Slovník plný kazajok pre mentálne postihnutých či bezbrehé a hrubozrnné verbálne výpady voči prakticky bezbranným študentom či novinárom. I toto je aktuálna realita vládnej moci. Akú spoločnosť toto popisuje, čo to hovorí o sile – i slabosti, vládnej moci a čo to vypovedá o nás, ako o spoločenstve?

Podľa psychiatra Jozefa Hašta odhaľuje agresívny slovník Roberta Fica jeho hlbokú vnútornú frustráciu a neschopnosť krotiť vlastnú zlosť z prípadného politického neúspechu. Za maskou silného premiéra sa tak skrýva až deštruktívna závisť voči potenciálne úspešnejším oponentom ako i strach z vlastnej budúcnosti. A čom teda boli tie premiérove slová o cvale do pekiel a kde sa v tom celom vzal ten jeho „Biely kôň“?

Môže sa stať štvornásobný premiér zajatcom vlastnej velikášskej predstavy o sebe a neutopil sa Robert Fico vo svojom vlastnom sebaobraze? O čom hovoria jeho permanentné útoky na mocensky úplne nerovných oponentov, akými sú študenti či napríklad aj novinári? No a napokon, prečo narcistickí lídri tak veľmi potrebujú ponižovať evidentne mocensky slabších a aké devastačné stopy toto všetko zanecháva na duši národa i sveta?

Téma patologického narcizmu opustila kabinety psychiatrov a stáva sa priam politickou témou ako i témou národnej bezpečnosti a duševného zdravia celej spoločnosti. Malígny narcizmus totiž nie je len prehnaná sebaláska, ale ide o deštruktívnu kombináciu narcizmu, asociálneho správania, agresivity i sadizmu, kde druhí ľudia slúžia iba ako nástroje na potvrdenie vlastnej grandiozity.

Keď sa takáto patológia spojí s mocou, štát sa môže stať rukojemníkom osobnej pomsty ako i chorobnej potreby obdivu, hovoria odborné poučky. Čo to teda je tento malígny narcizmus, v čom pramení, ako ho spoznať a najmä, ako sa mu brániť? No a ako to, že tento nezdravý typ správania dnes žne také úspechy? Témy pre psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?

Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?

Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.

Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku.

Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu.

„Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste.

Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí.

Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku.

Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej.

Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”.

Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi.

Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie.

A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.

S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.

Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?

Čím si prešli a čo ich čaká?

Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostáva naďalej v napätí. O slovo sa totiž opätovne prihlásila Dunajská Streda, ktorá dokázala zastaviť rozbehnutý valec FK Železiarne Podbrezová. Prestrihnutie šnúry sa podarilo aj Spartaku Trnava, ktorý po katastrofálnych posledných výsledkoch nečakane zvíťazil na pôde MŠK Žilina.

Do značných problémov sa dostal aj FC Tatran Prešov, ktorý padol v Skalici a po stretnutí zaujal predovšetkým až nečakane ostrý prejav trénera Jozefa Kostelníka. Čiernou škvrnou 1. nadstavbového kola boli dve nariadené penalty, ktoré vyvolali polemiku a nie je vylúčené, že sa k nim ešte následne vráti kompetentná komisia SFZ.

O všetkom podstatnom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom. O zmenách v realizačnom tíme „Šošonov“ sme sa však dozvedeli až po natočení relácie.

Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“?

Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“.

Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Svet umelej inteligencie zažil dramatické dva týždne. Experimenty ukázali, že popredné AI modely v úlohách štátnikov v 95 % prípadov zvolili použitie jadrových zbraní a v krízových situáciách prakticky nepoznali slovo deeskalácia. Tento „chladný kalkul“ bez emócií vyvoláva zásadné otázky o tom, komu by sme mali zveriť kompetencie v bezpečnostných otázkach štátu.

Zároveň sledujeme bezprecedentný konflikt medzi Pentagónom a spoločnosťou Anthropic. Po tom, čo firma odmietla požiadavku, aby bol ich model Claude využívaný armádou bez etických bariér, ocitla sa na čiernej listine. Uvoľnené miesto okamžite zaplnilo OpenAI. O tom, kto by mal určovať „červené čiary“ pre technológie, ktoré môžu zabíjať, a ako noví AI agenti menia spôsob, akým pracujeme s počítačom, sa v novej časti podcastu PočúvAI rozprávajú Ján Trangel a Maroš Žofčin.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Jadrový experiment: Prečo modely ako ChatGPT či Gemini v simuláciách konflikty neustále stupňujú až k totálnej vojne.
2. Vláda vs. Anthropic: Prečo Pentagón zaradil tvorcov modelu Claude medzi rizikových dodávateľov.
3. OpenAI v armáde: Akceptovanie vládnych požiadaviek a obavy z nasadzovania AI do autonómnych zbraní.
4. Nastupujúci agenti: Ako funguje OpenClaw, ktorý ovláda váš lokálny stroj, a v čom je Perplexity Computer bezpečnejšou alternatívou v cloude.
5. Linux pre každého: Môže AI konečne sprístupniť zložité operačné systémy bežným používateľom?
6. Krátke správy: Nový model GPT-5.4, nešťastný incident agenta Claude Code, ktorý vymazal 2,5 roka dát, a masívne prepúšťanie v spoločnosti Oracle.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V úvode Veronika Frankovská upozornila, že pri téme mimozemšťanov sa v prieskumoch verejnej mienky často objavuje aj širší kontext konšpiračných naratívov. Podľa nej ľudí niekedy viac než samotná existencia mimozemšťanov zaujíma predstava, že vlády alebo inštitúcie niečo zatajujú. „Ja by som to videla práve v kontexte takýchto konšpirácií, že je niekto, kto nám niečo zatajuje,“ uviedla Frankovská.

Frankovská vysvetlila aj pozadie vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o odtajnení dokumentov o UFO. „Ono to vzniklo pomerne zábavne, respektíve náhodne. Bývalý prezident Barack Obama totiž v jednom rozhovore odpovedal na otázku, či existujú mimozemšťania. Povedal, že verí, že vzhľadom na veľkosť vesmíru je to možné, ale ako prezident o ničom takom oficiálne nevedel a že neexistuje žiadna tajná základňa, kde by boli mimozemšťania,“ vysvetlila.

Podľa nej Trump následne reagoval kriticky a vyhlásil, že chce dokumenty o UFO zverejniť. „Kritizoval ho za to, že zverejnil nejaké utajované informácie, a sám povedal, že nevie, ako to je. Zároveň vydal vyhlásenie, že nariadil odtajniť dokumenty súvisiace s potenciálnym tajným výskumom,“ dodala.

Na otázku, aká je pravdepodobnosť existencie mimozemského života, reagoval teoretický fyzik Samuel Kováčik tým, že vzhľadom na obrovskú veľkosť vesmíru by bolo prekvapivé, keby bol život iba na Zemi. „Je to podľa mňa tak pravdepodobné, že by bolo veľmi prekvapivé, keby sme sa dozvedeli, že sme jediný život vo vesmíre. Vesmír je tak obrovský, obsahuje také množstvo galaxií a každá galaxia obsahuje obrovské množstvo hviezd. Tie majú okolo seba planéty, takže aj keď sme extrémne vyberaví v tom, aká planéta je vhodná pre život, pri tom obrovskom množstve to stále spĺňa veľké množstvo planét,“ vysvetlil.

Zároveň však upozornil, že aj keď môže byť život vo vesmíre pomerne pravdepodobný, neznamená to, že s ním musíme byť v kontakte. „To je problém s civilizáciami, že sa na geologickej škále vyvíjajú strašne rýchlo. Za čas, kedy sa Tatry pohli o pár metrov, sme my zliezli zo stromov, vybudovali civilizáciu a letíme na Mesiac,“ povedal Kováčik.

Podľa neho môže byť vývoj civilizácií v rôznych častiach vesmíru veľmi odlišný. „Keď sa pozriete inde vo vesmíre, kde sa miliardy rokov niečo dialo, očakávanie je skôr také, že tam nájdete extrémne jednoduchý život, alebo naopak tak pokročilý život, že ho ani nespoznáte,“ doplnil.

Geopolitická mapa sa v tomto roku mimoriadne dramaticky prekresľuje, Slovensko sa ocitá pod tlakom dvoch vážnych zahraničných kríz no náš premiér si namiesto riešenia čoraz viac kolabujúceho Slovenska vyberá rolu akéhosi vojnového náčelníka. Robert Fico si tak oblieka kostým lídra, ktorý vraj ako jediný rozumie hrozbám plynúcim z iránskeho či ukrajinského konfliktu a neváha radikalizovať i svoje postoje voči Kyjevu. Radikalizuje sa ale aj rétorika ukrajinského prezidenta voči Maďarsku, ktoré stojí pred kľúčovými voľbami vážne ohrozujúcimi politickú budúcnosť Viktora Orbána.

Ocitlo sa Slovensko v rukách radikálov? Slovenská diplomacia sa plne podriadila straníckym záujmom SMERu, tvrdí Peter Weiss.

Je to politika živenia nenávisti voči Ukrajine, falošného hlásania mieru a váľania vín na Brusel. A to všetko deje v mene politickej bitky o hlasy fašizoidných radikálov voliacich Republiku. Na spravovanie štátu táto koalícia rezignovala a namiesto riešenia reálnych problémov kŕmi voličov zástupnými témami čím zastiera vlastné strategické zlyhania. V hlavách svojich voličov však zanecháva doslovný guláš, hovorí Peter Weiss.

Irán zatiaľ horí pod masívnymi útokmi koalície Spojených štátov a Izraela. Trumpov sen o venezuelskom scenári bleskovej vojny sa však čoraz viac rozplýva a nahradzujú ho praktiky hromadného nivočenia celej iránskej spoločnosti. Vo vzduchu tak visí hrozba ako rozpútania občianskej vojny a destabilizácie celého Blízkeho východu, tak i globálnej recesie vyplývajúcej z nárastu cien ropy a plynu, ale aj masovej migračnej vlny smerujúcej priamo do Európy či hrozby teroristických útokov na európskej pôde. Témy pre bývalého diplomata Petra Weissa.

No a ako sa z kedysi priam vzorného sociálneho demokrata mieriaceho do jadra EÚ - teda Roberta Fica, stal líder krajnej pravice?

Robert Fico sa zásadne zmenil. On sa z tej deklarovanej inklinácií k sociálnej demokracií otvorene obrátil ku krajnej pravici a vyhlásiac vojnu politickému pluralizmu vedie fašizoidnú politiku, tvrdí bývalý šéf SDĽ.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas nám o obsahu Kočnerovej výpovede z prvej polovice dňa viac povie Laura Kelloo Kalinská, ktorá proces sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. ako ďaleko alebo blízko malo Slovensko k miestenke na ZOH?
2. aké sú podmienky na Slovensku?
3. ako začať s curlingom?
4. dá sa za štyri roky vytrénovať a dostať na olympiádu?
5. prečo sa zametá?
6. aké pozície sú v curlingu?
7. aké šance majú Slováci na paralympiáde?

Svet online nakupovania prechádza v roku 2026 najväčšou transformáciou od čias vzniku internetu. Tradičné vyhľadávanie cez kľúčové slová sa končí a éru pomalého výberu nahrádza dravá ofenzíva rôznych platforiem či neúprosný diktát algoritmov.

V tomto digitálnom hluku sa však slovenská Heureka už dávno neuspokojuje len s úlohou cenového porovnávača. Stala sa regionálnym technologickým lídrom, ktorý pomocou umelej inteligencie mení nákup na dialóg a stráži bezpečnosť údajov slovenských spotrebiteľov.

O tom, prečo AI veríme viac než predavačom, ako rozoznať skutočnú zľavu od marketingu a prečo je expanzia slovenských e-shopov kľúčom k ich prežitiu, sme sa porozprávali s Davidom Chmelařom, CEO Heureka Group.

V rozhovore sa dozviete:

- Ako v dobe digitálneho smogu a nových webov garantujú, že e-shop s certifikátom 'Overené zákazníkmi' je skutočne bezpečný;

- ako AI fenomén zasiahol e-commerce a ako ovplyvní jeho budúcnosť;

- čomu veríme viac ako umelej inteligencii;

- či je pre priemerný slovenský e-shop dnes vôbec možné prežiť dlhodobo bez toho, aby skúsil predávať aj za hranicami Slovenska.

Tri silné vety z iniciatívy mladých študentov Lýcea C.S.Lewisa, ktorí zorganizovali crowdfundingovú kampaň na podporu protikorupčných aktivít.

Korupcia podľa nich berie krajinu tým, ktorí tu chcú ostať. Oni chcú prispieť svojou troškou, aby im tú krajinu vrátili.

Cestou je podpora protikorupčných aktivít a rovnako podpora vzdelávania o nich. Lebo – ako hovoria – „nenecháme si ukradnúť krajinu“.

Kampaň a jej príprava, ktorá bola v prvom rade školským projektom, vystúpila do verejného priestoru. A získava podporu.

Mladí proti korupcii budú hosťami RánoNahlas. David Grznár a Teodor Macko A rovnako ich profesorka Zuzana Šumská.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ivica Ďuricová, autorka, marketérka a v súčasnosti jediná literárna agentka na Slovensku, sa rozhodla byť tou, ktorá autorom svieti na cestu.

V rozhovore sa dozviete:

- Čo znamená byť literárnou agentkou a čo je jej hlavnou úlohou;

- aké témy sú populárne a čo sa k nám zo zahraničia pomaly dostáva;

- podľa čoho si vyberá autorov do portfólia;

- kto všetko musí na knihe pracovať, aby sa z rukopisu stal bestseller.

Značka Don Boss Bossov pomáha Ferencovi predávať prevažne drahé luxusné autá cez Instagram, zatiaľ čo na internetovom portáli Autobazar.EU vystupuje so svojím spoločníkom Jurajom Rybárskym ako predajca RF Motors z Rovinky pri Bratislave.

Moderátor podcastu Erik Stríž sa Ferenca pýta nielen na jeho začiatky, ale aj vplyv influcerskej postavy na reálne podnikanie, či je práve podnikanie s automobilmi tým ideálnym priestorom na zbohatnutie, aké problémy obnáša táto činnosť a kam smeruje budúcnosť slovenského influencera. Ten podľa vlastných slov tvrdí, že aj keď to navonok vyzerá ako dosiahnutie „slovenského sna“, realita je často odlišná a ľudia by nemali podľahnúť nálepkovaniu ľudí len preto, ako pôsobia na internete.

Okrem obchodu s autami sa v rozhovore zmieňuje aj organizácia podujatia Boss Race a nové podnikateľské aktivity v oblasti poľnohospodárskej techniky.

V rozhovore Michal Ferenc povedal viac aj tom, ako kupoval starý VW Passat od Albáncov za peniaze, ktoré si priniesol z Írska v ponožke, prečo je pre predaj dôležité ukazovať luxusný životný štýl, aký má názor na moderné elektromobily a či je v poriadku, keď si mladí dospelí kupujú ako prvé auto staré luxusné vozidlá namiesto nudných, ale novších a ekonomicky bezpečnejších.

Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.

Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.

Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.

Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.

Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.

Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.

Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.

Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.

Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.

A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.

A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.

S politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V podcaste s Michalom Liptákom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kedy by bolo možné legálne zaútočiť na inú krajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či ide o rovnakú situáciu ako útok Ruska na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Donald Trump vojnový zločinec a či ho čaká súd;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa mu zrejme nič nestane;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálne podporovať ozbrojený odpor vnútri Iránu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je rozdiel, keď Irán podporoval ozbrojené zložky po celom regióne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálna invázia Izraela do Libanonu, keď odtiaľ strieľa Hizballáh;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či libanonská armáda odzbrojí Hizballáh;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebude lepší svet bez silného Iránu, ktorý financuje vraždenie po celom regióne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa nepodarí transformácia Iránu na demokraciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:45 – či môžeme zabudnúť na medzinárodné právo;

– po 28:00 – prečo si nemyslí, že medzinárodné právo je len na papieri;

– od 33:00 – ako to teraz vyzerá v Gaze, čo by sme tam mali sledovať a čo tam Izrael chce dosiahnuť;

– po 35:00 – prečo sa v Gaze nestavajú Trumpove rezorty;

– od 36:00 – aká je perspektíva obyvateľov Gazy;

– po 38:00 – čo môže robiť Európska únia.

Ťažký týždeň tentoraz ponúka mimoriadne užitočnú lekciu matematiky.

Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘

Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?

Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť Tretí sektor a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?

Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.

Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.

Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.

Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?

Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.

Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.
2. Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.
3. Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.
4. Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.
5. Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.
6. Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že pre Roberta Fica je top agendou ujsť pred následkami vlastného vládnutia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde vidí pri čurillovcoch ruskú stopu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ani za Mečiara si nedovolili vyradiť obvineným advokáta tak, že z neho urobia svedka;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o rozhodnutiach Maroša Žilinku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo padá Progresívne Slovensko a že je to možno aj dobre;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že rozhodnutie odstaviť Ukrajinu od núdzových dodávok elektriny ukázalo neschopnosť Roberta Fica vyhodnotiť situáciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico musí mať osobne niečo proti Ukrajine, keď nezmešká príležitosť si do nej kopnúť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje útok na Irán za legitímny;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je to iné ako útok Ruska na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že formálne síce útok nebol v súlade s medzinárodným právom, ale...;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 v či by sme na západe nemali dodržiavať medzinárodné právo, aj keď ho iní porušujú;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vývoj v Iráne považuje za pozitívny.

Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.

Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.

Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.

Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.

Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?

Téma pre energo-experta Radovana Potočára.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je lepší iránsky alebo turecký kebab? Zistite v novom Ťažkom rozhovore s iránskou komičkou žijúcou na Slovensku, Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh.

O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?

O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?

Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?

No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva?

Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?

Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.

Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj toto všetko prinieslo víkendové 22. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, po ktorom si majstrovský Slovan dokázal znovu vybudovať náskok pred druhým FC 1904 DAC Dunajská Streda, no a naopak, MFK Skalica sa dostal do ešte nepríjemnejšej situácie.

Nepríjemné starosti zasiahli aj nováčika FC Tatran Prešov, ktorý si po víkende musí nájsť nového kormidelníka, keďže tréner Vladimír Cifranič po 19 zápasoch skončil na vlastnú žiadosť.

Posledné kolo pred rozdelením ligy na prvú a spodnú šestku prinieslo viacero zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom Otom Brunegrafom.

Ako Smer pomohol Jozefovi Brhelovi a akú nečakanú otočku urobil Robert Fico pri Jaroslavovi Haščákovi, porozprávala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi.

„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.

Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.

Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.

Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?

Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.

Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?

Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Tvrdá vládna konsolidácia, neustále rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a nová transakčná daň vytvorili koktail, ktorý podnikateľom prináša namiesto stability skôr záťaž, neistotu a úvahy ako ďalej. Výsledkom je stagnácia ekonomického rastu, nárast nezamestnanosti ako i vlny prepúšťania, ktorá zasahuje regióny od Martina až po aktuálne Galantu.

Čo dnes trápi slovenských podnikateľov a dokážeme v dnešnej Európe ešte vôbec konkurovať s modelom lacnej pracovnej sily, s ktorého sa pritom už stala verzia príliš drahého zamestnanca? Prečo sa z nárastu daní a odvodov stala pasca? Ako by mala vláda zmysluplne konsolidovať verejné financie, prečo štát nevie šetriť sám na sebe a o čom hovoria problémy slovenského pracovného trhu?

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?

O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.

Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.

Dozviete sa:

- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky

- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria

- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch

- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť

- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe

- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.

Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Dnes ako riaditeľka pre medzinárodné vzťahy stojí spolu s ďalšími odhodlanými ženami na čele Špeciálnych olympiád Slovensko a búra bariéry, ktoré v našej spoločnosti často stoja vyššie než tie športové.

Poukazuje na nedostatky v inklúzii u nás a zdôrazňuje význam rodinnej podpory. Svojim pôsobením mení pohľad na ľudí s intelektuálnym znevýhodnením nielen doma, ale v celej krajine.

V rozhovore sa dozviete:

- Akú prvú myšlienku mala, keď sa dozvedela, že jej syn bude iný;

- či vníma v niečom svoje potreby ako matky inak;

- aké je Slovensko v roku 2026 pre rodičov detí s Downovým syndrómom;

- v čom tkvie filozofia Špeciálnych olympiád Slovensko, ktoré nie sú len o výkonoch.

Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.

Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.

V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.

„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.

Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“

Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.

Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.

Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?

Kruhové objazdy sú večnou témou slovenských motoristov aj napriek tomu, že mali dostatok času osvojiť si dopravné predpisy, ktoré sa v tomto kontexte nemenia.

Váš pán manžel sa dopúšťa veľkej chyby, keď používa smerové svetlo aj v prípade, že pokračuje v jazde rovno. Dopravné predpisy definujú, že na okruhovom objazde sa smerové svetlo môže použiť iba pri výjazde z kruhového objazdu. Tým, že váš manžel ponecháva zapnuté pravé smerovky, dáva všetkým vodičom čakajúcim pred kruhovým objazdom zreteľný signál, že môžu do objazdu vojsť.

Na okruhom objazde platia nasledovné dopravné predpisy podľa § 20, § 25 a § 30 a Zákona o cestnej premávke č. 8/2009:

1. Ak je kruhový objazd označený dopravnou značkou „Kruhový objazd“ spolu s dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič v kruhovom objazde má prednosť (§ 20 ods. 5)
2. Vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde (§ 25 ods. 1 písm. r)
3. Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza (§ 30 ods. 5).

Paradox: Kto bude vinníkom nehody?

Kuriozitou je, že aj v prípade vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody nebude váš muž vinníkom, pretože bol na hlavnej ceste. A vodiči mieniaci vojsť do kruhového objazdu musia dávať vozidlám, ktoré sú už na kruhovom objazde. To, že tieto vozidlá mali alebo nemali zapnuté niektoré smerovky, prednosť v jazde nemení.

Samozrejme, že nesprávnym použitím smerových svetiel sú ostatní vodiči účinne oklamaní, avšak ich povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste sa tým neruší.

Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?

„Dobrý deň. Chcem sa spýtať jednu vec. Každý deň idem v kolóne v hlavnom meste na vjazde alebo výjazde z obchvatu, kde sú 2 pruhy. Poobede je tu všade zápcha a všetci čakajú, kým sa na nich dostane rad, tak ako to má byť. Niektorí ale idú aj cez ľavý pruh, všetkých vodičov predbehnú a na konci sa potom tlačia do kolóny. Počítajú s tým, že vybabrú so systémom. Ako im v tom LEGÁLNE zabrániť?“ pýtal sa náš čitateľ s prezývkou Dodi na Facebooku.

Spočiatku nás otázka čitateľa do našej dopravnej poradne prekvapila, pretože poukázala na skutočnosť, že ako vodič nepozná alebo ignoruje pravidlo zipsovania a rovnomerného využívania všetkých dostupných jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Neodpovedali sme, k otázke sa vraciame teraz - považujeme za správne napraviť našu chybu a upozorniť ostatných vodičov, ako reagovať správne, eticky a v súlade s dopravnými predpismi.

Jednoznačná odpoveď je nie, nemôžeme ostatným vodičom brániť v zipsovaní preto, že využívajú na jazdu aj druhý jazdný pruh a skracujú tak kolónu či zápchu.

Snaha o ich vytrestanie môže byť dokonca považované za trestný čin, ak by ste v dôsledku takéhoto absurdného konania spôsobili na inom vozidle škody alebo niekoho zranili - čo by sa veľkou pravdepodobnosťou stalo.

V zmysle § 10 platí nasledovné:

1. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo.
2. Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu.

Ako zistiť majiteľa podľa evidenčného čísla?

Predstavte si situáciu, že pred vašou príjazdovou cestou parkuje cudzie vozidlo a zavadzia vám, prípadne ste niekomu poškodili auto pri parkovaní a chcete ho kontaktovať. Lenže, v aute a na aute nie sú žiadne indície, ako majiteľa kontaktovať. Ja napríklad aj pri parkovaní v meste či nákupných centrách dávam za čelné sklo malý papierik s mojím telefónnym číslom, práve pre tieto prípady a viackrát sa mi to už osvedčilo.

Sme ale v situácii, že majiteľa nepoznáme, a tak ho prirodzene chceme zistiť podľa evidenčného čísla. Napriek tomu, že samotné evidenčné číslo vozidla nie je osobný údaj, a preto ho fakticky môžeme fotiť a zverejňovať na internete napríklad pre nesprávne parkovanie, tak údaj o majiteľovi už osobným údajom je. Preto ani reporty o histórii vozidla, povedzme od Cebie, neobsahujú údaje o konkrétnych majiteľoch vozidiel.

Z tohto dôvodu nie je nikde verejne dostupný register majiteľov vozidiel podľa ich EČV, po starom ŠPZ. Keď niekomu poškodíte vozidlo a chcete ho kontaktovať, najlepšie je jednoducho na mieste vyčkať niekoľko minút. Prípadne, ak ste napríklad v nákupnom centre, vyhlásiť jeho evidenčné číslo do rozhlasu s tým, nech príde k autu. Dobrým zvykom je zanechať na seba kontakt a vysvetlenie za stieračom, hoci podľa zákona by ste to robiť nemali. Ak sa ten lístok znehodnotí alebo stratí, alebo ak narazíte na konfliktnú protistranu, môže byť váš odchod považovaný za odídenie z miesta škodovej udalosti.

Zistiť majiteľa podľa EČV teda takto priamo nejde, a to ani cez občas zmieňovaný register Slovenskej kancelárie poisťovateľov - ten vám len prezradí, v akej poisťovni má vlastník vozidla uzatvorené PZP. Môžete do poisťovne zavolať a vec objasniť, že by vám ale poskytli priamy kontakt na vlastníka vozidla, nie je isté.

Zdanlivo najhorším, ale na druhej strane predpisovo správnym postupom, je zavolať na políciu. V takomto prípade ale počítajte s účasťou polície, a teda aj s blokovou pokutou, ktorú vám budú mať právo policajti uložiť za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 50 do 150 eur.

Zmienené články z našej poradne:

Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?

https://magazin.autobazar.eu/otazka-citatelky-moj-muz-zapina-smerovku-v-kruhaci-doprava-aj-ked-neodbocuje-trva-na-svojom-a-nechce-si-nechat-poradit-co-s-nim-clanok9063.html

Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?

https://magazin.autobazar.eu/otazka-od-vas-slusne-cakam-v-zapche-a-obiehaju-ma-cez-lavy-pruh-ako-im-v-tom-mam-legalne-zabranit-clanok9550.html

Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.

Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.

Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.

„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.

Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.

Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.

Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.

Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.

Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.

Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.

Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.

Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.

Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.

Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť. K voľbám by dnes šlo menej podporovateľov opozície, ukázal prieskum.

Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?

Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

#Národná zoologická záhrada v Bojniciach sa stará o medvieďatá, ktoré sa do nej dostali po zastrelení mamy medvedice v lese pri Ružomberku

#Zonácia je pre obyvateľov Vysokých Tatier neprijateľná. Obávajú sa stavebného boomu

#Na Záhorí potvrdili vtáčiu chrípku u labutí aj v chove nosníc, uhynulo vyše 1300 hydiny

#Francúzsko zavádza revolúciu v školách – predmet starostlivosť o zvieratá

#Ryby zo Slanej obsahujú arzén aj ortuť

Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.

Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.

Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?

Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?

Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.

Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?

Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský.

Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obaja mladí reprezentanti otvorene hovoria o tom, že nálepka „vychádzajúcich hviezdičiek“ im zatiaľ neprináleží. Skôr naopak. „Stále sme mladí chalani, musíme na sebe tvrdo pracovať ako doteraz. To nás vlastne dotiahlo do tej reprezentácie,“ zdôraznil Peter Kováčik. Maroš Golian ho doplnil s tým, že miesto v národnom drese nie je samozrejmosťou. „Musíme to potvrdzovať každý deň. Do reprezentácie sa nedostanete len tak,“ vyhlásil.

Nosnou témou rozhovoru bola aj nová éra slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Olivera Vidina. Práve on dal mladým hráčom výraznejší priestor, ktorý dokázali využiť aj v ostrých zápasoch. „Niekedy to asi prísť muselo. Ten tím sa musel omladiť a my sme tú šancu dostali,“ vyzdvihol Peter Kováčik. Podľa Maroša Goliana je však kľúčové, čo s dôverou hráč urobí: „Dôležité je tú šancu dostať, potom je to na každom hráčovi, či ju aj využije.“

Reprezentačné debuty oboch mladíkov boli sebavedomé a bez zbytočného rešpektu. Zhodujú sa, že veľkú úlohu v tom zohrala dôvera realizačného tímu aj spoluhráčov. Práve psychická pohoda im pomohla zvládnuť aj tlak, ktorý so sebou prináša reprezentačný dres.

V podcaste sa veľmi otvorene preberala aj téma tlaku fanúšikov či reakcií na sociálnych sieťach. Obaja basketbalisti priznávajú, že kritiku vnímajú, no nepripúšťajú si ju. „Ten tlak je na nás väčší. Je to vidno na komentároch typu: ‚Čo tam robí tento?‘ Ale my sme tú šancu dostali a využili sme ju,“ podotkol Maroš Golian. Podľa Petra Kováčika je najdôležitejšie sústrediť sa na veci, ktoré môže hráč ovplyvniť. „Vyjadriť svoj názor v komentároch je v pohode, ale my ako hráči by sme sa mali zaoberať tým, čo je na ihrisku,“ dodáva.

Diskusia sa dotkla aj herného štýlu balkánskych súperov, fyzickej náročnosti zápasov a cieľov v prebiehajúcej predkvalifikácii majstrovstiev Európy. Obaja mladí reprezentanti sa zhodujú, že ak sa tím vyrovná súperom v tvrdosti a nasadení, basketbalová kvalita sa naplno prejaví.

V závere rozhovoru sa pozornosť prirodzene presunula k budúcnosti, a to klubovej aj reprezentačnej. Reč bola o možnej ceste do Ameriky, o európskom basketbale, ale aj o tom, čo mladý hráč potrebuje, aby prerazil. Odpoveď bola v oboch prípadoch veľmi podobná – trpezlivosť, práca a pokora.

Ak vás zaujíma, ako mladí reprezentanti vnímajú novú éru slovenského basketbalu, prečo je dôvera trénera kľúčová, ako sa vyrovnávajú s tlakom a aké majú kariérne sny, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Internetová poradňa IPčko zaznamenala v druhom polroku minulého roka extrémny, viac než 700-percentný nárast žiadostí o pomoc v súvislosti s umelou inteligenciou. Nástup takzvaných vyzliekacích (nudify) aplikácií priniesol novú vlnu šikany, pri ktorej obete musia vyčerpávajúco dokazovať, že na intímnych fotografiách v skutočnosti nie sú ony.

Odvrátenou stranou AI je aj epidémia osamelosti. Chatboti sa pre mnohých mladých ľudí stávajú jedinými „priateľmi“ či dokonca terapeutmi. Hoci interakcia so strojom chemicky spúšťa v mozgu rovnaké hormóny ako pri ľudskom kontakte, chatbot nikdy nenahradí skutočný vzťah – neháda sa, nekladie hranice, iba neustále pritakáva.

O negatívnych dopadoch umelej inteligencie na duševné zdravie, falošných AI psychológoch a dôležitosti skutočných ľudských komunít sa v podcaste SHARE rozpráva moderátorka Lucia Kobzová so Zuzanou Juránekovou, poradkyňou z občianskeho združenia IPčko.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Deepfake šikana: Ako rýchlo a jednoducho dokáže umelá inteligencia vygenerovať falošné intímne fotografie a aké devastačné to má následky na obete.
2. Šokujúca štatistika: Prečo počet kontaktov na linke IPčko spojených s témou AI narástol o vyše 700 %.
3. Umelá inteligencia ako záplata na osamelosť: Prečo si mladí ľudia budujú vzťahy s chatbotmi a prečo je absencia konfliktov v takomto „vzťahu“ nebezpečná.
4. Falošní AI psychológovia: Prečo chatbot nedokáže rozpoznať varovné signály a prečo je jeho „empatia“ len dokonalou ilúziou.
5. Potvrdzovanie bludov: Ako algoritmy fungujú ako ozvenové komory a prečo môžu zhoršiť stavy ľudí s psychózami či radikálnymi presvedčeniami.
6. Kroky k záchrane: Ako byť oporou pre obete AI šikany a prečo je kľúčové vrátiť sa k budovaniu fyzických komunít.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.

Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“

V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.

Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.

Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.

„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“

Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.

„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.

Ako prebiehala analýza SAV

V druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.

Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.

Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.

Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.

Limity DNA a prísne recenzné konanie

V diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.

Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.

Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.

Pre koho majú vedci hovoriť

Klempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.

„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.

Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Prečo by sme sa mali pripraviť na výpadky elektriny a čo dohnalo Hitlera k samovražde, sa dozviete v Ťažkom rozhovore Jakuba Gulíka s Petrom Bárdym.

Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.

Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.

A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.

Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.

Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.

Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.

František z Assisi.

Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.

A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.

Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.

V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.

Čo sa v Ekocaste dozviete?

1. Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka?
2. Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo?
3. Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.

Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:

– od 1. minúty – že odpájať elektrinu ukrajinským civilom je sadizmus;

– po 2:00 – čo hovorí na to, že Tibor Gašpar chce využiť ruské bombardovanie civilistov na posilnenie našej rokovacej pozície;

– po 3:20 – že Robert Fico určite po stretnutí s Trumpom neprecitol;

– od 5:00 – že Fico buď porušil zákon alebo klamal;

– po 5:50 – ako Ukrajina chce opraviť ropovod, ale Rusi bombardujú technikov;

– od 6:30 – že Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie;

– po 7:00 – prečo Slovnaft po stámiliónových investíciách do diverzifikácie stále potrebuje ruskú ropu;

– od 7:30 – prečo sme neboli schopní sa odpojiť od ruskej ropy;

– po 9:00 – či je vojna na Ukrajine zaseknutá a či má vojenské riešenie;

– od 10:00 – ako je nepochopiteľné obviňovať napadnutú krajinu za vlastnú obranu;

– po 11:30 – ako dlho ešte Rusko bude schopné viesť vojnu;

– od 13:00 – kde spravili západné krajiny chybu pri Ukrajine;

– po 14:00 – že Rusko sa nechce dohodnúť, Ukrajina áno;

– od 15:45 – ako si treba preložiť prejav amerického ministra zahraničných vecí Rubia do ľudskej reči;

– po 18:00 – či klamanie Roberta Fica svojim vlastným voličom nie je vlastne na pochvalu, keď v skutočnosti nezruší obrannú dohodu s USA;

– od 20:00 – ako sa nedokázal ani pozerať na generálneho prokurátora Žilinku;

– po 22:00 – v akom stave sú jeho trestné stíhania a či Žilinka zastavil politické objednávky;

– od 24:00 – že od Ľuboša Blahu sa bude snažiť vysúdiť 100-tisíc eur;

– po 25:00 – či nesľuboval politickú pomstu cez políciu;

– od 26:30 – či mali Juraja Cintulu súdiť za terorizmus alebo za vraždu;

– po 28:00 – akú stratégiu zvolia Demokrati v spolupráci s inými opozičnými stranami;

– od 32:00 – či by sedel vo vláde s predsedom Maďarskej aliancie Gubíkom, s ktorým sa stretol;

– po 33:30 – či budú Demokrati cieliť aj na maďarských voličov;

– od 34:00 – že Štefan Hamran kedysi tvrdil, že ho skôr budú voliť v Žiline ako Maďari;

– okolo 35:00 – kedy Demokrati odovzdajú petíciu pod referendum;

– po 36:00 – aký postup čaká od prezidenta Pellegriniho pri vypísaní referenda.

Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.

Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?

Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.

Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica?

Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.

Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.

O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.

Podcast pripravil Marek Biró.

Cez víkend sa odohralo predposledné jarné kolo základnej časti Niké lige a celkovo 21. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno bodovala len Dunajská Streda.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 72. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Tomášom Majtánom, ktorý má o víťazovi aj zostupujúcom jasno.

Umelá inteligencia už nie je len tichým asistentom v pozadí. Stáva sa aktívnym hráčom, ktorý vyvoláva vážne etické konflikty nielen u bežných používateľov, ale aj na najvyšších úrovniach. Pentagón napríklad tlačí na technologické firmy, aby vypli bezpečnostné obmedzenia pre vojenské operácie. Model Claude mal údajne pomáhať pri dolapení venezuelského prezidenta Madura. A bežní používatelia si od AI služieb pýtajú niekedy povolenie aj na základné veci.

O týchto a ďalších novinkách zo sveta umelej inteligencie sa v podcaste PočúvAI rozprávali redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. AI psychóza a domáce násilie: Ako algoritmy fungujú ako „ozvenové komory“ pre stalkerov a násilníkov a potvrdzujú im ich bludy.
2. Strata autonómie: Ľudia nechávajú AI riadiť svoj osobný život a žiadajú ju o povolenie na základné potreby ako jedlo či spánok.
3. Ultimátum z Pentagónu: Armáda žiada vypnutie etických filtrov. Kto ustúpil a prečo tvorcovia modelu Claude vzdorujú?
4. Bizarné zlyhania: Chatbot Grok na webe americkej vlády radil rektálne použitie zeleniny namiesto bežnej diéty.
5. Nové trendy: Odhalenie podvodu so sieťou Moltbook, kde za AI stáli ľudia, a prečo Európsky parlament zakázal využívanie AI svojim zamestnancom.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.

Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.

A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!

Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?

Témy pre generála Pavla Macka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?

Nahrával Peter Hanák.

Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť.

Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov.

V podcaste sa dozviete:

1. ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska,
2. prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku,
3. ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová,
4. prečo po osemdesiatke chodil na súdy
5. a či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom.

Kto boli manželia Sedlárovci?

Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov.

Kto je Peter Robl?

Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“

Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.

Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.

Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky.

Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.

Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.

Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.

O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Existuje niekoľko psychologických trikov, ktoré nám uľahčia cestu za zdravým životným štýlom. Najdôležitejšie je budovať zdravé návyky. Aj tam existuje konkrétny návod, o ktorom hovorí psychológ s trénerskou licenciou a odborník na návyky Michal Plevka.

Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. prečo majú vyššiu návštevnosť ako niektoré prvoligové futbalové kluby
2. prečo hrajú českú ligu
3. rozdiel medzi klasickým americkým futbalom a bezkontaktným flag futbalom
4. či je tento šport nákladný
5. aké sú ciele jediného slovenského klubu v Česku
6. ako robia športový marketing

„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.

V podcaste s Evou Mišíkovou sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na Čižnárovych 18 bytov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že kajúcnikov do nášho práva zaviedli, aby sa dali rozložiť mafiánske skupiny z 90. rokov;

–⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako každý vidí, že zmeny zákona o kajúcnikoch sú účelové;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ak by prešiel návrh Roberta Fica úplne zrušiť kajúcnikov, bola by to ideálna šanca založiť mafiánsku skupinu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako tvrdenia kajúcnikov treba vždy potvrdiť ďalšími dôkazmi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Černákove výpovede sa potvrdzovali kopaním mŕtvol;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme hlavné centrum podvodov s DPH;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či tresty v kauze Mýtnik nevyzerajú tak, že sa oplatí brať úplatky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako facebooková výmena medzi premiérom a generálnym prokurátorom hovorí o absencii štábnej kultúry;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Maroš Žilinka neotočil;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sú veci, ktoré nie sú politika, a vláda by sa mala starať o životnú úroveň a nie Žilinku;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si človek získa na spoluprácu niekoho ako je Mikuláš Černák;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebolo Černákovo priznanie len vykalkulované;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 43:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo nesedí Ján Kán;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako to bolo s kajúcnikmi v Černákovych prípadoch a či nedostali neprimerané výhody;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 50:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že výhody pre kajúcnikov sa spoločnosti oplatia, lebo vďaka nim mafiáni sedia.

Ako sa z Rudolfa Huliaka stal najrozumnejší predstaviteľ koalície, sa dozviete v Ťažkom týždni.

Ako sa lepšie rozhodovať na trhoch zistíte na bezplatnej online trading konferenciu XTB. Stačí sa zaregistrovať: https://geolink.xtb.com/1YVMF

Úvod podcastu sa niesol v znamení aktuálnej situácie Slovana i samotného Tomáša Královiča, ktorý má s klubom zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Mladý pravák sa snaží zostať nohami pevne na zemi, hoci jeho výkony neunikajú pozornosti skautov a odborníkov. Ako sám priznal, najdôležitejšie je sústrediť sa na každodennú prácu a tímový úspech.

„Každý je rád, že o sebe počuje v tom dobrom svetle, ale ja sa na to úprimne nejako nezameriavam. Chcem stále tvrdo pracovať a snáď sa mi to vyplatí,” priznáva mladý Slovák.

V diskusii sa viackrát preberala téma jeho herného štýlu. Tomáš Královič sa označuje za obojsmerného obrancu, ktorý si uvedomuje, že ofenzíva môže prísť až vtedy, keď má splnené defenzívne povinnosti. Priznal, že mu vyhovuje dôvera trénera, ktorý dokáže hráča podržať aj po chybe, a zároveň podporuje kreativitu zo zadných radov.

Výrazná časť rozhovoru patrila aj fanúšikom a atmosfére na domácom štadióne. Dvadsaťročný obranca podotkol, že pískanie z tribún hráč vníma, no berie ho ako súčasť profesionálneho hokeja. Nezabudol však oceniť, že vyššie návštevy ženú tím dopredu a vytvárajú prostredie hodné veľkého klubu.

„Myslím si, že návštevnosť oproti minulému roku stúpla. Je super takto hrať. Ľudia nás ženú dopredu, ale niekedy sa proste stane, že sa prehráva a ľudia pískajú. Počujeme to na tom ľade. Chodia sa na nás pozerať a chcú vidieť víťazstvá, my im to chceme všetko dopriať,” vysvetlil.

Rodák z Bratislavy sa vrátil aj k mládežníckym majstrovstvám sveta, ktoré absolvoval v kategóriách do 18 a do 20 rokov. Skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie považuje za kľúčové pre svoj ďalší rast, rovnako ako pôsobenie v seniorskom hokeji, ktorý je podľa neho viac o rozume než o bezhlavom tempe.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa Tomáš Královič rozrozprával aj o svojich snoch. Túži po úspechu so Slovanom, po reprezentácii a raz aj po šanci v zámorí. Zároveň však zdôraznil, že na všetko pôjde postupne, bez skratiek a s maximálnym rešpektom k práci, ktorú má pred sebou. „Chcem podávať čo najlepšie výkony teraz v Slovane a odohrať túto sezónu čo najlepšie. Potom sa uvidí, čo bude ďalej,” uzavrel.

Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp.

Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?

Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov.

Nahrával Peter Hanák.

V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov.

Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.

Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol.

Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?

O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.

Moderuje Frederika Lodová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Kým kedysi bolo cieľom útočníkov systém okamžite zničiť, dnes chcú zostať nepozorovaní a potichu kradnúť dáta na ďalší predaj či vydieranie. Do hry navyše masívne vstúpila generatívna umelá inteligencia. Počet kybernetických incidentov medziročne narástol o 55 percent a AI slúži hackerom ako obrovský akcelerátor, vďaka ktorému dokážu automatizovať phishing či tvoriť falošné weby rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

O tom, ako štát hľadá diery v systémoch pomocou systému Achilles, prečo je skenovanie zraniteľností niečo iné ako penetračný test a či nás pred útokmi zachráni len samotná technológia, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s Alexandrom Valachom, vedúcim oddelenia Vládnej jednotky na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK).

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Najčastejšie mýty: Prečo samotný antivírus na ochranu nestačí a prečo si inštitúcie pletú automatický sken zraniteľností s hĺbkovým penetračným testom.
2. Hlásenie incidentov: Prečo by mali organizácie hlásiť štátu aj tie kybernetické útoky, ktoré už úspešne vyriešili.
3. AI v rukách útočníkov: Ako generatívna umelá inteligencia zrýchľuje prácu hackerov a prečo útokov rapídne pribúda.
4. Nárast hrozieb: Počet kybernetických incidentov na Slovensku stúpol medziročne o 55 percent.
5. Budúcnosť obrany: Nahradí umelá inteligencia bezpečnostných expertov? Podľa Alexandra Valacha na to AI nemá šancu minimálne ďalších 50 rokov.
6. Úloha štátu: Čo robí systém Achilles a prečo štátna jednotka CSIRT.SK napadnutým úradom systémy priamo neopravuje, ale len koordinuje záchranu.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Osem rokov. Už o dva dni to bude presne osem rokov odvtedy, čo vyhasol život Jána Kuciaka a jeho Martiny Kušnírovej. Rukou vraha, pre svoju prácu novinára.

A hoci smrtiace komando už pyká, na verdikt pre objednávateľa zatiaľ nedošlo. Len pred pár dňami sa rozbehlo už tretie kolo súdneho pojednávania, keď sa všetko začalo z rozhodnutia Najvyššieho súdu odznova.

„Nemáme na výber, než veriť. Lebo žiť v zúfalstve je nemožné“, to sú slová Jankovho otca Jozefa. Ak teraz hovorí o viere, pred rokom to bola „nádej, ktorá drží rodinu nad vodou“.

Aký je svet 2 922 dní po Janovej smrti?

Čo s Janom odišlo? A čo sa po ňom zjavilo?

Otázky pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Ako ho operácia slepého čreva ovplyvnila v príprave?
2. Prečo napriek komplikáciám neodložil zápas?
3. Aké poučenie si odnáša zo súboja s Britom?
4. Prečo nezvláda veľké, titulové zápasy?
5. Kedy a proti komu by chcel zápasiť najbližšie?
6. Verí stále, že sa dostane do top 10 na svete?

„Majetok, ktorý neviete vysvetliť, by mal podliehať 90-percentnej dani.“ To sú slová Jaromira Čižnára, bývalého generálneho prokurátora, ktorý sľuboval sprísenie kontrôl majetku verejne činných osôb. Dnes je všetko inak.

Jaromír Čižnár je už na dôchodku, no jeho rodinné portfólio pôsobí ako menšia realitná kancelária so 16timi bytmi v Košiciach a dvomi luxusnými rezidenciami v bratislavskom River Parku.

Čižnárov syn odpovedá na otázky o pôvode peňazí stroho – obchodným tajomstvom. Ako sa dajú kúpiť miliónové byty, keď vaša firma vykazuje státisícové straty?

„Na Slovensku máme zákon o pôvode majetku, tento zákon je však nefunkčný. Nikdy sa nedopracoval k človeku, ktorý by svoj majetok nevedel vysvetliť. A to sa tomuto zákonu podrobovali aj mafiáni,“ hovorí reportér Martin Turček.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Ako sa u nás vyšetruje korupcia a aké mená sa „vynorili“ v Chorvátsku, približuje Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

„V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať.

Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce.

Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia.

V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou.

Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti.

Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.

V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.

Nahrával Marek Biró

Cez víkend sa odohralo druhé jarné kolo v Niké lige a celkovo 20. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno nebodoval ani jeden.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 71. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Petrom Ďurišom, ktorý si nevedel vysvetliť zaváhanie DAC v Komárne.

Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.

Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.

Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026.

Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy.

Moderuje Peter Hanák.

Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.

Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.

Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.

Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

K dnešnému dňu jej skeče oslovili tisíce ľudí a Klaudia má na sociálnych sieťach vyše 120 000 followerov. V našom otvorenom rozhovore sa nám priznala, čo ju posúva vpred, ako zvláda materstvo a tvorbu a prečo je podľa nej autentickosť silnejšia než perfektný filter.

O tom, prečo je humor jej superpower, aké sú vzťahy medzi influencermi, čo by poradila svojmu mladšiemu ja a prečo offline večery nie sú žiadna prehra.

V podcaste sa ďalej dozviete:

-Vzťahy medzi influencermi: existujú tu aj priateľstvá a aké sú podľa nej rozdiely medzi generáciami Z a mileniálmi.

-Prečo vlastní starý vyklápací telefón a kedy ho používa.

-Pravidlá rovnováhy: prečo si myslí, že offline je niekedy lepšie ako nonstop scrollovanie.

-Autenticita vs. perfektnosť: prečo sa snaží byť úprimná aj na Instagrame aj v reálnom živote.

-Pikošky zo života online: čo sa stane, keď sa tvorba spojí s realitou — či už je to reakcia verejnosti, alebo tie momenty, keď si radšej dá offline večer bez internetu.

-Čo by si poradila, keby mala o dvadsať rokov menej.

Vypočujte si to všetko v dnešnom podcaste Ženy ako my so slovenskou komičkou Klaudiou Rusnák. Na odber nových dielov podcastu Ženy ako my sa môžete prihlásiť cez iTunes,Google Podcasts alebo Spotify, kde nájdete nielen okrem tejto novej časti aj všetky ostatné.

„Môžem to nazvať tak, že Gary Bettman (komisár NHL, pozn. red.) partičkového hokeja?“ zaznelo hneď v úvode z úst Rasťa Konečného. A hoci sa Andrej Vymyslický tejto nálepke s úsmevom bráni, čísla hovoria jasne. Pod jeho rukami vyrástla komunita, ktorá už dávno prerástla rámec jednej bratislavskej ligy.

Ak si myslíte, že amatérsky hokej je len slabšou kópiou toho profesionálneho, najnovšia epizóda podcastu vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný otvorili debatu o svete, kde sa hrá pre radosť, no emócie sú často silnejšie než v Tipsport lige. Andrej Vymyslický si tým prostredím prešiel od brankára až po organizátora.

Práve z tejto vášne vznikla vízia vybudovať niečo viac než len súťaž. RAHL dnes združuje 34 tímov a viac než tisíc hráčov. Zápasy sa streamujú, vyhlasujú sa hráči kola aj mesiaca, organizujú sa galavečery či Winter Classic pod holým nebom. „My hovoríme, že sme viac ako liga. Chalani tým žijú. V robote sa rozprávajú o zápase, na pive o ďalšom,“ opisuje Andrej Vymyslický atmosféru, ktorú prirovnáva až k náboženstvu.

S rastom však prichádzajú aj problémy. Amatérska liga si musela vytvoriť vlastnú disciplinárnu komisiu. „Chceš ísť v pondelok do roboty celý a nie že tam ťa niekto bude naháňať hokejkou a vyhrážať sa ti,“ hovorí otvorene. V lige padali hokejky cez tvár, rozdávali sa stopky aj doživotné zákazy. Jeden z najbizarnejších? Hráč po vylúčení vbehol na ľad na bicykli a začal sa tam počas zápasu voziť.

Jeho ambície však presahujú Bratislavu. Dnes je na Slovensku približne 17 amatérskych líg a okolo šesťtisíc aktívnych hráčov. V roku 2024 sa uskutočnil prvý ročník oficiálnych majstrovstiev Slovenska amatérov, druhý sa chystá s účasťou dvadsiatich tímov. Cieľom je prepojiť ligy, pomáhať im organizačne aj finančne, no nezasahovať do ich identity. „Nechceme nikomu hovoriť, ako má viesť svoju ligu. Chceme si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje.

Ambície siahajú ešte ďalej, a to až k medzinárodnej spolupráci. Tímy z prostredia RAHL sa zúčastnili majstrovstiev sveta v rybníkovom hokeji vo Fínsku, kde sa spomedzi deväťdesiatich mužstiev prebojovali až do finále „fun“ kategórie.

Rozhovor však priniesol aj vážnejšie momenty. Andrej Vymyslický spomenul nepríjemné zranenie kolena, ktoré ho vyradilo z hry, a zároveň potvrdil, že amatérsky hokej je často o obetovaní voľného času, energie aj vlastných financií. Organizátori, rozhodcovia či kameramani fungujú popri bežných zamestnaniach. „Robíme to po večeroch, niekedy aj do druhej rána. Musíš byť tak trochu prepnutý a musí ťa to baviť, inak to nezvládneš,“ priznáva.

Michal Hudec, ktorý je štvornásobný majster republiky a ikona bratislavského Slovana, prináša pohľad človeka, ktorý zažil hokej v jeho najrýdzejšej podobe.

Výsledkom je strhujúca jazda jeho kariérou, ktorá vás zoberie priamo do útrob šatne počas slávnej výlukovej sezóny, ale aj k mantinelom, kde lietali päste a emócie ďaleko za hranicu pravidiel. Michal Hudec v rozhovore s ľahkosťou a jemu vlastným vtipom spomína na časy, kedy sa hokej na Slovane „rezal a mlel” od prvej minúty a súperi chodili do Bratislavy s rešpektom už len kvôli menu domáceho tímu.

Ústrednou témou, ktorá dodnes rezonuje medzi fanúšikmi, je jeho legendárny konflikt s košickým brankárom Miroslavom Šimonovičom. Michal Hudec v podcaste detailne opisuje genézu tejto rivality, ktorá nevyvrcholila len na ľade, ale mala dohru aj v chodbách štadióna. „Zrazu, keď dostane ‚kraula’ od Šimonoviča po hlave, tak... Ja nemám rád nespravodlivosť,” spomínal Michal Hudec na momenty, kedy emócie definitívne pretiekli.

S úsmevom však dodal, že po zisku titulu v Košiciach ho museli k autobusu sprevádzať policajti: „Došli štyria po mňa, odprevadili ma k autobusu, lebo som vedel, že ma ľudia čakajú vonku.”

Rozhovor sa však netočí len okolo bitiek. Michal Hudec s obrovským rešpektom vyzdvihuje osobnosti ako Zdeno Cíger či Richard Kapuš, ktorí formovali jeho hokejovú identitu. Pripomína nezabudnuteľnú éru, kedy sa hviezdy z NHL vracali na slovenské klziská a priniesli so sebou moderný hokej, ktorý fanúšikov dvíhal zo sedadiel.

Dnes sa Michal Hudec nachádza v úplne inej pozícii – ako regionálny manažér buduje hokejové zázemie v Malackách. S rovnakou vášňou, s akou kedysi strieľal góly, teraz bojuje za správnu výchovu mládeže a snaží sa vrátiť hokeju komunitný rozmer. „Chcem, aby sa moje deti hrali,” hovorí o svojej filozofii, pričom otvorene kritizuje nezdravý tlak niektorých rodičov na výsledky.

Ak chcete vedieť, ako sa z „gangstra z Ameriky” stal vizionár, ktorý chce zmeniť mentalitu slovenského športu, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť.

Existuje legálny spôsob, ako odložiť návštevu STK? Jednoduchá odpoveď znie nie. Sofistikovanejšia odpoveď bude znieť nie, ale existujú alternatívne riešenia, ktoré vám dnes objasníme.

Ešte na začiatok si objasnime niektoré kľúčové pojmy, ktoré v tomto článku zmieňujeme:

1. STK je stanica technickej kontroly, samotná technická kontrola sa označuje TK.
2. Emisná kontrola EK sa vykonáva na pracovisku emisnej kontroly, teda na PEK.

Nehoda alebo nutný servis priamo pred technickou kontrolou

Môže sa to stať každému. Máte niekoľko dní pred termínom pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly, ale vaše vozidlo sa poškodí, začne svietiť kontrolka vážnejšej poruchy alebo máte problém spraviť základnú údržbu a následnú technickú kontrolu, pretože nemáte dosť peňazí.

Na obavy sú pritom pádne dôvody. Ak na STK prídete s vozidlom, ktoré má poškodenú karosériu alebo nárazníky spôsobom, že môže ohrozovať účastníkov cestnej premávky alebo odpadávať, dostane hodnotenie nespôsobilé na prevádzku, respektíve dočasne spôsobilé.

To ale nemusí byť žiadna tragédia a pre mnohých motoristov je stále lepšia cesta, ako alternatíva, o ktorej hovoríme v podcaste.

Dá sa odložiť lehota na TK a EK?

Oficiálne tlačivo so žiadosťou o odklad TK a EK teda neexistuje a vy ako majiteľ vozidla máte povinnosť v rámci zákonnej lehoty vybaviť svoje povinnosti spojené s vlastníctvom vozidla. Dodajme, že prvýkrát musí byť auto dostavené na STK a PEK do 4 rokov od prvej evidencie, potom každé dva roky. Pre motocykle platí 4-ročný interval. Medializovaná zmena lehoty na TK raz ročne neplatí.

Alternatívou je dočasné odhlásenie vozidla z evidencie.

Vozidlo môžete vyradiť len dočasne a podľa potreby ho kedykoľvek znova prihlásiť. Môžno si poviete, že to nie je riešenie pre vás, pretože vtedy predsa nemôžete vozidlo používať. Lenže podľa zákona ho nemôžete používať ani s neplatnou technickou a emisnou kontrolou, naviac dostanete vyššie zmienenú pokutu za premeškanie kontroly. Výhodou dočasného odhlásenia z evidencie je, že za toto vozidlo v danom čase nemusíte platiť PZP - o zmene stavu by ste však mali poisťovňu informovať.

Veľká nevýhoda dočasného odhlásenia

Problémom dočasného odhlásenia je, že nesmiete s vozidlom na cesty, a teda ani do servisu. Keby ste sa mali riadiť zákonmi, museli by ste svoje vozidlo do servisu nechať odtiahnuť a tam vykonať zmeny, ktoré potrebujete spraviť pre úspešné absolvovanie TK/EK.

Detailom tejto problematiky sa venujeme v priloženej epizóde podcastu od Autobazar.EU, témou sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.

Odkazy zmienené v epizóde:

1. Ministerstvo vnútra SR, Dočasné vyradenie vozidla z evidencie
2. https://www.minv.sk/?docasne-vyradenie
3. Odklad STK pre nehodu, poruchu, nedostatok peňazí. Čo štát ponúka motoristom, keď nestíhajú TK a EK a koľko to stojí?
4. https://magazin.autobazar.eu/odklad-stk-pre-nehodu-poruchu-nedostatok-penazi-co-stat-ponuka-motoristom-ked-nestihaju-tk-a-ek-a-kolko-to-stoji-clanok9577.html
5. Ako na odhlásenie vozidla: poplatky, postupy, vyradenie pre účel rozpredania dielov
6. https://magazin.autobazar.eu/ako-na-odhlasenie-vozidla-poplatky-postupy-vyradenie-pre-ucel-rozpredania-dielov-clanok8554.html
7. Vyradenie neexistujúceho vozidla z evidencie – kompletný postup na Slovensku
8. https://magazin.autobazar.eu/vyradenie-neexistujuceho-vozidla-z-evidencie-kompletny-postup-na-slovensku-clanok9553.html
9. Pred domom mi stoja cudzie autá, nemôžem pre ne parkovať. Ako ich odtiaľ vyhnať? Večný problém z praxe má legálne riešenie
10. https://magazin.autobazar.eu/pred-domom-mi-stoja-cudzie-auta-nemozem-pre-ne-parkovat-ako-ich-odtial-vyhnat-vecny-problem-z-praxe-ma-legalne-riesenie-dopravna-poradna-clanok8544.html

O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.

Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Rozhoduje sa, či bohatšia časť ľudstva tentoraz odolá kreatúram ako Trump, alebo to dopadne ako zvyčajne. Ťažký týždeň úderne zhrnul, kam to môže dospieť, keď je bežným ľuďom tak dobre, že začnú voliť ... hm...

V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo znamená včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu SR pre Tibora Gašpara;

– po 2:30 – že na súde v kauze Očistec už čoskoro zaznie, ako Tibor Gašpar predal políciu oligarchovi;

– od 4:30 – že zmena zákona o kajúcnikoch je nejasná, lebo všetci kriminálnici klamú a dokonca majú na to legitímne právo;

– po 9:00 – či je trestné právo naozaj v totálnom rozklade;

– od 10:00 – že kauza Očistec ohrozuje politickú kariéru súčasnej dvojky Smeru, a preto sa jej snažia všemožne zabrániť;

– po 12:30 – či má generálny prokurátor Maroš Žilinka pravdu v spore s Robertom Ficom;

– od 14:00 – ako Žilinkovi nezabudne, že hádzal polená pod nohy vyšetrovateľom korupcie;

– po 16:00 – že Janu Maškarovú odvolal z funkcie, lebo okrem iného intervenovala vo veci oligarchu Kmotríka;

– po 21:50 – ako mal Maroš Žilinka odkázať Smeru, že sa nemusia báť, a prečo teraz koná opačne;

– od 26:00 – či nás pred Robertom Ficom zachráni súdnictvo, ktoré sa mu nepodarilo ovládnuť;

– po 30:00 – či sa Smer pokúsi zaútočiť aj na súdy a rozložiť napríklad aj Špecializovaný trestný súd;

– od 32:00 – prečo je Boris Kollár podľa neho toxický človek;

– po 36:00 – že Richard Sulík by bol ešte väčším sklamaním ako je, keby sa spojil s Borisom Kollárom;

– od 37:00 – čo si myslí o Jane Bittó Cigánikovej;

– po 40:00 – že policajtom sa znížili príjmy;

– od 42:00 – že iba ušlá mzda Čurillovcov bude cez 300-tisíc eur;

– po 45:00 – ktoré výroky Jaroslava Naďa považuje za nešťastné;

– od 48:00 – či Demokrati nahrávajú na smeč Ficovi;

– po 49:00 – v čom je to iné ako Hamranov výrok, že sa budú stíhať kauzy Matúša Šutaja Eštoka;

– od 52:00 – že Maďarskú Alianciu vidí presne opačne ako PS a urobí všetko preto, aby sa nedostali do parlamentu;

– do 58:00 – či sa v SaS chystá maďarská platforma okolo Štefana Hamrana.

Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.

Versus

Sociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.

Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.

Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.

Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?

Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.

O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.

Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.

Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).

„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Pobyt mimo ochranného obalu Zeme prináša riziká, o ktorých sa často nehovorí. Vedeli ste, že astronauti môžu vo vesmíre oslepnúť kvôli tlaku tekutín v lebke? Alebo že bežné lieky sa vplyvom radiácie môžu stať toxickými?

O tom, prečo sa Artemis 2 odkladá, ako dopadla slávna štúdia dvojičiek (Scott a Mark Kellyovci) a prečo posádka stanice Skylab v minulosti vyhlásila vzburu a vypla rádio, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Zdravotné riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.
2. Štúdia dvojičiek: Astronaut Scott Kelly vo vesmíre omladol.
3. Lieky vo vesmíre, vplyv radiácie či beztiažového stavu.
4. Psychika a vzbura: Prípad stanice Skylab, kedy posádka kvôli frustrácii a prepracovaniu prerušila kontakt so Zemou.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kam nás ťahá koalícia, sa porozprávali Jakub Gulík a Peter Bárdy.

Svetový poriadok sa dnes rozpadá ako hrad z piesku. Náš - kedysi najbližší spojenec, ktorému sme poctivo roky držali chrbát sa nám bezostyšne vysmieva do tváre a bývalá bašta slobody sa dnes mení na fašizujúce pseudokráľovstvo. Euroatlantická civilizácia tak kolabuje sama do seba a Putin - ktorý už štyri roky brutálne nivočí susednú Ukrajinu, sa tak na tom všetkom môže iba a len smiať. Pozorovať to, živiť to a - čakať.

No a čo ten náš - na všetky štyri strany rozkročený, kormidelník z Úradu vlády? Ako sám deklaroval, sedí si na tom svojom bielom koni, cvála na ňom bohvie kam, úpadok - či skôr kolaps, štátu pod jeho vedením sa už prakticky nedá nijako zamaskovať ani prekryť.

O čom je teda táto dnešná doba, kam sa to vlastne rútime a koľko toho slovenský volič od svojej vedome a dobrovoľne zvolenej vrchnosti ešte znesie?

Nemáme azda na viac, než toto, čo sa tu deje a ak áno, ako z toho von? No a napokon, vieme si vôbec zadefinovať kto sme a čo naozaj - pre nás, a naše deti, ozaj chceme?

A - sme zápecníci? ,,Chýba nám nejaký jednotiaci mýtus, ktorý by odpovedal na otázku, prečo chceme byť Slováci a prečo chceme mať Slovenskú republiku - až tak, že by sme za ňu boli ochotní aj umierať,” tvrdí Soltész a dodáva.

,,Až keď príde na lámanie chleba a otvorí sa pred nami otázka: Budem riskovať život v zákopoch alebo sa naučím napr. po maďarsky, tak podľa mňa veľká väčšina Slovákov si rýchlo pôjde kúpiť učebnicu maďarčiny pre samoukov,” hovorí Soltész.

Ráno Nahlas s publicistom, spisovateľom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To je téma dnešného videopodcastu s právnikom Nadácie Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Venovať sa však budeme aj rozpadajúcemu sa boju s korupciou, na ktorého žalostné výsledky iba nedávno upozornil samotný Generálny prokurátor.

Účelové a na mieru šité novely trestnej legislatívy, oslabenie polície, ako aj likvidácia špecializovaných a vysokokvalifikovaných útvarov a inštitúcií, vysvetľuje Ľubomír Daňko.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rozhovor ponúka pohľad do zákulisia profesie, ktorá si vyžaduje vysokú fyzickú pripravenosť, mentálnu odolnosť a schopnosť zvládať chyby bez toho, aby ovplyvnili ďalší priebeh zápasu. Veronika Obertová otvorene hovorí o tom, že hoci ju mnohí vnímajú ako jednu z najlepších rozhodkýň v Európe, sama sa snaží zostať nohami pevne na zemi.

Cesta medzi európsku elitu však nevedie cez skratky. Ako v podcaste zaznelo, rozhodovanie na najvyššej úrovni je výsledkom rokov neustáleho štúdia pravidiel, videoanalýzy či sledovania moderných trendov. Elitná arbiterka zdôrazňuje, že dobrý rozhodca nemôže fungovať len na základe litery pravidiel. „Ak by sme mali pravidlá úplne pred nosom a pískali podľa toho, tak by niektoré tie zápasy trvali možno aj tri hodiny. Dôležité je mať taký ten cit pre hru, aby si v konečnom dôsledku na nás nikto nespomenul,” vysvetľuje.

V diskusii sa vracia aj k svojim basketbalovým začiatkom. Pôvodne sa venovala hre, no rozhodcovská dráha prišla v čase, keď bolo potrebné urobiť zásadné životné rozhodnutie. Kľúčovú úlohu v tom zohral jej otec, ktorý ju na rozhodovanie prihlásil. Práve rodinné zázemie a pravidelné diskusie o basketbale sú pre Veroniku Obertovú dodnes dôležitým zdrojom spätnej väzby.

Veľká časť rozhovoru sa prirodzene venuje aj mentálnej stránke rozhodovania. Veronika Obertová otvorene opisuje tlak fanúšikov, najmä v emotívnych domácich halách, kde si rozhodcovia často vypočujú všetko možné. Podľa jej slov je kľúčom schopnosť sústrediť sa výlučne na vlastný výkon. „Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je náš výkon, čiže sa vždy naň snažím sústrediť, aby bol čo najlepší. Treba sa vždy tak mentálne nastaviť,” priznala.

Témou bola aj moderná technológia, ktorá dnes v basketbale zohráva významnú úlohu. Video systém IRS vníma slovenská rozhodkyňa ako pomocníka, nie hrozbu. Podčiarkuje, že vedomie možnosti kontroly kľúčových momentov dodáva rozhodcom väčší pokoj. „Predsa len sme tiež len ľudia a chyby naozaj robíme. Samozrejme, neúmyselne, ale vďaka tejto technológii si to vieme pozrieť a je hotovo,” dodáva.

Podcast sa nevyhýba ani osobným obetiam, ktoré si vrcholové rozhodovanie vyžaduje. Zmeškané rodinné oslavy, svadby či dlhé hodiny na cestách sú daňou za možnosť rozhodovať zápasy Euroligy, majstrovstiev Európy či iných finálových turnajov. Veronika Obertová však veľmi úprimne podotýka, že ak chce človek dosiahnuť vrchol, musí byť pripravený niečo obetovať.

Na záver sa pozornosť obracia k budúcnosti a vysnívanej méte, ktorou je olympiáda. Veronika Obertová zostáva realistická a pokorná. „Treba mať veľké ciele, ale zbierať aj tie malé omrvinky po ceste, ktoré sú veľmi dôležité,” uvádza rozhodkyňa, ktorá už dnes patrí medzi tie najrešpektovanejšie mená európskeho basketbalu.

Ak vás zaujíma, ako vyzerá príprava elitnej rozhodkyne, prečo sú detaily vo vrcholovom basketbale rozhodujúce, čo všetko musí arbiter zvládnuť počas jedného zápasu alebo aký je život na cestách medzi halami celej Európy, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Na Slovensku už raz bolo tak zle, že za lepším životom ušlo pol milióna našincov. Aktuálne sa pod vedením Roberta Fica rútime k bankrotu a preto on a jeho „kumpáni“ vyťahujú starú „fintu“ a skúšajú vytvárať ilúziu. Viac sa dozviete v Ťažkom rozhovore.

Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.

A pod Tatrami?

Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.

Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?

„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.

„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.

Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.

„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.

Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.

Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Témy diskusie:

1. Zavrela Budayovi prehra s Fleurym cestu späť do UFC?
2. Vráti sa Végh a mal by šancu proti Fleurymu?
3. Poškodí kauza Vémola postavenie MMA v spoločnosti?
4. Sú Szabová a Paradeiser jedno víťazstvo od UFC?
5. Čo očakáva Paradeiser od titulového zápasu s Britom?
6. Má David Kozma kvôli sklenenej brade po kariére?
7. Zabíja Matěj Peňáz svoj hviezdny potenciál?
8. Bol zápas Spicy Pája – Raška hazardom so zdravím?

Kým Sam Altman ohlasuje príchod všeobecnej inteligencie (AGI) a hovorí o nahradení ľudí vo vedení firiem, Európa prechádza do ofenzívy. Razia v parížskej centrále platformy X a vyšetrovanie Muskovho Groka za popieranie holokaustu sú môžu byť signálom, že digitálny divoký západ sa bude musieť krotiť.

V novej epizóde podcastu PočúvAI rozoberáme, ako sa v tomto chaose orientuje Slovensko. Dozviete sa detaily o kľúčových rokovaniach našich predstaviteľov s európskym gigantom Mistral AI a či máme šancu vybudovať si vlastnú technologickú suverenitu.

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

1. Ako vám váš nový AI asistent môže vybieliť kartu a zavolať na telefón.
2. Čo je sociálna sieť Moldbook, kde sa milióny robotov snažia vytvoriť jazyk, ktorému ľudia nebudú rozumieť.
3. Prečo Sam Altman verí, že OpenAI by mala v budúcnosti viesť umelá inteligencia a nie človek.
4. Prečo Francúzi vykonali raziu v Parížskej centrále Muska.
5. Aký strategický krok urobilo Slovensko v spolupráci s francúzskym Mistral AI.

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

Open-souce AI agent Moltbot

Nová sociálna sieť iba pre umelú inteligenciu

Altman tvrdí, že OpenAI už má AGI

Razia v Parížskom sídle Elona Muska

Slovensko rokuje s Mistral AI

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Umelá inteligencia automatizuje duševné činnosti, a tak budú o prácu prichádzať ľudia, ktorí celé roky študovali, no AI sa dokáže ich vedomosti naučiť oveľa rýchlejšie. Čo to znamená pre svet, v ktorom si požičiavame peniaze cez hypotéky na 30 rokov? A sú teraz perspektívnejšie profesie tie, ktoré sa vykonávajú rukami a nie hlavou?

V podcaste sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI iba nástroj, alebo je to agent s vlastnými záujmami;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI agenti nazývajú ľudí pozorovateľmi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI veľké množstvo rôznych algoritmov, ktoré majú rôzne vlastnosti;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či AI rozumie tomu, čo hovorí, alebo iba skladá slová;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ do akej miery má pravdu Y. N. Harari, ktorý vidí veľké hrozby;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo si AI radšej vymýšľa, akoby by priznala, že niečo nevie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako AI už doviedla ľudí k samovražde;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má umelá inteligencia vlastné ciele;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môže AI vytvoriť vlastný finančný systém, čím ľudia môžu stratiť kontrolu nad ekonomikou;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI bude mať toľko moci, koľko jej ľudia odovzdajú;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si o katastrofických predpovediach myslí popredná odborníčka na AI Mária Bieliková;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI už teraz ovplyvňuje voľby;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá AI programátor a aké škody spôsobil;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že práce bude menej, lebo väčšinu vykoná AI;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 – kto zaplatí moju hypotéku, keď mi AI vezme prácu;

– po 21:00 – či nás čaká raj na zemi alebo zničenie sveta;

– od 22:00 – či budú produkty vyrobené automatizáciou takmer zadarmo;

– po 23:00 – že v bezpečí pred AI sú najmä remeselné činnosti a práca rukami;

– od 25:40 – ako nám AI mení vnímanie budúcich profesií a vzdelávania;

– po 27:00 – že problém nastane, keď odovzdáme číslo účtu AI, aby nám zarábala peniaze;

– od 28:00 – ako nám ten istý chatbot hovorí každú chvíľu niečo opačné;

– po 29:00 – ako AI spôsobila rozvody;

– od 30:00 – či technologickí miliardári zoberú všetky naše príjmy a smerujeme do technofeudalizmu;

– po 31:00 – že AI bude zdravotníctvom pre chudobných a ľudského lekára si budete musieť zaplatiť;

– od 33:00 – že nám reálne hrozí postapokalyptický svet;

– po 34:00 – ako sledujeme presun moci od štátov k technologickým lídrom;

– od 35:00 – že ešte horšie je, keď štáty začnú zneužívať AI na kontrolu obyvateľstva;

– po 36:30 – čo sú pozitíva, ktoré vedia vyvážiť riziká AI;

– od 37:30 – ako v USA testovali AI v súdnictve a objavili rasizmus;

– po 38:30 – že veľkou výhodou AI je personalizovaná medicína, ktorá vie predikovať, komu zaberie chemoterapia;

– od 39:45 – či sa AI mýli menej ako človek;

– po 40:00 – či hrozí ekonomická kríza po spľasnutí AI bubliny;

– od 43:00 – do akej miery môžeme stratiť kontrolu nad AI a duševnými činnosťami.

Cez víkend sa odohralo prvé jarné kolo v Niké lige a celkovo 19. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Na trénerských postoch zažili premiéru hneď dvaja tréneri, len jeden z nich však bodoval naplno.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 70. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom, ktorý má jednoznačného favorita na zisk titulu.

“Na Slovensku fungujú dve zdravotníctva. Jedno je to, ktoré je napísané do zákonov no a to druhé je to, ktoré tu v skutočnosti máme. No a tie dve zdravotníctva sú úplne odlišné.” Matej Polák

Jeden z pilierov život zachraňujúcej urgentnej medicíny - Záchranný zdravotný systém, teda ľudovo povedané sanitky, môže prejsť zásadnou zmenou. Po až neuveriteľne zbabranom sanitkovom tendri, ktorý šéf NKÚ označil za festival netransparentnosti ako i “klondajk” prichádza jeho tvorca – minister zdravotníctva, s reformou, ktorá systém vracia priam o celé dekády späť.

Voči tomuto novému zámeru ministra zdravotníctva rozhodne dôveru necítim a nemyslím si, že to bude fungovať, tvrdí prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Reforma, ktorá sa ešte ani len nezačala, pritom už naráža na silný odpor samotných záchranárov, ktorý voči nej spustili rozsiahlu petíciu. Nič ešte nie je stratené, reforma sa dá zvrátiť, ubezpečuje Polák no varuje, že množstvo záchranárov zvažuje aj odchod do zahraničia.

Pripomeňme, že sanitkový tender bol zrušený bez toho, aby zaň minister prebral akúkoľvek politickú zodpovednosť, ako i s veľkými otáznikmi o zákonnosti jeho stopnutia - čo potvrdzuje i vyše 30 správnych žalôb Generálneho prokurátora.

Tentoraz si rezort zdravotníctva vybral ľahšiu cestu, centrálny celoslovenský tender by sa už proste opakovať nemal a štát sa rozhodol ísť po ceste posilnenia úlohy samotného štátu. Po novom rozdeľovanie staníc záchrannej služby zabezpečia nemocnice, ktoré disponujú urgentnými príjmami. Sanitky by tak napokon mali prevádzkovať samotné nemocnice alebo výber ich prevádzkovateľa si jednoducho lokálne vysúťažia. Kritici sa ale obávajú, že nové pravidlá záchranný systém zničia a vysoko zadlžené nemocnice si peniazmi na sanitky budú plátať svoje vlastné dlhy. No a napokon, kľúčová otázka znie: Čo z tejto “reformy” budeme mať my, pacienti?

Jednou časťou reformy záchranárskeho systému - ktorý iba nedávno schválila samotná vládna koalícia boli aj indikátory kvality a bolo povedané, že konečne by sa v tendri na výber poskytovateľov už mali zohľadňovať objektívne a merateľné dáta. No a keď konečne je tento systém pripravený - a od nového roka sa aj reálne spustil, tak niekto prichádza s návrhom, že to celé nebudeme súťažiť, ale rovno to odovzdáme bez súťaže nemocniciam nech si to robia na večné veky - a to bez ohľadu na kvalitu? Pýta sa M. Polák.

Téma dnešného podcastu s dlhoročným záchranárom ako i šéfom záchrannej zdravotnej služby ZAMED Matejom Polákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.

Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.

Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.

Nahrával Peter Hanák.

Práve za jeho veľvyslancovania sa muselo z Varšavy porúčať 45 ruských agentov s diplomatickým krytím.

„Budovanie siete tajných agentov a spolupracovníkov ruských tajných služieb v Poľsku, koordinovaná a šírená propaganda priamo veľvyslancom“. Podľa opozície sa tieto aktivity zbiehajú práve v novom šéfovi ruskej ambasády na Slovensku. Navrhujú preňho dokonca sprísniť tresty za vyzvedačstvo.

Koho posiela Moskva na Slovensko? Diplomata či koordinátora spravodajských služieb? A s akými cieľom?

Téma pre bezpečnostného analytika Victora Breinera.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Mimóze s Jurajom Lojom sa (ne)dozviete:

1:20 – ktorým športom sa momentálne venuje;

5:50 – ako sa dostal k herectvu;

10:10 – čo ho na procese herectva najviac napĺňa;

11:20 – či chodí na terapie;

13:40 – ktorá z jeho hereckých postáv ho najviac zasiahla;

16:40 – prečo má radšej divadlo ako film;

20:30 – či sa niekedy stáva, že dnešná rýchla doba „preskočí“ aktuálnosť inscenácie;

21:45 – prečo sú aj veľmi staré divadelné hry dnes aktuálne a pôsobia univerzálne;

27:30 – či dokáže byť paralelne maliarom a hercom;

32:25 – čo spoločnosti ponúka inscenácia Etudy;

34:50 – aké je stvárniť človeka na autistickom spektre s echoláliou;

39:00 – či sa v spoločnosti dostatočne hovorí o ľuďoch s poruchou autistického spektra a akú pomoc by od štátu potrebovali;

44:50 – čo by odkázal divákom Mimózy.

Veterinárka Michaela Kubová v rozhovore povedala viac o tom, ako sa správne starať o domácich miláčikov, ale aj to, prečo by sme si možno mali dávať pozor na niektoré aktivity so zvieratkami, čím ich nekŕmiť alebo prečo sú dôležité kastrácie.

V rozhovore si prečítate:

- ako prebieha preventívna prehliadka zvieratka a aké ochorenia sú najčastejšie;

- prečo je dôležité kastrovanie, ako sa pozerá na šľachtenie či eutanázie;

- v čom sa posunula veterinárna medicína a prečo je dobré, že vznikajú aj odbory ako mačací psychológ čo onkológ.

Vlastniť je stále dôležité, len nie pre každého.

Stále viac sa hovorí o tom, že vlastníctvo nových áut je prežitok. Namiesto neho tu máme alternatívy, ktoré sa už dnes ukazujú ako oveľa výhodnejšie. Reč je napríklad o leasingovom financovaní, respektíve operatívnom leasingu alebo aktuálne leasingovom úvere. A hoci na Slovensku nastali významné legislatívne zmeny, ktoré celý tento model financovania mohli skomplikovať, trh si napokon cestu našiel.

V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o financovaní nákupu nových a jazdených vozidiel, do štúdia sme zavolali jedného z najpovolanejších na Slovensku, regionálneho riaditeľa ČSOB Leasing pre Trnavský a Trenčiansky kraj, Ladislava Pšenáka.

„Naším cieľom nie je brať autá, ale aby ich klienti užívali a dosplácali. Ak má klient krátkodobý problém, základom je komunikovať. Pokiaľ ide o dlhodobejšiu situáciu, je možné upraviť splátkový kalendár, ale dôležité je, aby klient „zdvíhal telefón“ a situáciu riešil,“ hovorí v novej epizóde podcastu Autobazar.EU Ladislav Pšenák z ČSOB Leasing o tom, čo hrozí po strate schopnosti splácať úver na auto.

V rozhovore odpovedáme aj na nasledovné otázky:

- Má zmysel baviť sa o leasingu a nezaťažovaní cashflow aj pri malých firmách a živnostníkoch, ktorí majú ročné tržby na úrovni desiatok či stoviek tisíc eur?

- Kde robia malé firmy pri kúpe áut chyby, ktoré ich stoja peniaze navyše?

- Aký je rozdiel medzi leasingovým úverom a operatívnym leasingom?

- Čo sa deje s autom po skončení splácania - môžem si auto po lízingu nechať, či sa odpredáva, odkupuje?

- Kontrolujete aj cenu vozidla, ktoré chce klient kúpiť? Napríklad, čo ak chce kúpiť auto za premrštenú cenu?

- Čo sa stane, ak sa firme skomplikuje situácia, napríklad jej klienti nezaplatia faktúry, a hrozí vynechanie splátky? Pristupuje sa k odobratiu vozidla?

Ďakujeme, že počúvate a sledujete podcasty od Autobazar.EU.

1. Všetky naše podcasty nájdete na Podcastoch Aktuality.sk
2. Rozhovor s importérom: Oprava batérie nás stojí len desiatky eur, robí to stroj
3. Galko o reklame v médiách: Prichádzajú o tisíce eur na Google reklame, nevedia ako na to
4. Novinár Hubinský: Elektromobily polarizujú spoločnosť, lebo je to politická téma. EÚ sa zachovala pokrytecky
5. Adam Ďurica: Na cestách zažívam toľko, že ma len tak niečo nevytočí

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. že tenis je stále drahý šport
2. ako sa spätne pozerá na svoje úspechy
3. ako rozladiť súpera
4. aká generácia tenistov vyrastá na Slovensku
5. prečo nemáme momentálne nikoho v mužskej top 100
6. ktorá olympiáda bola pre neho najkrajšou

Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.

„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.

Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.

Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.

„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.

Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”.

Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina.

Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska?

“Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS

No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy?

Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

V podcaste s Richardom Stankem sa dozviete:

– od 1. minúty – o čom je a ako je urobená nová hra Threema a či je to realita alebo fikcia;

– po 2:00 – aké to bolo vžívať sa do postavy Mariana Kočnera;

– od 3:50 – že vo funkciách máme veľa ľudí, ktorí žijú pokrytecký život, keď hlásia tradície, ale menia frajerky;

– od 6:00 – či je v SND autocenzúra, keď takúto hru uvádza malé divadlo;

– po 9:00 – že v SND bol problém so Záborského príbehom o pandémii, ktorá má paralely do dneška;

– od 12:00 – či sa do SND ešte oplatí chodiť a či tak ide o podporu hercov alebo riaditeľky;

– po 13:00 – ktoré hry v SND sú ešte kritické a herci by ich zrušenie vnímali ako cenzúru;

– od 15:00 – že autoritárski politici neznášajú satiru;

– po 18:00 – že ľuďom sa uľaví, keď sa zasmejú na Ficovi na korčuliach v tuneli;

– od 19:00 – ako to bolo s prepúšťaním v SND;

– po 20:00 – že argument konsolidáciou nesedí;

– od 22:45 – že v SND je aj v hľadisku úplne iná atmosféra ako pred časom;

– po 24:00 – že opozícia je podľa neho voči ministerke Šimkovičovej ešte zhovievavá;

– od 25:30 – že kultúra prežila aj komunistov, tak prežije aj Šimkovičovú s Machalom;

– po 28:00 – či si prejavy na protestoch píše sám;

– od 29:00 – či protesty nie sú presviedčanie presvedčených;

– po 30:30 – že najhoršia je apatia, a tak sa treba rozprávať aspoň s príbuznými;

– od 31:30 – či neplánuje kampaň ako bola v Česku Přemluv bábu;

– po 32:00 – kam priviedol krajinu Robert Fico;

– od 34:00 – že Robert Fico nakazil svojim politickým štýlom celú našu politiku;

– po 36:00 – že slovník o agentoch je komunistický, mečiarovský a trápny;

– od 37:00 – či politicky aktívni herci dostávajú menej príležitostí vo verejnoprávnej STVR.

Naplno prasklo, ako to v skutočnosti bolo s „neškodnou“ komunikáciou Miroslava Lajčáka.

Staré medzinárodné poriadky, tak ako ich po ničivej druhej svetovej vojne poznáme, končia no a éra medzinárodného práva sa rúca ako domček z karát.

Po brutálnej ruskej agresií na Ukrajine sa k takpovediac “darebáckym štátom” nečakane pridali aj Spojené štáty. Prezident Trump nielenže napadol Venezuelu - a nechal uniesť jej prezidenta, ale vyhráža sa i obsadením dánskeho Grónska a jeho administratíva si nepokryte dala za cieľ aj rozvrat Európskej únie. Európa tak čelí hrozbe nielen z východu, ale už aj zo západu a vážne spochybnený je aj samotný pilier našej bezpečnosti - existencia a dôveryhodnosť Severoatlantickej aliancie.

Slovenská vláda však i naďalej razí politiku štyroch svetových strán čo v praxi predvádza najmä spochybňovaním našich európskych spojencov, samotnej EÚ, ale aj opakovanými výletmi za Vladimírom Putinom a absolútnym nezáujmom túto politiku vysvetľovať svojim vlastným občanom.

Svetovým - ale i slovenským, dianím pritom aktuálne hýbe zverejnenie miliónov strán komunikácie usvedčeného sexuálneho násilníka Jeffrey Epsteina s mnohými svetovými top lídrami či celebritami globálneho významu. V zozname usvedčeného sexuálneho násilníka pritom nájdeme i našu diplomatickú hviezdu a exministra zahraničia Miroslava Lajčáka. O čom to hovorí a prečo je v tom namočený i premiér Fico? No a fašizuje sa USA a dá sa ešte spoliehať na pilier našej bezpečnosti - NATO?

Bez bezpečnosti - teda posilnenia výdavkov na obranu, žiadny sociálny štát existovať nemôže a ani nebude, tvrdí Novotný. Podľa neho, sme v časoch keď výdavky na obranu zrejme budú musieť rásť. Nič neexistuje, pokiaľ nemáte mier. Sociálny štát bez bezpečnosti nejde, dodáva exdiplomat.

Bezhodnotovosť a nekonečné ambície. Jemu bolo úplne jedno, čo ho dostane na vrchol. Je to typický MGIMák, odkojený na ruskej diplomatickej škole. Ako diplomat zlyhal a ohrozil záujmy Slovenska, hovorí exdiplomat Novotný.

V súvislosti s Epsteinovými odhaleniami má podľa neho čo vysvetľovať aj premiér Fico. Robert Fico dlží slovenskej verejnosti vysvetlenia, čo v našej zahraničnej politike skutočne robí, s kým všetkým sa stretáva a o čo mu v nej naozaj ide, tvrdí.

Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým diplomatom a dnes posilou strany SaS Ivanom Novotným. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Systém odpadového hospodárstva má problémy. Existuje skupina podnikateľov, ktorí sa „vezú zadarmo“. Náklady nesieme všetci. Štátu však chýbajú kvalitné dáta, hovorí šéf Zväzu odpadového hospodárstva Ján Chovanec.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba však nepočúval odborníkov a narýchlo predložil novelu. Chce do systému pretlačiť štátnu firmu. Je tam stret záujmov, keďže štát bude podnikať v odvetví, ktoré sám reguluje, vysvetľuje Chovanec. „Ani v koalícii nie sú všetci presvedčení o správnosti tejto novely,“ hovorí.

Lepšie by bolo riešiť veci, kde Slovensku hrozia pokuty zo strany Európskej únie. Mal by sa riešiť zber textilného odpadu alebo ohorkov z cigariet.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová, Adam Obšitník a Marek Orihel.

Obchodné reťazce na Slovensku preto neplánujú krok späť, práve naopak. Chystajú sa masívne investície do nových technológií, ktoré majú odstrániť najčastejšie problémy – napríklad neustále privolávanie obsluhy kvôli nesprávnej váhe alebo nutnosť hľadať konkrétny druh pečiva v zozname.

Nové systémy využijú umelú inteligenciu na to, aby kamera sama spoznala, či máte na váhe jablko alebo cesnak, a Lidl plánuje rozšíriť systém Scan & Go, vďaka ktorému si tovar naskenujete už pri vkladaní do košíka.

O tom, prečo nás reťazce tlačia do samoobslužného blokovania, aké novinky chystajú Tesco, Billa či Kaufland a či sa blížime k dobe, kedy bude živý pokladník platenou nadštandardnou službou, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Vlna hejtu vs. realita: Prečo sa ľudia na internete sťažujú na samoobslužné pokladne
2. Problémy pri blokovaní: Miešanie pečiva v jednom vrecku, nesediace váhy a nutnosť asistencie.
3. Novinky v reťazcoch: Lidl: Plánuje zaviesť Scan & Go (skenovanie počas nákupu) a posilniť asistenciu; Billa a Tesco: Nasadzovanie AI váh a kamier, ktoré automaticky rozpoznajú ovocie a zeleninu; Kaufland: Rozširovanie skenerov a digitálne bločky.
4. Automatické predajne: Ako fungujú non-stop potraviny bez personálu a kto rieši problémy (dispečing).
5. Budúcnosť nakupovania: Je nedostatok pokladníkov dôvodom automatizácie a stanú sa ľudia za kasou luxusom ako v bankách?

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Bude teraz plyn naozaj drahší? Hrozí, že budú mať Slováci a Slovenky doma zimu? A čo je pravdy na slovnom spojení „lacný ruský plyn”?

Na tieto otázky nám odpovedal analytik webu Energie-portal.sk Radovan Potočár.

„Na ruskom plyne nie sme závislí”

Prečo by toto rozhodnutie únie malo vôbec zaujímať obyvateľov Slovenska? Naše domácnosti najčastejšie kúria plynovým kotlom a viac ako polovica tepla v bytových domoch zase pochádza z plynu, vysvetľuje dôležitosť témy odborník.

„Ak by lacný ruský plyn existoval, tak sa o dotovaní plynu nemusíme vôbec rozprávať. A vlády by neminuli miliardy eur na jeho dotovanie,” opisuje Potočár často opakovanú tézu o lacnej komodite z Ruskej federácie.

Potvrdzuje ale, že koniec dodávok ruského plynu v roku 2027 naozaj ovplyvní trhové ceny. Upozorňuje však, že zmena cien je už aj teraz turbulentná — v januári ceny plynu výrazne stúpli a koncom januára naopak išli dole.

Slovenský premiér Robert Fico proti nariadeniu EÚ protestuje a chystá sa podať žalobu na Súdny dvor. Potočár ale vysvetľuje, že krajina už teraz nie je závislá na ruskom plyne a až taká zmena nenastane. Ruská federácia zabezpečuje v súčanosti už len tretinu dovážaného plynu.

„Individuálne európske štátiky, obzvlášť také ako Slovensko, nemajú žiadnu vyjednávaciu silu voči Rusku. Ale spoločne ako Európa vyjednávaciu silu máme,” myslí si analytik o žalobe, ktorú chystá slovenská vláda.

Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.

Moderuje Frederika Lodová.

V podcaste s poslancom za SNS sa dozviete:

– od 1. minúty – za čo ide parlament odvolávať ministra vnútra;

– po 2:00 – či sa bude opäť rokovať v noci, napriek zlým skúsenostiam;

– od 5:00 – či sa na nočných schôdzach parlamentu pravidelne pije;

– po 8:00 – či Andrej Danko chodí do parlamentu pravidelne opitý;

– od 10:00 – že naživo Andreja Danka opitého nevidel, iba ak na videu, ale ani vtedy neohrozil schôdzu;

– po 12:00 – prečo v Poľsku môžu poslanci fúkať a u nás nie;

– od 16:00 – prečo má SNS nízke preferencie;

– po 17:00 – že voliči chcú tvrdšie stíhanie opozície;

– od 19:00 – či kvôli politickým cieľom koalície nepadnú vyšetrovania drogových mafií;

– po 20:00 – či bolo OK stíhať Roberta Fica za zverejnenie daňového tajomstva;

– od 24:50 – aké má možnosti SNS v ďalších voľbách a či pôjdu so Smerom;

– po 25:30 – či SNS nechce vymeniť predsedu;

– od 26:30 – či SNS bude spolupracovať s Republikou;

– po 30:00 – či berie vážne tvrdenia Petra Kotlára;

– od 37:00 – v čom opozícia nemá pravdu, keď kritizuje ministerku Šimkovičovú;

– po 39:00 – či koalícia podrží všetkých odvolávaných ministrov;

– od 41:00 – čím to je, že národní konzervatívci nevideli problém v Donaldovi Trumpovi skôr;

– po 45:00 – či to nie je selektívna slepota na základe fiktívnych tém ako gender;

– od 49:00 – či je SNS spokojná s výkonom funkcie riaditeľky STVR;

– po 52:30 – či nie je Lukáš Machala v konflikte záujmov, keď riadi Radu STVR;

– od 55:00 – že voličom nestačí, čo koalícia urobila s STVR a chceli by viac;

– po 58:00 – prečo STVR nepokryla napríklad kauzu haciendy;

– od 1:00:00 – či SR neporušuje európske právo;

– po 1:05:00 – prečo bol potrebný personálny audit, na základe ktorého bude v STVR hromadné prepúštanie;

– od 1:07:00 – či Národný mediálny úrad nebude centralizácia riadenia médií.

Tie moderné si museli počkať až do roku 1896, kedy ich obnovil Pierre de Coubertin v Aténach. A špeciálne zimné do roku 1924, kedy sa konali prvé vo francúzskom ŠAMONÍ (Chamonix). Odvtedy bolo tých moderných 54, z toho zimných doteraz 24, naposledy v Pekingu.

Už v horizonte hodín sa otvoria 25. zimné v talianskom Miláne. Metropola severu je už nejaký čas v zovretí bezpečnostných opatrení. Na takmer tritisíc športovcov tam bude dohliadať šesťtisíc príslušníkov bezpečnostných služieb. V slovenských farbách bude reprezentovať päťdesiatka športovcov.

Ich výkony tam bude pre nás sledovať aj dvojica našich kolegov Ján Jasenka a Martin Tóth Vaňo z nášho sesterského portálu Šport.sk, s ktorými sa na tie 25. Zimné olympijské hry pozrieme bližšie.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Na základe čoho verí v nevinu Karlosa Vémolu?
2. Prečo Oktagon nechcel zaplatiť odvetu Pirát vs. Vémola?
3. Za akých podmienok si vie predstaviť návrat Attilu Végha?
4. Prečo negatívne zmenil názor na Gábora Borárosa?
5. Kto je v Oktagone vychádzajúcou hviezdou svetového formátu?
6. Akú hodnotu má dnes Oktagon a je na predaj?

Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.

Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.

Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.

Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?

Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami?

Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva?

No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?

Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.

Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.

„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.

Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.

„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.

A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako vojna u susedov mení našu krajinu? Čo sa stane, ak vojna vypukne aj u nás? Čo môžeme robiť, aby sme ochránili seba, svoje domovy a celú krajinu? Tri vety z nedávneho statusu vojnového reportéra, u ktorého som bol zvyknutý, že zachytáva a opisuje konflikty za hranicami Slovenska. Tomáš Forró však v súvislosti s vojnou začína hovoriť o svojej a rovnako našej rodnej krajine.

Začína hovoriť o spoločenskej odolnosti a dokonca o príručke prežitia.

Prečo?

Vidí snáď niečo, čo my ešte nevidíme? Alebo len berie vážne varovania pred hrozbou širšieho konfliktu s Ruskom?

Čomu ho naučili štyri roky Putinovej agresie voči Ukrajine?

Otázky, ktoré mu dnes môžem položiť aj za vás – o vojne a jej presahoch za naše hranice.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.

Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.

Nahrával Peter Hanák.

Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.

Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.

Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.

V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.

„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.

Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.

Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.

„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.

Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Podľa Jančárika sa Zákon o digitálnych službách (DSA) riadi pomerne jednoduchým princípom: „To, čo je nelegálne v offline svete, má byť nelegálne aj online.“ DSA podľa neho ukladá veľkým platformám povinnosť odstraňovať nezákonný obsah a zároveň byť transparentné v tom, ako moderujú diskusie a rozhodujú o zmazaní príspevkov.

„DSA je opakom cenzúry. Zavádza povinnosť platformám vysvetliť, prečo bol konkrétny obsah alebo status odstránený,“ zdôrazňuje Jančárik. Práve transparentnosť považuje za jeden z kľúčových prvkov regulácie, ktorá má posilniť dôveru používateľov.

Európska únia je podľa neho v súčasnosti jedinou významnou globálnou silou, ktorá sa systematicky snaží regulovať veľké online platformy. Európska komisia už vedie viaceré konania, napríklad aj voči platforme X.

„Európsky prístup je do istej miery inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zároveň je dôvodom, prečo dnes vidíme najostrejší odpor zo strany časti americkej administratívy, ktorá je silne prepojená s veľkými technologickými platformami zo Silicon Valley,“ dodáva Jančárik.

Slovensko vstúpilo už do tretieho kola uťahovania opaskov. Máme vyššie dane i odvody, máme vyššie ceny, ale napriek miliardovým konsolidáciám zostáva rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. Slovensko sa pritom prepadá už vo všetkých možných rebríčkoch na samý chvost krajín EÚ a z krajiny sa kvôli mnohomiliardovým investičným dlhom stáva čoraz viac akýsi postupne sa rozpadajúci skanzen.

V časoch, keď sa okolo Nemecka, Francúzska či susedného Poľska formuje jadro novej - dvojrýchlostnej Únie a vplyvní európski politici i odborníci varujú pred hrozbou konfliktu s Ruskom je však naše krajina na krízové situácie žalostne nepripravená. Poučenie z katastrofálne manažovanej pandémie nebolo urobené vôbec, naopak dôvera v spoločnosti prudko narástla. No a investičné dlhy v kritickej infraštruktúre - od kanalizácie k mostom alebo železniciam, sa šplhajú k mnohomiliardovým sumám, na ktoré Slovensko jednoducho nemá vôbec žiadne rezervy.

My nemáme odborníkov, my máme “plávajúcich” generálnych riaditeľov, tvrdí šéf NKÚ a dodáva: “Prišlo sa na netransparentné, neférové konanie generálneho riaditeľa a namiesto toho aby sme ho nechali orgánom činným v trestnom konaní - aby zistili ako je možné, že sa mu navýšil majetok a žije si nad pomery jeho oficiálneho platu, tak my sa s takýmto zamestnancom rozlúčime tak, že mu dáme štedré odstupné no a o pár mesiacov ten istý človek opäť sedí na stoličke generálneho riaditeľa v inej štátnej inštitúcií. Takýchto podozrivých osôb je tu veľmi veľa.”

Ráno Nahlas, dnes opäť so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.

Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.

O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa:

1. čo je perimenopauza a čo menopauza
2. kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá
3. prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou
4. čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky
5. ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje
6. ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela
7. čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle
8. ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie
9. ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes
10. aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.

V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo Spotify.

Tomáš Mihálik v lete kondične a silovo pripravuje viacerých slovenských hokejistov, ktorí idú na olympiádu, napríklad Tomáša Tatara a Martina Feherváryho. Majú podľa neho naši reprezentanti šancu oproti hviezdam NHL? Sú hráči z českej ligy fyzicky na tej istej alebo nižšej úrovni a budú teda stíhať za McDavidom?

Prinášame vám druhú polovicu rozhovoru s Tomášom Mihálikom. Tú prvú sme publikovlai v podcaste TELO pred týždňom.

Nahrával Peter Hanák.

V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.

Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.

Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.

To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.

A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.

Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.

V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.

Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.

V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.

V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.

Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.

Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.

Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

Kým filozofovia bijú na poplach, technologickí giganti hrajú vabank. Apple musel prehltnúť hrdosť a priznal, že pre svoje iPhony si musí prenajať mozog od konkurenčného Googlu. Ešte mrazivejšie sú však slová šéfov AI gigantov – rok 2026 označujú za bod zlomu. Ak sa potvrdí, že umelá inteligencia začína písať vlastný kód bez zásahu človeka, hrozí nám špirála, ktorú už možno nezastavíme.

Ako sa v tomto chaose orientuje Európa a Slovensko? Kým francúzsky Mistral buduje digitálnu pevnosť v Afrike, naše univerzity v Bratislave a Košiciach konečne spájajú sily v unikátnom projekte s Nvidiou. Dozviete sa, či máme šancu zastaviť odliv mozgov, a prečo je zákaz vývozu čipov do Číny otázkou národnej bezpečnosti nás všetkých.

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

1. Prečo musel Apple skloniť hlavu a prečo budú iPhony poháňané konkurenčným Googlom.
2. Či bude rok 2026 bodom zlomu, kedy AI začne písať vlastný kód a vymkne sa kontrole.
3. Prečo Harari prirovnáva umelú inteligenciu k imigrantom, ktorí nepotrebujú víza, no berú nám prácu.
4. Kedy zmizne polovica juniorských pozícií a prečo už dnes v laboratóriách programujú stroje namiesto ľudí.
5. Ako francúzsky Mistral “obsadzuje” Afriku a buduje digitálnu pevnosť tam, kde USA chýbajú.
6. Prečo šéfovia AI gigantov žiadajú tvrdý zákaz vývozu čipov do Číny.
7. Ako chcú slovenské univerzity s pomocou Nvidie zastaviť odliv AI mozgov do zahraničia.

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

1. Tvorca popredného chatbota dostal ranu do nosa. Apple si vybral Google, čo to môže znamenať pre Slovákov
2. Diskusia AI lídrov Amodeiho a Hassabisa v Davose
3. Varovanie Harariho v Davose pred umelou inteligenciou
4. Mistral mieri do Afriky
5. Slovensko otvára nový medzinárodný AI program na univerzitách

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

1. Podmienky pre sliepky sa majú zlepšiť. Prejaviť sa to môže na pultoch predajní a ceny sa môžu zvýšiť
2. Domácnostiam prichádzajú energopoukážky
3. Aké výzvy sme prekonali v roku 2025 v ochrane prírody?
4. Ako vyzeral rok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu?
5. V Košiciach a Veľkej Ide pretrváva závažná smogová situácia

V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete:

– od 1. minúty – či máme tentoraz veriť Donaldovi Trumpovi, že zaútočí na Irán;

– po 3:00 – či má svet fungovať tak, že Donald Trump bude svetovým policajtom zasahujúcim proti diktátorom;

– od 5:20 – či sme si idealizovali USA ako vo filme Pelíšky, a nevideli sme ich odvrátenú stránku;

– po 10:00 – že príliš sa zaoberať Donaldom Trumpom je pasca;

– od 16:00 – že technologickí miliardári nemajú mieru;

– po 17:00 – prečo musíme regulovať sociálne siete aj nenávistné prejavy;

– od 18:40 – kto sa tu iba vydáva za konzervatívca, ale v skutočnosti ním nie je;

– po 19:30 – či sa medzi konzervatívcami v USA bijú dve skupiny medzi Rubiom a Vancom;

– od 22:30 – prečo ľudia volia nelogicky proti svojim vlastným záujmom;

– po 24:00 – ako sa dá žiť vo svete, kde nevieme predvídať, čo bude zajtra;

– od 29:00 – ako sa vysporiadať s krajnou pravicou v Európe;

– po 32:00 – čo hovorí na to, že za liberálky sa označujú aj umiernené konzervatívne političky Angela Merkel aj Ursula von der Leyen;

– od 33:30 – ako sa vysporiadať s migráciou;

– po 34:00 – či sa dav nakazí Mazurekom a potom je dopyt po extréme;

– od 37:00 – že Robert Fico o migrantoch len hovorí, ale nič nerobí;

– od 39:00 – že Budapešť ani Bratislava si nemohli vážne myslieť, že budú donekonečna blokovať Európu;

– po 39:30 – či je reálna dvojrýchlostná Európa;

– po 40:00 – že myšlienka EÚ vznikla najprv na otázke spoločnej obrany, nie uhlia a ocele;

– po 42:00 – že Maroš Šefčovič robí dobrú robotu s obchodnými dohodami, najmä s Indiou.

Ako Robert Fico vyprovokoval Andreja Danka k doposiaľ najostrejšej kritike premiéra, priblíži Ťažký týždeň.

Viac info o lacnom a zelenom kúrení nájdete tu:

Najtichšie tepelné čerpadlá radu hpnext: Výhody a atraktívna ponuka | STIEBEL ELTRON

Epizóda je sponzorovaná.

Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.

Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?

A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.

K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.

Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V podcaste s Františkom Majerským (KDH) sa dozviete:

– od 1. minúty – ako videl decembrový konflikt v parlamente a či boli opití aj opoziční poslanci;

– po 2:00 – že jediný, kto celkom zjavne nezvláda predsedať schôdzi a má zvláštnu artikuláciu, je Andrej Danko;

– od 4:00 – že parlamentná módna polícia má byť iba zastierací manéver pre iné problémy;

– po 8:30 – že bude žalovať Tibora Gašpara za jeho nepodložené obvinenia o korupcii pri hlasovaní o ústave;

– od 11:00 – ako minister Šaško navrhol pri záchrankách to isté, čo už v minulosti nefungovalo;

– po 13:00 – že by sme systém odovzdali manažérom, ktorí už dnes nevedia riadiť urgentné príjmy;

– okolo 15:00 – či by Šaškov systém priniesol zníženie kvality aj dostupnosti záchraniek a výpovede záchranárov;

– po 19:00 – či budeme musieť všetci zaplatiť odškodné za Šaškom zrušený tender;

– od 23:00 – či bude poslanec Krátky zárukou stability, ak dokázal za jeden deň úplne otočiť svoj názor na hlasovanie so Smerom;

– po 26:00 – že budúca vláda nemôže vzniknúť bez Igora Matoviča, ak by mala byť stabilná;

– od 27:00 – ako sa konzervatívci pozerajú na Donalda Trumpa;

– po 32:00 – ako sa teraz mnohým konzervatívcom otvárajú oči;

– od 34:00 – že mnohí sa nechali zaslepiť témou migrácie;

– do 41:00 – prečo aj u nás konzervatívci volia ľudí, ktorí vôbec nezodpovedajú konzervatívnym hodnotám.

V akútnej núdzi, ktorú už štvrtý rok prináša vojna a aktuálne severské mrazy. Ruský agresor si robí zo zimy zbraň a z ničenia ukrajinskej energosústavy stratégiu teroru.

Najnovšia solidarita Slovákov sa na Ukrajine premení na teplo a svetlo pre obytné domy, nemocnice, školy, krízové centra a verejné inštitúcie. Veľvyslanec Myroslav Kastran pri nej hovorí o „nádeji pre milióny“ Ukrajincov.

Na túto nádej sa dnes pozrieme s Marianom Kulichom z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré je medzi organizátormi zbierky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.

„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.

Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.

„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.

Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.

„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.

Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.

„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.

Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.

Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.

Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.

Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.

Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.

Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.

„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jakub Gulík sa v rozhovore s moderátorom Rasťom Ilievom dostal aj k tomu, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom.

Prvý január 2009, deň, v ktorom Slovensko prijalo novú menu a pripojilo sa tak k elitnému euroklubu. Zavedenie eura sprevádzali polemiky ohľadom konverzného kurzu, ale dôvodmi pochybností boli aj možné menové špekulácie, ktoré otvorila návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte spolumajiteľa jednej z finančných skupín, za ktorú si vyslúžil od premiéra “žltú kartu.” Jedným z otcov Eura na Slovensku bol aj vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

Ako dnes jeden z otcov slovenského eura hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké odporúčanie by dal našej vláde pri zatiaľ neúspešnej konsolidácií verejných financií? Ako vníma exguvernér NBS to, že i napriek trom masívnym konsolidačným kolám sa vláde nedarí skrotiť rozpočtový schodok? Čo podľa neho ohrozuje našu ekonomiku a hrozí Slovensku skutočne bankrot?

Ak chceme mať slušnú životnú úroveň, tak jedinou možnosťou pre nás je byť členmi EÚ a mať euro, odkazuje Ivan Šramko.

Ako ovplyvní nepredvídateľná a aj agresívna politika Donalda Trumpa svetovú a aj európsku ekonomiku? Obstojí Európa pod tlakom z východu i západu a nemala by byť EÚ voči USA oveľa viac asertívna? Prospelo by Únií viac federácie no a skutočne je dnes EÚ v stave ekonomického úpadku - či je to skôr propaganda neprajníkov Únie?

Verejné financie sa stali obeťou krátkodobých politických záujmov, ale je to odrazom - ako i zodpovednosťou, kultúry celej našej spoločnosti, pripomína exguvernér Centrálnej banky.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko preto v diskusnej relácii Sobotné dialógy prekvapil nezvyčajne ostrou kritikou svojho najbližšieho politického partnera. Podľa neho Robert Fico v poslednom čase inak rozpráva aj inak koná, čo pripisuje nielen jeho veku, ale aj fyzickej únave po všetkom, čím si v politike prešiel.

Rozbuškou sa stalo vyjadrenie Roberta Fica, ktorý prirovnal SNS a Hlas k pomalým somárikom vedúcim do opozície, zatiaľ čo on sám chce ísť „do pekla na peknom bielom koni“. Hoci Fico tým zrejme len vyzýval partnerov k razantnejšej predvolebnej politike, Danko to vzal osobne.

„SNS s Robertom Ficom do pekla nepôjde nikdy,“ reagoval Danko a zároveň premiérovi vyčítal neriešené kauzy ako tender na záchranky či problémy v zdravotníctve.

V dnešnom podcaste bude počuť a vidieť šéfredaktora portálu Aktuality.sk Petra Bárdyho a vedúceho politického oddelenia Martina Sliza.

Moderoval Marek Biró.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

V 68. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal Boris Kitka, asistent trénera v ŠK Slovan Bratislava, podľa ktorého mohol trénerský štáb v niektorých momentoch urobiť viac, prípadne lepšie pracovať s nasadzovaním niektorých hráčov.

Futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa s 55-ročným Bratislavčanom porozprávali na viacero tém, no predovšetkým o forme Slovana v jesennej časti, plánoch počas januárovej prípravy, pohybe v kádri, ako aj cieľoch v jarnej časti Niké ligy či vyzývateľoch v boji o majstrovský titul.

V rozhovore si prečítate:

- Ako vznikla najväčšia kastračná akcia po vedením Pampi;

- ako sa Pampi dostala do rodiny Závackých a ako vznikla myšlienka na vtipné a osvetové videá na sociálnych sieťach s ňou;

- ako správne a s chladnou hlavou komunikovať s niekým práve o kastrácii;

- prečo by mal štát riešiť otázku túlavých zvierat a ako zbierka supluje štát;

- čo je najväčší problém množiarní a ako by sa k nim mali ľudia postaviť;

- čo by mal byť prvý krok človeka, ktorý chce zvieratko.

O detailoch misie, technických zaujímavostiach rakety SLS, ale aj o tom, ako do hry vstupuje Čína so svojím ambicióznym plánom pristátia do roku 2030, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Štartovacie okno: Prečo je letové okno len vo vybrané dni a ako súvisí s polohou Mesiaca.
2. Profil misie: Orion obletí Mesiac len raz, no pôjde ďalej než Apollo.
3. Technické zaujímavosti: Prečo je raketa SLS oranžová a prečo ju vezie vozidlo z éry Apollo.
4. Zloženie posádky: Kto sú štyria astronauti, ktorí poletia k Mesiacu.
5. Súboj s Čínou: Čínsky plán pristátia je jednoduchší než americký. Môžu byť na Mesiaci skôr?
6. Problém menom Elon Musk: Prečo meškanie Muskovej SpaceX ohrozuje termín pristátia na mesačnom povrchu (Artemis 3).

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.

Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.

Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.

Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?

Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.

Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prečo sa súd začína už po tretí krát, a môžeme čakať, že to opäť potrvá roky? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas sme sa spojili s Marekom Biróm, ktorý dnešné pojednávanie sledoval priamo na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Moderuje Peter Hanák.

Prečo sa objavuje čoraz častejšie? A aký je pohľad odborníka na aktuálnu zimu, ktorá prekvapila aj tam, kde sa jej nevedeli dočkať? S meteorológom Petrom Jurčovičom sme sa v podcaste Ekocaste pozreli nielen na oblohu, ale aj na realitu tu na zemi.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

1. Čo sa deje v atmosfére alebo na Slnku, že tento úkaz prišiel až do našich zemepisných šírok?
2. Ako náročné je zozbierať všetky aktuálne informácie a priniesť ich divákom?
3. Aké zdroje a modely využíva, aby bola predpoveď čo najpresnejšia?
4. Je táto zima v niečom extrémna?

Keď mladý futbalista odišiel z Ružomberka na vysokú školu do Bratislavy, zaplavil univerzity v USA žiadosťami o športové štipendium. Ozvala sa len jedna. Tréner zo Severnej Karolíny prišiel na Slovensko, aby si pozrel jeho zápas. Zanedlho mu ponúkol miesto na univerzite. A to Petrovi Gajdošovi zmenilo život.

Do Ameriky odcestoval s kamarátom Mariánom, po škole spolu začínali na burze na Wall Street. Časť zarobených peňazí vtedy poslal na rodný Liptov. „Povedali sme si, že namiesto toho, aby sme si kupovali zbytočne luxusné veci, čo keby sme pomohli nášmu gymnáziu,“ vraví Peter. Jeho pomáhanie časom narástlo a dnes ponúka mladým ľuďom šancu, akú kedysi dostal aj on.

V podcaste sa dozviete:

• ako hľadá mladé talenty na našich školách,

• koľko vychádza školné v USA,

• prečo sa rozhodol žiť v Kalifornii,

• čo si myslí o pomáhaní kontroverzných podnikateľov,

• prečo rozumie odlivu mozgov zo Slovenska.

Kto je Peter Gajdoš?

Vyrastal v Ružomberku, študoval na univerzite v Kentucky. Pôsobil ako investičný bankár na Wall Street,dnes patrí medzi najúspešnejších slovenských investorov v oblasti rizikového kapitálu. Je vedúcim Venture Capital divízie investičnej spoločnosti IPM.

V roku 2007 s Mariánom Bočekom založil GBE Foundation, ktorá poskytuje štipendiá pre talentovaných stredoškolákov a stredoškoláčky zo Slovenska. S manželkou a deťmi žije v San Franciscu.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.

Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.

Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?

No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené?

Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert.

Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veronika Rajek je v súčasnosti najúspešnejšou slovenskou influencerkou na Instagrame s takmer 7 miliónmi sledovateľov. Svetovú značku si však nevybudovala zo dňa na deň. Na vrchol sociálnych sietí ju dostali roky práce, disciplíny a vedomé rozhodnutia.

Muži sa boja lajkovať iné ženy

V rozhovore nám otvorene priznala, prečo sa niektorí muži boja lajkovať iné ženy, že naše myslenie ovplyvňuje náš výzor a rozhovorila sa aj o tom, že na sociálnych sieťach už nejde len o estetiku, ale najmä o biznis. V otvorenom rozhovore ďalej prezradila, ako trávila koniec roka, aké má plány do budúcnosti a ako sa jej podarilo preraziť na Instagrame, kde jej cestu odštartovali jednoduché tanečné videá na TikToku počas pandémie, ktoré natáčala v plavkách.

Nahota z vás milionárku neurobí

Dotkli sme sa aj tém, ktoré sa často idealizujú – monetizácie obsahu, udržania sa na vrchole, energeticky vyčerpávajúcich ľudí v jej okolí, ale aj platformy OnlyFans, ktorú si založila vedome a strategicky. Otvorene odpovedá na otázky, či na tejto platforme naozaj stačí fotiť si chodidlá, prečo „hot“ automaticky neznamená bohatá a prečo akceptácia druhých nie je podmienkou jej vlastnej spokojnosti.

V podcaste sa okrem iného dozviete:

1. Ako sa jej podarilo speňažiť svoj obsah?
2. Prečo tvrdí, že OnlyFans z každej ženy milionárku neurobí?
3. Ktorí slovenskí influenceri majú podľa nej najkrajší vizuál?
4. Ako dlho si budovala svoju značku a čo je najväčšia ilúzia žien o ceste nahor?
5. Aký je recept, ako sa udržať na vrchole sociálnych sietí?

Vypočujte si dnes najnovšie vydanie podcastu Ženy ako my so slovenskou influencerkou Veronikou Rajek.

V Mimóze s Marošom Molnárom sa (ne)dozviete:

2:45 – ako spomína na detstvo v Žiari nad Hronom;

4:30 – či je dnešný ideál tela a krásy udržateľný a prirodzený;

8:25 – čo by mal človek robiť, aby žil zdravo, no zároveň si naplno užíval život;

12:45 – či niekedy jedáva fastfood;

16:45 – v čom je disciplína dôležitá;

18:55 – aké malé rituály pomáhajú uvoľňovať endorfíny pre lepšiu náladu;

21:50 – akú hudbu počúva najradšej;

23:48 – čo robí, keď sa mu nechce;

26:30 – kedy vo svojom živote najviac vystúpil z komfortnej zóny;

31:25 – ako sa pracovná vyťaženosť dotýka jeho súkromného života a ako sa stará o manželstvo;

37:40 – čo by odkázal Slovákom.

Je pravda, že spánok je niekedy dôležitejší ako tréning, a to aj pri chudnutí? Keď sa bežní ľudia dostávajú k profesionálnym metódam merania výkonu a ďalších telesných parametrov, dostávame sa k novým poznatkom.

Máme chodiť cvičiť stále v rovnakom čase? Podľa najnovších výskumov sa ráno naberajú svaly horšie, a dobrý čas je napríklad cez obed.

Hosťom v podcaste TELO je Tomáš Mihálik, tréner, ktorý sa venuje hokejistom NHL, ale aj celkom bežným ľuďom.

Nahrával Peter Hanák.

Odborným hosťom v 176. epizóde podcastu Autobazar.EU je René Hubinský, technologický a motoristický novinár so špecializáciou na elektromobilitu.

Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na Hubinského praktické skúsenosti s elektromobilmi, pýta sa na vhodnosť tohto typu pohonu pre slovenských motoristov a tiež na spolitizovanie témy elektromobility.

Politici sa témy chopili a využili určité pokrytectvo Európskej únie, kedy sa sústredila na osobnú dopravu ako na minoritného znečisťovateľa životného prostredia, hovorí v rozhovore Hubinský.

Témy preberané v rozhovore:

1. Nastane doba, keď bude priemerný Slovák kupovať elektromobil bez výhrad?
2. Kritici elektromobility často argumentujú tým, že batérie sú po 8, maximálne po 10 rokoch nepoužiteľné. Ako je to ale dnes v realite? Degraduje batéria v EV naozaj tak rýchlo?
3. Prečo sú niektoré BEV do 25.000 eur a iné stoja vyše 100.000 eur?
4. Je správne, že EÚ poľavuje z pôvodných zámerov súvisiacich s rokom 2035?
5. Povedzme, že chcem kúpiť elektromobil, na čo by som si mal dávať pozor, ale kritériá si všímať?
6. Elektromobilita zaradila medzi politické témy, prečo sa z nej stala hodnotová téma polarizujúca spoločnosť?

Zdroje zmienené v rozhovore:

1. Predaje nových áut v r. 2025 na Slovensku podľa ZAP SR: https://magazin.autobazar.eu/25-najpredavanejsich-novych-aut-na-slovensku-2025-predalo-sa-101-tisic-novych-aut-iba-5.3-boli-elektromobily-clanok9513.html
2. Ročenka ELEKTROMOBILITA: https://www.nextech.sk/a/ELEKTROMOBILITA-2025--PDF
3. Testy nových elektromobilov: https://magazin.autobazar.eu/testy
4. Jazdené elektromobily už stoja menej ako 6-tisíc eur: https://www.autobazar.eu/vysledky/osobne-vozidla/?fuel=31259&sortBy=priceAsc

V podcaste s Lázslóm Gubíkom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo si myslí o aktuálnej svetovej situácii okolo amerického prezidenta;

– po 1:45 – či neprehodnotil svoj názor, že by volil Donalda Trumpa;

– od 4:00 – ako by mala na Trumpa reagovať Európa;

– po 5:00 – ako by si predstavoval dohodu s Trumpom;

– od 6:30 – čo by mali európski lídri povedať americkému prezidentovi;

– po 8:00 – kde by malo byť Slovensko, ak sa svet znovu stáva bojiskom superveľmocí;

– od 9:00 – či spoluprácu v Európe náhodou neblokuje Viktor Orbán;

– po 12:00 – prečo nechal Roberta Fica definovať miesto svojej strany na politickej mape;

– od 17:00 – že na vládne strany sa s právami Maďarov spoľahnúť nedá, preto hovoria s PS;

– od 21:00 – ako maďarskí študenti idú protestovať do ulíc;

– po 22:00 – prečo sa teraz rozhorela téma Benešových dekrétov, keď pozemky sa znova berú od roku 2019;

– po 23:00 – koho myslí pod pojmom pozemková mafia;

– po 25:00 – že aj jeho rodina prišla o majetok;

– od 27:30 – prečo vyzýva na občiansku neposlušnosť;

– po 28:00 – či mal storku s putami na rukách a či to nebolo lacné hrdinstvo;

– od 30:00 – čo ešte môžeme čakať v maďarskej predvolebnej kampani, čo sa bude týkať Slovenska;

– po 31:30 – či sa v Maďarsku môže zmeniť vláda, ak je považované za volebnú autokraciu a Orbán si viackrát zmenil volebný systém;

– od 34:30 – ako to, že napriek voľbám na ich konci vždy vládne Viktor Orbán;

– po 35:30 – že Maďarská Aliancia navrhuje zmenu volebného systému na Slovensku podľa vzoru Rumunska a Srbska;

– od 37:00 – čo b sa zmenilo, keby v Maďarsku vyhrala opozícia;

– po 38:00 – že Peter Mágyar je podľa neho maďarský Matovič;

– od 40:00 – prečo používa slovo Felvidék a ako mu rozumie;

– po 42:00 – či by aj Maďari nemali byť citlivejší v komunikácii o Slovensku, keď citlivosť vyžadujú od nás;

– od 45:00 – či bude kandidovať na nitrianskeho župana;

– po 45:30 – či v regionálnych voľbách budú testovať spoluprácu s PS;

– od 47:00 – či stále býva v Maďarsku.

Jeden sa zalieča prezidentovi štátu, na ktorý druhý „kydá“ a tretí klame tak bohapusto, že slušný človek to sotva dokáže vydržať počúvať. Hádajte, z ktorej strany sú? Nielen jej sa venuje najnovší Ťažký týždeň.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. že slovenskí lyžiari vyvážajú peniaze na Západ
2. ako sa vymanili z toho, že ich brali ako ľudí z východného bloku
3. či môže byť podľa neho príliš ťažko postavená trať
4. ako vychoval lyžiarku z Bratislavy
5. prečo sme nedokázali využiť éru Zuzulovej a Vlhovej
6. ako Veronika Valette Zuzulova išla po zranení na olympiádu

Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.

Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.

Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.

No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.

Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.

V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.

Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.

Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.

V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.

A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.

Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.

A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.

Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.

Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.

Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?

Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.

Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.

Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.

Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?

Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?

Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.

„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico.

Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.

Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty.

Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?

Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.

Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?

„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.

Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.

Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?

Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?

O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ani minister Huliak sa mi zatiaľ neospravedlnil, toto asi budeme musieť žalovať. Nemal by som nechať len tak, keď o mne povie minister, že som zapríčinil úmrtie 35-tisíc dôchodcov,” dodáva Sabaka.

Spor s Mazurekom trval päť rokov a politik Republiky sa naďalej odmieta za svoje výroky ospravedlniť. Oplatí sa s popieračmi pandémie súdiť? Odpovedá infektológ Peter Sabaka.

Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.

Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

O tom, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, prečo by sme nemali nechať AI robiť rozhodnutia za nás a ako je na tom slovenská veda a stratégia, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Hanker s odborníčkou na umelú inteligenciu Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk .

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Bilancia roku 2025: Prečo sa nenaplnili všetky očakávania a prečo sa vraciame k špecializácii modelov.
2. Limity vývoja: Čo brzdí AI? Sú to drahé čipy, nedostatok energie, ale aj nedostatok talentov v Európe.
3. Dáta a syntetika: Prečo už nestačí stiahnuť celý internet a ako pomáhajú syntetické dáta.
4. Trendy na rok 2026: Zlepšovanie „reasoningu“ (usudzovania) a snaha o vytvorenie 3D modelov sveta.
5. Spoločenské riziko: Prečo je strata autonómie a vzťahov nebezpečnejšia než AGI (príklad z Južnej Kórey).
6. Slovenská stratégia: Čo chýba v štátnej vízii a prečo sú "továrne na AI" málo, ak nemáme talenty.
7. Únik mozgov: Slovensko je na chvoste Európy v udržaní talentov, inšpiráciou môže byť Česko.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.

Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.

V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.

Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.

Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.

Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.

Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.

Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.

Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.

Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.

K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.

Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.

Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?

„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.

Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ide pri tom o už tretiu novelizáciu Trestného zákona súčasnou vládou. Koaličné strany však majú na legislatívu odlišné názory.

Môže tento zákon naozaj schváliť parlament?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s politickým redaktorom Marekom Biroóm, ktorý sa téme venoval a podrobne vysvetlí všetky navrhované zmeny.

Moderovala Frederika Lodová.

Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?

Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.

Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.

Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?

„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To skutočne nevymyslíš. To dokážu len slovenskí politici. Pozrite si prvý tohtoročný Ťažký týždeň.

Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.

Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Kým rodičia a učitelia často netušia, čo sa deje v mobiloch detí, technologickí giganti hrajú vabank. Rok 2026 sľubuje extrémy: na jednej strane prvé AI lieky na rakovinu a medicínsku revolúciu, na druhej hrozbu, že praskne miliardová investičná bublina a príde tvrdé ekonomické zúčtovanie.

Je bezpečné zveriť svoje najcitlivejšie lekárske správy novej funkcii ChatGPT Health, keď v minulosti chatbot navádzal pacienta na predávkovanie? A ako je na tom Slovensko? Dozviete sa, prečo máme novú AI víziu, no v realite sme skončili pri špičkových superpočítačoch, ktoré nevieme zapnúť, lebo štát zabudol na „drobnosť“ – peniaze na elektrinu.

V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.

Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete:

1. Čo bolo najväčším fiaskom v AI v roku 2025
2. Či nám rok 2026 prinesie liek na rakovinu, alebo skôr krach technologických gigantov.
3. Prečo je riskantné zveriť lekársku správu ChatGPT, ktorý v minulosti navádzal tínedžera na predávkovanie.
4. Ako Slovensko nakúpilo špičkové superpočítače, ku ktorým zabudlo „prikúpiť“ elektrinu.
5. Prečo odborníci prirovnávajú nové „vyzliekacie“ aplikácie na školách k znásilneniu bez dotyku.
6. Kedy Google zosadí z trónu OpenAI a prečo sen o superinteligencii nateraz skončil.
7. Ako chce Európa použiť francúzsku AI v armáde, aby sa zbavila závislosti od USA.

Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:

ChatGPT Health

Nárast využívania nudify aplikácií

Grok vyzlieka ľudí, aj deti

AI je bublina, ktorá môže prasknúť

GPT-5 fiasko

AI vízia Slovenska

Digitálny sexizmu v medicínskej AI

Rozhovor s Vladom Šuchom

AI prehliadač test

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;

–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;

– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;

– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;

– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;

– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;

– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;

– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;

– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;

– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;

– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;

– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;

– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;

– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;

– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;

– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;

– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;

– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;

– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;

– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.

Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.

V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.

Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.

„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.

Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.

V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Ak sa po útokoch Američanov na jej jadrové zariadenia pred časom akoby zomkla, aktuálne povstala. Spúšťačom decembrového povstania bol radikálny prepad domácej meny a rovnako drastický nárast cien.

A ak je na jednej strane hnev z mizérie, do ktorej krajinu priviedla moc, na druhej sa táto moc bráni zabíjaním, zatváraním do väzení či vypínaním internetu. Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová to dáva do súvisu: iránsky teokratický režim podľa nej „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 600 ľudí, mŕtvych však môže byť viac ako šesť tisíc. Zadržaných má byť viac ako 10 tisíc Iránčanov. Organizácia však upozorňuje, že údaje sa dajú len ťažko nezávisle overiť.

Čo je za dianím v Iráne. A aké môžu byť scenáre vývoja? Zaobíde sa to bez Trumpovej intervencie?

Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.

Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.

Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.

Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.

Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.

V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.

Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.

Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.

Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.

„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najsilnejšia vládna strana - Smer - si udržiava popularitu na úrovni 17 percent aj napriek zákonom „šitým“ pre „našich ľudí“ a tak sa koalícia Roberta Fica chystá siahnuť an systém, ktorý čast využíval zavraždený novinár Ján Kuciak. Viac sa dozviete v podcaste nadácie Zastavme korupciu.

Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.

To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.

No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nakoniec sa dokázali nakopnúť, k čomu prišlo práve v 6. kole, keď Ružomberok získal svoj vôbec prvý ligový bod v sezóne 2025/26. Následne sa podarilo „oranžovo-čiernym” výsledkovo vystreliť až natoľko, že z posledného miesta majú zrazu pred prelínačkou šancu dokonca zabojovať o najlepšiu šestku, od ktorej ich delia 4 body.

Prečo sa majster Slovenska z roku 2006 dostal do takej veľkej krízy? Prečo sa z nej následne dokázal dostať a čo stálo za triumfom na pôde Slovana Bratislava po dlhých 11 rokoch? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s Rastislavom Bôžikom, na jeseň asistentom v MFK Ružomberok, v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Okrem toho sa Rastislav Bôžik vyjadril k svojmu koncu pod Čebraťom, v lige ojedinelej prestupovej politike Ružomberka, ako aj k tomu, či má tento rok niekto silu, aby zosadil ŠK Slovan Bratislava po ôsmich rokoch z majstrovského kresla.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 8. januára 2026

Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .

O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

1. Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .
2. Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .
3. Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .
4. Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanie
5. Lenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .
6. HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .
7. Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .
8. Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .