Novinárka Stanislava Harkotová opisuje, že v Ukrajine je momentálne okolo 40-tisíc ľudí, ktorí stratili končatiny. „Nie sú to len vojaci, ale aj civilisti. Vieme, že pri rôznych útokoch ľudia prichádzajú o končatiny z radu bežných ľudí - či už žijú v prifrontových miestách, alebo ked pri nich niečo vybuchlo," hovorí.

V reakcii na potreby vojakov, ale aj bežných ľudí tak na Ukrajine vznikli viaceré centrá. Jedno z nich, to najmodernejšie, využíva moderné protézy zo zahraničia. Pomôcť tam dokážu 50 až 70 ľuďom mesačne. Reportérka Harkotová tam stravíla nejaký čas a rozprávala sa s veteránmi, ale aj lekármi.

„V spoločnosti je dopyt po tom vysvetľovať a ukazovať, že život sa pre mladých mužov nekončí. Hovorila som s jedným mladým mužom, ktorý po operácii nabral váhu, no pracuje na tom, aby sa dostal do formy. Čím väčšia váha, tým väčší nápor je to protézy. Čo som mala možnosť vidiet, tak ľudia sa snažia pohnúť ďalej," opisuje.

Viac si môžete vypočuť v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.

„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.

Moderuje Denisa Hopková.

Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.

„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."

Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.

Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.

Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.

Moderuje Denisa Hopková.

„Hlavné titulky písali, že prvé kolo volieb prinieslo senzáciu. Predsalen väčším favoritom bol Peter Pellegrini. Ukrajinské médiá to čítajú ako takú prvú Ficovu porážku. Ale venuju sa tomu len okrajovo."

Pozornosť ukrajinských médií získal aj Štefan Harabin. „Z pohľadu Ukrajiny je jasný spojenec Putina," približuje Stanislava Harkotová.

Témou podcastu je aj prítomnosť vojakov na Ukrajine. Ako to vlastne vnímajú samotní Ukrajinci?

Moderuje Denisa Hopková.

Chodia do práce, starajú sa o deti, žijú svoje životy, no učia sa žiť s realitou vojny. Presnejšie, ako realitu vojny zvládnúť. Reč je o ukrajinských „valkýrach“ – nimi sa Ukrajinky stanú, keď prejdú kurzom sebaobrany, ktoré im ponúka jedno z kyjevských občianskych združení.

Ženy sa každý týždeň stretnú na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase a cvičia – ako pracovať so zbraňou, ako sa pohybovať v ostreľovanom meste, či ako sa evakuovať.

Reportérka Stanislava Harkotová sa bola na takéto cvičenie pozrieť a v podcaste Nahlas z Ukraїny približuje, ako to prebiehalo.

„Hovoria, že chcú byť lepšie pripravené a nechcú zažívať paniku ako vo februári 2022. To je ich základná motivácia. Jedna žena mi dokonca povedala, že odkedy trénuje, tak sa stala pokojnejšou a lepšie znáša sirény. Kurz ti dodá sebavedomie, že vieš čo máš robiť v ohrozujúcej situácii,“ približuje v podcaste.

Cvičenie prebieha vonku v prírode, medzi opustenými budovami. „Začiatočníci sa učia ako správne držať zbraň, na čo si dať pozor, ako hádzať špeciálnym cvičným granátom,“ dopĺňa Stanislava Harkotová. Kurz má niekoľko úrovní, a keď ich ženy splnia, stanú sa „valkýrami“, ktoré okrem iného pomáhajú zraneným ukrajinským vojakom.

Podcast z Nahlas z Ukraїny moderuje Denisa Hopková.

Tretí rok vojny začína dobytím Avdijivky. A spomína sa začiatok ruskej lokálnej ofenzívy. „Určite to nepridá na nálade v ukrajinskom tyle a armáde. Sledovali sme pomerne drastickú situáciu okolo sťahovania ukrajinských vojsk z Avdijivky," približuje v podcaste novinárka. Dopĺňa tiež, že Ukrajinci tak stratili možnosť kontrolovať ruské vojská, ktoré sú v okolí Donecka.

V podcaste tiež približuje, čo bude v tomto roku vojny kľúčové. „Kľúčové bude, či budú spojenci podporovať Ukrajinu, pretože teraz vidíme debaty o balíčku pomoci v Spojených štátoch. Tiež bude kľúčové do akej miery bude Ukrajina schopná mobilizovať vnútorné sily," vysvetľuje Stanislava Harkotová.

Akú taktiku zvolí Kremeľ? Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ako to vníma ukrajinská spoločnosť a kto by mohol prípadne generála nahradiť? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. „Odísť by nemal len Zalužnyj, ale aj spolupracovníci z generálneho štábu," približuje.

Úrad prezidenta bude musieť nájsť adekvátnu náhradu. To bude podľa novinárky veľkou výzvou. „Bude veľkou výzvou nájsť veliteľa, ktorého bude akceptovať ukrajinská spoločnosť a zároveň bude schopný pribrzdiť turbulentné nálady," hovorí novinárka s tým, že Zalužnyj je podľa prieskumov na Ukrajine najpopulárnejší.

Podľa kuloárných informácii Zalužnyj odmietol ponuku, že sám odstúpi a necháva to na Zelenskeho.

Nie je nebezpečné v čase vojny meniť šéfa ozbrojených síl, ktorý má za sebou vojenské úspechy? Viac v podcaste.

Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Po stretnutí s ukrajinským predsedom vlády premiér Fico poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzala stretnutie, môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.

Zaroven Ukrajine sľúbil humanitárnu pomoc aj podporu vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Ako zarerzonovala Ficova cesta a ako budú najnovšie vyzerať vzťahy oboch krajín? Téma pre Stanislavu Harkotovú.

„Ukrajinci videli, že ku nim prichádza so škandalóznymi výrokmi, ale zároveň na konci dňa sa podpísal pod to, čo je z pohľadu Ukrajiny bazálne, napríklad pomoc EÚ," opisuje.

Novinárka tiež hovorí o tom, ako návštevu opisovali ukrajinské média a analytici. Podľa nich sa tu ukázala Ficova dvojtvárnosť. Hovorili aj o tom, že je to pasca populistu: Robert Fico sa dostal do pasce, keď kopíruje Viktora Orbána, ale nespráva sa ako on.

„Európska pravda písala o tom, že Ficovi počas rokovania Ukrajinci ukázala fotografie a videá, vrátane toho posledného útoku. Viem si predstaviť, že Ukrajinci využili príležitosť naznačiť mu, že to vyhlásenie nebolo štátne. A po tom Denis Šmyhaľ reagoval, že Fico rozumie tomu, čo sa odohráva."

Stanislava Harkotová tiež v podcaste približuje, ako reagovali Kyjevčania na vyjadrenia premiéra, že v Kyjeve je normálny život a nie vojna. „Na sociálnych sieťach som zachytila, že Kyjevčania pozývali Fica, aby prišiel do Kyjeva na dlhšie."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Väčší raketový útok sa očakával, opisuje Stanislava Harkotová. Tentokrát však raketa padla v mestskej časti, v ktorej žije. „Priznám sa, že som po prvýkrát počula ruskú raketu tak zblízka. Trochu sme „spanikárlili. Vedeli sme, že bežíme do úkrytu, ale mali sme pocit, že máme veľmi málo času," približuje v podcaste svoje dva najnáročnejšie dni na Ukrajine.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Časť Ukrajincov bude tráviť Vianoce v čase ako my, to doposiaľ nebolo zvyklosťou.

Témou podcastu je aj jedlo - a to konkrétne boršč, o ktoré sa sporili s Rusmi. Keď vypukla vojna na Ukrajine tak Ukrajinci zabojovali za národné jedlo v UNESCO. „Vďaka snahe Ukrajincov sa tam borčš dostal ako chránené dedičstvo Ukrajiny. V zmysle, že ruská kultúra sa snaží pohltiť prvy okolitých kultúr," približuje Stanislava Harkotová.

Viac v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Novinárka približuje, že sa hovorí o napätí medzi dvomi inštitúciami - medzi prezidentskou kanceláriou a armádou, ktorú zosobňuje Valerij Zalužnyj. „Napätie dávajú do súvislosti s ofenzívou, ktorej sa nepodarili plánované ciele," hovorí Stanislava Harkotová. Politici v generálovi vidia potenciál - teší sa totiž vysokej popularite.

Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Stanislava Harkotová približuje, že na juhu Ukrajiny je rozdeľujúcou líniou medzi ruskou a ukrajinskou armádou rieka Dneper. „Mesto je mimoriadne blízko línie frontu. Ľudia tam žijú blízko ruského delostrelectva, ktoré je namierené proti ukrajinským vojakom a infraštruktúre. Rusi chcú ničiť dodávky, ktoré môžu prúdiť do Chersonu a tak sa pod streľbu dostajú aj civilisto, ktorí tam ostávajú žiť," približuje novinárka.

Reportérka tiež približuje, že napriek ostreľovaniu a blízkosti frontu sa do mesta vracajú niektorí Ukrajinci. Časť ľudí sa vracia, pretože si buď nevedeli zvyknúť na život presídlenca, alebo si nemohli dovoliť vyššie nájmy na inom mieste. „Radšej sa vrátia do bytu v Chersone a preberajú riziko, že žijú v meste, kde nie je bezpečné chodiť po ulici," uviedla Stanislava Harkotová.

Mladí ľudia sa podľa nej adaptovali na podmienky života v Chersone - dokážu identifikovať ako je streľba ďaleko.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Mnohé ukrajinské dediny v centrálnej časti Ukrajiny, na východe i juhu totiž hladomor zdecimoval spôsobom, že sa už nenašiel nikto živý, kto by obete nahlásil úradom. Sovieti ľuďom vzali všetko, čo by ich mohlo zasýtiť: nebrali im len obilie, osivo či vypestovanú zeleniny a ovocie. Boľševici rodinám konfiškovali aj domáce zvieratá a odevy.

Milióny ľudí boli odkázaní na to, čo našli v prírode v okolí dediny - mali zakázané cestovať za jej hranice. Pamätníci opisovali, ako jedli žihľavu, buriny, chytali ježkov, vtáky a žaby.

„Moska odjakživa vnímala Ukrajinu ako niečo, čo nechce pustiť z rúk. Stalin nechal Ukrajincom skonfiškovať jedlo preto, aby ich pokoril," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.

Podľa nej je téma Holodomoru pre Ukrajincov dodnes veľmi citlivo vnímaná. „V lete, keď Rusi bránili Ukrajine v exporte obilia do iných krajín, tak Ukrajinci hovorili práve o tom, že to snáď nie je možné, že sa po týchto rokoch opäť pália obilie a opäť sa snažia vytvoriť situáciu, ktorá môže niekde ohrozovať potravinovú bezpečnosť," približuje Harkotová.

V podcaste tiež budete počuť, čo presne sa stalo pred 90 rokmi a ako si tieto udalosti Ukrajina pripomína dnes.

Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Podľa reportérky je o tom, čo presne sa deje na ľavom Brehu Dnepra málo informácií. „Dnes sú Ukrajinci v štádiu, že si vďaka silám špeciálnych operácií a námornej pechote vytvorili maličké ostrovčeky na ľavej strane, kde sa snažia ukotviť, no situáciu im znepríjemňuje ruské delostrelectvo, približuje Stanislava Harkotová.

Cieľom je odrezať Krym od zvyšku okupovaných územi na východe krajiny. „Pokiaľ by sa Ukrajincom podarilo dostať na druhú stranu a vytlačiť Rusov do vnútrozemia Krymu, tak by sa im podarilo obísť systém ruskej obrany. Zašli by k Rusom priamo do ich tyla a prepadli by ich zozadu, približuje v podcaste.

V podcaste tiež budete počuť:

- ako sa vyvíja protiofenzíva na iných úsekoch,

- v čom si Zelenskyj a Zalužnyj protirečia,

- a či ofenzíva ukázala napätie medzi Zalužnym a Zelenskym.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Reportérka v podcaste približuje prieskumy verejnej mienky. Tie ukazujú, že väčšinový názor Ukrajincov je, že voľby prezidenta by sa mali uskutočniť v stave, keď bude krajina v oblasti bezpečnosti v poriadku. Samotná ústava Ukrajiny zakazuje počas vojny organizovať voľby.

„Vláda bude sondovať, čo si Ukrajinci myslia o voľbách. Majú totiž aplikáciu, v ktorej majú svoje doklady a mohli by tam zahlasovať, či sú za voľby alebo nie," hovorí Stanislava Harkotová. Vynárajú sa aj otázky, ako by napríklad mohli voliť vojaci.

Kandidáti na prezidenta sa vyplavia. No vedia, že pokiaľ do toho pôjdu, tak sa budú biť s človekom, ktorý neklesá na popularite a dôvere, hovorí v podcaste Stanislava Harkotová.

V podcaste tiež budete počuť:

- aké komplikácie prinášajú voľby v čase vojny,

- kedy by mohli byť voľby,

- kto sú vyzývatelia Volodymyra Zelenského,

- aká je dnes jeho popularita.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Podľa reportérky Stanislavy Harkotovej, ktorá pôsobí v Kyjeve, to bude závisieť od toho, akým spôsobom budú Rusi ostreľovať ukrajinské mestá. „Zatiaľ nevieme, čo si Rusi pre Ukrajincov pripravili, a to do akej miery je Ukrajina schopná vychytať vzdušné nezpečenstvo," hovorí v podcaste.

Ukrajinci sa však pre istotu pripravujú a nespoliehajú sa len na štát, približuje tiež reportérka.

„Ukrajinci sa pripravujú na to, že zrejme prejdú do rozvrhu, kedy si musia zistiť, kedy elektrinu majú a kedy nie. Minulý rok mali napríkald elektrinu dve hodiny ráno, hodinu popoludní a večer," dodáva tiež.

V podcaste tiež budete počuť:

- či sa možno spoliehať na slová ukrajinského prezidenta o príprave na zimu,

- ako sa domácnosti pripravujú na to, aby v zime nemrzli,

- v čom je to iné v prifrontových líniach.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Dozorcovia ich pozorovali kamerou. Napríklad, aj keď sa prezliekali, vždy tam bolo oko pozorovateľa," približuje reportérka Harkotová. Ľudmila musela v cele celý deň stáť, z toho, aby ju iné väzenkyne „nešikanovali" sa vykúpila balíčkami cigariet, ktoré jej posielali blízki.

Harkotová v podcaste tiež opisuje, že sú blízki a príbuzní zajatých ľudí nespokojní s tým, že nevidia pravidelné výmeny zajatcov. V ruských väzniciach a vyšetrovacích väzbách pritom môžu byť stále stovky vojakov aj stovky civilistov.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Úsek frontu pri Kupjansku a Lymane je celkom aktívny, opisuje v podcaste Stanislava Harkotová. „Práve v tomto úseku frontu sa Rusi snažia o lokálnu ofenzívu."

Novinárku zaujímalo, ako v tomto úseku vyvíja front. Pohybovala sa bližšie k Rusom. „Išli sme za tankistami, ktorí sú skrytí v lese. Mala som možnosť navštíviť aj delostrelcov. Videli sme aj prácu ukrajinských bojových vrtuľníkov. " približuje, čo zažila v ukrajinskom teréne Stanislava Harkotová.

Novinárka v podcaste opisuje, ako vyzerá prostredie, kde vojaci plnia bojové úlohy. Ako vyzerá deň tankistov? Čo hovoria civilisti, ktorí sú blízko frontu?

Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Jeden z ruských analytikov otvorene v komentári písal o tom, že z pohľadu Ruska bolo Slovensko doteraz taký trpaslík, približuje Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „No teraz, keď si to zrátali a možno sa pozreli aj na staršie prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že časť Slovákov je proruská, tak analytik zmieňoval, že treba so Slovákmi pracovať," približuje v podcaste.

Podľa novinárky budú Rusi testovať hranice novej vlády. „Pokiaľ by bola konštalácia vlády taká, že by v nej bol Andrej Danko, o ktorom vieme, že v minulosti navštevoval Ruskú federáciu, tak si viem predstaviť, že sa budú Rusi snažiť nadväzovať komunikáciu. Budú skúšať, aká bude reakcia Slovensko. No a už uvidíme, kto bude vo vláde a ako na to bude reagovať."

V podcste si tiež môžete vypočuť:

- čo sa o nás písalo v ruských médiách,

- ako sa pokúšajú Rusi nadviazať kontakty s krajinami,

- čo sa o našich voľbách písalo v ukrajinských médiách

- a na čo sú zvedaví ukrajinskí novinári.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Práve s súvislosti s mestom Tokmak sa hovorí o tom, že pokiaľ by tam Ukrajinci boli úspešní, tak by sa im podarilo plniť hlavný cieľ ofenzívy - odrezať Rusov od Krymu," hovorí v podcaste Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.

Podľa Harkotovej sa Rusi poučili z chýb z predošlých fáz vojny. „Teraz majú na juhu Ukrajiny skoro okolo 420-tisíc vojakov," spomína.

V súvislosti s mobilizáciou Ukrajincov sa teraz pozornosť venuje aj ženám. Stanislava Harkotová v podcaste približuje, čo si máme predstaviť pod mobilizáciou žien. „Niektoré ženy v istých povolaniach sa budú musieť zaregistrovať a bude sa s nimi rátať pre prípad krízy. No a od prvého októbra sa musia prihlásiť ženy, ktoré majú profesie v zdravotníctve."

Podľa Harkotovej to ale neznamená, že budú poslané na front. „Znamená to, že ak v meste, v ktorom žije žena, budú mať lekári veľa práce v nemocnici, tak ju armáda bude môcť zavolať pomôcť."

Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

„Bol obľúbený nielen medzi študentmi, ale aj v spoločnosti. Je to človek, ktorý má mimoriadny príbeh, približuje autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová.

Kozlovského meno najviac zarezonovalo v roku 2016, keď sa dostal do zajatia proruských separatistov. „Odmietol sa totiž podriadiť naratívom o ruskom mieri. Mal naďalej svoju proukrajinskú víziu a nechcel spolupracovať s proruskými úradmi."

Práve to sa mu stalo osudným. „Separatisti ho zbalili a nechali v zajatí sedemsto dní, kým ho Ukrajina nevymenila v rámci výmeny zajatcov," približuje tiež Stanislava Harkotová.

Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Slovensko má teraz na Ukrajine dobrú povesť - a to pre vojenskú pomoc, ako aj pomoc pre Ukrajincov, ktorí utekali pred vojnou. „Ukrajinci hovoria, či nám nehrozí maďarská cesta," približuje v podcaste Stanislava Harkotová.

Ukrajinský Inštitút stredoeurópskych stratégií píše napríklad o tom, čo by sa mohlo stať, ak by sa k moci dostal Robert Fico s antizápadnými silami. „Píšu o tom, že by to mohlo znamenať krízu v krajine, keby sa sa zo Slovenska, spoľahlivého spojenca, stal zdroj problémom vo vnútri Únie a Nato."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajina nerieši korupciu len teraz, ale je to téma, ktorú rieši už roky. „Teraz sa dostala situácia do bodu, že ľudia otvorene začínajú hovoriť aj o negatívnych veciach. Na sa povrch vyplavovať aj rôzne škandály," približuje v podcaste Stanislava Harkotová.

Na tému reaguje aj ukrajinský prezident a avizuje návrh zákona o korupcii. Podľa novinárky Harkotovej za tým môže byť aj napravenie reputácie. „Ukrajinskí spojenci sledujú, čo sa deje na Ukrajine. Posielajú tam predseda zbrane za ťažké miliardy a chcú mať prehľad, ako sa využívajú ich prostriedky," približuje Stanislava Harkotová s tým, že nechce prezident stratiť dôveru nielen ukrajinského, ale aj európského či americké občana.

V podcaste si tiež môžete vypočuť:

- ako sa dokázali Ukrajinci postaviť korupcii,

- prečo bol odvolaný minister Oleksij Reznikov a kto je jeho nástupca,

- aké korupčné škandály sa udiali na Ukrajine počas vojny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Rusi si nájdu vždy v priestore potencionálnu hrozbu a nejako sa s ňou vysporiadajú, Niekedy je to aj o tom, že prevládne paranoja alebo chytajú ľudí, ktorí spolupracovali s ozbrojenými silami Ukrajiny," približuje Stanislava Harkotová.

V podcaste tiež približuje, ako vyzerá bežný život Ukrajincov na okupovanom území. Časom sa snažia nakloniť si domáce obyvateľstvo na svoju stranu. Dobrým príkladom je mesto Mariupol, ktoré je pod ruskou okupáciou.

„Rusom sa celkom podarilo obnoviť veci v meste. Už tam fungujú veľké supermarkety. Sledujem YouTube kanály, kde domáci mapujú veci v meste a vidieť napríklad, že je tam reťazec, kde si viesť kúpiť elektroniku," približuje Stanislava Harkotová s tým, že sa však Rusom podarilo za rok obnoviť desať percent mesta.

Podľa novinárky Harkotovej bude tiež pre Ukrajinu v budúcnosti veľka otázkou, ako zabezpečiť pokojný život v mestách, ktoré boli dlho pod okupáciou. Bude otázka, čo musí Ukrajina urobiť pre to, aby boli susedské vzťahy normálne a ľudia si niečo nevyčítali a nehádali."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na Západe sa vytvorilo veľké očakávanie, že protiofenzíva bude veľmi rýchla a že Ukrajinci ukážu ďalšiu stránku toho, ako vedia bojovať. No nepotvrdilo sa to, keďže Ukrajinci sa musia vysporiadať so silnou ruskou obranou, hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová.

„Možno také očakávania mali aj samotní Ukrajinci, ktorí do ozbrojených síl vkladajú nádeje. Je to jedna z inštitúcií, ktorá sa dodnes teší najväčšej podpore," približuje novinárka súčasné nálady Ukrajincov.

Čím dlhšie vojna trvá, tým vidieť i väčšiu únavu na strane tyla. „Nie je to však celonárodný fenomén. Počujem však aj ľudí, ktorí sa doteraz nesťažovali, že si začínajú klásť otázky, či sa to podarí a či straty, ktoré bude mať Ukrajina, nebudú príliš vysoké," približuje tiež Stanislava Harkotová.

Únava sa podľa nej ukazuje aj medzi Ukrajincami, ktorí sú ochotní bojovať. „Nehovorím, že Ukrajinci už nechcú bojovať. Z niektorých rozhovorov ale vyplýva, že tí, ktorí boli najviac zapálení pre obranu krajiny, sa už mobilizovali alebo sa priebežne mobilizujú. Už to ale nie sú počty, ako sme to videli prvé dni invázie napríklad v Kyjeve."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Rusi dostali veľa času, aby sa na ukrajinský protiútok pripravili. Vybudovali niekoľko obrán. „Tá prvá spočíva v rozsiahlých mínových poliach. Mnohí komentátori komentujú, že ide o neuveriteľné využitie mín a že takto neboli zamínované polia ani počas druhej svetovej vojny," hovorí v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

V podcaste si tiež môžete vypočuť:

- v akej fáze je ukrajinská protiofenzíva,

- ako komentujú protiofenzívu samotní ukrajinskí experti,

- a ako Ukrajina využíva nové technológie.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Ukrajinskí komentátori nekomentujú víkendové stretnutie štýlom, že išlo o mierový summit, ale o summit tlaku, pretože na mieri sa bude musieť dohovoriť Moskva a Kyjev," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Pozornosť získalo aj to, že sa stretnutia zúčastnila Čína. Novinárka Harkotová tiež v podcaste približuje, že Čína je hráč, ktorý sa vníma z pohľadu Ukrajiny, ako niekto, kto má páky a silu dohovárať Moskve.

„Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba napísal, že účasť čínskeho zástupcu na summite je historické víťazstvo v prospech Ukrajiny. Americké média zase píšu, že rokovania v Saudskej Arábii mohli byť preto, že práve tam by mohol prísť predstaviteľ Číny. Predchádzajúceho summitu sa totiž Čína nezúčastnila" približuje tiež Stanislava Harkotová.

Nakoľko je dnes vôbec reálne hovoriť o mierovom pláne a o tom, že by si Moskva a Kyjev sadli za jeden stôl? „Rusko a Ukrajina si veria, že dokážu získať prevahu. Ako sa bude formovať mierový plán bude podmiené tým, kto na bojisku získa prevahu," hovorí tiež v podcaste Stanislava Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

V podcaste tiež približuje, čo Rusko sleduje odstúpením od dohody a útokmi na ukrajinské prístavy. Rusi sa snažia mať stále nejaké páky. Snažia sa zabezpečiť ďalších spojencov. Ide o kompletný nástroj, akým sa snažia vyvíjať tlak na svet a Ukrajinu, približuje dôvody, prečo Rusko odstúpilo od dohody o obilí Stanislava Harkotová.

„Na Ukrajine počuješ názory, ktoré hovoria o tom, že Putin sa snaží hroziť krajinám, ktoré sa obávajú migračných vĺn, približuje novinárka Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Letamo.sk: Objavte najnovšie zľavy a letáky obchodných reťazcov ako Tesco, Kaufland či Lidl.

Tam, kde priamo prebieha protiofenzíva, je limitovaný počet novinárov, približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. Ako vyzerá práca novinárov na fronte? Čo musia vedieť pred tým, ako sa vydajú do terénu a akým chybám sa vyvarovať?

„Na front alebo do prifrontových miest potrebujete mať prilbu a nepriestrelnú vestu. Bolo by dobré mať aj kurz taktickej medicíny, pretože sa tam môže stať čokoľvek. Práca na fronte je pre profesionálov, ktorí vedia, čo majú robiť. A mať aj krytie armády, aby vzali novinárov dopredu," približuje Stanislava Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako v dôsledku vojny mnohí mladí Ukrajinci spoznávajú svoju vlastnú kultúru. Živo diskutujú o ukrajinskej histórii. O tom, aká je bohatá ich kultúra. Premýšľajú, prečo boli roky odkázaní na ruských spisovateľov.

Čo si predstaviť pod pojmom kultúrny front? „Niektorí Ukrajinci buď kvôli veku alebo z iných dôvodov, nemôžu vziať zbrane do rúk, no bránia sa slovami. Umelci sa napríklad môžu cítiť byť povolaní pomáhať svojej krajine. Herci majú predstavenia, ktoré vysvetľujú, ako vznikla vojna na Ukrajine. Do témy kultúry však patrí oveľa viac," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Hovorí aj o fenoméne, ktorý už dlhšie sleduje. „Ukrajinci si kladú otázku, čo je to ruská kultúra. Pre nich je ruská kultúra spojená s represiami, gulagmi, nadradenosťou."

Ukrajinci podľa Stanislavy Harkotovej, ktorá pôsobí na Ukrajine, hľadajú vo svojej kultúre a histórii body, na ktoré môžu byť hrdí. Posilňujú tiež Ukrajinu a ukazujú, že si neželajú ruský vplyv. „Prebieha proces, kedy sa UkrajincI pokúšajú zmenšiť počet ulíc Puškina. V Kyjeve sa premenovalo niekoľko staníc mestra."

V dôsledku vojny mnohí mladí Ukrajinci spoznávajú svoju vlastnú kultúru. „Živo diskutujú o ukrajinskej histórii. O tom, aká je bohatá ich kultúra. Premýšľajú, prečo boli roky odkázaní na ruských spisovateľov," približuje tiež Stanislava Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajina zatiaľ pozvánku do NATO nedostala. No Aliancia súhlasila so skrátením cesty Ukrajiny k členstu. Kompromis zjavne sklamal ukrajinskú hlavu štátu, ktorá pred samitom neskrývala sklamanie. „Je to možno aj komunikácia do vnútra Ukrajiny. Keďže sú tam veľké očakávania. Tie sa ale pokúšajú tlmiť mnohí Ukrajinci z intelektuálnych kruhov. Pripravujú obyvateľstvo na to, že je pred nimi dlhá cesta," približuje v podcaste Stanislava Harkotová.

Na samite NATO rokovala prvýkrát Rada NATO-Ukrajina. „Ukrajina dostáva možnosť na niektorých veciach spolupracovať. V prípade nutnosti aj zvolávanie krízových rokovaní."

Čo všetko Ukrajina získala a aké podmienky musí splniť, aby sa stala súčasťou Aliancie? No a ako sa vyvíjali vzťahy Ukrajiny a NATO? Vypočujte si Nahlas z Ukraїny so Stanislavou Harkotovu.

Podcast moderuje Denisa Hopková.

Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej je situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni napätá od samotného začiatku. „Rusi si tam spravili vojenskú základňu," približuje v podcaste. Najväčšiu elektráreň v Európe okupujú od začiatku vojny.

Najnovšie však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinské spravodajské služby upozorňujú, že Rusko tam zvažuje uskutočnenie útoku. Novinárka Harkotová približuje, ako sa záchranné zložky a ľudia žijúci v bezprostrednom okolí jadrovej elektrárne pre istotu pripravuje aj na krízový scenár, ak by došlo k jej poškodeniu.

„V posledných dňoch prebiehali tréningy záchranných zložiek s cieľom, čo robiť, ak prídu evakuovaní ľudia zo zasiahnutých oblastí. Ako sa má postaviť mestečko, ako dekontaminovať..." približuje novinárka.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Podľa reportérky Stanislavy Harkotovej môže v Rusku prebiehať mocenský boj. „A toto bol jeden z prejavov," komentuje Prigožinov pokus o prevrat.

Čo znamená pre bieloruského prezidenta prítomnosť žoldnierov v Bielorusku? Podľa novinárky by Alexander Lukašenko wagnerovcov mohol využiť aj na to, aby mohol opäť miešať kartami v Európe, ako to robil v roku 2021 počas umelo vyvolanej migračnej krízy.

No a môže sa po neúspešnej vzbure šéfa wagnerovcov niečo zopakovať? Alebo naopak sa už nikto neodváži? „Zrejme budeme svedkami ešte intenzívnejšieho uťahovania skrutiek v Rusku. Viem si predstaviť, že zavládne paranoja a všade budú hľadať nepriateľov," hovorí tiež Stanislava Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na Ukrajine je známy aj ako železný generál. „Má nervy z ocele," komentuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Reportérka tiež v podcaste hovorí, že popularita ľudí, ktorí vedú odpor voči ruskej presile je na Ukrajine vysoká. „Zalužnyj má však špecifické postavenie medzi ľuďmi. Vnímajú ho ako mimoriadnu osobnosť. Kľúčovú," približuje.

Na generála však z času na čas prichádzala aj kritika a všímajú si ho aj samotní Rusi.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Podľa Stanislavy Harkotovej boli masové raketové a dronové útoky na Kyjev pre Ukrajincov nová skúsenosť – práve pre to, ako často prichádzali. Situáciu opisuje zo svojej vlastnej skúsenosti, keďže momentálne pôsobí v Kyjeve. „Počítali sme to. Za celý máj to bolo viac ako 20 nočných útokov."

Reportérka Harkotová v podcaste tiež približuje, čo sa deje bezprostredne predtým, ako sa začnú útoky. „Otvorím si konkrétny telegramový kanál, kde napríklad napíšu: Pozor, do mesta mieria drony. Idú z juhu alebo zo severu, už vstupujú do Kyjevskej oblasti, bude pracovať protivzdušná obrana," približuje.

Vyzývajú tam ľudí aj k tomu, aby sa presunuli do priestorov, kde budú chránení. „Je potrebné dodržiavať minimálne pravidlo dvoch stien, aby sa predišlo zraneniu, keď obytný dom zasiahne silná tlaková vlna."

Reportérka tiež opisuje, ako máji takmer každú noc nespali, pretože ich okolo jednej či druhej ráno zobudil poplach. „Nespíš, si v napätí. Minimálne 14 dní spánok nebol dobrý."

Problémy so spánkom majú v dôsledku útokov mnohí Kyjevčania. „Pamätám si, keď som jedno ráno išla do mesta a rozprávala som sa s taxikárom. Hovoril mi, že si treba dať pozor na cestách, pretože sú vodiči unavení a nevyspatí," spomína Stanislava Harkotová.

V podcaste tiež opisuje, že človek verí v to, že protivzdušná obrana bude fungovať. „Jediný moment, kedy som sa vystrašila, bol, keď bol zvuk zásahu veľmi intezívny. Zastriaslo to budovou, v ktorej som bola, a rozozvučali sa autá na parkovisku. Mala som pocit, že dom dostal zásah. Vtedy si viete naplno predstaviť, aká je to sila, keď sa rozstreľujú rakety."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Keď si ľudia v to ráno otvorili správy, tak ostali šokovaní. Videli, že sa deje ďalšia katastrofa. Už je to pre nich unavujúce," približuje v podcaste Stanislava Harkotová, ktorá sa bola pozrieť do zasiahnutého Chersonu.

Reportérka Harkotová opisuje, že mesto je neustále ostreľované ruskou armádou, pretože tvorí líniu frontu medzi Rusmi a Ukrajincami. Ukrajinci si hovorili, že ako keby toho nešťastia v Chersone už nebolo dosť. „Najprv príde vojna, okupácia, oslobodzovanie Chersonu. Následne čelia výzvam spojených s tým, že sú prifrontovým mesto a ešte do toho prídu povodne," približuje. Ľudia tam prichádzajú o domovy – ak nie pre prebiehajúce boje, tak teraz pre povodne.

„Najviac zasiahnuté sú časti blízko rieky. Tam je to katastrofa a veľké nešťastie pre ľudí. Domy sú zaplavené po strechy."

Ako rýchlo dokážu Ukrajinci vyriešiť problém s pitnou vodou? Dokáže Ukrajina vyriešiť ďalšie problémy spojené s udalosťou vyriešiť teraz v čase vojny alebo to bude musieť počkať? Vypočujte si Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Šéf Vagnerovej skupiny, ktorá dobyla Bachmut, bol v minulosti odsúdený za sériu rôznych zločinov. Napokon však dostal milosť. „Bolo to v čase, keď padal Sovietsky zväz. Pred pádom Prigožina prepustili z väzenia. Odpustili mu tri roky,“ približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Hneď po prepustení sa pustil do podnikania a stal sa z neho človek, ktorý vlastnil niekoľko elitných reštaurácií. „Boli lukratívne a museli mať špeciálne povolenia. Sám Prigožin v nich obsluhoval veľmi zaujímavých hostí od francúzskeho prezidenta až po Georgea Busha. V jeho zariadeniach zvykol oslavovať narodeniny aj Vladimir Putin,“ opisuje novinárka Harkotová.

Čo sú však dnešné ambície Prigožina aj s jeho skupinou žoldnierov? Podľa Stanislavy Harkotovej je to otázne. „V Bachmute prišli o veľa ľudí, takže je otázne, s akou silou dokážu byť na bojisku.“

Aj to môže byť podľa nej dôvod, prečo sa vagnerovci sťahujú z Bachmutu. „Ukrajinci to čítajú tak, že sú na konci so silami. A tak nebudú môcť ďalej plniť úlohy, aké plnili v Bachmute. Ukáže sa to počas ofenzívy, do akej miery budú nasadzovať svoje sily," približuje.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Takzvaný Ruský dobrovoľnícky zbor, ktorý je súčasťou Medzinárodnej légie teritoriálnej obrany Ukrajiny, a ozbrojená jednotka známa ako Sloboda Rusku má stáť za útokom v Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Charkovskou oblasťou na Ukrajine. „Tieto zložky pomáhajú Ukrajine v odpore proti ruskej strane," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Čo presne sa udialo na ruskom území po tom, čo tam vstúpili ruské dobrovoľnícke jednotky? „Na ruské územie zašli aj s niekoľkými kusmi techniky, vrátane tanku. Prebehla prestrelka a výsledkom bol poprask z toho, že na území Ruskej federácie v blízkosti ukrajinskej hranice prebieha nejaká operácia," priblížila reportérka, ktorá sa momentálne nachádza na Ukrajine. Tvrdili, že idú oslobodzovať Rusko od Vladimira Putina, dodáva tiež.

Otázka je, do akej miery bola do tejto akcie zapojená aj Ukrajina. Podľa Harkotovej o tom Ukrajina mohla vedieť. „V čase vojnového stavu, v ktorom je Ukrajina, by nemohli len tak brázdiť cesty nejakí ozborojení muži. A už vôbec nie pri ruskej hranici, pretože Ukrajina ju prísne stráži."

Kniha časozberných reportáží z Ukrajiny prináša príbehy ľudí vo vojne. Reportérka Aktuality.sk Stanislava Harkotová od roku 2015 mapovala vojnové udalosti priamo v teréne. Knihu si môžete kúpiť TU.

Podľa Harkotovej mohlo ísť o psychologickú operáciu, ktorá má odpútať pozornosť od iných vecí. „Príde mi to, že ukazujú, aká je deravá ruská hranica, keď bez problémov prejdú z jednej krajiny do druhej."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Postraumatická stresová porucha je na Ukrajine veľkou témou od roku 2014, kedy začal konfikt na Donbase. „Veteráni sa s PTSD už vtedy stretávali na vlastnej koži," opisuje v podcaste Stanislava Harkotová.

Systém však nebol na niečo také pripravený. „Ale postupne sa Ukrajina s témou zoznamovala. Najmä v zmysle, čo majú robiť príbuzní, ak majú pocit, že ich blízky trpí touto poruchou."

Od minulého roka sa téma dotýka oveľa väčšieho množstva Ukrajincov. „Odhady samotného ukrajinského ministerstva zdravotníctva sú, že problém môže mať do budúcna viac ako desať miliónov ľudí," približuje v podcaste reportérka. Približuje tiež, že PTSD sa môže týkať napríklad aj žien, ktoré zažili sexuálne násilie alebo civilistov, ktorí boli v zajatí.

Vojna odhaľuje, na čo všetko nebol štát pripravený. „Začínajú sa odhaľovať praskliny v systéme. A jedna z nich je, že môžete mať kliniku pre psychiatrických pacientov, no máte tam kapacitu pre tridsiatich, no zrazu ich príde sto. Tak čo s nimi?" Ukrajina od začiatku vojny napríklad viac posilňuje linky, na ktoré sa môžu obrátiť ukrajinskí vojaci, ak majú problém.

Do budúcna, pri obnove Ukrajiny, bude musieť štát počítať aj s psychickými problémami, ktoré vojna priniesla, približuje Harkotová. Napríklad by mal vybudovať viac kliník, kde budú môcť ľudia nájsť psychologickú pomoc, no myslieť aj infraštruktúru. „Ukrajina nie je úplne bezbariérová krajina a rátajme s tým, že pribúdajú veteráni bez končatín."

Podľa reportérky v tomto môže pomôcť Západ a zafinancovať obnovu aj v tomto smere.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Na Ukrajine je protiofenzíva veľká téma. „V spoločnosti vidíme veľké očakávania. Bežní Ukrajinci si to predstavujú zjednodušene, že pôjde o finálnu bitku. Experti sa ale snažia tento entuziazmus krotiť. Pripomínajú, že ľudia by mali pochopiť, že ak niekto vyráža do útoku, je v ťažšej pozícii. Ukrajincov to bude stáť životy vojakov," vysvetľuje reportérka Stanislava Harkotová.

V podcaste tiež približuje, ako môžu byť pripravení ruskí vojaci. „Rusi vidia zo satelitov či dronov, čo sa odohráva na bojisku a Rusko vie aj o tom, že vzniká časť ukrajinskej armády, ktorá sa učí pracovať so západnou technikou."

Rusi posilňujú obranu na juhu Ukrajiny. „Vyryli zákopy alebo sa stavajú špeciálne betónové pyramídy, ktorým sa hovorí dračie zuby," približuje Stanislava Harkotová. V podcaste tiež približuje, že na niektorých úsekoch sú Rusi pripravení.

„No stále mi znie v hlave veta, že vojna je umenie klamu."

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Takých dobrovoľníkov nájdeme aj na Slovensku. Trochu špecifickejšie to má samotná Ukrajina - tam už ide o dobrovoľnícke hnutie.

Reportérka Stanislava Harkotová opisuje, že sa Ukrajinci začali zjednocovať a vytvárať občiansku spoluprácu najmä na Majdane.„ Videli sme ako demonštranti vybudovali na Námestí nezávislosti v Kyjeve stanové mestečko, kde sa napríklad podávalo jedlo, ale aj prvá zdravotníka pomoc," približuje.

Od tohto momentu vzniká zároveň dobrovoľnícke hnutie, ktoré začína pomáhať aj dobrovoľníckym vojenským jednotkám, ktoré vstupujú na scénu - budúcu obranu Ukrajiny. „V roku 2014 bola totiž ukrajinská v inom stave, než ju vidíme dnes. Výzbroj sa (do roku 2014) rozpredávala. Veľa ľudí na Ukrajine mi to opisovali spôsobom, že ich armáda bolá vtedy bosá a nahá," opisuje Harkotová.

Mnohí Ukrajinci sa aj sami v čase, keď Rusi anektovali Krym a na východe Donbasu prebiehali boje dobrovoľne zapojili - podnikatelia napríklad dávali armáde autá. Ako vyzerá práca dobrovoľníkov dnes? A začínajú na Ukrajine vznikať práve medzi dobrovoľníkmni noví politickí lídri? Vypočujte si najnovšiu časť podcastu Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vojna nezmenila len prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj prvú dámu Ukrajiny Olenu Zelenskú. Stanislava Harkotová v podcaste opisuje, ako to zďaleka už nie je o tom, že je nositeľkou nejakej diplomatickej úlohy.

Zelenská v čase, keď musel Volodmyr Zelenskyj dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia, vycestovala z Ukrajiny ako prvá dáma reprezentovať krajinu - a to do Kongresu v Spojených štátoch. „Bolo zaujímavé sledovať, ako vôbec po prvýkrát prvá dáma vystupuje pred americkým kongresom," opisuje autorka kníh Ešte sme nezomreli a Hranica Stanislava Harkotová.

Vojna zmenila úplne pravidlá tak, ako Zelenskyj prišiel za Joe Bidenom v mikine, hoci protokol by tak nemal vyzerať, tak aj Zelenská vystúpila pred Američanmi a ukázala, že má úplne inú pozíciu ako pred vojnou, opisuje tiež reportérka Harkotová.

Dnes vystupuje na rôznych konferenciách a komunikuje dôležité témy. „Hovorí veci, ktoré sa vôbec nečakajú od prvej démy. Keď hovorí o potrebe ochrane detí, pretože to je jej téma, tak zároveň k tomu dodáva, dajte nám zbrane, aby sme tie deti mohli chrániť. V tejto role sa našla," hovorí v podcaste Harkotová.

Tak ako neodišiel z Ukrajiny Zelenskyj, neodišla ani ona. Práve na svojom príbehu ukazujú dennú realitu ukrajinského ľudu – rozdelené rodiny. „Je to symbolické, rodina Zelenských, hoci by mohla mať výhody, tak takisto zažíva realitu, ktorej čelia ostatné rodiny."

V dnešnom podcaste boli použité zvuky z videí médií BBC NEWS, The Guardien, ABC NEWS, The Telegraph a Forbes

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajina potrebuje byť na očiach, najmä keď je vojna zdĺhavá - potrebuje pozornosť ľudí, tlak na lídrov, aby Ukrajinu podporili, či humanitárne alebo vojensky.

Aj to je napríklad jeden z dôvodov, prečo Volodymyr Zelenskyj aj na cestu do Spojených štátov vycestoval v military oblečení. „Zvýrazňuje to, že je krajina v špeciálnom stave, vo vojne a nie je čas na kravaty a vyhrnuté rukávy na košeliach. Zelenskyj sám povedal, že do obleku sa oblečie až po víťazstve Ukrajiny. Alebo v deň víťazstva," opisuje novinárka Harkotová.

Podľa Harkotovej si Ukrajina dokázala podmaniť srdcia ľudí a vybudovať si značku sily, chrabrosti, odvahy a boja za pravdu a spravodlivosť.

„Dnes keď sa prejdete po Kyjeve uvidíte v obchodoch tričká, šálky s podobizňou Zelenského, treba povedať, že na Ukrajine si na prezidentovi neulietavajú tak, ako na Západe. Ukrajinu reprezentujú najmä ozbrojené sily." Ukrajinci podľa Harkotovej žiju témou vojny aj cez tradície, keď napríklad na krasliciach zobrazujú vojensku symboliku.

Ukrajinci udalosti v krajine, ťažké osudy, odlúčenia, realitu vojny zobrazujú aj cez hudbu a knihy, ktoré sa dostávajú ďalej do sveta. „Vidíme zaujímavý fenomén, ako veľmi sa posilňuje ukrajinský jazyk. Ukrajinskí speváci vyhlasujú, že pesničky, ktoré boli pôvodne naspievané v ruskom jazyku, budú spievať, až keď vojna skončí a Ukrajina zvíťazí."

Hranica - Príbehy zo slovensko-ukrajinského pohraničia. Nová kniha Stanislavy Harkotovej práve v predaji.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Hneď ako Ukrajina videla, že dochádza k deportáciám ukrajinských detí, začala zbierať dôkazy, opisuje v podcaste reportérka a autorka kníh Ešte sme nezomreli a Hranica Stanislava Harkotová. Podľa portálu Meduza bol zatykač prekvapením aj pre samotný Kremeľ. „V tom je to prekvapenie, že si sudcovia (medzinárodného trestného súdu v Haagu) dovolili prísť s niečím takým."

Ako presne vyzerajú deportácie ukrajinských detí? Stanislava Harkotová vysvetľuje, že veľakrát sa vychádza zo svedectiev rodičov alebo príbuzných.

„Minulý rok sa ruské orgány začali tváriť, že ponúkajú rodičom, ktorí žili na okupovaných územiach, letné tábory, kde sa môžu ísť detí odreagovať. Napríklad na Krym,“ opisuje v podcaste s tým, že dátum návratu z „pobytu“ sa následne naťahoval. V tom čase sa však stalo aj to, že napríklad Charkovská či Chersonská oblasť bola oslobodená ukrajinskou armádou a deti tak zostali na území, ktoré rozdeľovala línia frontu.

A ako vedia ukrajinskí rodičia zistiť, kde sa môžu deti nachádzať? Novinárka Harkotová v podcaste vysvetľuje, že im v tom – paradoxne – pomáhajú samotní Rusi. „Keď deti umiestňujú do zariadení, Rusi si vedú evidencie. Z nich následne čerpajú informácie Ukrajinci a dozvedajú sa, kde sú deti umiestňované. To je ale časť. O mnohých deťoch sa nevie, kde skončili," približuje s tým, že niektorým deťom dajú aj ruské občiansto a o to komplikovanejšie je dopátrať sa k tomu, kde v Rusku sa dieťa nachádza.

„Vojna môže mať aj takúto podobu – že sa používajú podpásové triky, aby mohlo Rusko ukázať moc a právo, ktoré si nárokuje. Rusko to tak niekedy prezentuje, že to sú ich deti," hovorí Harkotová.

V dnešnom podcaste boli použité zvuky z videí médií Russia 24 a rádio Sloboda

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinské vojačky nedostávali príležitosť zastávať posty, ktoré boli vnímané ako mužská záležitosť. Známy je aj škandál spred dvoch rokov, kedy chceli nechať ukrajinské vojačky na vojenskej prehliadke pochodovať v podpätkoch.

Armáda však prešla reformou a dnes na fronte môžeme vidieť ženy v predných líniach – napríklad aj ako ostreľovačky. Niektoré ukrajinské vojačky však stále volajú po zobrazovaní reálneho obrazu žien v armáde či napríklad po vlastnej vojenskej jednotke. Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú.

V ukrajinských ozbrojených silách teraz pôsobí viac ako 60-tisíc žien, z ktorých viac ako 5-tisíc slúži priamo na fronte. Ich postavenie v armáde sa zmenilo najmä v roku 2014 po ruskej agresii.

„Pred tým skôr ženy obsadzovali administratívne posty – ako účtovníčky, právničky, ale keď sa začala v roku 2014 ruská agresia ukrajinská armáda prechádzala reformou – ženy sa postupne začali dostávať do pozícií, ktoré boli spojené s bojovými úlohami, aj keď nie vo veľkých číslach," opisuje v podcaste repotérka a autorka kníh Ešte sme nezomreli a Hranica Stanislava Harkotová.

„Do roku 2014 nebola taká potreba po ženách zdravotníčkach, ktoré ovladajú taktickú medicínu, ale s bojmi sa to zmenilo a prišlo sa na to, že potrebujú v teréne ľudí, ktorí rozumejú poľnej medicíne," opisuje Harkotová v podcaste, čo jej na fronte hovorili ukrajinské vojačky.

Vojačky sa dodnes stretávajú s rôznymi stereotypmi. „Keď chcete byť v elitných jednotkách, vyžaduje si to fyzickú silu a prípravu, ktorá vás predurčuje na danú prácu. Nie je to o tom, či ide o ženu alebo muža, ale o tom, na čo jedinec má. Horšie je to skôr v prípadoch, keď chcú ženy slúžiť v ozbrojených silách, bojovať, no ponúkajú im miesta ako napríklad sekretárky."

V súčasnosti sa na Ukrajine niektoré vojačky snažia zmeniť obraz o tom, kto sú vôbec ženy v armáde. „Pred časom som zachytila, že sa na Ukrajine vedie diskusia, či by ženy nemohli mať vlastnú jednotku, ktorá by bola čisto ženská," približuje novinárka s tým, že nemusí ísť hneď o útočnú formáciu. Zatiaľ však ide len o iniciatívu zdola.

V novej časti podcastu Nahlas z Ukraїny si tiež môžete vypočuť, ako to vyzerá pre ženy na fronte, s čím sa tam môžu stretávať. Budete tiež počuť o známych Ukrajinkách, ktoré bojujú napríklad v Bachmute.

V dnešnom podcaste boli použité zvuky z videí médií Kanál 5, BBC news Ukraina, Teritorialna obrana ZSU a CNN.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Reportážna kniha Hranica je druhým titulom Stanislavy Harkotovej, ktorej vlani vyšla zbierka reportáží z vojnovej Ukrajiny Ešte sme nezomreli.

Kniha Hranica zasadí región východného Slovenska do histórie aj súčasnosti. Opisuje, ako to vyzeralo napríklad predtým, ako vznikla hranica a čo sa dialo počas toho, ako vznikala. „Ešte pred sto rokmi tam žiadna nebola. Bolo to územie, o ktoré sme sa delili s predkami ľudí, ktorí žijú na dnešnom Zakarpatí. A nerozprávame len o Slovákoch, ale aj o Rusínoch, Ukrajincoch, Maďaroch. Kedysi tam žili Nemci a vo veľkých počtoch aj Židia," opisuje v podcaste novinárka Harkotová.

Téma je Stanislave Harkotovej blízka aj v tom, že ona sama pochádza zo Sniny a nepoznala niektoré regióny. „Pochádzam síce z východu a sama som sa niečo nové dozvedela o svojich vlastných koreňoch."

Na cestách po miestach blízko slovenskej, ale aj ukrajinskej hranice sa ľudí pýtala na to, čo cítia, že žijú na okraji hranice - či už tej slovenskej alebo ukrajinskej. „Je to len pomyselný okraj, lebo za tou hranicou je ďalší svet. Kedysi to bol spoločný priestor, stále máme k sebe blízko a zaujímalo ma, či to tak vnímajú aj ľudia."

Autorka sa v knihe - ako to aj opisuje v podcaste - snažila ukázať aj samotný život ľudí v mestách a obciach.

Najviac ju zaujal príbeh ukrajinských presídlencov, ktorí sa usadili v Užhorode a založili si vlastné amaterské divadlo Užik. Podľa novinárky je to nový fenomén hranice. „Bolo fajn vidieť, že aj vo vojne, v časoch, keď vidíme hrozné veci, zbúrané domy, zmarené životy sú aj ľudia, ktorí tvoria a snažia sa do marazmu prinášať niečo pozitívne."

Ukrajina a Slovensko - sme tak blízko, ale aké sú naše vzájomné vzťahy?

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Reportérka a autorka knihy Stanislava Harkotová sa bola pozrieť na miesto, neďaleko Bachmutu, kde žijú zdravotníci a pomáhajú zraneným ukrajinským vojakom. „Rozprávame sa o mieste, ktoré nie je 100 percentne bezpečné. Bolo počuť paľbu Ukrajincov, odpovede Rusov. Vidíš zblízka tanky, vojsko, ktoré pracuje," opisuje aj ako videla ako HIMARS vypálil jednu zo svojich rakiet.

Miestni lekári novinárke Harkotovej opisovali, ako vyzerá evakuácia vojakov, ktorých zrania vpredu na kontaktných líniach. Často aj oni nasadzujú svoje životy, keď cez ostreľované územie prevážajú ukrajinských obrancov.

Ako vyzerá situácia priamo v Bachmute? Podľa Harkotovej sa ruská slučka okolo Bachmutu sťahuje stále viac a viac. „Myslím si, že je otázka času, kým sa Rusom podarí Ukrajincov minimálne donúť sa strategicky evakuovať, pretože do Bachmutu vedie jedná pozemná trasa."

Trasa, prezývaná aj Cesta života, sa stáva sivou zónou, kde sú Ukrajinci a Rusi blízko seba - veľký problém to môže byť aj pre civilistov v Bachmute. „Ak sa tento bod na mape odreže a Bachmut sa dostane pod ruskú kontrolu, civilisti začnú byť závislí od zásobovania ruskej armády."

Harkotová tiež v podcaste opisuje, čo jej hovorili oslovení vojaci. Jedna z teórii je, že Bachmut je tak trochu pascov pre Rusov. Ukrajinci teraz hrajú o čas, aby doplnili zásoby napríkald munície a mohli spustiť protiofenzívu. „Bachmut je v doline, Ukrajinci by dostali strategickú výhodu."

Nie všetci Ukrajinci sú motivovaní bojovať. Na druhej strane sa však pripravuje armáda protiútoku. „Hľadujú sa ľudia, ktorí sú ochotní bojovať, nasadzovať životy. Poskytne sa im profesionálny tréning nielen v rámci Ukrajiny, ale aj za jej hranicami," vysvetľuje v podcaste.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Kto bol Volodymyr Zelenskyj pred vojnou? Ako sa aj on mýlil vo vnímaní konfliktu a ako vyzeralo jeho prvé stretnutie s Vladimirom Putinom, na ktorom bol viditeľne nervózny. No a napokon, ako sa ukrajinský líder zmenil za rok vojny? To je téma nového dielu podcastu Nahlas z Ukraїny so Stanislavou Harkotovou, autorkou knihy Ešte sme nezomreli.

Zelenskyj sa ešte pred svojou kandidatúrou objavil v seriáli Služobník ľudu, v ktorom sa z obyčajného učiteľa stal prezident Ukrajiny. „Dodnes si ľudia kladú otázku, čo bolo prvé - či seriál a až po tom vzišiel kandidát Zelenskyj, alebo sa so Zelenskym rátalo do búducna ako s možným kandidátom a diváci si tak mohli podprahovo asociovať, že by mohol byť dobrým prezidentom," hovorí Stanislava Harkotová v podcaste.

Do momentu, keď sa stal ukrajinským prezidentom hovoril najmä po rusky a aj jeho produkty boli v ruštine. „Zelenskyj mal časť biznisu v Rusku a aj sa mu to vyčítalo v prezidentskej kampani. Keď už bolo jasné, že situácia sa zhoršuje, tak podnikanie stopol."

Novinárka Harkotová tiež v podcaste vysvetľuje, ako Zelenskyj sľuboval, ako ukončí vojnu na Donbase. „Aj dnes si sám uvedomuje, ako zjednodušene vnímal pred štyrmi rokmi konflikt. Je pamätná jeho veta, že stačí prestať strieľať a všetko sa vyrieši."

Ukrajinskému prezidentovi sa však podarilo napríklad dostať k rokovaciemu stolu samotného Vladimira Putina. Reportérka Harkotová v podcaste opisuje, že išlo o ich prvé stretnutie, na ktorom bol ukrajinský prezident výrazné nervózny a ruský prezident sa v tom vyžíval. „Zelenskyj povedal, že sa chce Putinovi pozrieť do očí. Nevieme, či si myslel, že tam nájde pochopenie, alebo sa budú dať veci ľahšie vyrokovať, no ukázalo sa, že to bolo skôr naopak."

Podľa Harkotovej samotný Kremeľ Zelenskeho podcenil. „Predpokladám,že sa rátalo s tým, že to s ním pôjde ľahšie."

Ako sa zmenil za roky úradovania a aký je dnes po roku vojny? „Viem si predstaviť, že on sám prešiel vnútornou premenou, aj keď stále vidíme niečo z osobnosti, ktorú si pamätáme spred pár rokov. Zároveň je to človek, ktorý slúži svojej krajine najlepšie, ako vie."

V podcaste boli použité zvuky z videí médií Time, Guardian news, BBC NEWS, Radio Free Europe/Radio Liberty, Euronews, Studio Kvartal 95 a zo seriálu Služobník ľudu.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v poslednej chvíli stočil kormidlo opačným smerom a v roku 2014 nepodpísal asociačnú dohodu s Európskou úniou. „Ukrajinci si od ašpirácie na vstup do EÚ sľubovali veľké reformy v oblastiach, ktoré krajinu trápili najviac – a to korupcia, že istá skupina ľudí rozhoduje o všetkom, že sa nevedia domôcť spravodlivosti na súdoch," vysvetľuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová, prečo to bolo pre Ukrajincov dôležité.

„Keď Ukrajincom zobrali svetlo na konci tunela, tak spoločnosť vybuchla – najmä mládež." Mladí ľudia vyšli do ulíc demonštrovať za svoju budúcnosť. Režim na čele s Janukovyčom proti nim zasiahol silou.

V podmienkach Ukrajiny to bola podľa Harkotovej strategická chyba. „Staršia generácia povedala, že stačilo. Naše deti si biť nedáme. Týmto sa začal jeden veľký príbeh Ukrajiny, ktorý nakoniec vyeaskaloval do toho, že medzi Ruskom a ukrajinským národom došlo k ozbrojenému stretu."

Keď sa napätie v hlavnom meste vystupňovalo pre krvavé policajné zásahy proti demonštrantom, prezident Janukovyč ušiel z krajiny. „Zbalil si zlaté fidlátka a odišiel z Kyjeva s ochrankou, s celým luxusom."

To však využili Rusi. „V momente, keď dochádza k streľbe, Janukovyč sa pomaly, ale isto balí, v tom momente neoznačení vojaci, dnes je každému jasné, že ruskí vojaci, začínajú obsadzovať poloostrov, dochádza k anexii Krymu a naberá to na obrátkach na východe," opisuje Stanislava Harkotová.

Ako to v tom čase vyzeralo na Kryme? Ako to že bola anexia úspešná? A kedy sa mohol Putin definitívne rozhodnuť, že rozpúta veľkú inváziu? Vypočujte si druhý diel nového podcastu Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prvá časť podcastu Nahlas z Ukraїny prináša najkľúčovejšie momenty roku vojny, spomína na to, aké boli prvé dni pre Ukrajincov, prečo do posledných týždňov neverili, že Putin je schopný rozpútať vojnu.

„Asi sme podcenili fenomén, že keď si zvyknete na nestabilnú bezpečnostnú situáciu, potom už nevidíte, že by mohla ešte viac vyeskalovať," spomína v podcaste reportérka Stanislava Harkotová.

Ukrajincom podľa nej pomáhalo zorientovať sa v informáciách. Čím dlhšie bolo od šokujúceho dňa, tým viac sa vnútorne spevňovali a získavali potrebné návyky. „Znie to hrozne, že si zvykáme na vojnu, ale pre prežitie v takých podmienkach potrebujete získať istý typ návyku," opisuje.

„Keď som prvýkrát počula sirénu, bol to nepríjemný pocit. Neviete, či to už na vás letí a čo sa vlastne deje. Časom som si musela poctivo naštudovať, čo robiť, keď sa ozve siréna a koľko máš minút na ukrytie," spomína v podcaste Stanislava Harkotová.

Ako to vyzeralo týždne pre začatím vojny na Ukrajine? V akom stave je dnes vojna? Viac si môžete vypočuť v novom podcaste Nahlas z Ukraїny.

Podcast nahrala Denisa Hopková.