušenie nedeľných debát by bol aj predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ten na sociálnej sieti uviedol, že nedele by mali patriť rodinám a nie hádkam politikov.

Podpora od opozície?

Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o nedeli bez politických diskusií.

„Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie vo svojom vyhlásení

Fico na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.

V podcaste sa dozviete:

• Ako tému zrušenia diskusií vníma šéf politického oddelenia Martin Sliz
• Či má pocit, že by téma mohla uspieť
• Ako si vysvetľuje podporu od hnutia Igora Matoviča
• Či sa Robert Fico zaoberal debatami už v minulosti
• Ako tému vníma šéfredaktor Peter Bárdy
• Či je presvedčený, že ide o dymovú clonu
• Ako si spomína na Fica a jeho začiatky v debatách
• Prečo sú debaty dôležité
• Čo je dôvodom premiérovej antipatie k tomuto formátu

Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. 

A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. 

A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? 

Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? 

Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V dnešnom podcaste budete počuť ministrov Tomáša Druckera a Roberta Kaliňáka, ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha a šéfa rozpočtovej rady Jána Tótha. 

Moderuje Peter Hanák.

Pripomenieme si ju s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu. 

„To je zneužitie polície na politické ciele“, hovorí novinárka, pričom poukazuje na čerstvý prípad úniku videa s premiérovým atentátnikom Cintulom, pri ktorom policajná inšpekcia tvrdí, že sa nedopracovala k osobe, ktorá za ním stojí. Paradoxne ide o video, ktoré bolo nahraté na policajnej stanici. „Prístup k tomu videu mali dvaja-traja ľudia, určite z radov polície a policajná inšpekcia nevie zistiť, kto to pustil médiám?“, čuduje sa novinárka Lesná. 

Hovorí, že dnes za premiéra Roberta Fica je situácia „oveľa nebezpečnejšia“ ako za Vladimíra Mečiara na konci deväťdesiatych rokov. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.

Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.

Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.

Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry.

"Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.

Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.

O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.

Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.

Nahrával Vladimír Amrich.

Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. 

„Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.

Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.

Stelesňovala ho veta:  „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu  „Todos" - teda všetci či pre všetkých.  „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.

Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery. 

 „Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František.

 Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?

To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom. 

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? 

Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. 

Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.

„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.

My pri našich klientoch nerozlišujeme či sú pravičiari alebo ľavičiari, nedelíme ich na liberálov a konzervatívcov. My jednoducho pomáhame. Úprimne preto tomuto útoku nerozumiem, hovorí šéf správnej rady Ligy Martin Knut. Prečo sa nosná organizácia - v tak prepotrebnej téma akou je duševné zdravie, stala predmetom politických hier vedených priamo z Úradu vlády? Čo vedie vládnu koalíciu k škandalizovaniu aktívnych občanov a aké motívy sa za tým skrývajú? Je financovanie mimovládok skutočne netransparentné alebo ide len o zámienku ako umlčať hlas Tretieho sektora? Prečo táto moc potrebuje neustále živiť v spoločnosti hnev? No a napokon, čo to hovorí o stave duševného zdravia tejto spoločnosti a ako by to tu vyzeralo, ak by to Tretí sektor kvôli neutíchajúcim útokom moci jednoducho vzdal?

Parlament sa dnes pustil do limitovanej - 12 hodinovej, diskusie k vládnej snahe zregulovať mimovládny sektor. Tento takzvaný "ruský zákon" - ako ho nazvali samotné mimovládky, robí z Tretieho sektora akýchsi bližšie nešpecifikovaných lobistov, ukladá im povinnosti podľa Infozákona a nuti ich aj k rozsiahlemu zverejňovaniu pomerne drobných súkromných darcov. Mimovládky to považujú za diskriminačnú šikanu - pretože napríklad lobing sa netýka farmafiriem, právnických kancelárií či developerov a netýka sa dokonca ani samotných lobovaných - teda poslancov, ministrov či ďalších verejných činiteľov. Obava panuje i nad gumenými - a preto zneužiteľnými definíciami, ktoré môžu viesť k neodôvodneným pokutám alebo až k rušeniu mimovládok. No a neodôvodnené rozšírenie informačných povinnosti zasa otvára dvere k šikanóznemu zahlcovaniu nepohodlných neziskoviek. Vládna koalícia však na zregulovaní mimovládok trvá a odôvodňuje to potrebou väčšej transparentnosti i kontroly financovania neziskoviek.

História ukazuje, že moc sa vždy bála slobodných ľudí a Tretí sektor je plný vzdelaných ľudí, ktorí chcú robiť dobro, majú svoj názor, nedajú sa tak ľahko manipulovať a myslím si, že toto vládnej moci - v jej predstave o autokratickej vízií, stojí v ceste. Veľmi im vadíme, viac než napríklad nedostavané diaľnice, tvrdí Martin Knut. Podľa neho aktuálna moc čoraz viac priškrcuje slobodu pretože má predstavu, že verejný priestor patrí iba im.  

Ustojí Tretí sektor tento tlak a aké dôsledky - nielen na mimovládky, ale na celú našu spoločnosť, by malo prijatie takéhoto vládneho biča? A napokon, to podstatné: Ak sa moci podarí osedlať si mimovládny sektor, kto bude nasledovať a dovolíme to ako spoločnosť?

Po včerajšej tlačovke predstaviteľov SMERu si na Úrad prišli vyžiadať dôkazy o údajných podozreniach z netransparentného a nezákonného nakladania s európskymi peniazmi príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident v relácii Sobotné dialógy na STVR nešetril ani kritikou zákonov, ktoré vládna koalícia predkladá do parlamentu. „Už sa nedá hovoriť o tom, že Peter Pellegrini je podržtaška, ako sa ho doteraz snažila nálepkovať súčasná opozícia. Občas síce koalíciu podrží, ale vie k nej byť aj kritický,“ hovorí politický redaktor Aktuality.sk Marek Biró.

Okrem covidovej amnestie a doživotnej renty pre generálneho prokurátora sa najnovšie obul aj do kontroverznej transakčnej dane, ktorú musia podnikatelia platiť od 1. apríla. Tvrdí, že nedáva žiadnu ekonomickú logiku a treba ju zrušiť. 

„Keď si vezmeme, že prezident transakčnú daň podpísal len pred pár týždňami, sú jeho vyjadrenia veľmi prekvapivé. Asi si uvedomil, aká veľká nevôľa sa voči nej strhla, a preto otočil,“ naznačuje Marek Biró.

Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Nahrával Vladimír Amrich.

Bude sa odškodňovať aj za objektívne zlyhania štátu počas pandémie, ktoré uznal aj Ústavný súd SR?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas situáciu vysvetlí redaktor Aktualít, ktorý túto tému sleduje, Marek Biró.

Nahrával Peter Hanák.

Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.

Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.

Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. 

„Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. 

Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na celej veci by možno nebolo nič výnimočné – nebyť toho, že rekonštrukciu realizuje firma, ktorá sa kedysi spomínala v správe o údajnom tunelovaní Vojenského spravodajstva.

Táto správa odhalila prepojenia medzi verejnými peniazmi a utajenými prevodmi majetku do súkromných rúk. Dnes sú tie isté mená opäť pri štátnych zákazkách.

V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Martina Turčeka.

Moderuje Zorislav Poljak.

Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?

V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.

Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.

Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.

Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska.

 Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov.

 Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Okrem Rady STVR poslanci zvolili aj dvoch nominantov do Rady pre mediálne služby, ktorá udeľuje pokuty televíziám a môže im aj odobrať oprávnenie na vysielanie (kedysi tzv. licenciu). Práve problémami s licenciou sa pritom len minulý týždeň vyhrážal premiér Robert Fico televízii Markíza. Po novom budú v tejto rade sedieť aj bývalý hovorca Petra Žigu a novinár Adam Valček, ktorému momentálne jeho webstránku platí finančná skupina Penta.

V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho reportéra Aktualít Martina Turčeka a poslanca za Smer z parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka.

Nahrával Peter Hanák.

V dnešnom podcaste budete počuť Branislava Žúdela, riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. Nahrával Vladimír Amrich.

Má koalícia naozaj väčšinu? Alebo bude teraz nový normál, že skupiny poslancov budú kšeftovať s podporou návrhov či personálnych nominácií? Už včera totiž odstúpil z kandidatúry na člena Rady STVR nominant Hlasu Daniel Krajcer, ktorý tvrdil, že sa stal predmetom politického boja o funkciu predsedu parlamentu pre Richarda Rašiho.

V dnešnom podcaste budete počuť reportéra Aktualít Tomáša Kyseľa a politológa Pavla Baboša. 

Moderuje Peter Hanák.

Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.

SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.

Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.

Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.

V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.

Moderuje Zorislav Poljak.

Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj. 

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu. 

Moderuje Peter Hanák.

Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.

Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.

V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.

Moderuje Frederika Lodová.

Majetky politikov, špeciálne ich priznané či všemožne utajované nehnuteľnosti, sú silnou témou slovenskej politiky už celé desaťročia. Od Mečiarovej Elektry cez Ficovo Bonaparte až po aktuálne vily v Chorvátsku, medzi nimi aj nehnuteľnosť manželky ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho obhajoba, v ktorej nadradil svoju rodinu a jej súkromie nad zákon i potrebu transparentnosti, je však podľa Zuzany Petkovej ako vystrihnutá z filmov o mafii. V civilizovanej krajine by to bolo na demisiu, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu.

Bičom na majetky politikov by mali byť ich oficiálne majetkové priznania. Mali by byť, no v skutočnosti majetkové priznania žiadnym bičom nie sú. Sú prakticky bezzubé, pretože príslušný parlamentný výbor nemá v rukách žiadne kompetencie ich prešetrovať. A prípadné sankcie má zasa plne v rukách aktuálna parlamentná väčšina.

Majetkové priznania sú bezzubé a bez dozoru nezávislých úradov sa k reálnej kontrole majetku politikov nikdy nedopracujeme, tvrdí Petková.

Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o tom, že majetky politikov sú i po desaťročiach, od povestnej vily Elektra, stále veľmi citlivou a výbušnou témou. Ale i o tom, ako je možné, že napriek všetkým podozreniam, ktoré už roky lemujú našu politiku, si verejnosť doteraz nedokázala vynútiť reálne účinný nástroj na kontrolu majetkov politikov a sankcionovanie obchádzania zákonov i transparentnosti. Reč však bude aj o ambícii urobiť z premiéra Fica morálneho arbitra verejných funkcionárov.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? 

Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. 

Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. 

Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Guvernér Národnej banky Peter Kažimír a bývalý minister financií Ján Počiatek vlastnia vily na Francúzskej riviére, minister obrany Robert Kaliňák a oligarchovia Jaroslav Haščák a Jozef Brhel zasa nehnuteľnosti na chorvátskom pobreží. Podľa chorvátskych médií má údajne stavať dom na Jadrane aj premiér Robert Fico.

Bývalý premiér Igor Matovič však tvrdí, že Fico vilu už vlastní, no nie na svoje meno. Matovič taktiež upozorňuje, že Kaliňák, Fico a ďalší ľudia zo Smeru-SD sú len niektorí z politikov, ktorí v Chorvátsku vlastnia jachty a vily.

Ako sa vlastne zisťuje vlastníctvo takýchto pozemkov v zahraničí? Môžu si naši zákonodarcovia na tento luxus legálne zarobiť? A prečo sú podobné zistenie dôležité pre verejnosť?

V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho novinára Aktualít Petra Saboa.

Moderuje Zorislav Poljak.

Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. 

Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. 

Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.

V podcaste sa dozviete:

– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;

– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;

– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;

– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

V Saudskej Arábii sa dnes začalo ďalšie kolo rokovaní o vojne na Ukrajine. Po Rijáde, kde Američania rokovali s Ruskom, sa tentoraz predstavitelia USA stretli s Ukrajincami. Svet sa pritom stáva svedkom veľkej geopolitickej otočky novej americkej administratívy, keď sa už nedá plne dôverovať ani Američanom. Európa sa musí rýchlo postaviť na vlastné bezpečnostné nohy, hovorí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.

Transatlantické partnerstvo sa otriasa v samotných základoch, spoľahlivosť USA je čoraz menšia. A agresia Ruska na Ukrajine nijako nepoľavuje. V rámci Európy sa tak formuje koalícia ochotných, teda štátov, ktoré sú odhodlané Európu reálne brániť. Času je málo, no naša vláda strká pred ruskou hrozbou hlavu do piesku. A svojou politikou štyroch azimutov sa v rámci Európy čoraz viac izoluje, myslí si exminister zahraničia.

Dnes o rozpadajúcom sa transatlantickom partnerstve, radikálnom geopolitickom salte Donalda Trumpa a bezpečnostne opustenej a obranne slabej Európe, čeliacej nepoľavujúcej ruskej hrozbe. Aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Témy pre bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.

V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).

Moderuje Peter Hanák.

Slovensko zažíva ďalšiu kapitolu vojny v bezpečnostných zložkách, ktorá sa tiahne už niekoľko rokov. Najnovšie zadržanie bývalých vyšetrovateľov NAKA, Branislava Dunčka, Roberta Magulu a Romana Staša, takzvaných čurillovcov, a tohto týždňové odsúdenie bývalého policajta Jána Kaľavského opäť otvárajú otázky o tom, kto v skutočnosti bojoval proti organizovanému zločinu a kto s ním spolupracoval.

Dnes sa pozrieme na to, čo vieme o aktuálnom vývoji oboch prípadov, aké súvislosti siahajú až do politických kuloárov a čo tieto kauzy znamenajú pre stav právneho štátu na Slovensku.

V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellö Kalinskú.

Moderuje Zorislav Poljak.

V dnešnom podcaste budete môcť počuť Anetu Zachovú, šéfredaktorku portálu euractiv.cz.

Nahrával Vladimír Amrich.

V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.

Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.

Nahrával Peter Hanák.

"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že Amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.

Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scénárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda.

"Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.

Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude.

"Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.

Ako napokon skončí Ruská agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A spojenci samotní hovoria o potrebe navýšenia financií do spoločnej obrany, rovnako však potrebu dohody so Spojenými štátmi. 

Slovensko pri stole stále nie je, rovnako ako Orbánove Maďarsko. Naviac – Robert Fico si kladie podmienky: „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky." 

Kam to celé smeruje? Téma pre Pavla Štrbu zo zahraničnej redakcie Aktualít.

„Ak chcel byť svojho času premiér Fico v jadre EÚ, Slovensko je už teraz mimo. Pre Roberta Fica“, tvrdí Pavol Štrba zo zahraničnej redakcie Aktualít. 

Premiér dnes predstavil aj podmienky, s ktorými pôjde na tohtotýždňový sumit EÚ o vojne na Ukrajine. „Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“, uviedol pred novinármi na úrade vlády.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda prežila koaličnú krízu, zatiaľ. Premiér Robert Fico včera popoludní navštívil prezidenta Petra Pellegriniho a odovzdal mu návrh na personálnu zmenu vo vláde. Ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (SNS) má vo funkcii nahradiť nezaradený poslanec a starosta Očovej - Rudolf Huliak.

Okrem toho Fico tvrdí, že súčasťou návrhu je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady SR. Ide o štyroch rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Potvrdil to prezident Peter Pellegrini s tým, že Fico tak zabezpečil koalícii 76 hlasov koaličných poslancov - teda väčšinu v parlamente.

Huliaka si chce ešte Pellegrini zavolať do Prezidentského paláca na osobnú konzultáciu.

Kto je Rudolf Huliak? Ako sa podarilo takmer neznámemu politikovi vstúpiť do parlamentu a neskôr získať aj možnú ministerskú stoličku? A aké kontroverzie sa s týmto mužom spájajú?

V podcaste budete počuť reportéra Aktualít Mareka Biróa.

Moderuje Zorislav Poljak.

Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.

V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.

Moderuje Zorislav Poljak.

V čase, keď si svet pripomínal tretie výročie vojny na Ukrajine, sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku uskutočnilo hlasovanie o rezolúcii, ktorá požaduje okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Súhlasné hlasovanie Slovenska pobúrilo predsedu SNS Andreja Danka, ktorý vyzval premiéra Roberta Fica, aby hlasovanie preveril a ospravedlnil sa zaň.

Je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN právne záväzná? Ako máme chápať postoj Slovenska k Ukrajine? A prečo práve Andrej Danko tak ostro reaguje a čo tým sleduje?

V podcaste budete počuť šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.

Moderuje Zorislav Poljak.

„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová.

Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."

Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. 

Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. 

Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. 

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. 

„Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.

V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.

Moderuje Zorislav Poljak.

Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. 

Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. 

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. 

Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.

Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. 

Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.

Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. 

Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Politológ Radoslav Štefančík v podcaste hodnotí, kto na koaličnej kríze získal najviac a kto najmenej - a kto je teda víťaz a porazený. „Smer získava kontrolu nad vládou, po novom bude mať väčšinu vo vláde a bude môcť prehlasovať ostatných ministrov zo zvyšných koaličných strán. Takže určite môže byť víťazom koaličnej krízy Robert Fico. Ak sa ministrom stane Rudolf Huliak, tak aj on bude patriť medzi víťazov. No a kto stráca? Tak to je určite Andrej Danko, pretože stráca mocenský vplyv nad ministerstvom športu."

Upokojí rekonštrukcia vlády situáciu v koalícii? Štefančík hovorí, že v tejto chvíli nevieme, koľko nespokojných poslancov sa bude považovať za víťazov tohto niekoľkotýždňového zápolenia zápasu.

„Ale ak skupina okolo Migaľa spoločne s Jánom Ferenčákom ostanú mimo hry a vládna koalícia sa bude môcť opierať len o 76 poslancov, tak to bude podľa neho mimoriadne komplikované. A dodáva, toho treba určite započítať aj to, že Andrej Danko skutočne stráca, ťahá za kratší koniec a poznajúc jeho povahu si myslím, že jedného dňa sa určite ozve a spôsobí podobný konflikt alebo podobný problém, aký na začiatku tohto celého procesu vyvolal, keď chcel byť predsedom parlamentu a blokoval zvolenie kandidáta Hlasu za šéfa Národnej rady Slovenskej republiky," konštatuje v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.

Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.

Moderuje Denisa Hopková.

V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.

V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.

„Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.

Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.

Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). 

Nahrával Peter Hanák.

Andrej Danko v liste do istej miery vynášal interné informácie, ktoré sme doposiaľ nikdy nepočuli. Jedna z nich bola, že Andrej Danko je v ohrození, pretože Robert Fico sa snaží dostať jeho ministor na svoju stranu Robert Fico. Písalo sa o tom, že by to mal byť Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, hovorí v podcaste redaktor Marek Biró.

Podľa reportéra môžeme takmer s istotu povedať, že Andrej Danko má obavy. „Klesajú mu preferencie SNS, odkedy je vo vláde s Robertom Ficom. Andrej Danko nie je slepý a vidí, čo sa deje a a že stráca pôdu pod nohami a má strach."

Moderuje Denisa Hopková.

Podľa šéfa organizácie Michala Piška ide o vysvedčenie pre vládu Roberta Fica. „Je tokonkrétna vizitka a vysvedčenie pre prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má naozaj dopad na naše životy," tvrdí.

Na rebríček reagoval aj premiér Robert Fico.V tlačovom vyhlásení uviedol, že Transparency International vydala správu po tom, čo slovenská vláda obmedzila financovanie jej slovenskej pobočky. Premiér rebríček odmieta, pretože "od vzniku súčasnej vlády na konci roku 2023 jej predstavitelia nečelili žiadnym korupčným škandálom."

Piško v podcaste vysvetľuje, že slovenská pobočka Transparency sa nepodieľa na zostavovaní tohto rebríčka - ich pobočka ich len interpretuje. „Naša centrála ho zostaví na základe ďalších 13 indexov, ktoré robia nezávislé medzinárodné inštitúcie, takže nie je to ani názor centrály Transparency," tvrdí.

Moderuje Denisa Hopková.

Novinár v podcaste približuje, že v rámci rekonštrucie môže Hlas prísť o jeden z dvoch rezortov - ministerstvo investícií vedené Richardom Rašim alebo úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy pod vedením Petra Kmeca. SNS by mohla prísť o ministerstvo športu, ktoré by malo prejsť pod kontrolu skupiny poslancov okolo Rudolfa Huliaka, alebo by sa mohlo rozdeliť na dve časti.

Bude to koniec debatám o predčasných voľbách? "Možno na chvíľu bude pokoj, no na jeseň bude opäť témou rozpočet. Zrejme môžeme čakať zas ďalšie napätie," hovorí politický novinár v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Vláda predložila plán na výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, investícia, ktorá by mala výrazne posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska. Avšak, tento ambiciózny projekt vzbudil vášne nielen medzi politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeden z tých, ktorých sa tento projekt týka, je aj hokejový tréner brankárov reprezentácie Ján Lašák, ktorý bojuje proti vyvlastneniu chaty, ktorá patrí jeho rodine už po generácie.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba projekt bráni ako kľúčový krok pre slovenskú energetiku, pričom tvrdí, že výstavba bude mať minimálny dopad na životné prostredie. Na druhej strane, opozícia poukazuje na možné negatívne dopady na prírodu a obyvateľov.

Ako prebieha vyvlastňovanie pozemkov a aké právne dôsledky to môže mať pre miestnych? Kto sú hlavní kritici projektu a čo tvrdia?

V podcaste budete počuť bývalého reprezentanta Jána Lašáka a redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.

Moderuje Zorislav Poljak.

Predsedníčka senátu Dana Wänkeová uviedla, že "štát nemôže byť nečinný ani hluchý voči nenávistným prejavom."

Podľa novinárky dnes Daniel Bombic do veľkej miery prehral. „Myslím to v zmysle, že on nie je stíhaný za to, že by niečo ukradol alebo urobil finančný podvod, ale za to, čo robí na internete. A to veľmi ťažko uchopiteľná, no napriek tomu súd zrejme z toho, čo si prečítal - nenávistné komentáre o rôznych ľuďoch, policajtoch, o prokurátorovi, o novinárke, o zdravotníkoch - obsah považuje za natoľko vážny a natoľko nenávistný, že musel obmedziť túto činnosť," hovorí v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."

To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.

Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Moderuje Zorislav Poljak.

Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.

Moderuje Denisa Hopková.

„Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.

Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.

A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie. 

Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“

Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností. 

„My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“. 

Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.

Plynové alternatívy

Namiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu? 

Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala. 

Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia? 

Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu. 

„Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik. 

Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. 

Nahrával Peter Hanák.

Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.

Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."

Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.

Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová.

"Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová.

 Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.

Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi.

 "Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.

Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.

Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. 

„Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. 

Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. 

Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.

Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."

„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.

Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.

Moderuje Denisa Hopková.

Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica. 

Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.

Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident. 

V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny.

Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.

Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele.

O úlohách SIS, jej limitoch a o tom, či môže byť zneužitá na politické ciele, budeme hovoriť s bývalým šéfom analytického oddelenia SIS Jánom Mojžišom.

Moderuje Zorislav Poljak.

Čo utajenie schôdze hovorí o úrovni demokracie na Slovensku, do akej miery je Robert Fico naozaj pre nás všetkých nebezpečný a do akej miery je to len rétorika, a či budú predčasné voľby, analyzovali politológovia Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč.

Moderuje Peter Hanák.

BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.

Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.

Moderuje Zorislav Poljak.

Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.

Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.

Zlyhanie systému alebo komunikácie?

Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.

Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.

Moderuje Zorislav Poljak.

Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou. 

Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.

„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko. 

Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie. 

Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste. 

„Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.

Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy. 

„Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.

Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.

Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.

Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.

Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú."

Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.

V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.

Moderuje Denisa Hopková.

Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru. 

Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra? 

Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít. 

„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy.