Ekonomická situácia by vláde umožnila šetriť, znižovať deficit a pripravovať sa na horšie časy. Podľa Martina Šustra to ale vláda nerobí naopak, zvyšuje deficit aj dlh.

Navyše, rozpočet na tento ani na ďalšie roky nepočíta so zrušením transakčnej dane. Vláda si pripravila v rozpočte priestor na predvolebné rozdávanie. Zadlžovanie pokračuje a konsolidovať bude musieť budúca vláda. Tak vyzerá návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického.

Podcast pripravil Peter Hanák.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na konšpiračné teórie, ktoré sa opäť objavili pri 25. výročí teroristických útokov z 11. septembra. Týkali sa aj pádu budovy World Trade Center 7, do ktorej nenarazilo lietadlo. Frankovská vysvetlila, že jej zrútenie spôsobil požiar. Pripomenula aj predčasnú správu BBC o páde tejto budovy, ktorú konšpirátori využívajú ako údajný dôkaz sprisahania. Podľa nej išlo o chybu pri informovaní v chaotickej situácii.

Pri téme počasia Frankovská priblížila tvrdenia, podľa ktorých pravidelné kružnice na radarových snímkach dokazujú rozbíjanie oblačnosti. Na sociálnych sieťach sa šírilo aj vysvetlenie, že radary bránia dažďu prichádzajúcemu z Rakúska a spôsobujú na Slovensku sucho.

V druhej časti podcastu Peter Minárik vysvetlil, ako meteorologické radary fungujú. „Ide o prístroj, ktorý nám slúži na monitorovanie zrážkovej činnosti,“ uviedol. Radary vysielajú elektromagnetické impulzy a zachytávajú ich odraz od zrážkových častíc. Kružnice podľa neho súvisia so spôsobom snímania priestoru a spracovaním údajov do dvojrozmernej mapy. Ich vznik môžu zvýrazniť určité atmosférické podmienky.

Minárik zároveň upozornil, že zrážky zachytené radarom nemusia dopadnúť na zem. Ak je pod oblakom veľmi suchý vzduch, kvapky sa cestou odparia. To podľa neho vysvetľuje aj situácie, keď radar ukazuje dážď, ale v skutočnosti neprší.

Pri systéme HAARP pripomenul, že slúži na výskum ionosféry, ktorá sa nachádza vysoko nad vrstvou atmosféry, v ktorej sa formuje počasie. Odmietol preto predstavu, že toto zariadenie spôsobuje sucho či presúva oblaky.

Ľudia však podľa Minárika dokážu za určitých podmienok počasie ovplyvniť. Ako príklad uviedol takzvaný cloud seeding, pri ktorom sa do vhodnej oblačnosti vypúšťajú látky podporujúce vznik zrážok. Zásadné je, že vhodný oblak už musí existovať. „Čiže keď máme tlakovú výš a sucho, tak my zrážky proste neurobíme,“ vysvetlil. Ovplyvnenie zrážok preto podľa neho nemožno zamieňať so schopnosťou počasie ľubovoľne riadiť.

Venoval sa aj tvrdeniu, že búrky prichádzajúce z Rakúska rozbíjajú veterné elektrárne. Upozornil, že búrky sa rozpadávajú aj pri príchode z Moravy na severozápad Slovenska, kde takéto elektrárne nie sú. Vysvetlenie podľa neho súvisí s členitým terénom a pohoriami, ktoré môžu narušiť prísun teplého a vlhkého vzduchu do búrky. „Jednoducho je to spôsobené orografiou a členitým terénom Slovenska,“ dodal.

“Ak sa pozrieme kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu - a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto tu hľadá spôsob ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,” i v takomto svetle vníma zámer vlády obnoviť schátralú infraštruktúru našich poľnohospodárskych závlah predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Kompletná rekonštrukcia dlhé roky zanedbávanej a prakticky úplne schátralej hydromelioračnej infraštruktúry si môže vyžiadať až pol miliardy eur no a keďže náš štát na to nemá, v hre sa nečakane objavili potenciálny investori zo Spojených arabských emirátov s ktorými rokoval už aj sám premiér Robert Fico. Opozícia varuje pred hrozbou “privatizácie vody” ako aj bezpečnostnými rizikami, minister pôdohospodárstva však kritiku odbíja ako lži a zbytočne strašenie.

O čo teda ide v tejto stámiliónovej hre s našou kritickou infraštruktúrou, ktorá zabezpečuje základné fungovanie nášho štátu a prečo sa to všetko deje tak netransparentne a bez snahy riešiť si to vo vlastnej réžií? Alebo má vari táto hra už celkom iného režiséra aj celkom iný než verejnoprospešný cieľ? A môže ísť o sofistikovaný spôsob ako legalizovať peniaze s nie celkom legitímnym či dokonca nelegálnym pôvodom, tak ako to naznačuje šéf NKÚ?

Téma pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. No a reč bude aj o tom, či na svojich slovách o eurofondových mafiách ovládajúcich naše poľnodotácie z Bruselu trvá a to i po mimoriadne ostrej kritike ministra pôdohospodárstva a či sa nezľakol varovaní z úst Tibora Gašpara.

Bez obalu s Braňom Dobšinským. Dnes s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• ako sa bývalý slovenský olympionik dostal k pozícii manažéra a trénera americkej sánkarskej reprezentácie
• v čom sa z hľadiska fyziky a ostrejších hrán líšia sánky od bobov a prečo si sánkovanie vyžaduje obrovskú mieru kontroly
• čo má spoločné sánkovanie s Formulou 1, prečo tímy po dojazde ihneď zamykajú svoje sane do vakov a prečo sú v technológiách najďalej Nemci
• ako funguje spolupráca veľkých sánkarských federácií s tými menšími a prečo americký tím pomáha práve slovenskému
• akú budúcnosť má tento šport
• aký je priepastný kultúrny rozdiel v prístupe k športovcom medzi USA a Slovenskom a prečo tamojší tréner nesmie na svojho zverenca ani zvýšiť hlas

Témami rozhovoru boli aj podpis zmluvy s kontroverzným Tadeášom „Mawarom“ Růžičkom a sobotňajší turnaj PML 21 v Třinci.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo exminister Tomáš Taraba drží tesnú vládnu väčšinu v šachu a čo svojou taktikou sleduje
• Aké riziko predstavuje vládnutie s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov pri schvaľovaní štátneho rozpočtu
• Prečo Robert Fico spomína predčasné voľby a aký signál tým vysiela koaličným partnerom
• V čom spočíva nová stratégia Andreja Danka a prečo sa vymedzuje voči vládnej politike
• Aké alternatívy vývoja prichádzajú do úvahy okrem predčasných volieb vrátane úradníckej vlády

Vláda síce pre Tomáša Tarabu nepadla, exminister ju však môže mať kedykoľvek v hrsti – z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Naviac – nevylučuje možnosť, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. A bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony. A stratila by tým zmysel.

Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú?

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Čo ukázali zápasy o slovenskej reprezentácii?
• Čo je momentálne jej najväčší problém?
• Ktorí hráči potešili a ktorí sklamali?
• Koho by už do reprezentácie viac nevolal?
• Kto by mal byť jasnou brankárskou jednotkou?
• Kto potvrdil post jednotky na pravý kraj obrany?
• Ako hodnotí Suslova v strede poľa?
• Pomohol by Trusa reprezentácii?
• Čo zásadné zmenil Weiss po návrate?
• Čo chýbalo Calzonovi v porovnaní s Weissom?

V podcaste s Michalom Šipošom sa dozviete:

– od 1. minúty – že vláda stojí na biznisoch, ktoré Fico ponúkne Tarabovi;

– po 2:30 – že Danko môže vytvárať tlak tým, že jeho poslanci nebudú hlasovať, kým nebude mať Kuffu za ministra;

– od 5:00 – že Fico potrebuje ešte podpísať elektráreň a potom bude môcť rozdeľovať miliardy;

– po 7:00 – ako si Fico nechal kartu v rukách, keď aktuálne riadi ministerstvo on;

– od 9:00 – akú víziu ponúka Hnutie Slovensko do volieb a do budúcna;

– po 12:00 – ako to dopadlo s protikorupčným bojom;

– od 21:00 – že Slovnaft zaplatil mimoriadnu daň iba raz, a odvtedy nie;

– okolo 22:00 – čo hovorí na to, že Taraba povoli Slovnaftu spaľovňu;

– po 25:00 – že Hnutie Slovensko chce zdaniť bohatých;

– od 27:00 – ako vyzerá spolupráca v opozícii;

– po 28:00 – že Jana Bittó Cigániková je podľa neho trójsky kôň a ukázala to aj pri hlasovaní o Tarabovi;

– od 30:00 – čo spravia, keď nikto nebude chcieť Matoviča do vlády;

– po 34:00 – ako sa matovičovci ponaučili z odchodov svojich ľudí ako Kuffa;

– okolo 39:00 – či je Igor Matovič pre neho predvídateľný človek a nie je riadený iba emóciami.

Témy diskusie

• Víťazný návrat Vémolu, kto bude ďalší súper?
• Kozma vs. Paradeiser o titulovú šancu?
• Ako Pukača zastavila zlomená očnica?
• Má Buchinger proti Legierskému šancu na titul?
• Čo spôsobilo kariérny pád Vojta Barboríka?
• Má Martin Kozák potenciál na titul UFC?
• Porazil by Vlasta Čepa?
• Kto má predpoklady byť ďalším Slovákom v UFC?
• Ukončí Vojčák nadvládu De Friesa v KSW?

Dopomohla k tomu aj predvídavosť regulátorov v Národnej banke Slovenska. Od budúceho roka sa pravidlá znova zmenia, a to v prospech mladých ľudí do 35 rokov. Aké zmeny ich očakávajú, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

„Pre najväčšiu časť trhu sa podmienky nemenia, pri regulácii hypoték však chceme presnejšie rozlišovať klientov,“ približuje riaditeľ odboru finančnej stability v Národnej banke Slovenska Marek Ličák.

Ličák tiež hodnotí, kde by v budúcnosti mohli vzniknúť riziká, prečo spomaľuje rast cien nehnuteľností a na čo si v Národnej banke budú dávať pozor v najbližšom období.

Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Prečo je obyčajný pobyt vonku tou najlepšou prevenciou pred nosením okuliarov a aký zázrak robí denné svetlo s detským okom? Aké sú odporúčania WHO pre najmenších a kedy už hrozí, že zanedbaná očná chyba ostane dieťaťu natrvalo?

O tom, ako displeje mobilov či tabletov menia biológiu detského oka, na aké nenápadné príznaky si dať pozor a prečo nenosenie dioptrií situáciu len zhoršuje, sa v novej epizóde podcastu SHARE rozprávame s poprednou špecialistkou na pediatrickú oftalmológiu Beátou Bušányovou z Kliniky detskej oftalmológie NÚDCH v Bratislave. Zhovára sa s ňou redaktorka Živé.sk Mária Dolniaková.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo prácou s displejmi dochádza k vzniku krátkozrakosti.
• Ako denné svetlo chráni detské oko a koľko hodín týždenne by mali deti stráviť vonku.
• Koľko času pred obrazovkou je podľa WHO bezpečné pre deti do 2 a do 4 rokov.
• Ako spoznať, že dieťa začína mať problém so zrakom.
• Prečo rodič nemusí spozorovať nebezpečnú tupozrakosť a kedy treba absolvovať prehliadku.
• Mýtus o nenosení okuliarov: prečo vyhýbanie sa dioptriám zrak nevylieči, ale zhorší.
• Aké je kritické obdobie do 6 rokov života dieťaťa, kedy sa ešte dajú očné chyby zvrátiť.

TIP: Užitočné tipy k téme ponúkame aj v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/ORUKcPV/nicia-mobily-a-tablety-zrak-deti-radime-ako-zachranit-oci-pred-kratkozrakostou/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tomáš Taraba padol. Spory medzi ním a šéfom SNS vygradovali a po stiahnutí jeho odvolania z vlády sa Andrej Danko prekvapivo spojil s opozíciou a ministra životného prostredia z vlády odvolal. Smer zvoláva mimoriadne zasadnutie vedenia strany a v kuloároch parlamentu sa šíria úvahy o predčasných voľbách, tak ako sa nimi verejne vyhrážal i samotný Robert Fico.

Čo hovorí Tarabovo odvolanie o aktuálnej sile Roberta Fica? Riskne SMER predčasné voľby, ktoré môžu z politickej mapy vymazať jeho kľúčových spojencov alebo sa dá premiér na cestu zúfalého vládneho valčíka s neustálymi mocenskými dohodami so všakovakými partiami koaličných obchodníkov s mocou? Chce premiér Fico utiecť od zodpovednosti za rozpadajúci sa štát a nedoručené predvolebné sľuby a je vôbec reálne, že Slovensko - ktoré je už dnes jednou nohou na Gréckej ceste, napokon nebude mať ani len štátny rozpočet? Stane sa naša štátna kasa predvolebnou korisťou? No a napokon, bude víťazom tejto vládnej agónie Republika a je opozičná alternatíva skutočne pripravená prevziať moc v krajine?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nadväzuje tradícia niekdajšej Tesly Piešťany na dnešný globálny úspech slovenských inžinierov? Prečo sa Slovensku viac oplatí výrobky navrhovať než stavať obrovské továrne?

O budúcnosti polovodičov na Slovensku v novom dieli podcastu SHARE rozprával generálny riaditeľ slovenského onsemi Andrej Tomášik a technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra a výskumník v Ústave elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Juraj Marek.

Podcast bol pripravený v spolupráci so Slovenským čipovým kompetenčným centrom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako historická tradícia mikroelektroniky formuje dnešný vývoj čipov a systémových riešení na Slovensku.
• Prečo moderný elektromobil s karbidom kremíka úplne mení požiadavky na výkonovú elektroniku.
• Ako Just-in-Time logistika zlyhala kvôli čipom za pár centov a prečo je problémom ázijské puzdrenie.
• Prečo pre Slovensko nemá význam stavať kremíkové megatovárne, ale oplatí sa investovať do dizajnu.

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Zastupuje zraniteľné skupiny, ako sú seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, Rómovia či ľudia z LGBTI komunity. Martin Krivák podporuje umenie aj vzdelávanie mladých právnikov a právničiek. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Martin Krivák vedie advokátsku kanceláriu Krivak & Co, ktorá dostala sedem ocenení Právnická firma roka v kategórii Pro bono, čiže pre verejné dobro. „Pro bono neznamená pomáhať jednotlivým ľuďom vo všetkom, pretože nemajú peniaze. Vyberáme prípady, ktoré systémovo zmenia pravidlá, a tým sa pomôže skupine ľudí alebo sa vyrieši veľký problém,“ hovorí. Ako príklad spomenie pochybné prevody majetku, ktorých obeťami sa stávali seniori. Výsledkom boli zmenené pravidlá na notárskych úradoch.

V podcaste sa dozviete:

• prečo mal Martin Krivák problém dostať sa na právnickú fakultu,
• akú tému si vybral pre svoju diplomovú prácu,
• čo nazýva imunitným systémom spoločnosti,
• prečo jeho právnická cena putuje po kultúrnych centrách,
• čím je pre Slovensko zaujímavý prípad dánskej premiérky.

Kto je Martin Krivák?

Právnu prax vykonáva 36 rokov, v roku 1996 založil advokátsku kanceláriu Krivak & Co. Absolvoval zahraničné stáže na Radcliff College London, King’s College London, Cambridge, The London School Of Economics and Political Science. Prednášal na zahraničných univerzitách, pôsobil ako poradca predstavenstiev veľkých spoločností pre zásadné otázky a zastupoval štát pred súdmi vo viacerých strategických sporoch. Je zakladateľom Právneho inštitútu a komunitného priestoru KLEMENSOVA 9.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

V podstate len pred pár rokmi sa ešte nachádzali v jednom z najtemnejších období histórie klubu. Turbulenciou prechádzala nielen štruktúra FC Nitra, keď sa vo vedení klubu vymieňalo jedno pochybné meno za druhým, no doplácali na to aj všetci zamestnanci tímu, futbalisti, tréneri a v neposlednom rade fanúšikovia.

V máji 2021 nedostala Nitra licenciu na pôsobenie v najvyššej súťaži, keďže dlhy klubu voči azda všetkým naokolo dosiahli neúnosnú hranicu, a preto zákonite nastal pád.

Klub FC Nitra je však znovu na slovenskej futbalovej mape, postupne si získava späť stratenú dôveru, a to u všetkých zainteresovaných, no predovšetkým sa snaží dostať tam, kde klub spod Zobora historicky patrí.

Čo je podstatné a mimoriadne pozitívne – na tejto ťažkej misii sa mu darí. O všetkom podstatnom ohľadom FC Nitra sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 103. epizóde podcastu Kam si to kopol? s predsedom predstavenstva klubu Radoslavom Bratkom.

O tom, koľko sa dieťa dokáže naučiť samotným počúvaním, ako funguje učenie cudzieho jazyka u detí, prečo záleží aj na tom, čo presne sledujú, a kedy už pasívny kontakt s jazykom nestačí, sa rozprávame s Máriou Verébovou, HR strategičkou z jazykovej školy VISTA, ktorá má na starosti tím lektorov a zároveň pôsobí ako lektorka anglického jazyka a prekladateľka.

Je držiteľkou certifikácie TESOL, v Sydney vyučovala angličtinu a zároveň mentorovala študentov na University of Technology Sydney. Sama sa učí cudzie jazyky, aktuálne čínštinu. Je ambasádorkou bilingválneho vzdelávania a so svojimi dvomi deťmi hovorí po anglicky.

V podcaste sa dozviete:

• Koľko sa dieťa dokáže naučiť len počúvaním cudzieho jazyka?
• Môže YouTube či Netflix čiastočne nahradiť jazykový kurz?
• Aký obsah je pre učenie jazyka najvhodnejší?
• Je lepšie, keď dieťa pozerá rozprávky v slovenčine s anglickými titulkami, alebo v angličtine?
• Kedy samotné počúvanie nestačí a dieťa potrebuje začať aj rozprávať?
• Ako môžu rodičia podporiť angličtinu doma bez toho, aby z učenia robili ďalšiu povinnosť?

Podcast vznikol v spolupráci s jazykovou školou VISTA.

Čo ešte sa dozviete v rozhovore?

• Ako reaguje na Novotného, že do UFC sa dostal vďaka šťastiu?
• Čím si vysvetľuje horkú reakciu šéfa Oktagonu?
• Obával sa, že kvôli úderu do rozkroku príde o UFC?
• Ako vníma slová Danu Whitea, že je budúcnosťou organizácie?
• Aké s ním má UFC plány a koľko zarobí za zápas?
• Ako reaguje na kritiku za jeho vyhlásenia o titule?
• Ako sa buduje mentalita šampióna a kým sa inšpiruje?
• Z čoho má najväčší strach?
• Prečo sa mu vyhrážal Čepo a dajú si zápas v UFC?
• Stojí si za obvinením z dopingu?
• Kedy zrejme absolvuje debut v UFC?
• Ako by dopadol jeho zápas s Pirátom?

Predčasné voľby by boli škrt cez rozpočet v rokovaniach o spájaní sa opozície, Tomášovi Tarabovi by to vzalo čas budovať stranu, klesajúci Smer by nemusel stihnúť klesnúť pod Republiku a Hlas pod 5 percent.

Smeru škodí ekonomická situácia a čím dlhšie bude trvať, tým viac môže Smer klesnúť. Pre Roberta Fica je tak lepšie mať voľby čím skôr. Situácia okolo štátneho rozpočtu hrozí provizóriom a voľby by mohli byť odpoveďou na túto situáciu.

Môže sa chystať aj ďalší pokus o útek Roberta Fica na Ústavný súd SR? A komu by vyhovovalo kampaňovať v zime a počas Vianoc?

Podľa politológa Tomáša Koziaka sme doteraz nikdy neboli bližšie k pádu vlády, rozpočtovému provizóriu aj predčasným voľbám.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu.

Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov.

„Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu.

Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú.

Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom.

Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 je iba jeden z tých, ktoré má každý aktívny vodič poznať spamäti. Avšak prax prináša početné situácie, kedy sa na riešení dopravnej „hádanky“ nevedia zhodnúť ani odborníci, dopravní analytici. Iné situácie sú celkom triviálne, a predsa sa nájde taký účastník cestnej premávky, ktorý správne riešenie nepozná. Jazdí bez nevyhnutných znalostí predpisov.

Motoristický novinár Erik Stríž sa v aktuálnej epizóde dopravného podcastu portálu Autobazar.EU zaoberá dopravnými predpismi platným v obytných a školských zónach, parkovaniu a prednosti v jazde pri výjazde z obytnej zóny. Vychádza pritom z medializovaného konfliktu, ktorý na sociálnych sieťach zdieľala vodička a upozornila tak jednak na neporozumenie predpisov druhým vodičom, ale najmä na jeho nevhodné agresívne správanie. Vulgárne sa dožadoval prednosti v križovatke, na ktorú v skutočnosti nemal právo, a zašiel tak ďaleko, že sa snažil žene otvoriť dvere na vozidle.

„Je čas začať sa zaoberať psychickou spôsobilosťou aktívnych vodičov. Ak za volantom nadávajú, správajú sa agresívne alebo v minulosti ukázali ochotu ísť až do fyzického konfliktu, má to jednoznačná byť indikácia k prehodnoteniu jeho spôsobilosti,“ hovorí Stríž. „Rovnako by sme sa ako spoločnosť mali posunúť ďalej a prestať tolerovať a rešpektovať takéto agresívne a nevhodné správanie našich kamarátov, kolegov, susedov aj rodinných príslušníkov,“ pokračuje.

Dopravné predpisy v obytných zónach veľmi jasne definuje zákon o cestnej premávke, ktorý je neustále k dispozícii verejnosti na adrese slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/

Dopravnú poradňu s množstvom otázok od čitateľov prevádzkuje portál Autobazar.EU v rámci svojej obsahovej sekcie Magazín v častiach Poradňa a Legislatíva.

Jeden štvorcový meter výstavnej plochy za skoro 112-tisíc, čo je 19-násobne viac ako v prípade dubajského EXPA. Pri príprave štát vynaložil na architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu 1,4 milióna, čo je približne dvanásťnásobok nákladov v porovnaní s Dubajom. Prokuratúre boli odstúpené i zistenia týkajúce sa neoprávnenosti výdavkov na letenky a ubytovanie v celkovej výške ďalších 450-tisíc. Sčítané a podčiarknuté: Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu zistili, že v prípade EXPA v japonskej Osake bolo nehospodárne vynaložených takmer 900 tisíc eur a preto NKÚ odstupuje závery svojej kontroly orgánom prokuratúry.

"Ide o veľmi arogantné ponímanie zodpovednosti, ktoré majú nominanti vo funkciách štátnych podnikov. Toto je už na hrane trestného zákona a sme presvedčení, že je najvyšší čas aby sa kompetentní brali na zodpovednosť,” hovorí o šafárení s verejnými zdrojmi v japonskej Osake v gescií aktuálnej vládnej moci predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

“Ukazuje sa, že zatiaľ čo od ľudí žiadali uťahovanie opaskov, oni sami organizovali za štátne peniaze ranné opiáše a bezbrehé žúrky. Slovensko zažívalo obrovskú vládnu krízu, ľudia chudobneli a pán minister si z vládneho Expa urobil súkromnú cestovnú kanceláriu,” takto kritizoval plytvanie v Dubaji vtedajší líder opozície Robert Fico.

Dnes, už ako premiér Fico, však on - i jeho ministri, zodpovedajú za obdobné, ak nie ešte horšie plytvanie a rozdiel bude zrejme iba v zemepise, namiesto Dubaja sa tentoraz šafárilo v japonskej Osake.

To je téma dnešných Aktualít Nahlas, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako sa cíti pred možno poslednou veľkou výzvou?
• Čo očakáva od titulového zápasu s Legierským?
• Dostane za Legierského najlepšiu výplatu v živote?
• V čom bude príprava na Legierského iná a špeciálna?
• V akom prípade po Legierskom ukončí kariéru?
• Ako vníma potenciálnu trilógiu s Paradeiserom?
• Čo musí spraviť Barborík, aby si zaslúžil odvetu?
• Čo ho mrzí a prečo si myslí, že mohol dosiahnuť viac?
• Obáva sa života po kariére?
• Ako hodnotí nepodarený návrat Conora McGregora?

V podcaste s Martinom Hoštákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že transakčnú daň platíte aj vy, tým, že je všetko drahšie;

– po 4:00 – že niektorí podnikatelia sa rozhodli neinvestovať na Slovensku alebo vôbec nepodnikať pod vplyvom transakčnej dane;

– od 6:00 – že Slovensko má protipodnikateľské zákony;

– po 9:00 – že zamestnávatelia aj odbory navrhovali realistický konsolidačný balíček;

– od 10:00 – ako štát môže ušetriť na množstve úradníkov, ktoré sa radikálne zvýšilo;

– po 15:00 – že vláda nekomunikuje s tripartitou o rozpočte a obvykle len na poslednú chvíľu pošle uzatvorenú verziu;

– od 18:00 – ako zamestnávatelia vyzývajú vládu na nové prorastové opatrenia, ale vláda nekomunikuje;

– po 20:00 – že Slovensko neprimerane zaťažuje odvodmi chudobných živnostníkov;

– od 22:30 – či vôbec slovenská vláda má moc naštartovať ekonomiku, alebo majú väčšiu moc globálne korporácie;

– po 24:30 – že budúca vláda zložená z opozície bude musieť zjednotiť sadzby daní a znížiť odvodové zaťaženie práce;

– po 25:00 – čo presne má byť v programe politických strán, ktoré chcú naštartovať ekonomiku na Slovensku;

– od 30:00 – prečo máme nižšie platy ako Rakúšania;

– po 35:00 – že naša ekonomika potrebuje migrantov a kto tvrdí opak, škodí Slovensku;

– od 37:00 – či zlyháva štát alebo zlyhávajú zamestnávatelia, ak si nevedia vyškoliť pracovníkov na voľné miesta a nevedia ich zaplatiť.

V rozhovore otvorene analyzuje aktuálnu situáciu na juhu Slovenska, kde tím po piatich remízach a štyroch prehrách bojuje o cenné body, no Ján Bernát cíti, že mužstvo herne nezaostáva a potrebuje len zefektívniť koncovku a prelomiť smolu.

Divákom zároveň približuje dôležitosť aktuálnej reprezentačnej prestávky, ktorú klub po extrémne nahustenom programe deviatich zápasov využije na nevyhnutný fyzický oddych a taktický reštart.

Rozhovor však plynule prechádza od klubových povinností k futbalovému príbehu Jána Bernáta, ktorý prešiel viacerými náročnými skúškami. Od svojich začiatkov v MŠK Žilina, kde do seniorského futbalu nakukol už vo veľmi mladom veku 15 rokov, sa prepracoval až k vysnívanému zahraničnému angažmánu v belgickom klube Westerlo.

Práve tam zažil euforický postup do prvej ligy, no sľubne rozbehnutú kariéru kruto pribrzdilo vážne svalové zranenie, kvôli ktorému jeho telo dlho nebolo v zápasovom rytme.

Následný návrat na slovenské trávniky do ambicióznej Dunajskej Stredy nevyšiel celkom podľa jeho predstáv aj vinou trénerských zmien. Hráč otvorene opisuje toto frustrujúce obdobie plné očakávaní a prízvukuje krutú športovú pravdu úprimnými slovami: „Na futbale je podľa mňa zaujímavé to, že je veľmi ťažké sa niekam dostať, ale nesmierne ľahké všetko stratiť.“

Dnes je však 25-ročný ofenzívny záložník opäť stopercentne fit, na ihrisku sa cíti sebavedomo a s Komárnom podpísal ročnú zmluvu s jasnou motiváciou – opäť naštartovať svoju kariéru a herne pomôcť tímu aj sebe.

Okrem vážnych kariérnych tém sa poslucháči dozvedia aj vtipné detaily zo zákulisia našej ligy. Ján Bernát opisuje kurióznu situáciu Komárna, ktoré svoje domáce zápasy muselo hrať v azyle v Zlatých Moravciach, a prezradí aj to, či si tamojšie prostredie hráči spestrujú povestnými štadiónovými hamburgermi.

Rozoberá sa aj atraktívna téma boja o ligový titul, kde hosť analyzuje dlhodobú dominanciu bratislavského Slovana a nevynechá ani úvahy o tom, či by sa sám chcel v blízkej budúcnosti vrátiť do niektorej z top piatich európskych líg.

V dnešnej epizóde rozoberáme aktuálnu politickú krízu, ktorá paralyzuje vládnu trojku tesne pred kľúčovým schvaľovaním štátneho rozpočtu. Pozrieme sa na to, prečo premiér Robert Fico odhováral Filipa Kuffu od ministerského kresla a prečo zástupcovia SNS tvrdia, že už nemôžu cúvnuť.

Bude Robert Fico riskovať menšinové vládnutie rok pred voľbami? Na to bude odpovedať politológ Grigorij Mesežnikov.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Tento prístup zvaný „stiahni teraz, dešifruj neskôr“ stavia dnešné zabezpečenie pred obrovskú výzvu. Kryptológovia preto pretekajú s časom a nasadzujú takzvanú postkvantovú kryptografiu, ktorá je založená na úplne nových matematických úlohách.

O tom, prečo asymetrické šifry v kvantovej ére zlyhávajú, ako fungujú šifry na báze mriežok a prečo už dnes používate postkvantovú ochranu v prehliadači Chrome či v aplikácii Signal, sa v technologickom podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s kryptológom Tomášom Fabšičom z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo útočníci ukladajú zašifrované dáta už dnes a čakajú na príchod dostatočne silných kvantových počítačov.
• Prečo niektoré šifry zostávajú bezpečné, no iné v kvantovej dobe úplne zlyhajú.
• Ako špeciálne kvantové postupy dokážu efektívne rozložiť veľké prvočísla a prelomiť dnešnú ochranu.
• Na akých nových geometrických úlohách vo viacrozmerných priestoroch stavia postkvantová kryptografia.
• Ako Google Chrome, Mozilla Firefox, Signal či Apple iMessage potichu chránia používateľov novými šiframi.

Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/yGBdU6i/expert-niektore-z-neprelomitelnych-sifier-porazia-kvantove-pocitace-it-svet-sa-na-to-pripravuje/

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako sa podozrivá firma zo stánku s cigánskou dostala k zákazke na opravu nemocnice;

– po 5:00 – že zhoda na prozápadnom smerovaní Slovenska by sa ťažko hľadala s Richardom Sulíkom a Borisom Kollárom;

– od 6:00 – že Robert Kaliňák sa ráno zobudí a zrazu má novú vilu;

– po 7:00 – ako Robert Fico nenávidí NATO, ale nakupuje od Američanov, aby im zakryl oči;

– od 9:30 – či Rusko naozaj zaútočí na krajinu NATO do niekoľkých mesiacov;

– po 15:00 – že o veľkom ruskom útoku by sme vedeli mesiace vopred, no o malom nie;

– od 17:30 – čo by sa muselo stať, aby bola vojna;

– po 19:00 – že prezident naťahuje odvolanie Tomáša Tarabu na pokyn Roberta Fica;

– od 21:00 – ako jednotliví koaličníci bojujú vnútri proti sebe navzájom;

– po 24:00 – že ministerstvo MIRRI nie je potrebné, ale táto vláda by ho už nemala rušiť;

– od 26:00 – ako Ficovo strašenie vojnou už na ľudí nezaberie;

– po 30:00 – že Demokrati vážne rokujú s PS o predvolebnej koalícii, ale pod podmienkou vlastného klubu do budúcna;

– od 31:30 – že ísť sami je podľa neho nezodpovedné;

– po 35:00 – že Maďarská Aliancia má niekoľko verzií spájania a nespájania;

– od 38:00 – že Demokratov šikanuje Finančná správa, ktorá od nich zisťuje informácie do politického boja;

– po 42:00 – že sa hanbí za nominantov OĽaNO, aj konkrétneho Matovičovho poradcu, ktorý do funkcií pretlačil toxických ľudí.

V otvorenej diskusii spomína na svoje začiatky, keď si ako dospievajúci milovník basketbalu uvedomil, že nemá hráčske predpoklady na to, aby dosiahol úroveň najväčších domácich hviezd. Rozhodol sa preto prihlásiť na rozhodcovský nábor, čo mu otvorilo dvere do úplne inej, no rovnako fascinujúcej sféry tohto dynamického športu.

Po takmer 30 rokoch kariéry považuje túto funkciu za vynikajúcu psychohygienu k bežnému civilnému zamestnaniu, hoci si medzinárodná scéna vyžaduje obrovské časové obety a dlhé dni strávené na cestách.

Veľká časť rozhovoru je venovaná zložitému vnímaniu hry z pohľadu fanúšikov verzus samotných arbitrov. Zdenko Tomašovič poukazuje na to, že priaznivci na tribúnach sa často nechajú strhnúť emóciami a situácie posudzujú subjektívne. Aby ilustroval, aký dôležitý je v kontaktnom športe správny uhol pohľadu, spomína zaujímavý experiment z medzinárodného kempu.

„Mali sme jednu hernú situáciu, ktorá z pohľadu troch prítomných rozhodcov vyzerala úplne inak, a to ako útočná chyba, obranná chyba a aj takzvaná no-call situácia,“ vysvetľuje elitný slovenský arbiter, prečo diváci neraz vidia fauly tam, kde v skutočnosti nie sú.

V podcaste sa dozviete aj o jeho najcennejších kariérnych zážitkoch, z ktorých jasne vyčnieva účasť medzi najlepšími svetovými rozhodcami na MS v Číne v roku 2019. Výraznou spomienkou je pre neho aj reprezentačný duel, v ktorom rozhodoval najlepšiemu basketbalistovi súčasnosti Nikolovi Jokičovi. Zdenka Tomašoviča na ňom milo prekvapila najmä jeho absolútna ľudskosť a úplná absencia akýchkoľvek hviezdnych manierov pri komunikácii s rozhodcami.

Úspešný medzinárodný arbiter musí počas jedného zápasu urobiť stovky bleskových rozhodnutí a pochopiteľne sa v tej obrovskej rýchlosti nevyhne ani omylom. Dôležitá je však podľa neho mentálna odolnosť, vďaka ktorej sa nesmie zosypať, ale musí ihneď prepnúť svoju koncentráciu na ďalší priebeh hry. „Chyba je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme sa dokázali následnou analýzou zlepšovať a posúvať vpred,“ zdôrazňuje svoj profesionálny prístup k vlastným pochybeniam.

Reč príde aj na moderné technológie a zavádzanie video asistentov, ktoré podľa neho, na rozdiel od iných športov, basketbalu a jeho emóciám vôbec neškodia, ale výrazne pomáhajú zachovať fair play. Poslucháčom priblíži aj svoj pohľad na tohtosezónne zmeny pravidiel ohľadom technických chýb. Ak chcete zistiť, čo všetko zahŕňa život elitného rozhodcu a prečo si na palubovke nemôžete brať pokriky osobne, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

„Rusko sa vo svojej imperiálnej agresii nechce a ani nemôže zastaviť iba na Ukrajine, jeho cieľom je vytvoriť si nárazníkovú zónu a posunúť hranice ďalej na Západ. Spochybňovanie kolektívnej obrany NATO zo strany slovenského premiéra je nebezpečné a iba zvyšuje riziko, že sa vojna dotkne aj nás,“ varuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa imperiálne záujmy Vladimíra Putina nezastavia na hraniciach Ukrajiny.
• Ako Rusko prešlo do novej, nebezpečnejšej fázy hybridnej vojny priamo v Európe.
• Prečo je spochybňovanie článku 5 NATO zo strany Roberta Fica pre Slovensko vážnou hrozbou.
• Aký reálny význam mali voľby v Rusku a prečo išlo iba o legitimizačný rituál Kremľa.
• Aké nástroje má Západ na odstrašenie Ruska a zabránenie priamemu stretu s NATO.

Vojna na Ukrajine pokračuje. Rusko zvyšuje tlak na Európu hybridnými útokmi a otázka priameho stretu s NATO už nie je len akademickou debatou. Do toho prichádza Trumpova snaha o rokovania, ruské parlamentné voľby a zo Slovenska počúvame od Roberta Fica aj spochybňovanie významu článku 5 Severoatlantickej aliancie. Sme bližšie k vojne, alebo stále máme v rukách nástroje, ktoré jej dokážu zabrániť?

O tom, čo všetko čaká účastníkov, prečo je účasť bezplatná a ako sa vyvíja práca programátorov v dobe AI, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin so spoluzakladateľom konferencie Tomášom Vanekom, technickým architektom spoločnosti Accenture.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako sa posunulo vnímanie umelej inteligencie za posledné roky a prečo sú dnešní AI agenti skutočnými partnermi vo vývoji.
• Prehľad tematických sál zameraných na praktické skúsenosti veľkých firiem, bankovníctvo či automobilový priemysel.
• Ako malé Slovensko prispieva k špičkovým technológiám a prečo sú tieto témy pevnou súčasťou programu.
• Prečo už budúcnosť nie je o ručnom písaní programového kódu, ale o zvládaní vyšších vrstiev abstrakcie a architektúre.
• Prečo sa konferencia dlhodobo venuje nastupujúcim trendom, akou je humanoidná robotika, a kedy sa stanú bežnou súčasťou života.
• Kedy a kde sa podujatie koná, ako fungujú hands-on workshopy, prečo je registrácia zadarmo a aké sú možnosti online sledovania.

Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/pX4ORej/zname-it-podujatie-uz-o-mesiac-a-opat-zdarma-ai-agenti-aj-humanoidni-roboti-pozvanka/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Koalícia rokuje o rozpočte, dohoda je však zatiaľ v nedohľadne. Je koniec septembra, no verejnosť - teda tí, ktorí si to celé platia a napokon všetky negatívne dôsledky pocítia na svojej vlastnej koži, o tom, kde sa bude škrtať, komu sa utiahnu opasky a kde sa budú opäť zvyšovať dane netuší vôbec nič. Premiér Robert Fico zatial verejnosť usilovne zamestnáva zásadným spochybňovaním našich kľúčových bezpečnostných garancií, strašením pred vojnou a prázdnymi rečami o mieri. “Už mi chýba len to, aby si Fico a Danko sadli a napísali pozývací list pre ruské vojská, hovorí Richard Rybníček.

Krajina je podľa neho v cieľovej rovinke pred krachom štátu. “Nie na bielom koni, ale rýchlosťou Formuly 1 sa rútime do Gréckej cesty,” tvrdí a dodáva, že premiér Fico našu krajinu zradil a predal záujmom Ruska a krajín Osi zla. “Táto vláda už nemá legitimitu vládnuť, teraz je najvyšší čas aby ľudia masovo a verejne dali vláde najavo, že už naozaj stačilo,” uzatvára primátor Trenčína.

Zvláda táto vláda správu vecí verejných, vie vôbec čo robiť a má ešte kabinet Roberta Fica legitimitu vládnuť? Je tento život z eurofondov a neustále sa nabaľujúceho sa štátneho dlhu udržateľný? No a kde v tejto kríze zostala opozícia a prečo nevie ponúknuť hmatateľnú alternatívu? Odpovie dlhoročný primátor Trenčína Richard Rybníček.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Futbalisti KFC Komárno naďalej zostávajú jediným klubom bez víťazstva v aktuálnom ročníku Niké ligy, lenže po víkendovom 9. kole môžu byť právom nahnevaní na rozhodcu Martina Dohála, ktorý ich pripravil o pravdepodobne úplne regulárny gól v súboji s majstrovským Slovanom Bratislava.

Na výbornej víťaznej vlne zostávajú aj hráči MŠK Žilina, ktorí pod vedením trénera Vladimíra Veselého vyhrali z posledných šiestich stretnutí päť a raz remizovali, nuž a po deviatich kolách sú len o skóre za vedúcou Dunajskou Stredou.

Líder súťaže v nedeľňajšom veľkom šlágri so Spartakom Trnava remizoval 2:2, avšak viac sa po stretnutí hovorilo o nefutbalových záležitostiach. Aj o tom sa redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 102. epizóde podcastu Kam si to kopol?, ktorej hosťom bol tentoraz tréner a bývalý ligový rekordér Tomáš Ďubek.

Prečo pri sledovaní monitora žmurkáme až trikrát menej a ako to ničí slzný film? Funguje populárne pravidlo 20-20-20? Sú okuliare s blokovaním modrého svetla len vydarený marketingový ťah?

O tom, ako si správne nastaviť pracovný stôl, ako si vybrať správne očné kvapky bez rizika vzniku závislosti a či nám hrozí trvalé poškodenie zraku z moderných displejov, sa dozviete v novej epizóde podcastu SHARE. S poprednou odborníčkou v oblasti pediatrickej oftalmológie Beátou Bušányovou z Kliniky detskej oftalmológie NÚDCH v Bratislave sa rozpráva redaktorka Živé.sk Mária Dolniaková.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Čo presne je syndróm digitálnej únavy očí a prečo po celom dni vidíme rozostrene.
• Koľkokrát menej blikáme pri práci s počítačom a aké má predchádzanie tomuto zvyku následky.
• V akej vzdialenosti a výške by mal byť správne umiestnený monitor voči oknu a očiam.
• Ako funguje pravidlo 20-20-20 a či existuje účinný strečing očí.
• Akým látkam sa vyhnúť pri výbere umelých sĺz, aby ste si nezhoršili stav oka.
• Mýty o modrom svetle: kedy má zmysel ho riešiť a kedy ide skôr o marketing.

Ďalšie zaujímavosti prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/md2iXHA/ako-pomoct-ociam-ak-hodiny-pozerate-na-obrazovku-ocna-lekarka-prezradila-overene-rady/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Oslabenie Friedricha Merza je problém aj pre Slovensko, naše záujmy a rokovania o budúcom európskom rozpočte, hovorí pre videopodcast Aktuality Nahlas slovenský výskumník z Berlína Milan Nič.

Podcast pripravil Peter Hanák.

O tom, čo sa deje s cenami konzol, prečo trh naráža na fyzikálne limity a ako nový čip od OpenAI ohrozuje dominanciu Nvidie, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin. V epizóde zaznejú aj vyjadrenia garanta výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom podcastu.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo nedostatok PS5 Pro a rast cien Xboxov Series X na tisíc eur obracajú herný trh hore nohami a aké sú alternatívy.
• Prečo narážame na limity dnešnej technológie, čo je to stohovanie vrstiev a ako Intel či AMD skladajú čipy vedľa seba.
• Ako špecializovaný čip na inferenciu dosahuje 1,5- až 1,9-násobne vyšší výkon na watt než Nvidia Blackwell.
• Prečo celý proces od návrhu po výrobu trval vďaka umelej inteligencii rekordných 9 mesiacov namiesto rokov.
• Ako Samsung s novou technológiou integruje výpočtové bloky priamo do DRAM na lokálnu AI v mobile.

Ďalšie zaujímavosti prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/u9ThV04/playstation-za-1-300-eur-a-xbox-za-tisicku-hraci-zacinaju-panikarit-preco-sa-to-deje/

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

V otvorenom rozhovore priznáva, že uplynulý rok bol pre neho obrovskou školou. Po rokoch na palubovke a zastávke v pozícii komentátora sa musel popasovať s rolou, ktorá si vyžaduje nielen športové znalosti, ale najmä líderské a manažérske zručnosti. Na starosti má historicky najvyšší rozpočet v slovenskom klubovom basketbale a zodpovednosť poskladať káder, ktorý bude bojovať o domáci titul a zároveň dôstojne reprezentovať krajinu v prestížnej nadnárodnej ABA lige.

Radoslav Rančík si však do kancelárie priniesol rovnakú tvrdosť a zásadovosť, akou sa v minulosti prezentoval pod deravými košmi. Pri vyjednávaniach s hráčmi odmieta maľovať vzdušné zámky a vsádza na absolútnu profesionalitu. „Je lepšie povedať všetko na rovinu, radšej buďme skromnejší, ale buďme o to zásadovejší v splnení tých podmienok, ktoré sme si s hráčom stanovili na sto percent,“ vysvetľuje svoj manažérsky prístup košický rodák.

Veľká časť diskusie je venovaná práve lákavej konfrontácii s európskou elitou. Slovan totiž v nadchádzajúcej sezóne narazí na také euroligové kolosy, akými sú Crvena Zvezda či Partizan Belehrad. Nový generálny manažér si plne uvedomuje priepastný finančný rozdiel medzi rozpočtami týchto klubov.

Jedným dychom však sľubuje atraktívny herný prejav, ktorý má do bratislavskej haly prilákať rodiny s deťmi aj najnáročnejších športových priaznivcov. Kľúčom k úspechu má byť podľa neho nielen talent, ale predovšetkým správny charakter hráčov ochotných drieť pre tím.

Od svojho mužstva bude vyžadovať maximálne nasadenie bez ohľadu na zvučné mená na dresoch súpera. „Musíš nastúpiť do zápasu s rovnakou energiou, s rovnakou nekompromisnosťou a byť na ihrisku proste taký hajzlík, ukázať, čo je v tebe a na konci uvidíme, kto bol lepší,“ zdôrazňuje bývalý elitný pivot, ktorý v novej kabíne intenzívne hľadá lídra so schopnosťou strhnúť ostatných.

Okrem klubových povinností príde reč aj na budovanie novej tréningovej infraštruktúry na bratislavských Pasienkoch, ktorá má slúžiť prioritne na výchovu basketbalovej mládeže. Poslucháči sa dozvedia aj to, ako mu v novej úlohe pomáhajú rady od brata Martina, ktorý pôsobí ako tréner v zámorskej WNBA, či ako vníma súčasný stav a nenaplnený potenciál slovenskej mužskej reprezentácie.

Ak chcete nahliadnuť do zákulisia jedného z najväčších projektov v histórii nášho klubového basketbalu a pochopiť víziu muža, ktorý ho má doviesť k úspechu, neváhajte a pustite si najnovšiu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Dlho sa o tom iba hovorilo a písalo a zrazu všade čítame o tom, že kríza európskeho autopriemyslu je skutočne tu. A zdá sa, že naozaj bude bolieť. Samozrejme, že na ňu reaguje v prvom rade obrovský automobilový koncern Volkswagen, ktorý už avizuje historicky nevídaný ozdravný program, ktorý ho bude stáť 16 miliárd eur a po ktorom to už bude iný Volkswagen, než ktorý poznáme dnes. Aspoň tak znejú titulky v médiách.

V skutočnosti ale nemusí ísť o tak dramatický proces. Výrobné závody sa v konečnom dôsledku preorientujú, napríklad aj na zbrojárenský priemyslel, ktorý bude do roku 2030 potrebovať až 780-tisíc pracovníkov, a efektivita automobilky sa podstatne zvýši. Namiesto desiatich miliónov áut ročne budú vyrábať do deväť, ale s maržou až deväť percent.

O transformácii koncernu Volkswagen a realite nášho autopriemyslu sa v novej epizóde podcastu Autobazar.EU rozprávame s Vladimírom Orthom, špecialistom na autopriemysel a dopravu.

Európa sa zobudila. Volkswagen začína novú éru autopriemyslu a je to najlepšie, čo mohol spraviť, tvrdí Orth a podrobne vysvetľuje, prečo je veľký transformačný program automobilky nevyhnutný.

„Problémom nie je len technológia, ale predovšetkým cena. Výroba automobilov v Nemecku patrí medzi najdrahšie na svete. Vysoké mzdy, ceny energií, sociálne náklady, zamestnanecké benefity, regulácie a administratíva vytvárajú prostredie, v ktorom je čoraz ťažšie konkurovať výrobcom z nákladovo efektívnejších regiónov. To, čo bolo možné financovať počas desaťročí rastu, sa dnes stáva neudržateľným. Zákazníka totiž nezaujíma, koľko stojí interný výrobný systém automobilky. Zaujíma ho jednoduchá rovnica: produkt, technológia, kvalita, cena,“ uvádza Orth vo svojom analytickom príspevku pre Autobazar.EU.

Radikálne osekanie koncernovej chobotnice

Volkswagen Group získal 3. septembra 2026 jednomyseľný súhlas dozornej rady pre svoj Future Plan 2030. Samotný koncern ho označuje za najkomplexnejší transformačný program vo svojej histórii. Čísla jednoznačne ukazujú rozsah plánovaných zmien.

Volkswagen plánuje:

• Redukovať približne 50 000 pracovných pozícií,
• Zrušiť približne štvrtinu manažérskych pozícií,
• Znížiť režijné náklady o 20 %,
• Ušetriť na nákladoch približne 20 miliárd eur do roku 2030,
• Zúžiť modelové portfólio až o 50 %,
• Znížiť komplexnosť výbav približne o 75 %,
• Znížiť výrobné kapacity o ďalších 500 000 vozidiel ročne v Európe a 500 000 v Číne,
• Zredukovať portfólio viac ako 2 000 majetkových účastí približne o tretinu.

Pri závodoch Emden, Zwickau, Hannover a Neckarsulm Volkswagen zároveň uvádza, že pri súčasnom plánovaní nemôže garantovať ich konkurencieschopné ďalšie využitie po rokoch 2031 až 2034. To síce automaticky neznamená okamžité zatvorenie všetkých štyroch závodov, no ide o mimoriadne silný signál toho, aká vážna a hlboká táto transformácia je.

V rozhovore sa moderátor Erik Stríž rozpráva s Vladimírom Orthom o radikálnom reštarte a pláne Future Plan 2030, neudržateľnom nemeckom nákladovom modeli, o reálnych dopadoch čínskej konkurencie na európske automobilky, rušení značky SEAT a tiež o vplyve týchto zmien na slovenský automobilový priemysel.

V podcaste s Borisom Zalom sa dozviete:

– od 1. minúty – či Slovensko potrebuje ďalšiu politickú stranu;

– po 4:00 – že ľudia ho volajú zradcom, ale v skutočnosti Robert Fico zradil sociálnu demokraciu;

– okolo 6:00 – či sú socialisti, sociálni demokrati severského typu alebo niečo iné;

– po 8:00 – že Slovensko podľa neho nie je v katastrofálnom stave;

– od 11:00 – že program PS Tresk nie je zlý, ale technokratický a málo vizionársky;

– po 13:00 – čo jeho strana iba nerozriedi hlasy opozície;

– od 14:00 – že ponúka alternatívu voličom Smeru, Hlasu a Republiky;

– po 20:00 – že jeho strana bude tvrdo antifašistická;

– od 25:00 – ako Smer vznikal ako protikorupčná strana;

– po 27:00 – že prvý prípad, keď v Smere po škandále nikto neodstúpil, bola Kaliňákova kauza Bašternák.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• ako sa dostala k jazdeckej lukostreľbe a prečo je tento šport na Slovensku zatiaľ neobjavený
• čo zahŕňa účasť na Svetových hrách nomádov v Kirgizsku a aké bizarné disciplíny ako lámanie kostí či preťahovanie sa o tyčku tam videla
• ako vníma tvrdý stredoázijský šport kokboru (súboj o mŕtvu kozu) a prečo ju ako koniarku zasiahol ich prístup k zvieratám
• ako sa strhla dráma pri žrebovaní súťažných koní, ktorá vyústila až do potýčky pre štartovacie čísla
• prečo dokáže rýchlosť koňa úplne zmeniť streleckú taktiku
• ako si vďaka citlivému prístupu poradila s náročným koňom, ktorého sa iní súťažiaci báli a odmietli na ňom jazdiť
• aké má plány do budúcna a ako chce v spolupráci so zahraničnými školami rozbehnúť jazdeckú lukostreľbu priamo na Slovensku

Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.

Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím - systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.

Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.

O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, sa Aktuality.sk rozprávali s bývalou poslankyňou parlamentu, aktivistkou a členkou strany Demokrati.

Fanúšikovia sa dozvedia, aké to je vykorčuľovať na ľad ikonickej Madison Square Garden a čakať na svoju veľkú šancu. Adam Sýkora detailne opisuje momenty pred svojím debutom v NHL, keď newyorský klub zažíval menšiu výsledkovú krízu a on vďaka poctivej práci na farme dostal príležitosť v prvom tíme. Priznáva, že na rozkorčuľovaní z neho opadla všetka nervozita a obrovsky si užil pocit, keď mu tréneri prejavili dôveru hneď v oslabeniach a hviezdny Mika Zibanejad ho po zápase prišiel objať.

Mladý útočník veľmi racionálne a vyspelo opisuje, čo ho dostalo do najlepšej ligy sveta a prečo si Rangers vybrali práve jeho. Zásadným momentom bolo, že včas pochopil, čo od neho zámorskí skauti vyžadujú, a nesnažil sa hrať na to, čím nie je. „Vedel som, že nebudem nejaký top ofenzívny hráč. Zameral som sa tak na forčeking a drobné defenzívne činnosti,“ zhodnotil úprimne svoj kľúč k úspechu a pripomenul, že v zámorí si všímajú aj to, ako rýchlo sa hráč dokáže po hite postaviť na nohy.

Rozhovor prirodzene pokračuje opisom jeho drsnej fyzickej prípravy. Keďže Adam Sýkora nepatrí k najvyšším a najmohutnejším hráčom, silový hendikep musí dobiehať inde. V priateľskej diskusii rozoberá, ako počas leta naberal svalovú hmotu, budoval silu v nohách a absolvoval extrémne náročné kondičné testy na bicykli aj na ľade, aby zvládal dlhšie striedania.

Okrem iného poodhalí aj vtipné historky zo zámorského ľadu, akou bola napríklad jeho neplánovaná pästná výmena s ruským protihráčom, pri ktorej sa poriadne prepočítal. „Pomýlil som si ho s iným hráčom a myslel som si, že sa nebude vedieť biť, no potom mi povedali, že tento má za sebou 70 bitiek a nabudúce si mám vybrať radšej iného,“ spomína s úsmevom na moment, keď chcel ukázať svoju bojovnosť, no narazil na skúseného bitkára.

Moderátori sa s hosťom presunuli aj k téme slovenskej reprezentácie a emotívnych zápasov na nedávnych majstrovstvách sveta. Špeciálne vyzdvihol vyhrotený duel proti Česku, ktorý napriek prehre označil za jeden z najlepších a najviac strhujúcich, aké kedy hral. Nechýba ani debata o jeho hokejovom raste, keď sa namiesto odchodu do kanadskej juniorky rozhodol zostať v extraligovej Nitre. Dnes túto voľbu považuje za správnu a odporúča ju aj ďalším talentom, ak v domácej súťaži dostanú dostatočný priestor medzi mužmi.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka inšpiratívny a mimoriadne otvorený rozhovor s chlapcom, ktorý si svoj úspech tvrdo odpracoval. Odhaľuje nielen silné spomienky na skoré ranné cesty z Piešťan na tréningy pod Zobor, ale pripomína aj to, že s extrémnym odhodlaním, správnym nastavením hlavy a pokorou sa dá prebojovať až na najslávnejšie klziská na svete.

Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.

Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.

Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.

Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.

Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?

Podcast pripravil Vladimír Amrich.

O tom, čo presne znamená vyriešenie problému týkajúceho sa regularity riešení Navier-Stokesových rovníc, ako AI skonštruovala unikátny protipríklad a prečo táto udalosť predstavuje zásadnú zmenu paradigmy pre teoretickú matematiku, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Ján Trangel s matematikom Richardom Kollárom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako umelá inteligencia skonštruovala protipríklad pre Navier-Stokesove rovnice a prečo nejde o úplne nový objav, ale o uzavretie desaťročia trvajúcej otázky.
• Prečo je takmer neriešiteľné určiť skutočného autora dôkazu, keďže na ňom nepriamo spolupracovali tisíce ľudí a anonymných darcov myšlienok prostredníctvom promptov.
• Ako rýchle riešenie problémov počítačmi ovplyvní vzdelávanie nových matematikov.
• Čo prinesú plánované hackathony, kde budú môcť účastníci s obrovskými výpočtovými kapacitami vyriešiť množstvo doteraz otvorených matematických úloh.

Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/a1YP276/slovensky-matematik-otvorene-kvoli-tejto-sprave-sa-prave-matematika-otriasa-v-zakladoch/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Borisom Kollárom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Robert Fico potrebuje už len schváliť rozpočet a potom je mu už všetko jedno;

– po 3:00 – že Dankovi pri konci Tarabu ide o kšefty, ku ktorým ho ako minister nepustil;

– po 4:00 – že Tomáš Taraba podľa Borisa Kollára neskončí v Smere, ale hodil by sa viac do Hlasu;

– od 6:00 – čo ho motivuje byť stále v politike;

– po 9:30 – či sa dá zladiť rozdávačský sociálny populizmus so škrtaním Richarda Sulíka;

– od 12:00 – ktoré strany sú mu najbližšie a komu chce brať voličov;

– po 15:00 – či vďaka jeho strane neprepadnú hlasy a neprinesie ďalšiu vládu Roberta Fica;

– od 18:00 – či by v ďalšej vláde nehral znova úlohu brzdiča reforiem, špeciálne ak by zastupoval voličov koalície;

– po 20:00 – či by zmenil niečo na tom ako vládol;

– od 21:00 – či je opozičná strana s koaličnými názormi;

– po 21:30 – či platí, že nebude vládnuť so Smerom a či vylučuje aj Hlas;

– od 25:30 – kde je 25 tsíc bytov, ktoré sľúbil;

– po 26:00 – že Zoroslav Kollár je podľa neho udavač a bonzáčik;

– od 28:00 – čo si myslí o sľuboch PS na stavbu bytov;

– po 32:00 – že jeho ospravedlnenie Jánovi Čurillovi bolo neúprimné;

– od 34:00 – ako mu prekážajú Čurillove vyjadrenia a považuje ho za nerovného človeka;

– po 35:00 – či neľutuje, že pre Vladimíra Pčolinského vyvolal vojnu v polícii;

– od 38:00 – či nebol Pčolinský zodpovedný za svojho zástupcu, ktorý sa priznal k úplatku;

– po 39:00 – čo hovorí na to, že Robert Fico používa prípad Pčolinský na útoky voči generálnej prokuratúre;

– od 41:30 – že v budúcej koalícii by cez Borisa Kollára neprešiel návrat Čurillu ani prokurátorov z ÚŠP.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo Peter Pellegrini vo svojom prejave zdôrazňoval potrebu zmierenia rozpoltenej spoločnosti.
• Ako prezident hodnotil kroky vládnej koalície a v čom vyzdvihol agendu ministrov strany Hlas.
• Ktorú kritiku koalície možno označiť za najotvorenejší a najsilnejší moment jeho vystúpenia.
• Ktoré závažné bezpečnostné témy a kauzy prezident vo svojom príhovore obišiel tichom.
• Prečo sú výčitky hlavy štátu voči opozícii v kontraste s dosavadným konaním vládnej väčšiny.

Krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Kontrast medzi tým, čo potrebujú ľudia a čím sa zaoberajú politici. Výzvy na opatrenia, ktoré zmiernia zdražovanie nafty a benzínu či podporia rast. Voda ako strategická surovina. A kritika opozície – za jej údajný dôraz na krátke stranícke ciele pred diskusiou o strategických víziách pre krajinu.

Prezident Pellegrini vystúpil so svojou druhou správou o stave republiky. A ak sme doteraz uvádzali, čo v správe zaznelo, pozrieme sa aj na to, čo prešla tichom. S Martinom Slizom, vedúcim oddelenia domácej politiky Aktualít.

Okrem divokého zápasu v hlavnom meste pútali pozornosť aj ďalšie duely Niké ligy. Prvého víťazstva v sezóne sa napokon dočkal MFK Ružomberok po výhre 3:0 nad Michalovcami. Naopak, KFC Komárno naďalej čaká na svoj prvý trojbodový zápis po remíze 1:1 v Podbrezovej. Na čele tabuľky sa upevňuje Dunajská Streda, ktorá ako jediný tím v lige ešte nepocítila chuť porážky.

Po remízovom zápase Slovana so Žilinou zazneli otvorené slová o problémoch v obranných radoch úradujúceho šampióna, ktorý predtým utŕžil v Lige majstrov od PSG prehru 1:6. Doterajšie zakrývanie mikrochýb v defenzíve sa po víkende skončilo aj zo strany trénerského štábu. Peter Ďuriš v podcaste uviedol, že tréner Slovana už ďalej nedokázal prehliadať nedôslednosť svojich zverencov v zadných líniách.

Bývalý ligový hráč zároveň zdôraznil obrovské pozitívum aktuálneho ročníka – kvalita domácej súťaže podľa neho výrazne rastie a zápasy ponúkajú skutočne hodnotný športový produkt, na ktorý sa fanúšikom oplatí chodiť priamo na štadióny.

„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.

O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”

Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala doc. MUDr. Adelu Penesovú, poprednú slovenskú lekárku a vedkyňu z Biomedicínskeho centra SAV a Petra Gylaníka, farmaceuta z lekárne Dr. Max, ktorý sa venuje vzdelávaniu a pacientskemu poradenstvu. V diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete:

• čo presne spôsobuje obezitu a akú rolu zohráva genetika verzus naše prostredie a emócie;
• ako rozpoznať hranicu medzi bežnou nadváhou a obezitou a kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc lekára či lekárnika;
• prečo u žien prichádza k priberaniu a zadržiavaniu hmotnosti v obdobiach ako sú tehotenstvo, po pôrode či počas menopauzy;
• aký hrozivý je nárast obezity u detí a mládeže a aké vážne následky to môže mať na ich zdravý vývoj do dospelosti;
• prečo nefungujú krátkodobé diéty ("jojo efekt") a prečo je dôležitá komplexná a trvalá zmena životného štýlu, dostatok spánku a psychická pohoda;
• aké možnosti modernej liečby obezity dnes existujú, ako fungujú inovatívne lieky a prečo ich užívanie musí byť pod dohľadom lekára;
• ako vám s chudnutím môžu pomôcť priamo v lekárni a aké služby (napríklad meranie zloženia tela, viscerálneho tuku a konzultácie) pacientom ponúkajú;
• prečo by ste sa mali vyvarovať "zázračným" doplnkom výživy a nebezpečným liekom na chudnutie z internetu;
• a v závere si povieme, aký je prvý a najdôležitejší krok, ak sa rozhodnete so svojou váhou a zdravím niečo urobiť.

V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo podľa politológa Radoslava Štefančíka vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
• Aké sú hlavné príčiny volebného víťazstva pravicových extrémistov v Nemecku a prečo zlyhal koncept občianskeho vzdelávania.
• Prečo považuje nápad prezidenta Petra Pellegriniho na vznik širokej koalície za najmúdrejší, aký doteraz vyslovil.
• Čo sa v skutočnosti skrýva za náhlym koncom Lukáša Machalu na ministerstve kultúry.
• Ako politológ hodnotí nákupy miliónových nehnuteľností Ľuboša Blahu či Juraja Gedru a rozpor s ich politickou rétorikou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie svojho aktuálneho pôsobenia pri rezerve bratislavského Slovana, prechod z hráčskej do trénerskej pozície, no nevyhýbal sa ani spomienkam na svoje hráčske časy u „belasých” či angažmán u odvekého rivala v Trnave.

K trénerskému remeslu „pričuchol“ ako asistent v Pohroní, odkiaľ ho do juniorky bratislavského Slovana nečakane zlanáril bývalý tréner B-tímu Samuel Slovák. Ako sám Erik Grendel hovorí, táto ponuka ho milo prekvapila a prácu s mladými nádejami „belasých” si v druhej lige pochvaľuje, hoci pre mnohých chlapcov z akadémie je táto súťaž zatiaľ obrovským výkonnostným skokom.

Súčasťou jeho práce je aj úzka spolupráca s A-tímom. Od príchodu nového hlavného trénera Yayu Tourého cíti Erik Grendel veľkú podporu a otvorenosť. „Predstavil mi svoju filozofiu, dali sme si hodinové sedenie a bol úžasne otvorený a priateľský. My tréneri na Slovensku sme občas uzatvorení a myslíme si, že sme vymysleli futbal, ale on má napriek obrovským úspechom obrovskú pokoru,“ pochvaľuje si kooperáciu so koučom Slovana.

Diskutovanou témou bola aj účasť mladých slovanistov v mládežníckej Lige majstrov. Hoci tím povedie tréner „devätnástky” Michal Demeter, Erik Grendel s ním úzko spolupracuje na výbere hráčov z juniorky. Cieľom pre mladíkov podľa neho nie sú prioritne len výsledky v podobe vysokých výhier na úkor veľkoklubov, ale predovšetkým vzorná reprezentácia značky Slovana a získavanie neoceniteľných európskych skúseností.

Erik Grendel otvorene prízvukuje, že najväčším úskalím pre mladíkov je udržať si pokoru, keď po pár dobrých zápasoch nadobudnú pocit, že už sú hotovými futbalistami. Ako sám spomína, v mladosti mal aj on obdobia, keď neudržal nervy na uzde a jeho impulzívnosť ho neraz mrzela.

„Zopár červených kariet som dostal. Pamätám si jednu v Lige majstrov, keď som zbytočne fauloval zozadu pri rohovej zástavke. Ďalšiu som dostal, keď ma práve odnášali na nosidlách,“ zaspomínal si s úsmevom na kuriózny moment zo svojej hráčskej minulosti, ktorý mu dnes slúži ako výstraha pri výchove zverencov.

Erik Grendel v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aké to bolo prísť ako 18-ročný chlapec do kabíny Slovana plnej skúsených legiend, ako ho takmer zhltli noviny po jednom z jeho prvých pozápasových rozhovorov, prečo dodnes neľutuje prestup do trnavského Spartaka, aký je jeho osobný trénerský cieľ do najbližších rokov a prečo občas musel chlapcom v kabíne rázne prehovoriť do duše ohľadom ich tréningovej morálky.

„My odovzdávame bezplatnú zdravotnú starostlivosť do rúk dravca, ktorý nemá ústavné povinnosti, ale iba právo podnikať. Článok 40 Ústavy sa tak stáva čoraz viac virtuálnym," tvrdí Bláhová. Podľa nej by tento obchod mal pozastaviť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Kauza Gorila mala byť koncom éry finančných skupín, stal sa však presný opak. Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union a Penta tak posilňuje svoju moc v rezorte zdravotníctva.

Odkúpenie Unionu tak buduje monopoly finančných žralokov tam, kde ide o naše zdravie, životy i miliardy z verejných odvodov.

Ako je možné, že štát nečinne prihliada na postupnú likvidáciu hospodárskej súťaže a akú rolu v tom hrá mentálna pirueta Roberta Fica? Hrozí nám dvojkoľajné zdravotníctvo - jedno pre tých, ktorí si ho môžu finančne dovoliť a druhé pre nás ostatných?

No a budeme si platiť - z našich povinne vymáhaných zdravotných odvodov, aj mnohomiliónové daňové doruby a pokuty poisťovne Dôvera?

Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aktuálne daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou.

„Slovenský systém zdravotného poistenia je komiks, smerujeme k americkému modelu zdravotníctva pre bohatých. Štát sa správa na hrane Ústavy, je najvyšší čas na účinnú legislatívnu brzdu, napríklad na zákaz krížového vlastníctva,” tvrdí Bláhová.

Podcast pripravil Braňo Dobšinský

Kalifornský gigant prichádza s vlastným riešením hlavných neduhov skladačiek – sľubuje mimoriadne tenkú konštrukciu, odolnejší pánt a vnútorný displej, na ktorom je miesto ohybu podstatne menej viditeľné.

V novej časti podcastu SHARE sa redaktori Maroš Žofčin a Lukáš Koškár delia o svoje bezprostredné dojmy z tejto dlho očakávanej novinky, jej konštrukcie, softvérových úprav a vysokej ceny.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako hodnotíme prepojenie kompaktného vonkajšieho displeja a rozloženej 7,6-palcovej vnútornej obrazovky.
• Ako Apple prispôsobil rozhranie, multitasking so Split View a rozloženie aplikácií pre ohybnú konštrukciu.
• Prečo si tenké telo vyžiadalo dvojitý zadný fotoaparát a ako funguje predná kamera ukrytá priamo pod vnútorným displejom.
• Či nám bude chýbať FaceID, alebo je TouchID vlastne lepším riešením.
• Prečo nie je úplne fér tvrdiť, že Apple prináša niečo, čo bolo na trhu už 7 rokov.
• Kedy sa začnú predobjednávky a čo redaktori hovoria na štartovaciu cenu 2 369 eur.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:

– od 1. minúty – ako číta koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry;

– po 4:00 – že pri údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 až 2023 sú zase všetci čudáci, len Robert Fico lietadlo;

– od 5:20 – ako si Robert Fico musí uvedomiť, že nie je Kim Čong Un a nemôže diktovať generálnemu prokurátorovi;

– po 8:00 – či by nebola potrebná reforma prokuratúry, a či by nepriniesla jej politické podriadenie;

– od 12:00 – že aj Žilinka konštatoval, že zmeny trestného práva sú v prospech páchateľov a preto nám chýbajú peniaze v rozpočte a musí byť transakčná daň;

– po 15:00 – že účet za Fica zrejme zaplatia budúce vlády;

– od 20:00 – čo robí PS zle;

– po 22:00 – prečo nie je Ivan Korčok normálnym zamestnancom PS;

– od 27:00 – či je výhra nemeckej AfD v jednom zo štátov ako keď sa u nás stal županom Kotleba;

– po 30:00 – že AfD sľubuje niečo, čo nemôže dodržať;

– od 33:00 – že ak sa politici prispôsobujú extrémistom, tí ich skôr či neskôr porazia;

– po 34:00 – že demokracia je vám nanič, ak nemáte základné istoty;

– od 38:00 – čo si myslí o obviňovaní elít;

– po 43:00 – že to, čo sa kedysi šepkalo v neonacistických činkárňach, dnes hovorí premiér;

– od 47:00 – ako do európskych extrémistických debát zapadajú slovenskí Rómovia;

– po 52:00 – že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“

— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo je dôležité pripomínať si obete Židovského kódexu a vracať anonymným číslam ich skutočné mená.
• Ako osobná tragédia v rodine priviedla novinárku Ľubu Lesnú k iniciatíve Čítanie mien obetí holokaustu.
• Prečo je odmietanie či zrušenie premietania dokumentárnych filmov o holokauste nebezpečným varovným signálom.
• Aký je zásadný rozdiel medzi legitimnou kritikou politiky a nebezpečným skrytým antisemitizmom.

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Kým sa slovenské školstvo snaží pripraviť učiteľov na výučbu základov umelej inteligencie a rodičia automatizujú školskú komunikáciu cez EduPage, ázijské štáty prechádzajú k priamemu masovému nasadeniu. Južná Kórea štátom financovaným projektom posilňuje svoju digitálnu suverenitu, no zároveň otvára otázky štátnej kontroly.

Súbežne s tým narážajú technologickí giganti na nečakané bariéry pri budovaní infraštruktúry, keď sa vlna protestov proti ekologickej záťaži dátových centier presúva z Ameriky priamo do Česka a Európy. Modelové cykly sa pritom skracujú na týždne a neobvyklé experimenty testujú limity aj štatistické ilúzie modernej AI.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako dopadol neobvyklý experiment s GPT-5.6 Sol a čo odhalil o štatistických trikoch a ilúziách jazykových modelov.
• Ako bude fungovať bezplatný štátny generatívny model pre občanov Južnej Kórey a aké riziká prináša pre digitálnu suverenitu.
• Ako vyzerá nová povinná výučba o AI pre slovenské deti a ako si môžu rodičia zautomatizovať neprehľadný EduPage cez AI agentov.
• Prečo v Európe a Česku vznikajú prvé fyzické protesty a blokády proti výstavbe ekologicky náročnej AI infraštruktúry.
• Prečo sa modelové cykly skrátili na dva mesiace a ako autorekurzívny vývoj mení plynulé aktualizácie softvéru.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.

Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

Okrem veľkej futbalovej bitky na Žitnom ostrove pútali, samozrejme, aj ďalšie zápasy 7. kola Niké ligy, v ktorých naďalej čakajú na svoje prvé víťazstvo v novej sezóne MFK Ružomberok, ako aj KFC Komárno. Do výbornej formy sa okrem Dunajskej Stredy dostáva aj MŠK Žilina, keďže „šošoni“ sú po víkende len o skóre za chrbtom vedúceho DAC, no „žlto-modrí“ majú ešte stretnutie k dobru.

Po spomínanom stretnutí so Slovanom zazneli slová slovinského obrancu Klementa Nemaniča, ktorý po skalpe úradujúceho majstra vyhlásil, že cieľom hráčov Dunajskej Stredy je buď vybojovať Slovnaft Cup, alebo majstrovský titul!

Futbalový tréner a bývalý hráč Norbert Hrnčár v jubilejnej 100. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk uviedol, že konečne počul vysloviť tieto slová aj od niekoho iného ako zo Slovana Bratislava.

Zatiaľ čo zamestnanci si bez vedomia firmy vytvárajú vlastné AI nástroje, moderní agenti občas trpia „zabúdaním“ pôvodných pokynov a v krajnom prípade môžu bez pýtania mazať e-maily.

Ako by mali firmy nastaviť pravidlá, čo sú to nebezpečné moduly (skilly) a prečo zodpovednosť za chyby stroja vždy ponesie človek? O bezpečnostných rizikách v ére AI agentov sme sa v špeciálnom vydaní podcastu PočúvAI rozprávali s produktovým manažérom spoločnosti ESET Kamilom Pšenákom.

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo je plošný zákaz umelej inteligencie vopred prehratý boj.
• Že si zamestnanci často potichu tvoria vlastné neoverené aplikácie.
• Ako autonónni AI agenti od základov zmenia našu prácu, v ktorej už nebudeme úlohy sami vykonávať, ale budeme ich iba zadávať a kontrolovať.
• Prečo agenti občas strácajú pôvodné inštrukcie a začínajú robiť nebezpečné kroky, ako napríklad mazanie e-mailov.
• Ako fungujú útoky, kedy útočníci schovávajú škodlivé príkazy priamo do bežného textu pre umelú inteligenciu.
• Prečo Európa nemusí stavať nový ChatGPT a kde ležia naše skutočné technologické príležitosti.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V rozhovore Lucia Yar vysvetľuje, ako bude fungovať novinka v podobe online nahlasovania násilia či krádeží, prečo sa v európskej legislatíve prvýkrát v histórii spomína interrupcia po znásilnení a prečo pri redefinícii znásilnenia platí jednoduché pravidlo: „Iba áno znamená áno. Bodka.“

V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania.

V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.

Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály?

Nahrával Peter Hanák.

Umelá inteligencia dnes predstavuje novú zbraň v rukách útočníkov, ktorí dokážu verne napodobniť hlasy blízkych ľudí či sfalšovať selfie fotografie pri zakladaní účtov. Banky však v tejto digitálnej vojne nezostávajú pozadu a proti zneužitiu AI bojujú vlastnými obrannými systémami.

O tom, ako sa banky chránia pred novou vlnou podvodov, prečo európska regulácia umelej inteligencie nebrzdí domáce inovácie a aké prínosy riziká so sebou v bankovníctve prinášajú autonómni AI agenti, sa v podcaste SHARE rozprával Maroš Žofčin s expertom VÚB banky na podvody Jurajom Praženkom a expertom VÚB banky na umelú inteligenciu Martinom Podhajským.

Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo podvodníci pomocou umelej inteligencie cielia priamo na klientov a nie na systémy banky.
• Ako funguje technológia deepfake a ako banky dokážu detegovať falošné selfie videá.
• V čom spočíva úspech slovenského AI projektu Sofia a ako pomáha osobným bankárom.
• Ako európsky AI Act rozdeľuje systémy umelej inteligencie a prečo chráni spotrebiteľov.
• Aké nebezpečenstvo hrozí, ak odovzdáte plnú kontrolu nad účtom autonómnym agentom.
• Prečo je v ére umelej inteligencie kritické myslenie človeka tou najdôležitejšou líniou obrany.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hosťom najnovšej epizódy podcastu s motoristickým novinárom Erikom Strížom z portálu Autobazar.EU je známy dopravný analytik Ján Bazovský.

Ján Bazovský je známy ako ostrý kritik našich dopravných predpisov. Má za sebou bohatú minulosť v policajnom zbore ako vyšetrovateľ a kriminalista a svoje absurdné zážitky z vyšetrovania dokonca pretavil do úspešných kníh ako Hlava 23 či sérií o zbraniach a podsvetí. V novom takmer hodinovom rozhovore potvrdzuje známu pravdu: „Tam, kde končí ľudská sprostosť, nastupuje žandárska logika.“ A práve túto logiku teraz aplikuje na najnovšie zmeny na slovenských cestách.

Elektrokolobežky na cestách: Zákaz chodníkov prinesie vážne kolízie

Jednou z najdiskutovanejších tém je nová regulácia elektrokolobežiek. Tie po novom nesmú jazdiť po chodníkoch (s výnimkou rýchlosti chôdze do 6 km/h) a presúvajú sa na cesty a cyklotrasy. Bazovský však toto rozhodnutie považuje za mimoriadne nešťastné. Podľa neho elektrokolobežka z konštrukčného hľadiska vôbec nespĺňa elementárne podmienky na to, aby bola dopravným prostriedkom.

„Elektrokolobežka nedokáže účinne zastať pred kolíziou. Samotný stroj síce zabrzdí, ale kvôli vysokému ťažisku a krátkemu rázvoru kolies poženie zotrvačnosť jazdca vpred. Práve osoby letiace z kolobežiek spôsobujú tie najvážnejšie, niekedy až tragické zranenia.“

Presunutie kolobežkárov na cesty navyše vytvorí nový typ nebezpečenstva. Pravý okraj slovenských ciest je totiž plný výmoľov, prepadnutých kanálov a nečistôt. Kolobežkári s malými kolieskami budú musieť tieto prekážky obchádzať, čím budú nečakane vchádzať do dráhy autám. Ako analytik trefne poznamenáva: „Na chodníkoch boli kolobežkári nebezpečenstvom pre všetkých a na cestách sú zase všetci nebezpečenstvom pre kolobežkárov.“

Môže opitý cyklista prísť o vodičský preukaz?

Medzi slovenskými motoristami koluje dlhoročný strašiak – ak vás policajti chytia opitých na bicykli, prídete o vodičský preukaz na auto. Ján Bazovský v podcaste tento mýtus definitívne a jednoznačne vyvracia.

Vodičský preukaz je úradný dokument, v ktorom máte zapísané oprávnenie na vedenie motorových vozidiel (napríklad skupiny B). Bicykel je však nemotorové vozidlo. Policajt vám preto nemôže odobrať oprávnenie na auto za priestupok, ktorý ste spáchali na bicykli, keďže ste žiadne motorové vozidlo neviedli. Podobné vyhrážky policajtov v minulosti boli podľa neho len pokusom o psychologické a preventívne pôsobenie.

Skrytá pasca záchranárskej uličky: V meste vám hrozí pokuta aj nehoda

Ďalším obrovským prekvapením pre mnohých vodičov budú pravidlá vytvárania záchranárskej uličky. Väčšina Slovákov žije v tom, že uličku pre sanitku či hasičov musia urobiť vždy a všade. Zákon však hovorí niečo iné.

• Povinnosť vytvoriť záchranársku uličku platí výhradne na smerovo oddelených cestách mimo obce (teda na diaľniciach a rýchlostných cestách).
• V mestách, ako je Bratislava či Košice, na viacprúdových cestách oddelených len súvislou čiarou, táto zákonná povinnosť neplatí.

Ak sa v meste v snahe uvoľniť cestu sanitke natlačíte cez plnú čiaru do protismeru a niekto do vás narazí, podľa zákona ste vinníkom nehody vy! Chýba nám totiž domyslená legislatíva a namiesto reálnej profesionality sa snažíme všetko chaoticky zošnurovať do neúplných paragrafov.

Mladí vs. čerství vodiči: V škole šmyku excelujú ženy, frajeri majú strach

Často počúvame, že najväčším problémom našich ciest sú mladí vodiči. Bazovský však spresňuje, že problémom nie sú mladí, ale čerství vodiči bez ohľadu na vek. Štatistiky smrteľných nehôd neukazujú, že by mladí do 5 rokov praxe mali na svedomí najviac tragédií. Majú však špecifické správanie – chýba im pocit zodpovednosti (nemajú rodiny či hypotéky) a často sú ovplyvnení virtuálnym svetom videohier, kde sa dá po havárii jednoducho stlačiť „reštart“.

Analytik prináša aj mimoriadne zaujímavý postreh zo škôl šmyku pre stredoškolákov. Kým mladí chlapci často preceňujú svoje sily, letia do zákruty ako „majstri sveta“ a okamžite dostávajú hodiny, dievčatá zvládajú krízové situácie oveľa lepšie. Majú totiž vyvinutejší pud sebazáchovy, pristupujú k tréningu zodpovednejšie a paradoxne aj v topánkach na opätkoch dokážu reagovať presnejšie ako sebavedomí mladíci, ktorí sa obávajú reputačnej traumy, ak by v šmyku zlyhali.

Učenie sa na trenažéroch doma a zbytočné otázky o sviečkach

Novela od 1. septembra mení aj fungovanie autoškôl – vyžaduje sa minimálne nižšie stredné vzdelanie a striktné oddelenie teórie od praxe (žiak nesmie ísť jazdiť, kým nespraví teóriu). Bazovský to považuje za kozmetické a neúčinné zmeny. Neexistujú totiž žiadne dáta, ktoré by spájali nižšie vzdelanie s vyššou nehodovosťou.

Kritizuje tiež prebytok teórie na úkor praxe. Prečo musia žiaci sedieť desiatky hodín v triedach, keď sa teóriu môžu naučiť doma, podobne ako pri zbrojnom preukaze? Moderné digitálne testy navyše podľa neho zaťažujú budúcich vodičov zbytočnými technickými detailmi (napríklad o fungovaní motorov či sviečok). V dnešnej dobe, kedy pri poruche vodič len zavrie kapotu a zavolá odťahovku, je takáto teória úplne zbytočná. Radšej by sme mali pridať hodiny reálneho praktického výcviku.

Skutočným riešením sú kvalitné cesty, nie policajné akcie

Na záver Ján Bazovský pripomína, že bezpečnosť na cestách nezvýšia policajné razie ani neustále pokuty. Jediným objektívnym a overeným dôkazom sú kvalitne navrhnuté cesty.

Ako príklad uvádza neslávne známu „cestu smrti“ pri Zlatých Moravciach, kde pred rokmi dochádzalo k tragickým čelným zrážkam takmer každý mesiac. Po vybudovaní rýchlostnej cesty R1 Pribina klesla nehodovosť na absolútne minimum – za 10 rokov tu zaznamenali len dve smrteľné nehody. Bezpečná infraštruktúra je skrátka tou najlepšou prevenciou.

Chcete vedieť viac o tom, prečo by mal štát podporovať motoristický šport pre mladých a aké ďalšie absurdity skrýva náš zákon o cestnej premávke? Nenechajte si ujsť celú epizódu tohto mimoriadne otvoreného rozhovoru.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• kto je Karolína Kollárová a ako sa od volejbalu cez rôzne športy dostala až k boxu
• ako získala jej druhý titul majsterky Európy v boxe do 60 kg
• prečo jej vyhovujú skôr individuálne športy než kolektívne a prečo sa jej lepšie boxuje proti vyšším súperkám
• ako zvláda spojiť náročný športový režim so štúdiom na športovej škole
• čo obnáša jej príprava na nadchádzajúce majstrovstvá sveta v Čiernej Hore a olympijské hry mládeže v Senegale
• ako reagovala na trash talk pred finále
• prečo pri príprave na zápas radšej počúva poľský či slovenský rep a prečo zatiaľ nechce využívať služby mentálneho kouča
• ako dokáže skĺbiť dve odlišné tváre svojho života, život v ringu a kaviarenský život v Bratislave

Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.

Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?

Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.

Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.

Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“

Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.

Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.

Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.

Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.

Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.

Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.

Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.

Ľudovít Makó.

Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.

S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

Investičné plány od XTB nájdete tu: https://link-pso.xtb.com/pso/wOGxs.

Investovanie môže byť rizikové.

Epizóda je sponzorovaná.

Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.

Čím žije?

Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.

Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihuje Rusko agresora Vladimíra Putina.

Medzi tým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.

A na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.

Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako v mladosti doplácal na krátku zápalnú šnúru?
• Začo mu ako tínedžerovi vzali vodičák?
• Prečo mal zákaz vstupu do USA?
• Aké bizarné situácie zažil v začiatkoch s MMA?
• Čo všetko ho pribrzdilo na ceste do UFC?
• Prečo vraví, že s Buchingerom prehral len kvôli svojej hlúposti?
• Čím uňho Buchinger ľudsky klesol a túži po odvete?
• Akými útrapami si prešiel v posledných 5 rokoch?
• Čo chce ešte v MMA dosiahnuť a verí si na titul?

V podcaste s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že napriek politickým oslavám dňa ústavy ju máme najslabšie chránenú v celej EÚ;

– po 2:30 – ako viaceré doterajšie parlamenty ignorovali, porušovali a nerešpektovali ústavu;

– od 5:30 – ako sa dá chrániť ústava pred častým zneužívaním politikmi a ako to funguje v zahraničí;

– po 7:30 – či potrebujeme novú ústavu a či by to nebol rovnaký problém, ak by ju schvaľovali rovnakí politici;

– od 11:30 – kde je najväčšia diera v slovenskej ústave;

– po 13:30 – že prípadnú novú ústavu by mali schváliť občania v referende;

– od 15:00 – či by prípadná nová ústava znamenala bod nula;

– po 16:00 – že podpredseda parlamentu nahlas rozmýšľal o ovplyvňovaní ústavného súdu;

– od 18:00 – či potrebujeme druhú komoru parlamentu, akýsi senát, aby ten, kto vyhrá voľby, nemohol všetko;

– po 19:20 – že treba brzdiť legislatívny proces a v ústave obmedziť skrátené legislatívne konanie;

– od 21:00 – aké diery treba zaplátať;

– po 23:00 – že druhá komora parlamentu by sa dala obsadiť regionálnymi politikmi a mohla by aj ušetriť peniaze;

– od 24:00 – či by mala bať STVR chránená v ústave;

– po 26:30 – či by sme nemali posilniť veto prezidenta a či to nevyvolá pat a brzdenie reforiem;

– od 29:00 – čo by sa malo urobiť s referendom;

– po 31:00 – že referendum môže mať aj nezamýšľané dôsledky a vďaka nemu sa prezidentom stal Ivan Gašparovič;

– od 33:00 – že kontrola referendových otázok je oveľa lepšia ako kontrola zmien ústavy v parlamente;

– po 36:30 – ako by sa referendové kvórum dalo odstupňovať podľa sily zákona;

– od 38:30 – že miestne referendum má nejasné pravidlá a teoreticky ho možno ignorovať;

– po 40:00 – že bývalý maďarský prezident Sulyok sa zrejme nedosúdi návratu do funkcie;

– od 41:00 – kde je problém s maďarskými ústavnými zmenami;

– po 42:00 – či sa Peter Magyar zbavuje oponentov a betónuje sa pri moci;

– od 43:00 – že u nás by maďarské zmeny boli protiústavné.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na deepfake video s novinárom Rastislavom Ilievom a predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským, ktoré sa rozšírilo na sociálnych sieťach. Na upravených záberoch so zmeneným zvukom obaja údajne označujú vakcíny proti covidu-19 za nebezpečné. Iliev aj Visolajský sa od videa dištancovali a upozornili, že je neautentické.

V druhej časti podcastu Pavol Valík z Demagóg.sk priblížil aj pôvod jednej z najznámejších konšpiračných teórií – predstavy, že svet tajne ovládajú ľudia-jaštery. Jej korene siahajú podľa Valíka do fikcie z roku 1929, keď americký autor Robert Howard vydal poviedku The Shadow Kingdom. „Pojednával v nej o hadích ľuďoch, ktorí žijú v podzemí a vedia meniť svoju podobu,“ vysvetlil Valík. O niekoľko desaťročí neskôr sa však z pôvodne fantastického motívu stala konšpiračná teória. Na konci 90. rokov ju spopularizoval bývalý futbalista, ktorý sa neskôr začal venovať aj liečiteľstvu.

Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.

Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.

Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

Počas víkendového kola Niké ligy si znovu schuti zastrieľali futbalisti Dunajskej Stredy, ktorí sa nachádzajú vo veľmi dobrom rozpoložení, MŠK Žilina dobyl horúcu pôdu Štadióna Antona Malatinského v Trnave, Košice opäť neudržali dobre rozohratý zápas, AS Trenčín sa dočkal prvého víťazstva v sezóne a Ružomberok s KFC Komárno ešte stále tento sladký pocit nespoznali.

O všetkom podstatnom zo 6. kola sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 99. epizóde podcastu Kam si to kopol? so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

O tom, ako sa mení vzdelávací systém, prečo sa pri žiakoch volí opatrnejší prístup formou pilotných štúdií a aké nástroje dostanú pedagógovia k dispozícii, sme sa v podcaste SHARE rozprávali s poradcom ministra školstva a vedúcim Národného plánu integrácie umelej inteligencie do slovenského vzdelávacieho systému Radoslavom Baťom Vargom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Tretiaci sa povinne učia základy umelej inteligencie a digitálnu hygienu.
• Učitelia získajú na jeseň centrálny prístup k štyrom pokročilým nástrojom.
• Vplyv AI na vzdelávanie žiakov ministerstvo testuje cez pilotné štúdie.
• Zmluvy s dodávateľmi garantujú uloženie citlivých údajov v Európskej únii.
• Stredné školy prejdú na povinné využívanie pokročilých AI nástrojov o rok.

Ďalšie detaily prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/3uWjlTO/do-nasich-skol-prichadza-povinna-ai-co-sa-deti-budu-ucit-a-ake-nastroje-dostanu-ucitelia/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Roky z poslaneckých lavíc vyhlasoval, že neznáša bohatých ľudí, a na oponentov útočil ako na „zbohatlíckych snobov“, no dnes sám kúpil luxusnú trojposchodovú vilu na bratislavských Kramároch za takmer milión eur.

Europoslanec a marxista-teoretik Ľuboš Blaha. A jeho paradox.

Kým voličom ponúka imidž skromného človeka z ľudu jazdiaceho na ojazdenom aute, hodnota jeho dvoch bratislavských nehnuteľností už presahuje poldruha milióna eur.

So zistením prišiel reportér portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Len v horizonte týždňov odhalil iné realitné portfólio za takmer tri milióny eur, ktoré chcel nechať pred svetom utajené Marián Kotleba.

Mení politika majetkové štandardy? Alebo sa politik Blaha len prispôsobil tomu, čo vidí u najvyšších v Smere? Pozrieme sa na to práve s Tomášom Kyseľom.

„S pomáhaním je to ako so športom. Keď začneš behať, tak na začiatku ten beh neznášaš, ale potom ti to chýba,“ hovorí obľúbená herečka. Svoj hlas aj priestor na sociálnej sieti dáva príbehom ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Priznáva, že dostáva veľké množstvo žiadostí. „Je to veľmi náročné čítanie. Človek si musí vybrať, čo vie ovplyvniť, čo mu je blízke, a uvedomiť si, že nemôže zachrániť všetko a všetkých.“

V podcaste sa dozviete:

• prečo Jana stopla pravidelné mesačné príspevky na instagrame,
• čím ju inšpirovala česká influencerka a herečka Nikol Leitgeb,
• prečo za štedrovečerným stolom sedia s rodinou v kostýmoch,
• kto z jej známych v šoubiznise pomáha,
• prečo tvrdí, že Slovensko je plné dobrých ľudí.

Kto je Jana Kovalčiková?

Vyštudovala herectvo na VŠMU. Spolupracovala s Divadlom Aréna, ASTORKA Korzo '90 a Slovenským komorným divadlom. Pôsobila v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od roku 2020 je členkou Činohry Slovenského národného divadla. Okrem divadla hrá v seriáloch a filmoch. V roku 2023 vyhrala tanečnú šou Let's Dance, posledné dva ročníky ju moderuje. Spolu s herečkou Lenkou Libjakovou tvoria podcast Mimóza aj rovnomenné dídžejské duo.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.

V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.

„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.

Balkánsky fanatizmus a ázijská izolácia

Vladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.

Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.

Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.

„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.

Budúcnosť slovenského basketbalu

Súčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.

Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Málokto o ňom vie, že k pruhovanému dresu sa dostal z pragmatických dôvodov. Ako sám otvorene priznáva, k dráhe arbitra ho priviedlo zistenie, že v hráčskej kariére to do vysnívanej zámorskej NHL nedotiahne, a tak hľadal spôsob, ako pri hokeji ostať a zarobiť si popri štúdiu. Jeho prvé kontakty s píšťalkou pri mládežníckych kategóriách boli sprevádzané obrovskou trémou, no postupne si vybudoval imidž extrovertného rozhodcu, ktorý dokázal napäté situácie na ľade vyriešiť prehnanou, no účinnou gestikuláciou.

Namiesto toho, aby sa pred obrovským tlakom schovával, rozhodol sa pozornosť a emócie strhnúť priamo na seba. „Hráči len pozerali, či som sa zbláznil, no v ďalšom priebehu mi už dali pokoj, lebo si povedali, že som magor,“ usmieva sa pri spomienke na svoj netradičný prístup k zvládaniu vybičovaných emócií.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k sporným momentom, ktoré mužom v pruhovanom neraz nedajú spávať. Šimon Synek detailne opísal vypäté finále juniorského šampionátu medzi Kanadou a Ruskom, kde puk zasiahol kameru na plexiskle, no vylúčenie napokon neprišlo. Ešte emotívnejšie však spomína na nešťastný neodpískaný ofsajd z majstrovstiev sveta v zápase Česka proti Kanade, ktorý sa s ním niesol veľmi dlho a výrazne ovplyvnil jeho ďalšie medzinárodné nasadzovanie.

Práve tento inkriminovaný moment bol podľa jeho slov len vrcholom ľadovca a dôsledkom obrovského vyčerpania a dlhodobého tlaku, s ktorým sa musel u našich susedov vyrovnávať. „Prišiel som k novým inštruktorom, ktorí mi hneď dávali najavo, že mi ukážu, že nie som taký dobrý, ako si o sebe myslím. Celý rok som pískal v Česku a neustále mi dávali pocítiť, že som Slovák a do ich ligy vôbec nepatrím,“ opisuje trpkú skúsenosť a nehostinné podmienky.

Presah mimo hokejového prostredia ponúka jeho úspešný podnikateľský príbeh vo svete fitnes. Využil svoju povahu, ktorá ho vždy hnala robiť veci úplne inak ako ostatní, a rozbehol modernú sieť fitnescentier. V nich dokonca sám pôsobí v úlohe dídžeja a prináša na náš trh americké koncepty či stroje, ktoré by ste v iných posilňovniach hľadali márne.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, o ktorom fanúšikovia na tribúnach tušia len málokedy. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla od žiackych súťaží až na najvyšší vrchol, a dozviete sa aj to, prečo na ľade v Nitre nekontrolovane vletel priamo do klbka hráčov.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Čo rozhodlo o postupe Slovana cez Celje?
• Keby Kučys v závere skóroval do prázdnej brány, bol by postup Celje zaslúžený?
• Šporar ukázal kvalitu. Prečo mimo Slovana nebol taký gólový?
• Je Marcelli pripravený na veľký prestup alebo by mal ešte zotrvať v Slovane?
• Na ktorých dvoch postoch sa Slovan potrebuje posilniť?
• Ako Yaya Touré zmenil a naďalej mení Slovan?
• Začo si zaslúži pochvalu Kmotrík a vedenie Slovana?
• Je kritika voči Kmotríkovi a vedeniu niekedy neoprávnená?
• Čo očakáva od Slovana v Lige majstrov a akých súperov si želá?

V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.

Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.

Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.

Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.

Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.

Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Nejde pritom len o štatistický šum. Vážený Volebný barometer Aktuality.sk ukazuje, že PS postupne stratilo svoje maximá a ich skalné jadro sa zmenšilo z 13 na 9 percent. Naopak, Igor Matovič chytá druhý dych s 26-percentnou dôverou u najmladších voličov a Hlas v meraniach NMS padá na dno k 5,9 percenta.

V najnovšom vydaní podcastu Aktuality.sk sa s analytikom a sociológom agentúry IPSOS Romanom Pudmarčíkom pozrieme na to, kam sa strácajú voliči lídrov, čo robí s náladami spájanie strán a či nás po ďalších voľbách čaká pat.

Svetové ceny pamäťových čipov používaných v počítačoch a ďalšej technike, DRAM a NAND flash, stúpli od začiatku roka 2024 o neuveriteľných 400 %. To sa priamo premieta do cien konzol a grafických kariet.

Kým Nvidia chystá vlastný procesor RTX Spark pre počítače, Elon Musk ohlásil výstavbu gigantickej továrne Terafab. Čína navyše obchádza embargá vlastnými litografickými strojmi a Slovensko buduje vzdelávanie v oblasti polovodičov.

O tom, čo všetko to znamená pre bežného zákazníka a akú rolu v tom zohráva Slovensko, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. K vybraným témam sa tiež vyjadrí garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom tohto podcastu.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo ceny pamäťových čipov stúpli o 400 % a ako to vymazalo 20 rokov pokroku.
• Prečo aj konzoly ako Xbox či grafické karty výrazne zdraželi.
• S akými plánmi prichádza Elon Musk v Texase, prečo má investícia dosiahnuť 119 miliárd dolárov a akú úlohu v tom zohráva Intel.
• Ako nový 18- až 20-jadrový procesor postavený na ARM architektúre útočí na dominanciu Intelu a AMD.
• Prečo je podľa profesora Weisa kľúčové investovať do vzdelania.

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Počúvate videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Kým sa programátori učia fungovať v ére po kolapse Stack Overflow a testujú nových AI agentov, technologické spoločnosti zvádzajú neúprosný boj o tréningové dáta. Google vykupuje stovky miliónov firemných Teams správ a Amazon v Las Vegas fyzicky likviduje vzácne papierové knihy pre tréning čistých modelov.

Na druhej strane Anthropic zavádza neviditeľné vodoznaky kvôli novým európskym reguláciám a slovenskí vedci zo SAV dokazujú, že budovanie vlastných datasetov je pre našu krajinu kľúčovou šancou.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo aktivita na legendárnom diskusnom fóre klesla o 99 % a ako sa mení vývoj softvéru pre agenty.
• Ako dopadol reálny záťažový test nového asistenta pri analýze neštruktúrovaných cenníkov a plánovaní výletu.
• Prečo Anthropic začína kvôli európskej legislatíve štatisticky označovať každý vygenerovaný text.
• Ako Google nakupuje milióny Teams správ za 10 miliónov dolárov a prečo Amazon v tajnosti ničí vzácne knihy.
• Ako vedci zo SAV učia pacientov po mozgovej príhode opäť rozprávať a prečo sú lokálne datasety kľúčové.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk .

Aké sú reálne negatíva a technické pozitíva veternej energetiky, ako funguje komunitná energetika a prečo nám v blízkej budúcnosti nebude stačiť len naše tradičné jadro?

O týchto témach sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s expertom na energetiku a obnoviteľné zdroje Liborom Lázničkom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo väčšina Slovákov v prieskumoch veternú energetiku podporuje, no v obciach často naráža na silný odpor organizovaných aktivistov.
• Čo hovoria reálne vedecké dáta o vplyve veterných turbín na zdravie ľudí, zvierat či znášku sliepok.
• Ako by mohli obce cez zdieľanie elektriny priamo profitovať z veterných parkov a znižovať tak účty za energie svojim obyvateľom.
• Prečo má veterná energia jedny z najnižších celkových nákladov a aké reálne opatrenia sa prijímajú na ochranu vtáctva či elimináciu hluku.
• Prečo nám pri očakávanom náraste spotreby a elektrifikácii priemyslu či dopravy samotné jadro stačiť nebude.

Tento podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.

Do pozornosti dávame aj článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/5mI4TzO/naozaj-potrebujeme-veterne-parky-hrozi-obrovsky-omyl-varuju-odbornici/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Tomášom Hudákom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Martinu Šimkovičovú poznal ako kolegyňu a už vtedy mala zvláštne prejavy a nechuť ísť do hĺbky;

– po 3:00 – či sa ministerka kultúry za seba hanbí;

– od 4:45 – že útek šéfa FPÚ je detská reakcia nekompetentného človeka;

– po 7:00 – že reči ministerky o Beethovenovej sú nezmyselné;

– od 8:10 – či je populárne robiť zle a nehanbiť sa za to;

– po 9:30 – že politici sa správajú ako influenceri, aj keď platíme ich za niečo iné;

– od 11:00 – ako sa Martina Flašíková nezastáva svojich ľudí a správa sa ako Machalova podriadená;

– po 12:00 – prečo sa nikto nesmeje na rečiach Lukáša Machalu;

– od 14:00 – ako na FPÚ panuje atmosféra strachu a pomsty;

– po 15:45 – že FPÚ rozdeľuje smiešne malý balík peňazí, a v skutočnosti ide o to robiť ľuďom zle;

– od 19:00 – ktorí politici sú najsmiešnejší;

– po 20:00 – ako si politici neuvedomujú svojú vlastnú malosť;

– od 21:30 – či by mali politici odhaľovať svoju vlastnú hlúposť;

– po 23:00 – že z volieb sa stala Superstar, no taký Richard Glück by mal byť len influencerom;

– od 26:00 – či by politické strany mali mať svojich komikov;

– po 27:45 – že autoritárske režimy rušia humoristov, ale u nás sú najlepším zrkadlom politiky;

– od 30:00 – ako STVR zrejme nenájde tvorcov satiry, lebo humor musí byť slobodný;

– po 31:00 – prečo televízie nemajú chuť robiť satiru a internet je džungľa;

– od 32:00 – ako v satirickej relácii v rozhlase nehovoril všetko, čo sa mu zachcelo;

– po 34:00 – ako STVR nevie predať storočnicu rozhlasu a 70. výročie televízie;

– od 38:30 – že naša generácia sa rozhoduje o tom, či emigrovať zo Slovenska podobne ako naši predkovia Amerikáni;

– po 40:00 – že by sme mali prestať byť zahladení do seba;

– od 41:00 – ako slovenskí Amerikáni, ktorí sa vrátili, boli nositeľmi progresu;

– po 42:00 – ako naspäť na dedine sa cítili vykonerení a podobná vec sa deje aj teraz;

– od 43:00 – že keď nám mladí ľudia, ktorí sa vrátli zo zahraničia, odídu druhýkrát, tak sme ich už úplne stratili;

– po 45:00 – že slovenskí migranti v USA boli tiež kriminálnici;

– od 48:00 – že na myšlienke, že na Slovensku vieme všetko najlepšie, niečo nehrá;

– po 49:00 – kde môžu ľudia vidieť Tomáša Hudáka a jeho tvorbu.

Neodpovedá však, komu konkétne financie poslal. Zaplatil Marián Kotleba za viac než nedať nehnuteľností štátnymi peniazmi?

V dnešnom podcaste sa o nových zisteniach budeme rozprávať s politickým redaktorom Tomášom Kyseľom.

Podcast pripravila Frederika Lodová

Hovorili sme so Slovákmi, ktorí vedú medzinárodný výskum zameraný na vesmírny odpad a jeho správanie pri návrate do atmosféry. O tom, ako vyzerá naháňanie padajúceho satelitu z paluby business jetu nad Tichým oceánom, aké dáta prináša takýto unikátny projekt a prečo je dôležitý pre vývoj budúcich družíc, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s Matejom Zigom, vedúcim výskumu a vývoja v Astro Solutions.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Aké náročné je pracovať v zatemnenom lietadle.
• Prečo sa takýto výskum musí odohrávať nad odľahlými oblasťami oceánu.
• Ako vyzerá presun tímu a špeciálnej techniky zo Sydney na Veľkonočný ostrov či Tongu,
• Detaily o skorom pozorovaní družíc, ktoré vstúpia do atmosféry na prelome augusta a septembra.
• Prečo inžinieri prehodnotili predpoklady o zániku pevných titánových nádrží.
• Ako sa vesmírny priemysel snaží navrhovať satelity, aby pri návrate do atmosféry bezo zvyšku zhoreli a neohrozovali ľudí
• Ako vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry otvára dvere domácim firmám k medzinárodným vedeckým projektom.

TIP: Ďalšie podrobnosti k téme prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/g23oygK/padnu-nam-raz-stare-satelity-na-hlavu-slovaci-chystaju-unikatnu-misiu/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Svojho úvodného triumfu po návrate do Niké ligy sa dočkal nováčik MFK Dukla Banská Bystrica, keď vo veľmi dôležitom regionálnom derby uspel na pôde trápiaceho sa MFK Ružomberok. Rovnako sa dočkali plného bodového zisku Michalovce, no na tento víkend rozhodne nebudú spomínať v najlepšom FK Železiarne Podbrezová a AS Trenčín. Obidva celky totiž zažili polčas hrôzy v podobe nepríjemného debaklu.

Futbalisti Slovana Bratislava sa už nemôžu popýšiť nepriepustnou obranou, keďže inkasovali svoj prvý gól v sezóne a paradoxne im ho vsietil ich bývalý hráč Filip Lichý v súboji s FC Košice. Veľký šláger na východe republiky priniesol aj niekoľko negatívnych obrázkov, ale aj výrok trénera Yayu Tourého: „Myslím si, že je to prvýkrát, čo som sa bál o výsledok, odkedy som sem prišiel.“

Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 98. epizóde podcastu Kam si to kopol?, do ktorej prijal pozvanie bývalý skvelý ligový útočník Matúš Marcin.

V podcaste odpovedajú: Frederika Lodová, ktorá vysvetľuje fakty a pozadie celého incidentu a zhrňuje reakcie politickej scény vrátane bývalých kolegov z SaS a Martin Sliz šéf politického oddelenia Aktuality.sk, ktorá komentuje konanie Richarda Sulíka.

Podcast pripravil Marek Biró

Aký je rozdiel medzi kustomom a tuningom? Podľa toho, čo hovorí Viktor Vlk v novom rozhovore, v podstate žiadny. Historicky sme si zvykli označovať ako kustomy tuningy amerických áut. Tamojšia komunita si takto upravené automobily vysoko cení a často mávajú podstatne vyššie hodnoty, ako veterány v dokonalom stave, hovorí Vlk a poukazuje na to, že v Európe je to obyčajne naopak.

Moderátor sa v rozhovore pýta aj na to, prečo organizátor najväčšej výstavy vytuningovaných vozidiel privolal na pomoc francúzskeho herca Samyho Naceriho známeho z filmov TAXI a koľko stojí účasť Vina Diesela. Hollywood je pre nás zatiaľ v tomto kontexte zatvorený, hovorí Vlk, ale do budúceho ročníka pripravujeme niečo veľké, tvrdí.

Výstava Kustom City sa bude konať 19. a 20. septembra 2026 v bratislavskej Incheba Expo Bratislava a popri pútavej expozícii v interiéri aj exteriéri ponúkne mimoriadny program pre celé rodiny s malými deťmi.

Prevažná časť rozhovoru sa týka samotného vylepšovania áut, legálnosti týchto úprav na Slovensku a v zahraničí, ako aj samotnej klientely tejto špecifickej služby.

Motoristickým podcastom portálu Autobazar.EU sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.

Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.

Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.

V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.

Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

Diváci sa dozvedia, aké náročné je prebrať tím, ktorý len pred pár mesiacmi oslavoval zisk majstrovskej trofeje. Erik Čaládi hovorí o známom športovom klišé, že vyhrať titul je ťažké, no obhájiť ho je ešte náročnejšie. Práve to vníma ako svoju najväčšiu výzvu. Nájsť spôsob, ako motivovať hráčov, ktorí už dosiahli vrchol, a posunúť ich herný prejav ešte o úroveň vyššie, keďže latka je nastavená mimoriadne vysoko.

Rozhovor sa rýchlo preklopí k špecifickému tlaku, ktorý so sebou prináša pôsobenie v rodnom meste s mimoriadne náročnou a zanietenou fanúšikovskou základňou. Mladý kouč detailne opisuje, ako sa naučil filtrovať vonkajšie vplyvy a prečo sa už vyhýba čítaniu komentárov na internete: „Mal som ‚vysokú školu‘ v Nových Zámkoch a odvtedy si myslím, že som voči sociálnym sieťam oceľový. Sústredím sa len na seba a na to, čo môžem kontrolovať.“

V diskusii vysvetľuje tiež svoje trénerské metódy a to, ako si buduje rešpekt v kabíne, v ktorej sedia aj starší a skúsenejší hráči, ako napr. veterán Branislav Mezei. Viac než na autoritu z pozície sily vsádza na vzájomnú dôveru, ktorá sa buduje postupne. Detailne rozoberá aj svoj náročný odchod z Michaloviec, kde mal s vedením rozpracovanú dlhodobú víziu, fungujúci systém a s tímom budoval silnú partiu.

Hoci to bolo pre neho jedno z najťažších kariérnych rozhodnutí, vábeniu materského klubu a obrovskej profesionálnej výzve nakoniec neodolal, pričom vníma, že ho práve takto náročné kroky formujú. „Vybral by som si ľahšiu cestu, keby som zostal, ale práve tento diskomfort a ťažšie situácie sú presne tým, čo človeka najviac posúva vpred,“ zdôraznil nový nitriansky kormidelník.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj zloženie aktuálneho nitrianskeho kádra a blížiace sa zápasy hokejovej Ligy majstrov. Erik Čaládi poodhalí, ako sa tím vyrovnáva so stratou kľúčových ofenzívnych ťahúňov, akými boli Samuel Buček či Sebastián Čederle, a prečo sa klub rozhodol ísť do ťažkej európskej konfrontácie s dvojicou mladých brankárov namiesto nákupu drahého legionára. Fanúšikov zároveň ubezpečuje, že Nitra chce naďalej predvádzať atraktívny ofenzívny hokej, ktorý bude ľudí na tribúnach baviť, aj keď občas bude treba pridať viac čiernej roboty v defenzíve.

Na záver nebude chýbať ani tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie pútavé zistenia z jeho života. Zistíte, prečo je podľa neho nemožné porovnávať náročnosť učenia sa maďarčiny a francúzštiny, či by si radšej vybral výbeh na Zobor alebo zjazd na bicykli bez bŕzd a po ktorom legendárnom hokejistovi by sa mal o polstoročie volať nitriansky hokejový štadión.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na hoaxy, ktoré sa v poslednom období šírili v súvislosti so suchom. Podľa nich nemá ísť o následok klimatickej krízy, ale o geoinžinierstvo, chemtrails či dokonca pôsobenie zariadení podobných projektu HAARP. „V skutočnosti však ide o rádiolokátory SHMÚ, ktoré merajú dáta, ale rozhodne počasie neovplyvňujú,“ vysvetlila Frankovská.

Pri téme migrácie do Ceuty Frankovská zdôraznila, že je dôležité uvedomiť si jej geografické postavenie. Nejde o územie na európskom kontinente, ale o španielsku enklávu na severe Afriky obklopenú Marokom. „To znamená, že toto územie je síce súčasťou Európskej únie, ale nie je súčasťou Schengenu, čiže ktokoľvek sa tam dostane, musí ešte prejsť prísnou kontrolou na hraniciach Schengenu,“ uviedla. Diskutuje sa podľa nej aj o tom, koľko ľudí v Ceute naďalej zostáva. Frankovská však zdôraznila, že v čase nahrávania sa žiadny z ľudí, ktorí sa tam dostali na konci júla 2026, nedostal na európsku pevninu.

Za jeden z impulzov, ktoré spustili pohyb ľudí smerom do Ceuty, označila Frankovská videá šírené na sociálnych sieťach, najmä na TikToku a Instagrame. „Ľudia sa z nich dozvedali, že by mohli prísť do Ceuty a že by im to mohlo splniť ich sny,“ povedala.

V druhej časti podcastu novinárka Jana Čavojská upozornila, že meniaca sa realita môže viesť aj k potrebe nanovo premýšľať o tom, komu by mala patriť medzinárodná ochrana. Podľa nej stojí za diskusiu aj situácia ľudí, ktorí si v krajine, kde žijú, nedokážu zabezpečiť ani základné životné potreby.

„Ďalšou kategóriou sú klimatickí utečenci. Bola som v Senegale, kde rybárom stúpajúca hladina oceánu zaplavuje dediny a oni zostávajú bez možnosti bývania pri mori a prichádzajú o prácu. Keďže morská voda preniká aj do podzemných vôd, poľnohospodári nemajú také výnosy. Život sa tam stáva naozaj ťažkým a tí ľudia naozaj nemajú kam ísť. Teraz sa otvára otázka, či by aj takíto ľudia nemali mať právo na azyl,“ povedala Čavojská.

Čavojská zároveň spochybnila často opakovanú predstavu, že hlavným cieľom migrantov a utečencov je Európa. Podľa nej čísla medzinárodných organizácií z rôznych afrických krajín aj Blízkeho východu ukazujú, že veľká časť ľudí zostáva v susedných štátoch.

Ako príklad uviedla utečeneckú krízu v roku 2015, keď ľudia utekali najmä zo Sýrie. „Hovorilo sa, že idú do Európy, ale už nikto nepovedal, že v Turecku je 1,2 milióna utečencov. Bola to prvá krajina, ktorú mohli dosiahnuť, bola im kultúrne blízka a mnohí z nich nechceli ísť ďalej aj preto, že boli zvyknutí na svoj štýl života,“ dodala Čavojská.

V kalifornskom Oaklande sa začal historický súd s technologickým gigantom Meta. Skupina štátov od neho žiada astronomické odškodné 1,4 bilióna dolárov za to, že firma mala vedome budovať ťažkú závislosť od sociálnych sietí u detí a tínedžerov.

Do zákulisia tohto prelomového procesu, ktorý mnohí prirovnávajú k ťaženiu proti tabakovému priemyslu, sme sa v dnešnej epizóde podcastu pozreli so zahraničnopolitickou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou. V rozhovore približuje svedectvá bývalého manažérov z prostredia Facebooku aj to, prečo firma podľa interných dokumentov vnímala mladých používateľov len ako produkt na maximalizáciu zisku.

Kým okolité krajiny ako Česko či Rakúsko už naplno využívajú komerčné multiplexy, Slovensko doteraz zaostávalo. Regulátor však úspešne skoordinoval dve celoplošné siete a prechod na moderný štandard DAB+ je bližšie než kedykoľvek predtým.

Hoci dnes mnohí z nás počúvajú hudbu cez Spotify, mobilný internet či podcasty, klasické rádiá majú stále svoje pevné miesto – najmä v autách či domácnostiach, kde ľudia preferujú pohodlie bez nutnosti výberu obsahu.

Čo prinesie prechod na digitálne vysielanie, prečo FM pásmo narážalo na svoje limity a aké sú plány komerčných a verejnoprávnych vysielateľov? O tejto téme sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako regulačný úrad bojoval so súhlasmi okolitých krajín a prečo sa podarilo skoordinovať celoplošné siete až teraz.
• Ako digitálne rádio (DAB+) rieši problém vyčerpaného FM pásma a či umožní vznik nových tematických staníc.
• S akým harmonogramom počítá regulátor a kedy by sa mohli spustiť prvé ostré celoplošné siete medzi rokmi 2026 až 2027.
• Prečo už od roku 2020 musia byť všetky nové autá vybavené DAB+ tunerom a čo to znamená pre kvalitu zvuku bez šumu.
• Či sa v dohľadnej dobe chystá vypínanie tradičného FM vysielania a prečo je analóg stále dôležitý pre krízové situácie.

TIP na súvisiaci článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/PzPAlk3/slovensko-caka-velka-zmena-v-radiach-stat-uz-rozbehol-cely-proces-moze-priniest-desiatky-stanic/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vláde navyše vypršala dvojročná výnimka a z ústavy má povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet a požiadať parlament o dôveru. Robert Fico plánuje túto povinnosť obísť. Prečo SNS a Hlas nepustili Fica k zrýchlenému rozpočtu? Aké riziká prináša sporná úniková klauzula a čo čaká mestá a obce?

V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá ekonomický redaktor portálu Aktuality.sk Vladimír Amrich.

V podcaste s Vladimírom Bednárom sa dozviete:

– od 1. minúty – že Rusi dronovými útokmi na letiská eskalujú konflikt a boli sme veľmi blízko katastrofy;

– po 2:00 – prečo Rusi útočia na európske letiská;

– od 4:00 – že by sme mali na Rusko rovnakým spôsobom útočiť aj my;

– po 7:45 – prečo je technicky náročné chrániť letiská a hrozba sa nedá úplne odstrániť;

– od 9:00 – že slovenská dronová stena nie je ešte ani na papieri;

– po 11:00 – či sledujeme zásadný zvrat vo vojne a zmenu z dronovej na raketovú vojnu;

– od 16:00 – že obetí bude ešte viac a to aj civilných a že je nebezpečnejšie cestovať na Ukrajinu, aj keď nie oveľa;

– po 17:00 – či je alebo nie je zločin strieľať na sklady eshopov;

– od 20:00 – že v modernej vojne je 20 percent zásahov omylom;

– po 22:00 – že aktuálny priebeh vojny diktuje Ukrajina;

– od 23:00 – či bude opäť problém s ukrajinským obilím a či je cieľom nás rozhádať;

– po 26:00 – že táto vojna nemá rýchly koniec a rokovať o mieri je nezmysel;

– od 28:00 – či by Rusku pomohla mobilizácia ďalších státisícov mužov do armády;

– po 31:30 – či Putinovi musí záležať na vlastnej popularite, ak vie falšovať voľby;

– od 34:00 – že po Putinovi by prišiel líder jemu podobný;

– po 35:30 – ako sa Rusko stáva Severnou Kóreou, tretia svetová vojna už bola, a my sme už vo štvrtej;

– od 37:00 – ako bude vyzerať naša budúcnosť v najbližších desaťročiach;

– po 39:00 – že Rusko sa militarizuje a ešte nevyčerpalo svoju kapacitu zbrojiť.

Premiér avizoval, že usporiadanie vlastníckych vzťahov s českou spoločnosťou ČEZ treba vyriešiť do septembra, aby sa dalo pokračovať s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Saková sa však podľa Fica zdráha, preto jej rezortu projekt odoberie.

Robert Fico chce českú energetickú firmu vytlačiť, aby sa mu nikto nepozeral na prsty, hovorí člen výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Karol Galek (SaS). „ČEZ je v tejto spoločnosti od roku 2010. Bol pri všetkých povoleniach a pomáhal s prípravou posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rovnakú technológiu stavajú v Česku. Je to najskúsenejší hráč. A Robert Fico ho chce odtiaľ dostať,“ uvádza Galek.

Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva ďalej tvrdí, že odchod českej firmy by vyvolal ďalšie náklady. Opiera sa o slová manažérov v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), cez ktorú má štát podiel v JESS. Celkové náklady by tak mohli dosiahnuť až 500 miliónov eur. Kde štát vezme tieto peniaze v čase konsolidácie, pýta sa Galek v podcaste Aktuality Nahlas.

Podcast nahrával Vlado Amrich.

Ani po 4. kole Niké ligy nepoznáme odpoveď na otázku, kto sa stane prvým tímom, ktorý vezme úradujúcemu majstrovi Slovanu Bratislava nejaké body, a takisto kto mu strelí prvý gól v lige. Cez víkend sa to nepodarilo ani trápiacemu sa Ružomberku, ktorý na Tehelnom poli schytal výprask 0:5, pričom tréner Yaya Touré urobil až 10 zmien v zostave oproti odvete 3. predkola Ligy majstrov so švédskym Mjällby AIF.

Počas víkendu sa postavili proti sebe aj rivali MFK Dukla Banská Bystrica a MŠK Žilina, pričom tento súboj zaujal aj novými trénermi na oboch stranách, keď Daniel Valach stál proti Vladimírovi Veselému spod Dubňa. Úspešnejší boli nakoniec „Šošoni“, ktorí získali všetky 3 body.

Pútal takisto súboj Spartaka Trnava s Michalovcami, derby o Žitný ostrov v Komárne, ako aj to, či MFK Skalica dokáže natiahnuť výbornú sériu bez prehry na 4 zápasy. Nielen o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš zhovárali v 97. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s bývalým slovenským reprezentantom a obávaným stopérom Ľubomírom Michalíkom, ktorý je v súčasnosti športovým riaditeľom FC ViOn Zlaté Moravce v II. lige.

Príbeh biskupa Jána Vojtaššáka opäť otvára hlboké rany slovenskej histórie a vyvoláva zásadné teologické i spoločenské otázky. Na jednej strane stojí muž, ktorého kruto prenasledoval a zničil komunistický režim, pre čo ho Spišská diecéza vníma ako mučeníka hodného blahorečenia. Na druhej strane sa však vynára jeho problematické pôsobenie počas vojnového slovenského štátu, jeho podiel na arizáciách, antisemitizme a lojalita k ľudáckemu režimu.

Vatikánske dikastérium pre kauzy svätých v súčasnosti opäť posudzuje spis, ktorý má rozhodnúť o jeho osude.

Teológ a publicista Miro Kocúr v rozhovore s Jaroslavom Barborákom analyzuje, či človek s takto polarizovaným životným príbehom môže byť vzorom pre veriacich a či je vôbec možné oddeliť jeho utrpenie v komunistickom žalári od morálnej zodpovednosti za tragédie druhej svetovej vojny.

Tento týždeň vstúpili do platnosti nové pravidlá Európskej únie pre vozidlá po skončení ich životnosti (tzv. ELV – End-of-Life Vehicles). V novej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU sa moderátor a motoristický novinár Erik Stríž pozrel na pozadie tejto zásadnej legislatívy bez emócií a politického balastu.

Málokto o talentovanom zápasníkovi vie, že ako malý chlapec túžil byť najmä hokejistom. V uvoľnenej debate priznáva, že na ranný výber na zimnom štadióne kedysi meškal len niekoľko sekúnd a tréneri ho už na ľad nepustili. Sklamanie ho napokon priviedlo k žinenke, kde so svojím bratom trénovali chmaty priamo v panelákovej izbe, čo ich susedia museli dlhé roky tolerovať. Hnevali sa len dovtedy, kým Jozef nepriniesol domov vytúženú olympijskú medailu.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k jeho výnimočnej spolupráci s našou hokejovou reprezentáciou. V 90. rokoch pomáhal formovať fyzickú pripravenosť zlatej generácie a dbal na to, aby hráči ako Ľubomír Višňovský, Peter Bondra či Ľuboš Bartečko mali pred náročnými sezónami v zámorskej NHL dostatočne silný krk a odolnosť voči tvrdým nárazom na mantinel. Počas letných kempov si dokonca zmeral sily s tým najväčším obrom v kabíne.

„Zdena som si tak trošku vytiahol, nech ma skúsi dať na lopatky. On mal síce vyše dva metre a sto kíl, no vtedy som mal ešte nejakú páru a zvládol som to,“ usmieva sa pri spomienke na tréningy s nekompromisným slovenským obrancom.

Presah mimo tréningového prostredia ponúka diskusia o politike a zákulisných ťahoch v športe počas hlbokého socializmu. Zápasnícka legenda otvorene opisuje krivdy, keď ho rozhodcovia z východného bloku vedome poškodili, alebo keď Sovieti prišli priamo s finančným obnosom pre súperov, aby mu prekazili cestu za vytúženým finále na majstrovstvách sveta.

Emotívnym vrcholom je však jeho spomienka na olympijské hry v Atlante 1996, kde na otváracom ceremoniáli hrdo niesol slovenskú vlajku. Práve tam po svojom poslednom víťaznom zápase zanechal na žinenke svoje zápasnícke topánky, čím definitívne a symbolicky ukončil svoju bohatú kariéru.

„Topánky som nechal v strede na žinenke a odišiel som do zákulisia. Po nejakom čase za mnou prišiel generálny sekretár a pýtal sa, či ich môže zobrať do olympijského múzea,“ opisuje svoj ikonický moment z Ameriky.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta tvrdého športu, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robila Slovensku fantastické meno vo svete, a dozviete sa aj to, ako na floridskej pláži obalil amerických amatérov v piesku ako rezne v strúhanke.

V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nielen svoju tŕnistú cestu z Južnej Ameriky až na slovenské trávniky, ale aj tvrdú realitu brazílskeho mládežníckeho futbalu. Špeciálnou témou bola aj blížiaca sa futbalová exhibícia v Trnave, na ktorú dorazí legendárny Ronaldinho s ďalšími svetovými hviezdami a pri ktorej organizácii má Cléber dôležitú a nezastupiteľnú úlohu.

Brazília je nevyčerpateľnou továrňou na futbalové talenty, čo so sebou prináša aj enormný tlak na mladých hráčov. Cléber z vlastnej skúsenosti opísal, ako na jeden tréning bežne dorazí stovka chlapcov na skúšku a udržať sa v akadémii veľkoklubu je neustály boj o prežitie. Súčasný systém, v ktorom úradujú najmä hráčski agenti, však podľa neho tamojšiemu národnému tímu skôr škodí, pretože najväčšie klenoty opúšťajú rodnú krajinu na jeho vkus príliš skoro.

„Dnes chlapec, ktorý má 16 alebo 17 rokov, je cez agenta ihneď predaný do Európy. Potom sa už nedokáže dostať naspäť a prebojovať do reprezentácie, lebo v Brazílii ho vlastne už nikto nepozná,“ zhodnotil kriticky súčasný trend odchodov talentovaných mladíkov do zahraničia.

Jeho vlastná európska cesta sa pritom začala tvrdým šokom. Z vyhriatej Brazílie prestúpil do Moskvy, kde ho privítali 16-stupňové mrazy. Ako sám priznal, ihneď chcel ujsť domov, no po dohovore od otca vydržal. Tento krok mu napokon otvoril dvere do veľkého futbalu.

Cez arménsku Miku, s ktorou hral predkolo európskych pohárov proti Petržalke, si ho všimol tréner Vladimír Weiss st. a stiahol ho na Slovensko. Tu si neskôr splnil svoj sen obliekať dres najslávnejšieho domáceho klubu, bratislavského Slovana, no trvalý domov a aktuálne pôsobisko pri výchove mládeže našiel v Nitre.

Obrovským lákadlom pre všetkých fanúšikov je príchod brazílskych legiend na čele s Ronaldinhom, Aldairom, Rafinhom či Maiconom na septembrovú exhibíciu do Trnavy. Cléber, ktorý pomáhal skladať zostavu slovenských hviezd, prezradil, že na ihrisku sa po rokoch predstavia mená ako Marek Hamšík, Ján Ďurica, Miro Karhan či Ľuboš Moravčík. Brazílčania však na Slovensko neprichádzajú len odohrať zápas, ale priniesť aj kúsok svojej nezameniteľnej kultúry a radosti zo života.

„Ronaldinho bol jediný, kto mal špeciálnu podmienku. Povedal, že príde rád, ale chce, aby sa s ním hrala samba, aby sme mali párty. On to vníma tak, že sa ideme radovať, oslavujeme a pritom hráme futbal,“ opísal s úsmevom zákulisie príprav historického a ostro sledovaného zápasu.

Cléber v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aká náhoda ho spojila so slávnym strelcom do siete Barcelony Milanom Jamborom, prečo sa rozhodol zostať natrvalo žiť v Nitre napriek zložitej situácii tamojšieho klubu, aký odkaz vštepuje deťom na svojich tréningoch či z akého dôvodu podľa neho slovenský mládežnícky futbal potrebuje predovšetkým obrovskú trpezlivosť a budovanie zdravého hráčskeho sebavedomia.

Rusi sú navyše už relatívne blízko husto obývaných miest Slovjansk a Kramatorsk. Bombardujú paneláky a nútia bežných ľudí opúšťať svoje domovy. V Kyjeve zatiaľ stále pokračujú kartónové protesty, ktorými sa ľudia domáhajú návratu odvolaného ministra obrany. Nejde teda pri oznámení vojenského úspechu len o komunikačný ťah prezidenta Zelenského?

Odpovedá reportérka Aktualít na Ukrajine Stanislava Harkotová.

Nahrával Peter Hanák.

Tento týždeň v kauze Očistec vypovedal František Imrecze. Veľa neprezradil, lebo zrejme čaká na výpoveď kľúčového svedka Ľudovíta Makóa. Viacerí ďalší obžalovaní tiež taktizujú a vyčkávajú. Bude Makóova výpoveď rozhodujúca, alebo sú v kauze aj mnohé iné dôkazy?

Diane v pojednávacej miestnosti a pred ňou v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas zhŕňa reportérka, ktorá celý proces sleduje na mieste, Iva Zigová.

Nahrával Peter Hanák.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Prečo sa v úvode rozhovoru rozcítil?
• Aké bol dieťa a ako mu vojenská služba zmenila život?
• Aké bizarné situácie zažil v začiatkoch s thajským boxom?
• Ako zvládal, že v zahraničí bol oslavovaný a doma robil skladníka?
• Akej záslužnej činnosti pre mládež sa venuje dnes?
• Má jeho zverenkyňa Veronika Smolková potenciál na titul UFC?
• Čo chýba mladej generácii bojovníkov?
• Kto môže byť veľkou hviezdou po Moravčíkovi a Chochlíkovej?
• Bude thajský box v blízkej budúcnosti opäť sledovanejší než MMA?
• Prečo chystá návrat a predstaví sa v Oktagone?
• Má ambíciu zaokrúhliť počet zápasov na sto?Prijal by zápasy s Paradeiserom a Sivákom?

Kým sa firemné bezpečnostné tímy snažia vyrovnať s nekontrolovaným AI kódom a nečakanými únikmi pokročilých agentov, bojisko o ucelené pozemky pre dátové centrá mení obyčajné lúky na lukratívne miliónové lokality.

Zároveň však prichádzajú aj fascinujúce technologické prielomy. OpenAI úspešne spája sily so svojím Codexom a prináša plnohodnotného agenta s režimom “Work” priamo do desktopovej verzie. Meteorologický model Weather Next od Google DeepMind navyše prepisuje históriu, keď dokáže predpovedať ničivé hurikány s bezprecedentným predstihom.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo americká farmárka odmietla ponuku na 26 miliónov dolárov za predaj svojho pozemku pre dátové centrum a aké prísne kritériá musia lokality spĺňať.
• Ako testovaný systém modelov obišiel interné reštrikcie, využil nezdokumentované chyby a týždeň útočil na platformu Hugging Face.
• Ako modely v testoch britského inštitútu AIS infikovali open-source knižnice na GitHube škodlivým kódom, posielali phishingové maily a nechávali odkazy budúcim AI agentom.
• Aké vážne bezpečnostné riziká prináša kód vygenerovaný nadšenými zamestnancami a prečo majú ITčkári bezsenné noci.
• Ako funguje nový integrovaný desktopový agent a prečo by sme mali byť opatrní pri prideľovaní plných systémových práv na našich diskoch.
• Ako špecializovaný model s 80-percentnou istotou predpovedal vznik hurikánu Melissa 5 dní vopred a ako spracováva nekvalitné meteorologické dáta.

Ďalšie detaily nájdete v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/vY7tzU0/ai-uteka-z-klietky-premotivovane-modely-hackuju-cudzie-firmy-a-google-meni-predpovedanie-pocasia-dalsie-novinky/

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Budú vplyvom extrémneho sucha opäť drahšie potraviny? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas odpovedá Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Nahrával Peter Hanák.

Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.

Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.

„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.

Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.

Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.

Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.

Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.

„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.

Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.

Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.

Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

V relácii Na rovinu sa dozviete:

– prečo Slovensko nevybralo nástupcu európskeho prokurátora;

– či polícia dokáže odhaliť falošné zoznamy ubytovaných hostí v podvodných haciendách;

– čo by mal byť spravodlivý trest pre eurofondových podvodníkov;

– v akom štádiu je vyšetrovanie kauzy darovania munície na Ukrajinu;

– čo je jeden z hlavných dôkazov v prípade zbraní pre Ukrajinu;

– kedy rozhodne stála komora o záveroch vyšetrovania;

– čo sa preveruje pri nemocniciach, ktoré čerpajú milióny z Plánu obnovy;

– čo si myslí o zmenách pri kajúcnikoch a či ovplyvnia prípad vraždy Jána Kuciaka;

– či mal Dušan Kováčik informácie o zadržaní Norberta Bödöra;

– ako európski analytici dokážu získavať informácie z chránených aplikácií.

Akú môže mať František Imrecze motiváciu mlčať? Bude vypovedať ešte raz a bude jeho svedectvo rozhodujúce? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedá Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu.

Okrem iného vysvetľuje, či Imrecze mal byť dokonca smeráckym nominantom na ministra financií, a blízky človek Roberta Kaliňáka.

Nahrával Peter Hanák.

INFORMÁCIA o konci trénera Juraja Jarábka v MFK Dukla Banská Bystrica prišla až po natočení tejto epizódy. V nej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s bývalým futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom.

Okrem súboja FC Spartak Trnava s Banskou Bystricou (3:0) sme sa venovali aj famóznemu vstupu MFK Skalica do sezóny, výkonnostnej kríze MŠK Žilina, ako aj dianiu vo víkendovom stretnutí v Michalovciach či dominantnému triumfu Podbrezovej v Ružomberku.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Prekvapil ho po počiatočnom skepticizme Tourého štart?
• V čom sa Tourého filozofia líši od Weissovej?
• Čím ho prekvapil Touré po ľudskej stránke?
• Z čoho má obavy?
• Ako hodnotí letné prestupy Slovana?
• Na ktorých postoch tlačí Slovan topánka?
• Za čo si zaslúži Ivan Kmotrík ml. pochvalu?
• Bude to neúspech, ak Slovan nepostúpi do Ligy majstrov?

Trestná kauza, v ktorej je obvinený manžel premiérovej sestry pred časom spôsobila konflikt na šéfa žilinskej prokuratúry s Marošom Žilinkom. Teraz reportér Aktualít Tomáš Kyseľ prišiel so zistením, že Svetozár Chabada pracuje pre advokátsku kancleáriu, ktorá združuje premiérovho poradcu, milenku, ministra obrany a manželku ďalšieho smeráckeho politika.

Nahrával Peter Hanák.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• kto je Juraj Holub a prečo, hoci žije v Olomouci, reprezentuje klub z Nových Zámkov
• ako vplýva mentálne nastavenie a tlak zaplnenej haly na výkon v zápase proti hviezdam, ako je Rob Cross
• prečo je 20 minút intenzívneho a sústredeného tréningu cennejších ako hodiny bezhlavého hádzania
• ako funguje Q-School, aké sú náklady a čo všetko obnáša cesta za ziskom profesionálnej karty
• dozviete sa vtipnú historku o tom, ako mu na majstrovstvách Slovenska zakázali hrať v žabkách a musel si u Vietnamca kúpiť tesilky
• že šípky zažívajú na Slovensku veľký boom a v čom sa tento prístup líši od klasickej krčmovej zábavy v Česku
• prečo si v zákulisí veľkého turnaja pripadal ako Alica v krajine zázrakov a aké to bolo stáť zrazu tvárou v tvár svetovým hviezdam
• prečo je podľa neho len otázkou niekoľkých rokov, kedy Slovensko vychová elitného šípkara s profesionálnou kartou

„Do normálu sa vrátime ihneď, ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ napísal svojho času autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams. Galaxiu tej naše - slovenskej normálnosti, kde sa nenormálnosť stáva prakticky novým dennodenným normálom tak trafil celkom presne.

Na dnešnom Slovensku sa stáva normálom, že zatiaľ čo sa pacienti varia v neklimatizovanch nemocniciach, Róbert Kaliňák sa chváli miliónovým luxusom v ikonickej Kukurici. Normálom je i to, že sa premiér Fico chváli výstavbou nemocníc, ktoré z Plánu obnovy vybavili predchádzajúce vlády, ktoré však on sám dnes nazýva opozičnými deckami či bláznami.

Znormalizoval sa i prerod bývalého bojovníka proti finančným skupinám na nemého pozorovateľa monopolizácie na trhu zdravotného poistenia a jeho - na všetky štyri svetové strany rozkročená, vláda chce aby závlahy pre našich poľnohospodárov stavali cez PPP projekty arabskí šejkovia.

No a tento nový normál už zrejme nevyruší ani šokujúce vyhlásenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého sa na Slovensku usídlili eurofondové mafie.

No je účtovnícka alchýmia, ktorú pre Ivana Korčoka - a jeho peňaženku, pripravilo Progresívne Slovensko skutočne tou dôveryhodnou a zmysluplnou alternatívou, ktorá túto ťažko skúšanú krajinu opäť vráti do skutočného a reálneho normálu? Témy dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.

Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.

Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.

Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“

Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.

Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.

Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Témy diskusie

• Prečo Kleinovi nevyšiel návrat po zlomenine nohy?
• Mal by niečo zmeniť?
• Môže byť Čepo so svojím bitkárskym štýlom úspešný v UFC?
• Zachránila Muradova proti Fleurymu siréna na konci 1. kola?
• Je Muradov najlepší bojovník v histórii Oktagonu?
• Je Szabová pripravená na UFC a aký má potenciál?
• Bude Kozma vs. Paradeiser na konci roka?
• Čo môže pokaziť Pirátov debut v RFA?

Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.

Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko spolu s ďalšími štátmi EÚ do svojich zákonov prijme úpravu na ochranu takzvaných platformových pracovníkov. Novinka by na Slovensku mala platiť od decembra 2026.

O tom, aké problémy prináša riadenie práce umelou inteligenciou a čo všetko sa zmení, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s Matúšom Mesarčíkom, špecialistom pre etiku a právo v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií a docentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

V podcaste a článku sa dozviete aj o týchto témach:

• Algoritmy digitálnych platforiem dnes priamo a netransparentne riadia prácu mnohých ľudí.
• Európska smernica prinesie zásadné zmeny pre ľudí, ktorí pre tieto platformy pracujú.
• Aplikácie už nebudú môcť o svojich pracovníkoch zbierať citlivé dáta.
• Každé závažné rozhodnutie algoritmu bude musieť podliehať skutočnému a odbornému ľudskému dohľadu.
• Kuriéri si po novom bez problémov prenesú svoje získané digitálne hodnotenia.
• Nová slovenská legislatíva by mala definitívne vstúpiť do platnosti v decembri 2026.
• Dohľad nad novými pravidlami si u nás zrejme rozdelia dva odlišné úrady.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova “Klondajkom” pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencií, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.

Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať. PPAčka sa pritom už dávnejšie “preslávila” známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za “megastroj korupcie” a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.

Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie? Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je to kauza “Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas, s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ani zverenci trénera Štefana Markulíka nedokázali nájsť recept na skórovanie do siete Slovana Bratislava a, naopak, od majstra inkasovali tri kúsky. Naplno zabral aj vicemajster DAC Dunajská Streda, ktorý zdolal nováčika z Banskej Bystrice, MŠK Žilina si po vypadnutí z pohárovej Európy napravil chuť v Michalovciach po góle v absolútnom závere a Spartak Trnava nedoprial fanúšikom Komárna víťazne otvoriť svoj nový domovský stánok, na ktorý tak urputne čakali.

Samozrejme, viacero zaujímavostí sa udialo aj v ďalších stretnutiach, pričom zarezonovala aj informácia o meškajúcich výplatách v tíme nováčika MFK Dukla Banská Bystrica. O všetkom podstatnom z víkendového 2. kola Niké ligy sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším známym ligovým hráčom, reprezentantom a dnes trénerom Michalom Pančíkom v 95. epizóde relácie Kam si to kopol?

Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.

„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štát sa tak zmenil na fabriku na nepriateľov, kde sa namiesto reálnych výsledkov predávajú emócia, viralita a politika „na prvú signálnu“. No a azda jedným z najväčších terčov politickej nomenklatúry sa stávajú tí, ktorí celý tento aparát držia nad vodou – ľudia, ktorí poctivo pracujú a tvoria hodnoty. „Sme v studenej vojne s vlastnou krajinou – a ona s nami. Tí, čo skutočne tvoria a makajú, to robia nie vďaka, ale napriek vlastnému štátu.“ hovorí Imrich Kovaľ.

Podnikanie na Slovensku sa podľa neho zmenilo na festival ľudí tancujúcich na samej hrane prežitia alebo tých, ktorí zo štátu luxusne žijú. Na jednej strane vidíme absurdné likvidačné pokuty za chýbajúce mäkčene na pokladničných blokoch či chýbajúce klimatizácie v rozhorúčených nemocniciach, na strane druhej nemožno nevidieť až cynicko-bezohľadný papalášizmus, luxus a aroganciu moci.

Štát nevníma podnikateľov ako partnerov a živiteľov, ale ako podozrivých, ktorých treba neustále kontrolovať, šikanovať a žmýkať. Pokiaľ sa vládne prostredníctvom biznis modelu poháňaného nenávisťou, niet sa čo diviť, že najschopnejší ľudia balia firmy, odchádzajú za hranice a rezignujú na veci verejné, myslí si šéf firmy Merineo.

Keď viete, že zajtrajšok bude ťažký tak si dnešok chcete užiť. Politika sa tak stala únikom pred realitou a formou zábavy. Žijeme dobu "hrotu," teda hrotíme to, emócie, prežívanie. A rezignovali sme na riešenie bazálneho metabolizmu krajiny.

Vraciame sa k mentalite pánov a poddaných, ku generačne overeným modelom ešte z komunizmu, ale komunisti - na rozdiel od týchto tu, aspoň mali rozum a vedeli, že nemôžu naštvať. svojich poddaných, z ktorých žili, dodáva Kovaľ.

Podľa neho to však nie je primárne iba o samotnej politike, ale predovšetkým je to o našej neochote chcieť od štátu viac a verejne sa preto i angažovať. Preto je potrebná zmena objednávky, teda toho, čo od politiky my - ako občania, vlastne očakávame.

„Všetci riešia veľkú politiku, ale nikto neotvára novú objednávku od voličov. Vo svete nekonečných možností si generačne opakovane vyberáme vodcov so silnou rukou. Našou achilovkou je poddanská mentalita a potreba silnej ruky.“

Slovensko však nie je stratená krajina a nie je ani krajinou “beyond repair,” teda neopraviteľnou krajinou. Našou obrovskou devízou je naša až neuveriteľná schopnosť adaptability. Ide teraz o to, ako ju využijeme, prízvukuje Kovaľ a odkazuje, že práve teraz žijeme osudový zápas o budúcnosť tejto krajiny.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Málokto o talentovanej útočníčke vie, že hokejovo vyrastala v Púchove výlučne v chlapčenskom kolektíve, kde pôsobila až do svojich tínedžerských rokov. V uvoľnenej debate priznáva, že hoci si musela úvodný rešpekt vybojovať a na štadióne sa delila o malú šatňu bez okien, chlapci ju nakoniec brali ako seberovnú a na ľade si ju ochranársky strážili.

Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu pod Alpami. Prestížna švajčiarska liga priniesla nečakaný skok v profesionalite, od moderných analytických senzorov až po stretnutia s legendárnym Andresom Ambühlom. Samotný začiatok vo vysokej nadmorskej výške však nebol vôbec jednoduchý.

„Prišla som tam, kondičná trénerka mi dala senzor a hneď som mala hodinu a pol v červenej zóne. Hovorila som si, že toto v živote absolútne nedám,“ spomína na kruté bežecké tréningy popri davoskej lanovke.

Presah mimo športu ponúka diskusia o fungovaní mesta počas známeho Svetového ekonomického fóra. Extrémne bezpečnostné opatrenia zasahujú aj do bežného života hráčok, ktoré sa kvôli lukratívnym prenájmom musia na určitý čas zbaliť a dočasne vysťahovať zo svojich bytov.

Zaujímavosťou je aj to, že domáce švajčiarske hokejistky vraj nie sú príliš zvyknuté na bujaré oslavy, čo im slovenská reprezentantka po konci sezóny rýchlo vysvetlila pri tanci na stoloch do štvrtej rána.

Hoci vo Švajčiarsku našla špičkové zázemie, v kútiku duše už poškuľuje po najlepšej súťaži na svete. Novovzniknutá ženská obdoba zámorskej profiligy PWHL láka aj slovenskú reprezentantku. „Chcela by som tam ísť, uvidím, ako mi vyjde táto sezóna. Je to taký môj cieľ,“ potvrdila odhodlanie zabojovať o miestenku v PWHL.

Najnovšia epizóda videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta ženského hokeja, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku fantastické meno v zahraničí, a dozviete sa aj to, ako aktuálne vyzerá jej tvrdá letná príprava so slovenskými hokejistami.

Problém s pitnou vodou Slovensko zatiaľ nemá vďaka veľkým zásobám pod Žitným ostrovom. Komplikácie však môžu nastať v niektorých obciach, kde vyschol prameň alebo potok. SHMÚ už vo štvrtok evidoval tri vyschnuté potoky.

Hostkou dnešného videopodcastu Aktuality Nahlas je Zuzana Danáčová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Moderuje Peter Hanák.

V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.

Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.

Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.

Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.

Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:

– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;

– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;

– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;

– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;

– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;

– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;

– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;

– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;

– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;

– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;

– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;

– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;

– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;

– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;

– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;

– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;

– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;

– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nedokázali prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila špeciálnymi fóliami celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.

Po vlne kritiky ale aj solidarity pre nemocnice sa včera minister zdravotníctva za svoj výrok ospravedlnil a sľúbil nemocniciam 250 klimatizácií.

Prečo by klimatizácia v nemocnici nemala byť nadštandardom a čo odhaľuje iniciatíva občanov, ktorí sa rozhodli nemocniciam pomôcť?

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Kým sa Európa chystá na sledovanie vesmírneho úkazu, v raketovom priemysle sa dejú nečakané zvraty. Čína šokovala svet, keď úspešne otestovala a zachytila prvý stupeň svojej rakety Dlhý pochod 10B na morskej plošine. Naopak, spoločnosť SpaceX síce úspešne vypustila prvé satelity Starlink z lode Starship, no opäť bojuje so zlyhaním motorov pri pristávaní nosiča Super Heavy. NASA dokonca potvrdila, že posádka misie Artemis 3 do Starshipu vôbec neprestúpi.

O vesmírnych novinkách a hlavne o tom kedy, kde a hlavne ako bezpečne pozorovať blížiace sa zatmenie sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktor Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Kedy presne uvidíme 12. augusta zatmenie Slnka, prečo bude večerné pozorovanie výhodné a kde vo svete bude úplné.
• Prečo môže aj krátky pohľad do Slnka natrvalo vypáliť sietnicu bez toho, aby ste cítili akúkoľvek bolesť.
• Prečo nepozorovať cez diskety či začmudené sklíčka a prečo zváračské okuliare musia mať stmavnutie aspoň na úrovni DIN 13.
• Ako Čína potichu otestovala raketu Dlhý pochod 10B a zachytila ju inovatívnym spôsobom pomocou lán.
• Prečo nosič Super Heavy opäť havaroval a prečo astronauti pri prvej misii Artemis do Starshipu neprestúpia.
• Ako zatmenie Slnka v roku 1919 pomohlo dokázať Einsteinovu teóriu relativity a prečo to malo po prvej svetovej vojne obrovský politický význam.

Ďalšie informácie k téme nájdete aj v tomto článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/0qjhoWC/blizi-sa-zatmenie-slnka-dajte-si-pozor-na-oci-ako-ho-pozorovat-bezpecne-a-pohodlne/

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Veľké technologické spoločnosti môžu legálne skenovať vaše správy, na dobrovoľnej báze. Cieľom má byť ochrana maloletých na internete, teda hlavne identifikácia správ, ktoré obsahujú sexuálne zneužívanie detí.

Prečo odborníci tvrdia, že Chat control páchateľom v skutočnosti nezabráni v protiprávnom konaní, ale naopak zničí súkromie slušných občanov? A môžu teraz veľké firmy čítať naše súkromné konverzácie?

V európskom videopodcaste sme sa o tejto téme rozprávali s odborníkom na kyberbezpečnosť a súdnym znalcom Ivanom Makaturom.

Ten označuje európske opatrenie Chat Control za „špehovanie“, ktoré by znamenalo absolútnu stratu súkromia. Argumentácia, že kontrolou verejného kyberpriestoru odhalíme zločincov, je podľa neho falošnou dilemou.

Skutoční predátori z kriminálneho podsvetia sú totiž technicky zruční a dokážu si naprogramovať vlastné šifrovacie nástroje, aby sa skenovaniu vyhli, vysvetľuje Makatura. Výsledkom by tak podľa jeho slov bolo iba to, že štát by monitoroval 99 % nevinných ľudí, kým skutočným páchateľom by nariadenie v trestnej činnosti vraj nezabránilo.

Počúvate a pozeraté videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.

„Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.

„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.

„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

V poradí 34. ročník elitnej slovenskej futbalovej ligy má čerstvo odohraté úvodné kolo, v ktorom padlo až 20 gólov, no zároveň so sebou prinieslo viacero zaujímavostí.

Napríklad ako tvrdé slová trénera AS Trenčín Ricarda Moniza na svojho zverenca Huga Páveka, ďalší konflikt medzi útočníkom Podbrezovej Radkom Šilerom a trénerom Michaloviec Antonom Šoltisom, tvrdá premiéra pre nováčika z Banskej Bystrice proti Slovanu Bratislava hviezdneho Yayu Tourého alebo osemgólová šialená prestrelka pod Dubňom.

O tom najdôležitejšom sa v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým ligovým zakončovateľom Tomášom Majtánom.

V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.

Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.

Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.

Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.

Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.

Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Aktuálna vlna tepla podľa neho ide z Afriky a už sa prejavila vo Francúzsku a Španielsku, kde sme sledovali požiare. Jednoznačne pritom ide o dôsledok komplexnej klimatickej zmeny.

S horúčavami prichádza aj sucho a preto môžeme opäť očakávať aj výpadky vody. Odporúča sa preto používať ju len na pitie. Sú tak ohrozené aj záhrady a mali by sme paradoxne počas horúčav menej napúšťať bazény?

Počas poslednej vlny horúčav sa veľa ľudí utopilo. V rámci prevencie treba dodržiavať niekoľko zásad, napríklad neskákať z teplého vzduchu do studenej vody, ale vchádzať do nej vždy postupne.

Hosťom dnešného podcastu Aktuality Nahlas je Pavol Faško z SHMÚ. Podcast pripravil Peter Hanák.

Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.

Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.

Aj o tom porozprávali organizátori festivalu Grape, Ján Trstenský a Juraj Podmanický.

Hoci sa spoločnosť Iris Ident často spája s rôznymi názormi, jej reálnym a dokázateľným výsledkom sú tisíce odhalených podvodov a kultivácia trhu s jazdenými vozidlami. Iris Ident pôsobí pod dohľadom Ministerstva dopravy SR ako technická služba kontroly originality, pričom vyvíja softvér a spravuje Register prevádzkových záznamov vozidiel (RPZV).

Podľa projektovej manažérky a analytičky spoločnosti Nikoly Trebulovej siaha história spoločnosti do hlbokej minulosti – už v roku 1995 napríklad vytvorila automatizovaný systém na kontrolu pohybu vozidiel na hraničných priechodoch.

Kontrola originality nie je len byrokracia

Na Slovensku sa ročne vykoná zhruba 90- až 100-tisíc kontrol originality (KO), a to prevažne pri dovezených vozidlách, no nevyhnutná je napríklad aj pri zmene farby auta Mnohí motoristi vnímajú túto povinnosť ako dodatočnú byrokraciu a poplatok, avšak Trebulová upozorňuje na jej opodstatnenosť: „Existujú vozidlá, ktoré sú vyhodnotené stupňom 3 (nevyhovel) a odsúvajú sa na skúmanie políciou. Tento systém preukázateľne znižuje cieľovú destináciu podvodníkov na Slovensko.“

Kontrola samotná je nedeštruktívna, overujú sa pri nej nielen doklady, ale aj neoprávnené zásahy do konštrukcie. Ak sa zistí podozrenie, auto sa zadrží a detailné skúmanie preberá polícia.

Unikátne prepojenia a dáta, ktoré tvoria ODO-Pass

Najznámejším výstupom pre bežného kupujúceho je ODO-Pass. Ide o výpis z registra RPZV, ktorý má referenčný charakter, právnu váhu a je použiteľný aj v súdnych sporoch. Tento register čerpá dáta od širokej škály subjektov – od staníc technickej a emisnej kontroly, cez poisťovne, leasingové spoločnosti až po inzertné portály. Slovensko je navyše napojené na medzinárodné informačné systémy ako Eucaris (moduly Mileage a AVIS) a získava dáta z oficiálnych autorít z USA. Prednedávnom sa podarilo získať aj dlho očakávané prístupy k dôležitej histórii nemeckých vozidiel.

Kuriózne podvody z praxe: Ako oklamať STK čiernou páskou?

Podvody sú s príchodom moderných technológií síce zložitejšie a drahšie, no stále existujú. Nikola Trebulová v podcaste spomenula pobavujúci, no zároveň odstrašujúci prípad z Bratislavy. Išlo o Škodu Octavia využívanú ako taxík, ktorá mala graf vývoja kilometrov veľmi "zubatý". Analytici detailným skúmaním zistili extrémne primitívny, no účinný podvod: „Pán iba prelepil posledné číslo na odometri čiernou páskou. To auto nemalo najazdené 50 000, ale 500 000 kilometrov,“ uviedla Trebulová, pričom toto vozidlo vďaka páske opakovane prechádzalo kontrolami bez toho, aby si to niekto na prvý pohľad všimol.

Budúcnosť patrí elektromobilom a tvrdšej ochrane spotrebiteľa

S narastajúcim podielom elektromobilov vzniká nová výzva – zistenie degradácie batérie. „Elektromobily nebudú predajné bez toho, aby tam bolo vlastne to zdravie baterky uvedené,“ hovorí Trebulová. Iris Ident sa preto spojil s lídrami v oblasti diagnostiky a plánuje certifikáty o zdraví batérie integrovať priamo do svojich systémov a reportov pre širšie komerčné využitie.

Výrazný krok vpred by mala čoskoro priniesť aj nová slovenská legislatíva. Pripravuje sa zákon, ktorý stanoví, že ak kupujúci odhalí manipuláciu s odometrom a súčasťou predaja nebol výpis z registra prevádzkových záznamov (ODO-Pass), bude môcť úplne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Stočené kilometre sú totiž na vozidle považované za neodstrániteľnú vadu.

Vypočujte si celý rozhovor, dozviete sa viac o zákulí spoločnosti IRIS IDENT, o prípadoch z praxe aj o tom, aké nové taktiky používajú moderní podvodníci pri dovoze áut.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• kto je Adam Kocian a prečo sa po volejbalovej kariére začal venovať športovej psychológii
• prečo je prechod z juniorskej do seniorskej kategórie najťažším krokom
• ako funguje ľudská myseľ pod tlakom a prečo sú stres a strach v športe prirodzené
• že do každého zápasu treba ísť s víťaznou mentalitou a bojovať až do úplného konca
• čo radí športovcom pri zvládaní hejtu a negatívnych komentárov na sociálnych sieťach
• či sa dá mentálna odolnosť natrénovať
• prečo môže v profesionálnom športe pomôcť traumatická skúsenosť z detstva
• akú dôležitú školu samostatnosti a zodpovednosti mu dal skorý odchod na internát

Trojdňovú výpoveď Bernarda Slobodníka sledovala priamo na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici naša reportérka Iva Zigová.

Nahrával Peter Hanák.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Kde videl Oktagon pred 10 rokmi a kde ho vidí o ďalších 10?
• Je realizovateľné, aby bol Oktagon európskou F1?
• Je thajský box budúcnosťou bojových športov?
• Ktoré tri dni boli jeho najťažšie v role promotéra Oktagonu?
• Kto sú najviac premrhané talenty v histórii Oktagonu?
• Ktorá legenda UFC by sa mohla predstaviť v Oktagone?
• Prečo sa už Karlos Vémola nemal vracať k zápaseniu?
• Ako veľmi ho sklamal odchod Samuela „Piráta“ Krištofiča?
• Aký dopad bude mať hromadná bitka na turnaji v Kolíne?
• Ako sa Oktagon vysporiadal s pôsobením Muradova v bizári?
• Prečo Oktagon nechcel zápas Paradeiser vs. Kozma?
• Dostane Buchinger v 40 rokoch poslednú šancu na titul?

Diváci sa dozvedia, prečo sa rozhodol vymeniť podtatranský vzduch za bratislavský ľad a aké to je, keď sa na jednom klzisku stretne extraligový obranca s hviezdami zámorskej NHL.

Peter Bjalončík veľmi úprimne a s nadhľadom opisuje priepastný rozdiel medzi bežnými ligovými hráčmi a elitou, pričom s úsmevom priznáva, že v letných zápasoch do plných súbojov radšej nejde a má pred veľkými menami rešpekt: „Nechcem nikoho spochybňovať, ale je iné, keď hráte štvrtý útok s nejakými priemernými slovenskými hráčmi, a keď hráte prvý útok s hráčmi, ktorí majú stovky zápasov v NHL alebo v nejakej švédskej lige.“

Rozhovor sa však rýchlo preklopí od odľahčených letných tém k tvrdej extraligovej realite. Poprad je historicky najväčším slovenským klubom, ktorý stále čaká na svoj premiérový majstrovský titul. Peter Bjalončík, ako domáci odchovanec, vníma tento tlak mimoriadne citlivo. V podcaste detailne rozoberá popradskú mentalitu, frustráciu z náročných play-off sérií a najmä rivalitu s úradujúcim majstrom z Nitry, ktorý bol v uplynulej sezóne pre Popradčanov opäť neprekonateľnou prekážkou.

Vysvetľuje tiež, ako túto rivalitu vnímajú zahraniční hráči v porovnaní s domácimi srdciarmi, pre ktorých je klub z rodného mesta viac než len bežným zamestnávateľom: „Chalani, ktorí prídu z iných miest, to neriešia až tak, ako možno my. Nám neostáva nič iné, len pracovať a chcieť sa dostať už cez semifinále.“

Okrem iného poodhalí aj vtipné pikošky z kabíny, napríklad to, ako jeho sestra učí dcéru jedného zo zámorských legionárov, či ako sa on sám snaží prekonávať jazykovú bariéru s importmi zvučných mien a pomáhať im v adaptácii.

Moderátori sa s hosťom dotkli aj veľmi dôležitej a často tabuizovanej témy – finančnej gramotnosti slovenských hokejistov. Peter Bjalončík otvorene hovorí o tom, či si mladí hráči z prvých výplat kupujú drahé športové autá a luxusné hodinky, alebo či sa v modernej dobe už viac myslí na zadné vrátka a racionálne narábanie s peniazmi.

Na záver nebude chýbať tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie perličky z jeho kariéry, vrátane spomienok na legionárčenie vo Fínsku a vo Francúzsku. Zistíte, prečo je podľa neho fínsky rap v šatni absolútnou katastrofou, prečo ho neustále prekvapuje talent Daniela Brejčáka a z akého pragmatického dôvodu by delovku od Patrika Laineho vlastným telom rozhodne neblokoval.

Hosťom dnešného podcastu je Břetislav Tureček, odborník na Blízky Východ. Videopodcast obsahuje aj úryvky z nedávnej diskusie Aktualít na festivale Pohoda, kde o najnovšom vývoji v regióne, aj novom americkom bombardovaní Iránu hovorili odborníci Atilla Kovács, Jozef Bátora a Martin Šuster.

Nahrával Peter Hanák.

Kým my sa učíme komunikovať s novými autonómnymi agentmi, svetoví giganti zbroja. OpenAI predstavilo novú generáciu modelov s označením GPT-5.6 a Čína okamžite odpovedá vlastnými výkonnými open-source nástrojmi, ktoré rozdáva zadarmo. Európa v tomto masívnom geopolitickom preteku zatiaľ iba bezradne sedí v hľadisku.

Zároveň sa otvárajú hlboké filozofické a existenčné otázky. Výskumníci v modeli Claude objavili takzvaný „J-priestor“ – tichý mentálny priestor nápadne pripomínajúci ľudské vedomie, ktorý si umelá inteligencia vytvorila úplne spontánne. A zatiaľ čo modely naberajú na sile, v USA silnejú radikálne hlasy požadujúce masívne zdanenie AI spoločností na kompenzáciu straty pracovných miest.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• AI riadi ľudí: Ako nás redakčný agent Hermes pri inštalácii domácej knižnice Jellyfin začal sám inštruovať.
• Nová generácia GPT-5.6: Prečo najsilnejší model Sol ako prvý pokoril hranicu siedmich percent v komplexnom teste uvažovania ARC-AGI 3.
• Západ verzus Čína: Ako Spojené štáty budujú uzatvorené komerčné systémy, kým Čína zaplavuje svet silnými modelmi úplne zdarma.
• Záblesk vedomia: Čo je to J-priestor v modeli Claude a prečo umelá inteligencia začala expertom odpovedať len to, čo chceli počuť.
• Radikálne zdanenie: Prečo až 69 percent Američanov žiada, aby AI firmy povinne previedli polovicu svojich akcií do štátneho fondu.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V podcaste s Jánom Mazákom sa dozviete:

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Európska komisia v správe o stave právneho štátu na Slovensku konštatuje porušenia také vážne ako nikdy nikde;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nám naozaj hrozia sankcie a to aj zastavenie eurofondov;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že komisia by bola šťastná, keby nás mohla pochváliť;

–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že politici sa zo správy vysmievajú, ale budeme za ňu platiť;

– od 12:00 – ako o údajnom porušovaní právneho štátu v rokoch 2020 - 23 Smer hovorí niečo, čo vôbec nevie dokázať;

– po 13:45 – že korupcia spôsobuje totálny rozklad právneho štátu, nekompetentnosť, rodinkárstvo a klamstvá;

– od 15:30 – že na korupciu sme si zvykli ako na prirodzenú súčasť života;

– po 20:00 – že v STVR sa na dennej báze porušuje európske právo;

– od 24:00 – ako parlament nesmie byť podriadený vláde;

– po 28:00 – že by sme mali založiť Druhú Slovenskú republiku;

– od 30:10 – že veľká väčšina zmien ústavy boli len politickými zásahmi;

– okolo 35:00 – že potrebujeme úplne novú ústavu, ale nie hneď;

– po 36:00 – že naša ústava je zdeformovaná a nesie odkaz socializmu;

– po 40:00 – že referendum funguje dobre, lebo vtedy, keď bolo o dôležitej otázke, ľudia prišli;

– od 44:00 – či by sme mali v ústave chrániť verejnoprávne médiá;

– po 49:00 – aká veľká hanba je, že sa nikto nehlási na ústavných sudcov a európskeho prokurátora za Slovensko.

Sú však seniori skutočne zraniteľnejší než iné vekové skupiny? Aké dezinformácie medzi nimi najviac rezonujú a ako ich možno vzdelávať bez toho, aby lektor pôsobil povýšenecky?

Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúďme v bludoch. Moderátorka Veronika Jursová Prachárová sa v nej rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a následne s analytikom a lektorom Demagóg.sk Paľom Lackom.

Dezinformačný radar: Epstein aj krv darcov

V úvode podcastu upozornila Veronika Frankovská na falošnú fotografiu, ktorá má zobrazovať predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen po boku sexuálneho násilníka Jeffreyho Epsteina. Nejde však o autentický záber zo zverejnených Epsteinových spisov, ale o obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Na sociálnych sieťach sa šíria aj nepravdivé a potenciálne nebezpečné tvrdenia o darovaní krvi. Podľa jedného z nich väčšina darovanej krvi nesmeruje k pacientom, ale používa sa na farmaceutický výskum či dokonca na tajné alebo vojenské programy.

Frankovská vysvetlila, že Národná transfúzna služba môže s krvou narábať iba v súlade so zákonom. Ak sa vzorky používajú na výskum, musí ísť o vopred schválený postup so súhlasom dotknutej osoby.

Nepodložené sú tiež tvrdenia, že transfúzne pracoviská oddeľujú krv očkovaných a neočkovaných darcov. Otázky na nedávne očkovanie sa v dotazníkoch nachádzajú preto, že po niektorých vakcínach musí darca určitý čas počkať. Po uplynutí tejto lehoty sa však jeho očkovací status pri ďalšom použití krvi nerozlišuje.

Na workshopy prichádzajú aj s pocitom, že sa už nedá ničomu veriť

V druhej časti podcastu opísal lektor Demagóg.sk Paľo Lacko skúsenosti zo vzdelávacích workshopov pre seniorov.

Podľa neho ide o zvedavé a aktívne publikum, ktoré však môže byť zároveň kritické a náročné. Seniori majú množstvo životných skúseností a lektor si musí najskôr získať ich dôveru.

Na workshopy prichádzajú s rôznymi očakávaniami. Jedna skupina má všeobecný pocit, že „už sa nedá ničomu veriť“, a hľadá konkrétne pravidlá a oporné body, pomocou ktorých by sa mohla zorientovať.

Ďalší potrebujú pomoc s technológiami alebo praktickými zručnosťami a na podujatie ich často odporučia deti či vnúčatá. Niektorí prídu aj preto, aby strávili čas s inými ľuďmi a mohli sa porozprávať.

Vzdelávanie preto nemožno postaviť na rovnakých príkladoch ako pri stredoškolákoch. Lektor musí vyberať situácie, ktoré súvisia so skúsenosťami a každodenným životom konkrétnej vekovej skupiny.

Najväčšou chybou je povyšovanie sa

Lektor môže podľa Lacka urobiť viacero chýb. Ak vyberie príliš polarizujúcu tému, účastníci sa začnú sporiť o hodnotách a workshop sa vzdiali od praktických zručností.

Problémom sú aj príklady, ktoré nijako nesúvisia so skúsenosťami publika. Ešte závažnejšie je, keď lektor so seniormi komunikuje neúctivo alebo zhadzuje ich životné skúsenosti.

Nemal by tiež vystupovať ako človek, ktorý sám vždy odhalí manipuláciu a nikdy sa nemýli.

„Všetci sme nejakým spôsobom náchylní na to, že sa mýlime. Nemali by sme sa z toho vyčleňovať,“ vysvetlil Lacko.

Ak niektorý účastník odmieta odborníkov alebo fakty, lektori sa snažia najskôr rešpektujúco vypočuť jeho argument. Následne môžu osloviť celú skupinu, ponúknuť jej ďalší pohľad a diskusiu opäť nasmerovať k praktickej zručnosti. Ak konflikt pokračuje, je podľa Lacka vhodnejšie porozprávať sa s človekom individuálne počas prestávky, než ním zaťažovať celý workshop.

Najprv skončila celá vláda, na čele s premiérkou Yuliou Svyrydenko, iba po roku vo funkcii. Odvolaný bol aj populárny mladý minister obrany Fedorov, za ktorého sa postavili protestujúci v uliciach Kyjeva. Tí žiadali okrem iného aj koniec generála Syrského, ktorého časť ukrajinskej verejnosti prezýva Mäsiar - za obrovské straty. Ich skutočný rozsah ukrajinské velenie skrýva. Výmenou za ne však Syrskyj ubránil Kyjev, vyhnal Rusov z celých ukrajinských oblastí, zničil Wagnerovcov a veľkú časť ruského námorníctva, drží stabilnú a dlhú frontovú líniu, poslal pozemné vojsko do Ruska a bombardoval ciele hlboko na území agresora.

Včera večer prezident Zelenskyj odvolal aj šéfa armády Syrského. Prinesie to koniec protestov a stabilizáciu vnútropolitickej situácie na Ukrajine?

V dnešnom podcaste vysvetľuje a odpovedá Stanislava Harkotová, ktorá sa ako novinárka venuje Ukrajine už od roku 2014.

Nahrával Peter Hanák.

Slobodník hovorí, že od nitrianskeho oligarchu dostával aj niekoľkotisícové vianočné odmeny.

V kauze Očistec sú na tento týždeň naplánované tri pojednávacie dni. Ten včerajší vyplnila výpoveď Bernarda Slobodníka, ktorá bude ešte pokračovať. Pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sleduje naša reportérka Iva Zigová.

Podcast pripravil Peter Hanák.

Je tradičný slovenský klub pripravený zabojovať o návrat do najvyššej súťaže po dlhých 16 rokoch? „Čierno-bieli“ boli k postupu blízko v sezóne 2023/24, v ktorej však tesne podľahli Michalovciam v baráži. V posledných rokoch patria futbalisti spoza Starého mosta medzi pravidelných účastníkov užšej špičky II. ligy. Ako je to s ich ambíciami dnes?

Andrej Kalina v rozhovore detailne zhodnotil výsledky z predošlej sezóny, prezradil športové ciele do tej blížacej sa a priblížil situáciu okolo športového areálu v Janíkovom dvore i plány na výstavbu vytúženého nového domova Petržalky.

Futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa s petržalským funkcionárom porozprávali aj o zákulisí nedávnej mimoriadnej online konferencie SFZ. Viac sa dozviete v najnovšej epizóde nášho tradičného podcastu.

Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku.

Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.

„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.

Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.

Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.

Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Diesel má drvivú prevahu

Zo skúmaných 250 inzerátov má až 227 vozidiel, teda 90,8 %, naftový motor. Benzínových áut je len 18 (7,2 %) a zvyšných päť jazdí na LPG v kombinácii s benzínom.

Tento pomer len potvrdzuje dlhodobo známy fakt, že naftové motory – najmä osvedčené jednotky typu 1.9 TDI, 2.0 TDI, TDCi či CDI – boli po desaťročia konštruované s dôrazom na vysoké ročné nájazdy a dlhú životnosť motora, čo z nich robilo prirodzenú voľbu pre firemné vozové parky, taxislužby aj vodičov s dennou dochádzkou na veľké vzdialenosti.

Benzínové motory sa medzi autami s vysokým nájazdom objavujú výrazne zriedkavejšie, hoci analýza ukazuje, že pokiaľ sa už na takom vysokom kilometrovníku objavia, ich priemerný nájazd v tejto skupine nie je nižší než pri dieseloch.

Škoda a Volkswagen spolu tvoria tretinu ponuky

Zastúpenie značiek jednoznačne kopíruje ich dlhodobú obľubu na slovenskom trhu. Najviac inzerátov patrí Volkswagenu (42) a Škode (41), spolu teda takmer tretina (33 %) všetkých vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc km. Nasleduje Mercedes-Benz (32 áut, 12,8 %), Audi (22), BMW (18), Ford a Volvo (po 12) a Renault (10). Zvyšok ponuky je rozdelený medzi desiatky ďalších značiek.

Pri pohľade na konkrétne modely jednoznačne vyniká Škoda Octavia – tvorí až 68 % všetkých inzerátov tejto značky (28 zo 41) a s veľkým náskokom je najčastejším modelom na trhu vysokých nájazdov vôbec.

Druhá je Škoda Superb (11 kusov). Medzi ďalšie najfrekventovanejšie modelové rady patria Volkswagen Passat, Mercedes-Benz Triedy E, Audi A6, BMW radu 5, Volkswagen Golf a Volkswagen Sharan.

Ide prevažne o modely strednej a vyššej strednej triedy, ktoré boli po dlhé roky obľúbenou voľbou firemných flotíl a nemeckého aj domáceho dovozu.

Priemerný vek 15 rokov, no výnimky idú aj proti prúdu

Priemerný rok výroby skúmaných vozidiel je 2011, čo zodpovedá priemernému veku približne 15 rokov. Najstarším zastúpeným vozidlom je BMW radu 3 z roku 1987, no zaujímavosťou je, že hranicu 400-tisíc kilometrov v ponuke prekonalo aj niekoľko výrazne mladších vozidiel z rokov 2020 až 2023 – typicky ide o bývalé firemné, lízingové alebo dovozové vozidlá s intenzívnym ročným nájazdom.

Priemerný nájazd v celej skupine dosahuje 456-tisíc kilometrov, medián je 437-tisíc km. Podľa značiek dosahuje najvyšší priemerný nájazd Mercedes-Benz (takmer 500-tisíc km), nasledovaný Volvom a Škodou. Tento údaj je však potrebné čítať opatrne – nejde o dôkaz vyššej technickej odolnosti konkrétnej značky, keďže vzorka odráža len aktuálnu ponuku inzerátov, nie štatistiku skutočnej životnosti vozového parku.

Kombi je kráľom vysokých nájazdov

Z hľadiska karosérie jednoznačne prevažujú kombi vozidlá (31 % ponuky) – logicky, keďže ide o karosériu tradične spájanú s vyšším ročným nájazdom, firemným využitím aj rodinami s deťmi. Nasledujú sedan (19 %) a SUV (15 %), pričom zvyšok ponuky tvoria dodávky, MPV, hatchbacky a iné typy karosérií.

Manuálna prevodovka mierne prevažuje nad automatickou (57 % oproti 41 %), pričom zvyšné 2 % tvoria iné alebo neuvedené typy, čo opäť súvisí s vekom vozidiel – automatické prevodovky sa v nižších a stredných triedach masovo presadili až v poslednej dekáde.

Čo z toho vyplýva pre kupujúcich

Analýza potvrdzuje, že diesel spojený s osvedčenými modelmi ako Škoda Octavia, Volkswagen Passat či Mercedes Triedy E si dodnes drží povesť „nezničiteľného" auta schopného zvládnuť aj státisíce kilometrov.

Zároveň treba pripomenúť, že vysoký nájazd sám osebe nehovorí nič o technickom stave konkrétneho kusu – rozhodujúca je história servisu, kvalita údržby a doklady o priebehu najazdených kilometrov. Pri kúpe vozidla s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov preto odborníci odporúčajú dôkladnú kontrolu histórie vozidla a vykonanie komplexného preverenia vozidla nezávislým technikom.

K metodike analýzy

Analýza vychádza z ponuky portálu Autobazar.EU k 8. júlu 2026 – z filtra osobných vozidiel s nájazdom od 400 000 km (250 inzerátov). Zastúpenie značiek, paliva, karosérie a prevodovky vychádza z celej množiny 250 inzerátov, podrobnejšie štatistiky nájazdu podľa modelov zo vzorky 236 z nich. Zvyšné inzeráty boli z hodnotenia vylúčené, keďže išlo o evidentné chybne uvedené údaje alebo mali iné vážne dôvody na nezaradenie do výberu.

Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.

Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.

Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.

Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.

„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.

Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.

Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.

Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.

Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Aké chyby spravila organizácia RFA?
• V čom Oktagon nezvládol konkurenčný boj?
• Aký silný súper je Ondřej Novotný a mali fyzický konflikt?
• Čo vraví na obvinenia, že RFA rozdáva vstupenky na turnaje?
• Vníma RFA už ako slovenskú jednotku?
• Ako sa ekonomicky darí organizácii?
• Ako podpis Piráta zmenil a ešte zmení RFA?
• Neobáva sa, že po prvom zápase ukončí kariéru?
• Nakoľko reálny je jeho zápas s Machom Muradovom?
• Má Martin Kozák potenciál prepracovať sa z RFA k titulu UFC?
• Aké náročné bolo dostať MMA turnaj na Bratislavský hrad?
• Kam chce organizáciu posunúť za ďalšie štyri roky?

Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.

Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.

Nahrával Peter Hanák.

V podcaste s advokátom Romanom Kvasnicom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo je nové vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;

– po 3:00 – či sú rodiny obetí pripravené na akékoľvek rozhodnutie;

– od 5:00 – ako skúmali, či sa Peter Tóth vedome podieľal na vražde alebo nie;

– po 8:00 – čo presvedčilo Tótha, že Kočner je namočený vo vražde;

– od 14:00 – že Kočner písal, že Kuciak dostane;

– po 18:00 – ako polícia v tomto prípade odviedla výbornú prácu;

– od 19:00 – ako premiér Fico spochybňuje zákonné výsledky OČTK;

– po 21:00 – že Fico by si mal pozrieť paragraf trestného činu nadržovania;

– od 22:00 – že Threemu nikto nemanipuloval a sú na to dôkazy;

– po 27:00 – či príbeh o vyhrážkach od Gašpara kompromituje Andruskóa alebo nie;

– od 28:30 – či je Andruskó konzistentný;

– po 31:30 – že Slovensko treba reštartovať;

– od 34:00 – že musíme obnoviť spoluprácu s Europolom;

– po 35:00 – či treba do trestného zákona definovať spoluprácu s ruskou rozviedkou;

– od 37:00 – že opozícia musí povedať, ako má vyzerať trestná politika SR;

– po 40:00 – či potrebujeme novú ústavu a ako sa o nej dá diskutovať s voličmi Smeru;

– po 42:00 – na čom sa dá zhodnúť s voličmi Smeru.

Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.

Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.

Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.

Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.

V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.

V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.

V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.

Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Témy rozhovoru

• Nastúpil McGregor zranený?
• Bol to jeho definitívny koniec v MMA?
• Bude Vémola v návratovom zápase outsider?
• Aký dopad bude mať hromadná bitka na Oktagone 91?
• Má Buchinger šancu na titul proti Legierskému?
• Má Peňáz na špičku Oktagonu?
• Kedy, kde a proti komu sa vráti Paradeiser?
• Škondrič má ďalší zápas, neukrojil si priveľké sústo?

Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.

„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nedostatok polovodičov a pamätí sa už začína priamo premietať do cien pre koncových zákazníkov. Apple avizuje plošné zdražovanie o 20 % a ceny bežných operačných pamätí stúpli v priebehu pár mesiacov troj- až štvornásobne. Dôvodom pritom nie sú len chýbajúce výrobné kapacity, ale najmä neukojiteľný hlad obrovských AI dátových centier po pamäťových moduloch a energii.

Ako hlboko táto kríza siaha, kedy môžeme očakávať zlepšenie a prečo môžu za prázdne sklady práve gigantické dátové centrá? O tom sa v prvom diele špeciálnej čipovej série podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. V podcaste zaznie aj komentár experta na polovodiče, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity.

Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo ceny operačných pamätí stúpli až štvornásobne.
• Ako AI dátové centrá „kanibalizujú“ trh pre bežných spotrebiteľov.
• V čom spočíva absolútna dominancia taiwanského giganta vo výrobe najmodernejších technológií a prečo ide opäť plošne dvíhať ceny.
• Prečo sa čoraz viac hovorí o tom, že si výkon budeme v budúcnosti už len prenajímať ako filmy na Netflixe.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Krátko pred štartom nadstavbovej časti predošlého ročníka Niké ligy patrili medzi tie tímy, s ktorými nebolo rozumné sa len tak zahrávať. Železiari z Podbrezovej boli totiž v takej forme, ktorá vzbudzovala nielen rešpekt, ale možnože aj hrôzu. Futbalisti Spartaka Trnava vedia o tom svoje.

Ako však prišla na rad nadstavbová časť sezóny, akoby uťalo a mužstvo z Pohronia bolo na dlhší čas zaseknuté. Zo zaujímavých vyhliadok a ambícií ostali nakoniec len vrásky na čele a zamyslenie sa, čo sa to vlastne stalo.

Je FK Železiarne Podbrezová pripravený na novú sezónu? Čo všetko si môže vziať z tej predošlej? S kým môže tréner Štefan Markulík rátať do 34. ročníka najvyššej slovenskej futbalovej ligy a prečo prišlo k zmene loga klubu?

V 92. epizóde podcatu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s generálnym manažérom Podbrezovej Miroslavom Poliačekom, ktorý sa takisto vyjadril aj k plánovanému presunu klubu do inej destinácie.

Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi.

Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností.

Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike?

Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• aké úspechy dosiahla
• aké to bolo začať až v 23 rokoch
• aké bolo prejsť z muzikantského do športového života
• aké mala najvážnejšie zranenie, ktoré ju vyradilo na deväť mesiacov
• že 29-krát darovala krv
• čo ju do toho motivovalo a prečo by ste mali začať aj vy

Zabudnite na mýty o predražených službách. Rozdiel medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom nie je len v cene, ale najmä v diagnostike, špeciálnom náradí a v tom, či po oprave nestratí vaše auto na hodnote. A ak ste si mysleli, že pri elektromobile stačí len dolievať vodu do ostrekovačov, čaká vás prekvapenie.

Mnoho vodičov vníma autorizovaný servis ako drahšiu alternatívu, ktorú navštevujú len z donútenia, kým im platí záruka na nové vozidlo. Akonáhle táto doba uplynie, ich kroky často smerujú k univerzálnym garážovým mechanikom v snahe ušetriť stovky eur. Podľa Milana Klacíka, riaditeľa popredajných služieb spoločnosti Hedin Automotive Slovakia, to však môže byť z dlhodobého hľadiska chyba.

Prečo je obyčajné ložisko nočnou morou univerzálnych mechanikov?

Aj keď v neautorizovaných servisoch pracuje množstvo šikovných ľudí, problémom býva chýbajúce špecifické vybavenie. Klacik ako príklad uvádza bežnú výmenu ložiska v kolese. Kým garážový mechanik ho často vylisuje a nalisuje "kusom železa", čím môže zatlačiť na nesprávny krúžok a poškodiť klietku ložiska, autorizovaný servis má na tento úkon špeciálny prípravok vyrobený s desatinovou presnosťou. „Vy to ložisko tam nalisujete... Zase auto vám bude fungovať ďalších x tisíc kilometrov, ale životnosť toho ložiska sa extrémne zníži,“ upozorňuje Klacík.

Veľké autorizované siete disponujú technológiami za státisíce eur, ktoré bežná dielňa jednoducho nezaplatí. Ide napríklad o špeciálne plničky, ktoré dokážu vyvinúť vysoký tlak potrebný na odvzdušnenie bŕzd elektromobilov, obrovské lakovacie boxy, zdviháky s nosnosťou 700 kg pre ťažké batérie, či špeciálne bodové zváračky zaručujúce bezpečnú tuhosť karosérie aj po vážnej nehode.

Elektromobily rozhodne nie sú bezúdržbové

V spoločnosti sa udomácnil mýtus, že elektromobil má len batériu a elektromotor, a preto servis už vôbec nepotrebuje. Odborník to však rázne vyvracia. Elektromobily sú ťažšie, čo znamená vyššie riziko rozladenia podvozku a nutnosť pravidelnej kontroly geometrie, inak hrozí nadmerné opotrebenie pneumatík. Taktiež disponujú takzvaným reduktorom (planétovou prevodovkou), v ktorom je nevyhnutné pravidelne meniť olej. Počas prehliadky technici dokonca prísne kontrolujú správny uťahovací moment na svorkovniciach vysokonapäťových káblov, aby sa predišlo skratom či dokonca požiaru.

Dôvera, ktorá zvyšuje hodnotu auta

Autorizovaný servis prináša aj niečo, čo bežne nevidíte – istotu a transparentnosť. Každé auto prechádza prísnymi kontrolnými listami (často aj 50 až 60 položiek) a procesy podliehajú "pravidlu štyroch očí", kde prácu mechanika preveruje ešte majster alebo servisný poradca. Táto dôkladne zdokumentovaná servisná história priamo zvyšuje hodnotu vozidla a jeho atraktivitu pri následnom predaji.

Ak navyše plánujete kúpiť jazdené auto, autorizované servisy ponúkajú takzvané bazárové prehliadky. Za zhruba hodinu mechanici preveria 42 bodov, napoja auto na originálnu diagnostiku, skontrolujú stav batérie a urobia prejazdovú geometriu. Zákazník tak nekupuje povestnú "mačku vo vreci".

Boja sa staršie autá autorizáku?

Automobilky veľmi dobre vedia, že pri starších autách majitelia citlivejšie zvažujú náklady. Preto napríklad Mercedes-Benz ponúka program Service Select pre vozidlá staršie ako šesť rokov. Zákazník tak získa atraktívnejšiu cenu za prácu a môže využiť tzv. StarParts – originálne diely s mierne kratšou životnosťou, no za výrazne výhodnejšiu cenu.

A ak ste doteraz navštevovali iný servis a chcete sa vrátiť k oficiálnej značke? Nemusíte sa báť odsudzovania. „Určite nie... Ak niekto prejaví dôveru a zastaví sa u nás, na to máme servisných poradcov, aby mu buď poradili, alebo poskytli služby, o ktoré bude mať záujem,“ uzatvára Milan Klacík s tým, že dvere autorizovaného servisu sú otvorené pre každého.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako vyzerala príprava na McGregora popri práci?
• V ktorom momente dostal z neho strach?
• Mohol McGregora poraziť s lepším prístupom?
• Čo mu povedal po zápase v šatni?
• Ako na neho zapôsobil po ľudskej stránke?
• Koľko zarobil za zápas s McGregorom?
• Čo očakáva od jeho návratu po 5 rokoch?
• Bude Buchingerov najbližší zápas o titul Oktagonu?
• Ukončí v prípade zisku titulu kariéru?

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.

Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?

“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí Žitňanská

Témy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.

Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.

„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“

Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.

Brankár, ktorý strieľa góly a robí anjelov na ľade

V rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.

Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.

„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!’ Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“

Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.

Kľudná sila s inštinktom zabijaka

Draftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.

Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.

Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.

„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“

Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu.

Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou:

Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.

Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.

Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V poslednom ročníku skončili celkovo na 4. mieste Niké ligy, ale sezónu 2025/26 môžu považovať za úspešnú, keďže dokázali priamo na štadióne pod Dubňom vybojovať svoj historicky druhý triumf v Slovenskom pohári. „Šošoni“ však rozhodne vidia priestor na zlepšenie, a preto si od nasledujúcej sezóny sľubujú možno ešte viac.

V 91. epizóde tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to v rozhovore s redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom priznal generálny riaditeľ MŠK Žilina Jaroslav Bačík, ktorý sa, okrem iného, vyjadril aj k cieľom na novú sezónu, ako aj k pálčivej fanúšikovskej otázke či ďalším zaujímavostiam.

Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.

Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?

No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?

Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Domnienky sú prirodzenou súčasťou nášho myslenia. Každý deň si vysvetľujeme správanie druhých, hľadáme súvislosti a dopĺňame informácie, ktoré nám chýbajú.

Lenže medzi tým, čo sa skutočne stalo, a tým, čo sme si vytvorili vo svojej hlave, býva neraz veľký rozdiel. A práve v tomto priestore vzniká veľká časť nedorozumení, konfliktov, zbytočných obáv aj napätia vo vzťahoch.

O tom, prečo si vytvárame domnienky, ako funguje náš mozog a prečo je pre nás neistota taká nepríjemná, sme sa rozprávali s exekutívnou koučkou, promovanou psychologičkou a konzultantkou Branislavou Očvárovou.

Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.

Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?

Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý rok na slovenské cesty prichádza 60-tisíc nových vodičov, ktorí nemajú skúsenosti, im nové asistenčné funkcie v moderných autách rozhodne pomáhajú, hovorí Pecze v rozhovore, ktorý sme zrealizovali koncom júna.

Túto epizódu podcastu som rozdelil na tri tematické časti, ktoré považujem za veľmi aktuálne: práve prebiehajúca letná sezóna Slovakia Ringu, bezpečnosť v cestnej premávke a manažérsky vhľad do prevádzky motoristického okruhu na Slovensku. Zaujímala ma finančná aj personálna stránka manažmentu tohto veľkolepého multifunkčného areálu, ďalej či dostáva podporu od štátu, keďže prevádzka podobných okruhov je aj v záujme verejnosti.

Okruh sa napríklad v záujme popularizácie rozhodol sprístupniť trať pre peších a kolobežkárov, môžu si prejsť celý šesťkilometrový okruh zadarmo. Aký má tento program v čase vyťaženej letnej sezóny zmysel?

A ako s týmto všetkým súvisí edukácia verejnosti o bezpečnosti? Vôbec sa to nevylučuje, tvrdí Pecze. Svojím spôsobom v Orechovej Potôni ukazujú štátu, ako má vyzerať správne koncipovaná autoškola. Je to model prebratý z Rakúska, spomína Pecze, pričom práve v zahraničí vidí pozitívny vzor pre efektívnejšiu prípravu mladých vodičov na krízové situácie na cestách.

Bezpečnosť na cestách je priestor, v ktorom majú Slovakia Ring ako značka a Pecze ako osoba vybudovanú silnú autoritu pre početné vyjadrenia predstaviteľov okruhu v médiách, ale aj pre prevádzku školy bezpečnej jazdy. Od júna sa do metodiky tréningov zvládania krízových situácií pridal aj workshop správnej manipulácie s detskými sedačkami - Slovakia Ring vytvoril partnerstvo s výrobcom Cybex.

V rozhovore mi Peter Pecze povedal aj o tom, čo je problémom mladých vodičov a prečo sa vlastne o nich hovorí ako o probléme. Táto epizóda je dlhšia ako obyčajne, pretože som sa rozhodol nevystrihnúť žiadnu z preberaných častí, všetky som považoval za dôležité. Zvlášť odporúčam vypočuť si časť o bezpečnosti, ktorej sme venovali najviac pozornosti - tento okruh začína od 27. minúty.

Erik Stríž

Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.

V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila’,” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.

Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.

Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.

O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.

V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.

Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.

Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.

Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.

Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.

„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.

Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.

„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.

Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.

Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?

Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.

Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.

Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.

Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pripravil Jaroslav Barborák.

V podcaste s Jozefom Pechom sa dozviete:

– od 1. minúty – kedy sa ochladí až o 15 stupňov;

– po 1:20 – že nás čaká ďalšia vlna horúčav, ktorá možno prekoná aj čerstvé rekordy;

– od 4:00 – že teplo k nám prišlo z Afriky a čím to je, že sa vzduch nestihol cestou ochladiť;

– po 6:00 – kedy bude u nás 45 stupňov;

– od 6:30 – že na dovolenky budeme chodiť namiesto Talianska k poľskému moru;

– po 10:00 – prečo nás nečaká nová doba ľadová a či sa niekde naozaj ochladí;

– od 11:00 – že teplo urýchľuje umieranie;

– po 13:00 – ako sa v teple znižuje výkonnosť a prečo je viac nehôd;

– od 14:00 – či sú ľudia v teple naozaj agresívnejší;

– po 16:00 – prečo sa cez víkend toľko ľudí utopilo;

– od 17:00 – aký alkohol vás v teple zabije;

– po 18:00 – aké nebezpečné búrky nás čakajú;

– od 20:00 – že ani po búrke by ste nemali vychádzať z domu;

– po 23:00 – či sa búrka dá presne predpovedať;

– od 25:00 – prečo AI predpovedá počasie nepresne;

– po 27:00 – prečo je predpoveď počasia v Apple zariadeniach nepresnejšia ako v Androidoch.

V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na manipulovanú fotografiu maďarského premiéra Pétra Magyara. Na sociálnych sieťach sa šírila fotografia, na ktorej mal Magyar z balkóna pri svojej kancelárii ukazovať ľuďom prostredník. Podľa Frankovskej však išlo o upravený obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.

Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú aj grafy ukazujúce pokles pôrodnosti po roku 2021, ku ktorým sa pridávajú rôzne dezinformačné vysvetlenia. Časť príspevkov tento vývoj spája s očkovaním proti covidu-19.

„Oni to jednoznačne spájajú s očkovaním, ani nie tak s covidom ako takým – nemajú pritom žiaden relevantný dôkaz,“ vysvetlila Frankovská.

V druhej časti podcastu Jana Tuhá z Únie materských centier upozornila, že na Slovensku sa podľa údajov Štatistického úradu skutočne rodí menej detí. Tento vývoj však nemožno vysvetľovať jedným jednoduchým dôvodom. Súvisí aj s tým, že deti dnes rodí menšia skupina žien.

„Nedá sa povedať, že by bol jeden faktor, ktorý spôsobuje pokles pôrodnosti. Pôrodnosť klesá celosvetovo, nie je to nejaká špecialita Slovenska alebo Európy. Ani demografi nevedia určiť presný dôvod, prečo sa to deje,“ uviedla Tuhá.

Podľa nej je dôležité hovoriť nielen o počte narodených detí, ale aj o podmienkach, v ktorých sa ľudia rozhodujú, či a kedy budú mať rodinu. Slovensko sa síce často označuje za prorodinnú krajinu, no v praxi podľa Tuhej mnohým rodičom chýba dostupná a kvalitná podpora.

Týka sa to napríklad dostupnosti jaslí a škôlok, možností zosúladiť prácu a rodinný život či podpory rodičov po narodení dieťaťa. Rodičia podľa nej často narážajú na systémové prekážky, ktoré im komplikujú každodenný život.

Tuhá zdôraznila, že debata o pôrodnosti by sa nemala zúžiť len na finančné dávky. Tie môžu rodinám pomôcť, no samy osebe nestačia. Dôležité je aj to, či majú rodičia stabilné bývanie, dostupné služby, podporu komunity a istotu, že po narodení dieťaťa nezostanú na všetko sami.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.

Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.

Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.

Marek Trávníček.

Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.

Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Žijeme v ére algoritmov a umelej inteligencie, kde sa zdá, že úspech definujú výhradne tvrdé dáta a neúprosná efektivita. Skutočná hodnota biznisu sa však často skrýva práve tam, kde sa končia hranice excelu – v dôvere, integrite a v odvahe zostať človekom.

Svet financií možno na emócie neverí, no DARINA KMEŤOVÁ, finančná riaditeľka VÚB banky, tento mýtus búra priamo z prvej línie.

V rozhovore sa dozviete:

- Či sa dá sa v korporátnom svete udržať autentický a ľudský prístup, alebo je to niečo, čo si občas treba „vybojovať“;

- v ktorých oblastiach biznisu a bankovníctva je ľudskosť najdôležitejšia;

- či je v dobe digitálnej efektivity osobný kontakt a „káva s kolegom“ skutočne luxusom.

Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.

Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.

„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.

Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.

Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.

„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.

Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”

Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.

Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.

Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?

To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Je popredným slovenským futbalovým rozhodcom, ktorý sa môže popýšiť bohatými skúsenosťami nielen z domácej scény, ale aj tej spoza hraníc. Na Slovensku viedol trikrát finále Slovenského pohára (dnes Slovnaft Cupu, pozn. red.) a v sezóne 2020/21 sa tešil z ocenenia pre najlepšieho futbalového rozhodcu na Slovensku.

Peter Kráľovič, ktorý má v slovenskej lige odpískaných už 237 zápasov, prijal pozvanie do podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk a v 90. epizóde sa s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom pozhováral nielen o diskutabilných situáciách, ale aj o nových pravidlách, systéme VAR, ako aj o kontroverzných verdiktoch z prebiehajúcich MS vo futbale 2026 v Kanade, USA a Mexiku.

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Zároveň sa čoraz hlasnejšie hovorí o dopadoch autonómnych modelov na trh práce. Ak firmy v honbe za efektivitou masívne nahradia mladých a začínajúcich zamestnancov umelou inteligenciou, kto si bude kupovať ich produkty a z čoho štát zaplatí dôchodky?

O ústupkoch v európskej legislatíve, nebezpečných i úsmevných experimentoch s autonómnymi AI agentmi a nečakanom úspechu slovenského školstva sa v novom diele podcastu PočúvAI rozpráva Maroš Žofčin s Luciou Kobzovou. Lucia je bývalá redaktorka a pôvodná moderátorka podcastu PočúvAI. Zároveň nedávno získala ocenenie ASAI AI Osobnosť roka 2026 v kategórii AI líderka roka.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo Európska únia zrazu uvoľňuje prísne technologické pravidlá.
• Prečo nie je problémom samotná európska legislatíva, ale spôsob, akým si ju členské štáty na lokálnej úrovni ešte viac sťažujú.
• Ak AI agenti vo firmách nahradia ľudských zamestnancov, z čoho bude štát vyberať dane a ako to ohrozí kúpnu silu obyvateľstva.
• Ako si vlastného AI agenta môže sprevádzkovať aj úplný laik za 7 eur mesačne s pomocou „hlúpych“ otázok na ChatGPT.
• Prečo by ste autonómnej umelej inteligencii nikdy nemali plne dôverovať.
• Prečo je lepšie mať viacero úzko špecializovaných agentov a aké bezpečnostné limity im musíte nastaviť.
• Že je Slovensko v zavádzaní umelej inteligencie do škôl vnímané ako jeden zo svetových lídrov.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.

Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.

„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.

„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.

„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.

A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.

Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.

Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Katarína pochádza zo Slovenska, dnes pracuje ako primárka v mobilnom hospici. Majetok ich rodinnej nadácie pochádza z Ondřejovho podnikania v antivírusovej spoločnosti. Cieľom Vlčkovcov je dostať starostlivosť o nevyliečiteľne choré deti na svetovú úroveň. Nadáciu nastavili ako perpetuum mobile. „Máme obnos peňazí, na ktoré sa nesiaha, no investujú sa. Vďaka výnosom môžeme podporovať všetky naše programy a iniciatívy,“ hovorí Ondřej. Okrem výstavby paliatívneho centra financujú existujúce hospice, zahraničné stáže medikov či vzdelávanie odborníkov.

V podcaste sa dozviete:

• aké najkurióznejšie prianie plnili Vlčkovci v Zlatej rybke,
• prečo si pre svoje plány vybrali chátrajúcu šľachtickú usadlosť,
• ako hovoria o pomáhaní so svojimi tromi synmi,
• prečo si v nadácii nastavili poistku,
• a čo si Katarína myslí o filantropii u nás.

Kto sú manželia Vlčkovci?

Katarína vyštudovala medicínu na Univerzite Karlovej v Prahe. Je primárkou v mobilnom hospici Cesta domů. Ondrěj je bývalý šéf antivírusovej spoločnosti Avast, v súčasnosti sa venuje svojmu startupu Aisle.

Manželský pár začal plniť želania chorým deťom cez organizáciu Zlatá rybka v roku 2015. Od roku 2021 prevádzkuje Nadaci rodiny Vlčkových, do ktorej vložil aktíva v hodnote 1,5 miliardy českých korún, čo v tom čase predstavovalo 40 % ich majetku. V tom istom roku Vlčkovci obsadili prvú priečku vo filantropickom rebríčku českého Forbesu.

Bod k dobru

V podcaste Bod k dobru už štvrtým rokom predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.

Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Tehotenstvo býva často označované za najkrajšie obdobie v živote ženy. Okrem obrovskej radosti so sebou prináša aj situácie, keď sa vo svojom tele nemusíme cítiť úplne komfortne. Môžu sa objaviť celodenné nevoľnosti, bolesti chrbta, pálenie záhy, zvýšená únava a ďalšie nepríjemné symptómy.

V najnovšej časti Pre mamy s Babsy sa dnes preto budeme rozprávať o tom, ako sa o seba počas tehotenstva starať komplexne a ako si užiť toto obdobie v zdraví, vďaka strave a bezpečnému pohybu.

Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala gynekologičku MUDr. Petru Strakovú a trénerku a influencerku v oblasti zdravej výživy a pohybu Naďu Mezeiovú a v diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete:

• o hlavných fyzických zmenách v tehotenstve v jednotlivých trimestroch;
• s čím pacientky najčastejšie prichádzajú do ambulancie a v ktorých prípadoch s návštevou lekára naozaj nečakať;
• kde je hranica medzi bežným diskomfortom a kedy už ide o vážnejší problém;
• aké sú najčastejšie mýty o pohybe a cvičení v tehotenstve z pohľadu odborníčky;
• do akej miery je fyzický pohyb prevenciou proti najčastejším problémom, a ktorý typ cvičenia je pre konkrétnu ženu najvhodnejší;
• aké zastarané názory na tehotenstvo pretrvávajú z pohľadu lekárky;
• prečo sú u žien v tehotenstve, napriek šťastnému obdobiu, bežné úzkosti a depresie, a aké sú ich príznaky či možnosti pomoci;
• akú dôležitú úlohu zohráva výživa nielen pri zdraví vyvíjajúceho sa bábätka, ale aj pri fyzickej pohode budúcej mamičky;
• ktorým potravinám sa v tomto období radšej vyhnúť a čo si, naopak, dopriať;
• aký prírastok na váhe je v jednotlivých trimestroch v norme a kedy je to už príliš;
• tipy na režimové opatrenia, vďaka ktorým sa budete cítiť dobre a prejdete tehotenstvom zdravo pre seba aj dieťatko;
• kedy je už potrebné vyhľadať lekára a pomôcť si užívaním odporúčaných liekov;
• rady pre ženy, ktoré dieťa ešte len plánujú a chcú otehotnieť;
• ako dlho maximálne čakať, ak sa žene nedarí otehotnieť;
• a v závere si povieme aj to, prečo sa neporovnávať s inými ženami a prečo by to nemalo robiť ani naše okolie.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Vedel ihneď, že si v zápase zlomil nohu?
• Uvedomoval si, že ak súper vstane, automaticky vyhrá?
• Aký bol rozsah zranenia a bál sa o kariéru?
• V akej je forme pred očakávaným návratom?
• Čo očakáva od zápasu s Tofiqom Musajevom?
• Bol v hre zápas so známym trashtalkerom Bobbym Greenom?
• Čo očakáva od krajana Vlasta Čepa v UFC?
• Čo vraví na návrat Conora McGregora?
• Prekvapil ho Budayov koniec v UFC i nevydarený návrat do Oktagonu?