Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť.

V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie - spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy - fotografka Veronika Štabrila.

V ich spoločnej diskusii sa dozviete:

- kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku

- prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať

- spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali

- kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili

- či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje

- s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú

- ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti

- do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus

- aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou

- v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou

- a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk

Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?

O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.

Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.

Dozviete sa:

- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky

- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria

- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch

- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť

- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe

- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.

Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.

O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa:

1. čo je perimenopauza a čo menopauza
2. kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá
3. prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou
4. čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky
5. ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje
6. ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela
7. čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle
8. ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie
9. ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes
10. aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.

V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo Spotify.

Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?

Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa:

1. že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva
2. prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes
3. ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu
4. kedy a prečo muži odchádzajú
5. čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke
6. ako funguje jej otvorené manželstvo
7. či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom
8. kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať
9. či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.

Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochorenia

Na Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.

Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať.

Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.

Dozviete sa:

- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;

- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;

- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;

- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;

- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;

- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Dnešné deti sa učia pracovať s mobilmi už od naozaj útleho veku. A kým sú mobilné zariadenia nesporne výbornými pomocníkmi so skvelými benefitmi, čoraz viac si uvedomujeme, že majú aj odvrátenú stránku. Súvisí s ňou téma duševného zdravia, kyberšikany alebo závislostí. Ako si s deťmi nastaviť hranice používania smartfónov? A prečo môže byť nebezpečné, ak sa dieťa dostane k mobilu priveľmi skoro?

Všetky tieto témy zaznejú v dnešnej relácii Pre mamy s Babsy, kde o nich rozpráva Andrea Ungvölgyi CSR Leader, Orange Slovensko, a.s.

Zároveň hovorí, že pri rozhodnutí dať dieťaťu prvý mobil zohráva dôležitú úlohu nielen jeho vek, ale aj vyzretosť. Ďalšie užitočné informácie a rady odborníkov, ako chrániť deti na internete nájdete na špecializovanej webstránke www.beznastrah.online.

V neposlednom rade je tu aj téma recyklácie starých, nepotrebných mobilov. Veľmi často totiž končia v zásuvkách našich domácností. "Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že ak tieto zariadenia doma skladujú a nepoužívajú, môžu byť rizikom, a ak sa dostanú do bežného odpadu, uvoľňujú sa z nich toxické látky, ktoré môžu kontaminovať pôdu,“ hovorí Andrea Ungvölgyi a pozýva zapojiť sa do správneho zberu starých mobilov a ich následnej ekologickej recyklácii.

V relácii sa dozviete:

• Ako si Andrea Ungvölgyi spomína na svoj prvý mobil?
• Ako vychováva svojho syna, aby neprepadával ošiaľu videohier?
• Ako sa zmenil trh s mobilnými telefónmi? Kde dnes končia staré, nepotrebné mobily?
• Prečo v spoločnosti Orange Slovensko zbierajú staré mobily a posúvajú na recykláciu?
• Prečo nie je bezpečné tieto zariadenia držať doma v zásuvke?
• Prečo nevyhadzovať do smetných košov ale radšej priniesť do predajne?
• Čo je to repasovaný mobilný telefón?
• Aká je najlepšia motivácia na zber mobilov pre deti? Povieme viac o tzv. recyklohrách na školách?
• Ako Andrea hodnotí štatistiky a to, že deti trávia na smartfónoch a mobilných zariadeniach aj štyri hodiny denne?
• Aké sú najväčšie riziká v online priestore? Viac o online predátoroch aj o nebezpečných závislostiach
• Viac o filme Neboj sa, ktorý sa týka kyberšikany a samotnej tejto témy
• S čím sa boria deti, ktoré jej čelia? Čo si ako rodičia máme všímať v súvislosti s touto témou?
• Čo robiť, keď už dieťa má niečo do činenia s kybešikanou? Konkrétne tipy pre rodičov.
• Kedy je správny čas na kúpu prvého mobilného telefónu?
• Ako je to s obrazovkami a malými deťmi, ktoré ešte nemali tri roky?
• Akú úlohu v tomto celom hrá dopamín?
• Prečo je lepšie ako prvý mobil zvoliť zariadenie bez prístupu na internet?
• O situáciách, v ktorých by mal byť mobil tabu? Aké pravidlá používania by mali byť?
• Podľa čoho poznáme, že naše dieťa je závislé na mobile?
• Ako si Andrea sama nastavila pravidlá u seba doma?
• Ako sa pozerá na budúcnosť, hlavne čo sa týka umelej inteligencie?

Je to téma, ktorú pozná každý, no pre každého človeka to znamená niečo iné - ako zvládnuť prácu, rodinu aj čas len pre seba? Často máme pocit, že deň má na to priveľmi málo hodín. Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, o férových podmienkach v práci a o tom, aké zručnosti nám môžu otvárať dvere k lepším pracovným príležitostiam. Čo v tomto smere robí Európska únia a ako sa tieto zmeny dotýkajú ľudí na Slovensku?

Aj o tom sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy. Naša moderátorka Babsy Jagušák si pozvala tie najpovolanejšie hosťky, ktorými sú Katarína Touquet Jaremová, hovorkyňa za Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR.

Dozviete sa:

• či je u nás zhoda medzi zamestnankyňami, zamestnancami a zamestnávateľmi ohľadom work-life-balance
• prečo je zosúladenie rodinného a pracovného života pascou najmä pre ženy, a do akej miery až je štatisticky dokázané, že ťarcha starostlivosti o rodinu a domácnosť je najmä na matkách
• ako je na tom Slovensko s nočnou prácou a prácou v neštadandardných hodinách bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu
• že každý má mať spravodlivo rozdelený deň tak, aby sa mohol venovať sám sebe, duševnému rozvoju, regenerácii - a nielen práci
• aký výzvam v tomto smere čelia najmä ženy u nás najčastejšie
• ako nám dokáže sťažiť zosúladenie práce, rodiny a súkromia napríklad aj nedostatok infraštruktúry, alebo nedostatok infraštruktúry predškolskej starostlivosti, alebo napríklad aj nedostatok spojov v rámci verejnej dopravy
• do akej miery je prospešná, alebo neprospešná naša trojročná materská a následne rodičovská dovolenka z pohľadu pracovného trhu a spoločnosti - aj na európskej úrovni
• na čo všetko majú matky právo pri svojom nástupe do práce po materskej a rodičovskej dovolenke
• na akom sme mieste v rámci EÚ v súvislosti s tým, že ženy u nás majú za rovnakú prácu stále nižší plat ako muži napriek tomu, že legislatívne máme podmienku rovnej mzdy podchytenú aj v Ústave SR aj v zákonoch
• aké majú u nás (nielen) ženy možnosti aktívne sa podieľať a navrhovať lepšie podmienky pre zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života – viac o tom, aké iniciatívy v tejto oblasti prináša Európska únia, nájdete na social-rights.campaign.europa.eu
• dozviete sa aj o tom, že sa pripravuje smernica EÚ o rovnom odmeňovaní žien i mužov a čo prinesie, ale aj mnohé ďalšie zaujímavé informácie a podnety

Work-life balance, alebo - ako sa vyhnúť úzkostiam a vyhoreniu?

Dnešná doba kladie na ženy veľké nároky. Očakáva sa od nás, aby sme boli dobré matky a partnerky, aby sme tvorili hodnoty nielen pre rodinu, ale aj pre celú spoločnosť, aby sme boli kvalitná pracovná sila, a v neposlednom rade, aby sme pritom všetkom stíhali cvičiť, dobre vyzerať a venovať sa aj sebe. Je pravdou, že veľakrát sme najväčšími kritikmi našich nedostatkov práve my samotné.

O tom, ako si nájsť v živote work-life balance a robiť veci tak, aby sme nevyhoreli, sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy rozprávame s trojnásobnou mamou, odborníčkou na time-management a spoluzakladateľkou platformy Pracujúce mamy Patríciou Hirschnerovou a psychologičkou a autorkou projektu Moderná psychológia Denisou Moravčík Debreckou.

Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy.

Detský ekzém vyvoláva u mnohých rodičov obavy a bezmocnosť. Neustále svrbenie, suchá a podráždená pokožka a noci plné plaču, dávajú zabrať nielen deťom, ale aj rodičom, ktorí sa im snažia pomôcť. Atopická dermatitída je dnes vnímaná ako civilizačné ochorenie, pretože postihuje až jedno z piatich detí.

O tom, prečo ekzém vzniká a ako ho efektívne liečiť, sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy rozprávame s dermatovenerologičkou MUDr. Michaelou Blaško a vedkyňou a odborníčkou v oblasti biotechnológií Dr. Barbarou Paldus, dozviete sa:

- prečo a ako presne vzniká atopická dermatitída

- pohľad nielen lekárky, ale aj mamy, ktorá si so svojím synom prešla mnohými skúsenosťami

- ako atopický ekzém ovplyvňuje celkové zdravie, fyzické, duševné, a aké má dopady na celú rodinu

- v neposlednom rade si povieme, aké možnosti majú atopici na liečbu, prevenciu a plnohodný život

Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:

- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie

- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou

- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu

- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať

- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.

Koncom mája sa na Slovensku odovzdávali dôležité a mimoriadne ocenenia pre tých, ktorí sa venujú našim deťom v čase, kedy my s nimi nie sme. My, rodičia už od ich útleho detstva dbáme na výchovu a študujeme si všetko - čo urobiť správne a čo určite nerobiť, no často zabúdame na to, že ako pomaly, ale isto rastú, ovplyvní ich život aj niekto ďalší, už mimo nás. A tým niekým sú najčastejšie práve učitelia a učiteľky, s ktorými sa stretnú po nástupe do školy. A práve preto je tak dôležité uvedomiť si, že s učiteľmi by sme mali vždy, ako sa hovorí "držať za jeden povraz" a navzájom sa pre dobro a budúcnosť našich detí, v ich výchove nielen dopĺňať, ale aj inšpirovať.

Počas slávnostného galavečera odovzdávania cien Učiteľská ospobnosť roka 2023 sme videli a počuli množstvo úžasných učiteľov z celého Slovenska, a to nielen v príbehoch z tohto ročníka, ale aj tých minulých a všetkých ostatných učiteľov, ktorí ich prišli podporiť.

Jednou z ocenených bola aj inšpiratívna pani učiteľka z Liptovského Mikuláša, pani Evka Radičová, ktorá si odniesla Cenu Zastúpenia Európskej komisie a k nej aj dôležitú Cenu verejnosti, o ktorej ste svojimi hlasmi na našom magazíne rozhodli práve vy, že si ju zaslúži.

Evka učí deti na prvom stupni základnej školy Márie Rázusovej-Martákovej, začína teda vždy s tými najmenšími - už s prváčikmi a sama najvýstižnejšie hovorí o tom, čo je pre ne tak dôležité: „Prvý stupeň základnej školy je ako základová doska, keď staviame dom. Vytvorenie bezpečného priestoru pre deti je úplne to najdôležitejšie. Každé jedno sa potrebuje v prvom ročníku cítiť dobre, je dôležité, aby vedelo, že je prijaté, rešpektované. Na toto slúžia naše každodenné ranné kruhy. Učíme sa aktívne počúvať, chápať sa, neposudzovať, neskákať si do reči. Toto je perfektný základ, aby sa potom mohli ďalej vzdelávať.“

No a dnes je práve pani Evka naším hosťom. Tešíme sa, že si našla čas a my sme ju mohli pre vás vyspovedať v najnovšej časti podcastu Do hĺbky. Počúvajte s nami dnešný, naozaj inšpiratívny rozhovor o tom, čo je pre deti v škole dôležité a čo je dôležité aj pre nás rodičov, tiež o tom, čo možno často prehliadame a aké chyby nechtiac robíme, no a v neposlednom rade si vypočujete naozaj užitočné a inšpiratívne tipy o tom, ako vieme deti viesť ich vzdelávaním s láskou a rešpektom. S učiteľkou Evou Radičovou sa rozprávala Martina Smatanová.

Nikdy predtým nenapredoval vývoj digitálnych technológií takým raketovým tempom, ako v posledných rokoch. A kým my, rodičia sa postupne snažíme zachytiť každú jednu novinku a nejako ju pochopiť, naše deti ju už v tej chvíli ovládajú a vedia o ďalšej, ktorá sa k nám dostane možno až o mesiac. Deti narodené po roku 2010 jednoducho s technológiami vyrastajú a sú s nimi prepojené už od útleho veku, preto nemá zmysel proti tomu bojovať a kategoricky im ich zakazovať. Veď podľa známeho socióloga Marka McCrindla, ktorý na základe svojich výskumov pomenoval a popísal generáciu Alfa, budú práve dnešné deti jedného dňa úplne najlepšie vybavené, čo sa týka informácií, technológií, ale aj bohatstva, pretože už teraz menia pravidlá svetového trhu. Digitálne budú nielen pracovať a zarábať si na živobytie, ale budú sa takto aj vzdelávať, nakupovať (čakajú ich napríklad aj obchody bez predavačov, prvé vidíme už teraz a aj autá bez šoférov). AI, teda umelá inteligencia bude úplne prirodzenou súčasťou ich životov.

Komunikácia, ale aj znalosť a kontrola. To je pre dnešných rodičov kľúčové

Netreba to však vôbec vidieť negatívne, pretože vďaka tomu by mala dostať oveľa viac priestoru ich sloboda, prím vo všetkom bude mať kreativita a zároveň by im malo zostať viac času na to, aby napríklad cestovali či sa starali o svoje duševné zdravie lepšie, ako na to máme priestor dnes my. To však neznamená, že nemáme robiť vôbec nič. Našou úlohou ako rodičov je zabezpečiť to, aby sa s technológiami a virtuálnym svetom zoznamovali bezpečne a adekvátne podľa veku. Odborne sme sa tejto téme venovali v podcaste Do hĺbky s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, no dnes si o tom povieme viac zo života a praxe s dvojnásobným oteckom Matejom Stuškom, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a zároveň pracuje v spoločnosti O2.

Digitálnym svetom tak žije ako pracovne, tak aj súkromne a každý deň vidí to pozitívne, ale aj negatívne, čo dnešná technologická doba prináša. Ako ho to ovplyvňuje vo výchove? Aj o tom sme sa rozprávali v dnešnej časti podcastu, dozviete sa:

- na čo dávať pozor a ako deti viesť už od ich útleho veku

- prečo je dôležité nielen nastaviť si rôzne kontrolné opatrenia, ale sa o všetkom aj rozprávať (a to nielen s deťmi)

- rady z praxe, aké nástroje či aplikácie môžeme využívať, a že to vôbec nie je také zložité, ako sa toho možno na prvý pohľad bojíme

- čo všetko zvážiť, keď už má vaše dieťa mobil a nástrahy i následky, s ktorými sa slovenskí rodičia pasujú a potom často hľadajú pomoc aj u mobilných operátorov

- v neposlednom rade preberieme aj prieskumy, ako digitálne technológie zasiahli do života detí za posledné roky, kedy sme sa museli popasovať aj s pandémiou - vypočujte si náš dnešný rozhovor v audio podcaste Do hĺbky, ktorý moderuje Martina Smatanová. 

Úloha žien sa za posledné desaťročia veľmi zmenila. Sme aktívne, vieme spojiť úspešnú kariéru s materstvom, multitaskujeme, chceme mať kvalitný sociálny život, cvičiť a pracovať na sebarozvoji. Takýto životný štýl je na jednej strane veľmi bohatý a stimulujúci, ale prináša stres, tlak a s tým spojené zdravotné problémy.

O tom, ako sa o seba správne starať, aby sme mohli napĺňať všetky naše ciele v zdravom a spokojnom tele, sa dnes budeme v našej novej časti relácie Pre mamy s Babsy rozprávať s dvomi mimoriadne inšpiratívnymi ženami – motivátorkou, autorkou úspešných kníh a zakladateľkou digitálnej platformy na cvičenie Supershape.sk Janou Šimkovičovou a gynekologičkou, pôrodníčkou a blogerkou Alexandrou Mamovou.

 V rozhovore sa dozviete:

- akými fázami si žena v živote prechádza a ako to v tom danom oddobí ovplyvňuje jej cyklus

- prečo je dôležité starať sa o svoje telo, ale aj myseľ a myslieť pri tom na to na naše vlastné - ženské potreby

- čo všetko potrebuje naše telo

- čo všetko potrebuje naše mentálne zdravie

- čo spôsobuje vaginálne infekcie, ako ich zvládnuť a ako sa chrániť pred ich vznikom

- a ako sa navzájom ovplyvňujú pozitívne, aj negatívne - to všetko a ešte viac - hlavne viac odborných a overených rád pre zdravie i do života, sa dozviete v dnešnej inšpiratívnej diskusie relácie Pre mamy s Babsy počúvajte s nami. 

Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk, celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.

Zdravotné problémy dcérky boli skúškou aj pre vzťah

"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.

Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana

Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.

“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.

A kedy bude svadba?

Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”

V podcaste sa ešte dozviete:

-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom

-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie

-kedy a či chystajú svadbu

-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy

-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch

Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa.

A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí.

Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

Slovensky by sa mali prestať báť sebalásky, sebahodnoty aj poznaniu samej seba - svojich potrieb a túžob 

Niektoré ženy postavia svoju sebahodnotu aj na kariére a potom sa ocitnú na materskej a nevedia sa s novou realitou vyrovnať. O to viac sa o to v dnešnej spoločnosti potom bojíme otvorene hovoriť a priznať svoje pocity. O to viac je dôležité, že práve dnešné hostky ďalšej častoi relácie Pre mamy s Babsy sa aj na základe vlastných skúseností s kariérou a materstvom rozhodli, že budú v rámci spoločného projektu pomáhať ženám a viesť ich k sebeláske, sebahodnote a sebapoznaniu. Práve materstvo je totiž pre mnohé z nás zlomovým obdobím, kedy si uvedomíme, že musíme zvládať mnoho rolí naraz – sme matkami, partnerkami, chceme sa realizovať v práci, často rozmýšľame nad tým, ako veľmi sa nás život popri deťoch zmení. Kladieme na seba veľké nároky takmer vo všetkých oblastiach. Ak sa vrátime na začiatok, zdrojom mnohých našich životných neistôt, úzkostí a strachov je práve to, ako vnímame samy seba a či si samy seba vážime. Rozprávať dnes o tom v diskusii budú zakladateľka občianskeho združenia a platformy Trusk Women Eva Vaľovská a tiež jeho projektová manažérka a novinárka Veronika Pilátová, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy vyššie.

Mentioned in this episode:

Pravidelné investovanie pre vaše deti od ČSOB. Pre viac informácii kliknite tu.

Dnešným hosťom je známy tanečník, choreograf, manžel, dvojnásobný otec a dnes už aj spisovateľ a bloger, Jaro Bekr, ktorý však hneď na úvod priznáva, že ako spisovateľ sa určite necíti, a to napriek tomu, že má na konte svoju prvú knihu "Na toto vás nikto nepripraví." (Zápisky otca). Súbor jeho postrehov vznikol pôvodne z jeho blogov, v ktorých sa s priateľmi delil so svojimi skúsenosťami po tom, ako sa im s Monikou narodila dcérka Zarka a syn Leo. Ako to už však v živote býva, deti rastú a rodičovský kolotoč ani ďalšie výchovné zážitky, sa nikdy nekončia. Aj preto bude Jaro Bekr vo svojich blogoch pokračovať u nás na Najmama.sk - pravidelne ich nájdete v našom prémiovom obsahu. 

No a o čom blogy u nás budú, ale aj to, aký je Jaro otec a aká je Monika mama či ako ich vzťahom zatriaslo rodičovstvo sme sa s ním celkom úprimne a otvorene porozprávali práve v podcaste Do hĺbky. Dozviete sa tiež: 

- ako sa postupne zo známeho tanečníka stal známy a obľúbený otec a manžel 

- ako sa s Monikou zoznámili a či u nich prebehla tá romantická chvíľa, ktorú si idealizujeme z filmov, v ktorých muž na prvú vie, že s touto ženou raz bude mať deti? 

- kedy už vedeli, že chcú byť spolu a ako s nimi zatriaslo narodenie prvého dieťatka - že rodičovstvo bolo u nich od prvej chvíle rovnocennou úlohou v živote oboch 

- ako Jara, tak aj Moniky - akými sú rodičmi a akú výchovu uprednostňujú, ale aj to, v akej životnej fáze so svojimi deťmi sú aktuálne 

- okrem mnohých vtipných momentov, ktorým Jaro ako aktívny otec a rovnocenný rodič čelil, budeme hovoriť aj o novom blogu na Najmama.sk a vyhnúť v našej debate sme sa nevedeli ani vážnym témam a tiež ťažším chvíľam v živote 

- a to nielen Jara Bekra, ale rodičov celkovo. Počúvajte s nami podcast Do hĺbky, s Jarom sa rozprávala Martina Smatanová. 

Mentioned in this episode:

Pravidelné investovanie pre vaše deti od ČSOB. Pre viac informácii kliknite tu.

Keď sa povie Liga proti rakovine, každý si zrejme vybaví u nás tak veľmi známy Deň narcisov. V skutočnosti to však nie je o jednom dni v roku, alebo o tom - teraz si spomenúť a prispieť a pomôcť. V skutočnosti to dokonca ani nie je o tom, len prispieť. Slovo rakovina bolo kedysi veľkým tabu a hoci je dnes povedomie o tomto ochorení už na úplne inej úrovni, aj tak máme tendenciu vnímať ju skôr ako niečo, o čom síce vieme, ale nie je to náš problém. A možno si aj v duchu poviete, našťastie. Lenže, opak je pravdou, týka sa každého z nás. Ako? A prečo je dôležité si to uvedomiť?

Vypočujte si náš podcast s riaditeľkou Ligy proti rakovine, Evou Kováčovou, ktorá je na čele tejto organizácie už viac ako 20 rokov. Liga proti rakovine dlhodobo spolupracuje aj so spoločnosťou Procter & Gamble, vďaka ktorej sa aj tento rok vyzbieralo 9 022 euro, z nákupu produktov Pantene v predajniach 101 Drogerie. Výťažok sa použije na nákup a výrobu parochní pre onkologických pacientov. Aj vďaka tomu pani Evka spolu so svojím tímom dennodenne nielenže pomáha tým, ktorí to naozaj potrebujú, ale rovnako tak napomáha ostatným pootvoriť oči. V rozhovore dnes sa dozviete:

- aký je jej osobný príbeh, ktorý ju priviedol k tejto práci a ako dnes s odstupom rokov vníma, čo jej do života dal

- že hoci rakovina dnes už nie je tabu i tak je prekvapujúce, ako na ňu niektorí ľudia reagujú - najmä, ak majú pocit, že sa ich netýka

- pritom však - onkologické ochorenie nie je len problémom jednotlivca, ale má dopad na celú rodinu, okolie i spoločnosť a to ako sociálny, tak aj ekonomický

- prečo je dôležitá prevencia už dnes, hneď teraz a u každého z nás a ako má správne prebiehať

- akú pomoc a podporu a kde na Slovensku nájdete cez Ligu proti rakovine a prečo sa rozhodne netýka len priamo chorých - zdvihnúť telefón môže (a aj by mal) naozaj každý z nás

- skutočné príbehy a situácie, ktoré nás inšpirujú nielen pomáhať, ale nás aj učia, ako sa zachovať v prípade ťažkých chvíľ, či už v takej, kedy ochorie niekto z našich blízkych a priateľov, alebo takej, kedy sa s onkologickou diagnózou budeme musieť popasovať my sami, počúvajte s nami podcast Do hĺbky s pani Evkou Kováčovou, rozpráva sa s ňou Martina Smatanová. 

Nemocnice, ktoré majú kapacity a možnosti vyjsť rodičom v ústrety, to aj robia, ale mnohé túto schopnosť nemajú, a tak trávia ich detskí pacienti často aj celé dni či dokonca týždne bez prítomnosti rodiča. Niektorí poslanci sa už niekoľko rokov snažia ukotviť právo blízkej osoby zostať s dieťaťom počas celej hospitalizácie. Bohužiaľ, tento zákon v parlamente ešte neprešiel. Pre choré dieťa je pritom niekedy najlepším liekom, keď má nablízku rodinu. Práve blízkosť pre rodiny je hlavnou hodnotou neziskovej organizácie Ronald McDonald House Charities. 

V diskusii v najnovšej relácii Pre mamy s Babsy sme preto privítali zastupujúcu riaditeľku Ronald McDonald House Charities, n.o. Luciu Takáčovú a MUDr. Roberta Vetráka, MPH, zakladajúceho člena Správnej rady Ronald McDonald House Charities na Slovensku, ktorý bol v čase jej vzniku riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice (NÚDCH) v Bratislave. V dnešnom rozhovore sa budeme rozprávať aj o tom, že: naše nemocnice sú staré a porovnáme ich aj so zahraničím aké sú najčastejšie dôvody a argumenty, prečo sa rodičia nie vždy dostanú k hospitalizácii s dieťaťom a do akej miery sú relevantné ako dokáže rodič odbremeniť aj zdravotnícky personál a čo by rodič naopak v nemocnici s dieťaťom robiť nemal čím a ako presne sa Ronald McDonald House Charities usiluje v slovenských nemocniciach o rodinne orientovanú zdravotnú starostlivosť, teda aby rodiny mohli byť s deťmi v rámci priestorov, ktoré im čo najviac pripomínajú domov pripomenieme si aj veľmi dôležitý sociálny aspekt tohto všetkého, nielen ten psychologický, pretože rodiny detí, ktoré sú dlhšie alebo opakovane hospitalizované vítajú, ak môžu bývať v nemocnici, často totiž prídu aj z viac ako 100 km vzdialenosti, a nemôžu si s jedným príjmom dovoliť platiť dlhodobo nejaký hotel rozoberieme si aj niektoré body z charty práv, ako napríklad, že pokiaľ je dieťa preložené na chirurgický výkon na dospelácke oddelenie, tak má právo byť hospitalizované v prostredí, ktoré je vytvorené pre deti, teda má nemocnica vytvoriť také podmienky, že bude na izbe buď samé, alebo s inými deťmi, ale nie s dospelými pacientmi, a to najmä pre psychologickú podporu hospitalizovaného dieťaťa. Lenže, žiaľ, prax u nás je často celkom iná a aj o tom hovoríme v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. 

Aký život, taká smrť... 

Ľudia nechcú zomierať sami, napriek tomu tak väčšina Slovákov umiera. Podľa posledných prieskumov, ktoré robila napríklad aj nezisková organizácia Viaticus, sa Slováci najviac zo všetkého boja bolesti pri zomieraní a hneď na druhom mieste je strach z odlúčenia od blízkych v ich poslednej chvíli. Z toho vyplýva, že chceme zomierať doma a pri svojej rodine, ale realita na Slovensku je dnes, žiaľ, celkom iná. Kým v minulosti bolo zomieranie prirodzenou súčasťou nášho života, rokmi sme ho vytlačili do nemocníc a ako tému aj na okraj spoločnosti. Hoci smrť ako taká ľudí láka, v momente, kedy sme s ňou konfrontovaní, máme strach a prekonať nám ho v spoločnosti rozhodne nenapomáha jednak nemocničné či hospicové prostredie, kde sa s ňou stretneme v prvom kontakte a ani slovenský systém s obrovskými rezervami, v ktorom je nedostatok atestovaných lekárov - paliatrov, málo mobilných hospicov a aj málo opatrovateľských služieb či psychologických podporných poradní, ktoré by mali byť oporou rodinám, ktoré by aj z lásky k svojmu blízkemu chceli prekonať ten strach, ale sami to nezvládnu. A tak dnes viac ako 60% Slovákov zomiera v inštitúciách a nemocniciach, väčšinou osamote. 

Ako teda prekonať strach, až sa raz s blízkym dostaneme do podobnej situácie? 

A ako zomieranie prijať a prečo sa so smrťou najskôr musíme sami vyrovnať? „V rozhovoroch so zomierajúcimi sa totiž často reflektujú naše vlastné strachy," hovorí Katarína Gerbranda Vydrová, sprievodkyňa pre umierajúcich v našom dnešnom podcaste. Podľa nej je však rozdiel, ak za blízkym chodíme do nemocnice či hospicu, a keď si ho zoberieme domov: „Rozdiel vidím v tom, že tí, ktorí majú blízkeho doma, už nemajú smrť ako strašiaka. Tým, že ňou každý deň žijú a je prítomná v ich dňoch, tak už nemajú tú tendenciu ju odtláčať, skôr sa s ňou učia spolupracovať, kdežto v hospicovej starostlivosti sa tomu rodiny vyhýbali, alebo ani často nechodili, pretože to bolo pre nich tak náročné vidieť svojho blízkeho zomierať v tom prostredí, že bolo pre nich jednoduchšie nechodiť..."

Potom však prídu výčitky, a často už v čase, kedy je neskoro. V tieto dni, kedy chodíme na cintoríny zapáliť sviečku v spomienke na blízkych zosnulých, je dobré popremýšľať aj o samotnom zomieraní. Pretože príde čas, kedy sa bude týkať aj nás a aj podľa Katky Gerbrandy platí, aký život, taká smrť. Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast o zomieraní, dozviete sa aj to, na čo sa pri zomieraní blízkeho psychicky pripraviť, či je lepšia pravda alebo milosrdná lož, čo zomierajúci od nás najviac potrebujú a čo v posledných chvíľach najviac ľutujú. Rozoberieme i to, či je vhodné, aby boli prítomné aj deti, prečo záleží aj na drobných láskavostiach, a že zomieranie nemusí byť len o smútku, počúvajte s nami podcast Do hĺbky o zomieraní, s hostkou sa rozpráva Martina Smatanová. 

Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy svojim nákupom akýchkoľvek plienok značky Pampers.

Na Slovensku sa každoročne narodí okolo 4 a pol tisíc predčasniatok, čo predstavuje zhruba 7 až 8 % zo všetkých narodených detí. Predčasne narodené deti sú vystavené vyššiemu riziku zdravotných problémov, medzi ktoré patria problémy s dýchaním, trávením, rastom či vývojom mozgu a nervového systému. Blížiaci sa 17. november oslavujeme Svetový deň predčasniatok, ktoré si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a pozornosť. Sú to malí bojovníci, ktorí si zaslúžia náš veľký obdiv a empatiu, rovnako tak aj ich rodičia.

O tom, ako vyzerá život s predčasne narodenými deťmi, na čo všetko sa treba pripraviť a kde vyhľadať pomoc sa Babsy Jagušák rozpráva v novej časti relácie Pre mamy s Babsy s hostkami – mamou, scenáristkou, spisovateľkou, moderátorkou a herečkou Kristínou Tormovou a prezidentkou OZ Malíček Ľubicou Kaiserovou. V rozhovore dnes sa okrem iného dozviete:

- Ako si na to náročné obdobie spomína Kristína Tormová a prečo spolu s odborníčkou, s ktorou sa práve vtedy spriatelili aj v súkromí, hovorí o tom, že je dôležité mať bonding s predčasniatkom v úplne inom rozmere než len krátko po pôrode.

- Porovnanie, ako dnes doba pokročila, dokonca už aj od čias pôrodu Kristíny, ktorá si túto situáciu prežíva znova, pretože je oporou svojej blízkej v jej rodine, kde sa narodilo bábätko v 24. týždni tehotenstva.

- Ako vznikol OZ Malíček a prečo je dôležité nielen pre rodičov predčasne narodených detí.

- Ako prebieha deň v perinatologickom centre, prečo sú sestričky vlastne monitormi bábätiek a ako veľmi sú dôležité pri záchrane predčasne narodených detí.

- Že aj taká maličkosť ako nové plienky od Pampers pre predčasne narodené deti zrazu dokáže pomôcť a odbremeniť zdravotníkov i rodičov. Dnes je až neuveriteľné, ako si ešte pred tromi rokmi pomáhali každý sám, napríklad aj strihaním dámskych vložiek na menšie kúsky, keďže ide o naozaj malé plienočky.

- Prekvapivý fakt, že aj káva pomáha predčasne narodeným deťom.

- Prečo je objatie matky, ktorá si predčasným pôrodom sama prešla, iné ako ostatné.

- Kde hľadať pomoc a čo potrebujú rodičia predčasne narodených detí a čo potrebujú samotné predčasniatka, aby vedeli napredovať nielen v boji o život, ale aj neskôr, v boji o svoj plnohodnotný život bez následkov.

Dospievanie v dnešnej dobe nie je jednoduché. Svet okolo nás je stále menej čitateľný. Naše deti vnímajú tlak sociálnych sietí, rastie výskyt duševných ochorení, šikana v kolektívoch a pocit samoty. Veľké riziko so sebou prináša aj konzumácia alkoholu, ktorá patrí medzi najväčšie pokušenia detí medzi 12. a 16. rokom života, keď deti získavajú väčšiu slobodu a sú čoraz viac naviazané na svojich rovesníkov. Odborníci v našej diskusii dnes dokonca upozorňujú, že je to dokonca často ešte skôr. 

O tom, ako by sme sa s deťmi mali rozprávať o alkohole a aké chyby pri komunikácii najčastejšie robíme, sa Babsy Jagušák rozpráva v otvorenej diskusii so psychológom Matúšom Bakytom a Marínou Bartoňovou z občianskeho združenia Kaspian, ktoré podporuje komunitný život v Petržalke a poskytuje poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovy. 

Dozviete sa: 

- ako veľmi je dnes alkohol rozšírený medzi deťmi a mládežou a prečo mladí ľudia pijú 

- čo by mal rodič vedieť o alkohole v rámci výchovy už od útleho detstva 

- ako sa deti pozerajú na nás v súvislosti s alkoholom 

- najčastejšie chyby v prístupe a výchove i v rozhovoroch s deťmi o alkohole 

- ako sa zachovať, ak dieťa príde domov pod vplyvom alkoholu 

- čo ak sa to deje opakovane, a kde hľadať pomoc, počúvajte diskusiu s odborníkmi v podcaste Pre mamy s Babsy. 

Poruchy príjmu potravy zahŕňajú viaceré ochorenia, vrátane mentálnej anorexie, bulímie či diagnózy záchvatového prejedania. PPP majú viac príčin, no najrizikovejším obdobím pre ich vznik je detstvo, dospievanie aj šikana v ranom veku. Niekedy je to dokonca genetická predispozícia. Vypovedajú o tom mnohé skutočné príbehy a ten svoj nám dnes v rámci série podcastu TELO rozpovedala známa slovenská influencerka Zuzana Mračková. Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia. Sama si prešla poruchou príjmu potravy, konkrétne bulímiou. Ako dieťa dokázala pred rodičmi skrývať vracanie a aj po tom trvalo, kým sa jej dostalo pomoci. A že stále nie je v poriadku, priznáva ešte aj dnes. Počas dlhoročného boja spoznala hĺbku svojho duševného zdravia, o ktorom dnes na sociálnych sieťach vypovedá. V dnešnom podcaste sa dozviete: 

- čo spustilo jej prvé pochybnosti o výzore a vlastnom tele už v ranom detstve

- ako vnímala, keď si jej mamu zavolali bokom, aby svojej dcére dohovorila ohľadom kíl navyše

- kedy prepadla bulímii

- ako si jedlo schovávala a koľko rokov trvalo, kým sa jej dostalo prvej pomoci 

- prečo má problémy dodnes a v akej podobe bulímia pretrváva

- ako už ako dvojnásobná mama vníma všetko, čo sa jej udialo, a čo by odkázala iným 

- v závere rozoberieme nielen pohľad partnera, ale aj Zuzkin pohľad na spoločnosť a sociálne siete. V čom ochorenia PPP možno aj nechtiac podporujeme? Počúvajte s nami. So Zuzanou Mračkovou sa rozprávala Martina Smatanová. 

Ženy z onkologických ochorení najviac ohrozuje rakovina prsníka. Až jedna z ôsmich žien sa s týmto ochorením stretne a aj napriek tejto štatistike sa na Slovensku skríningu zúčastňuje stále veľmi malé percento žien. Na Slovensku sú stále ženy, ktoré aj keď si nahmatajú hrčnu v prsníku nejdú k lekárovi. Včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka je kľúčové a aj vďaka tomu sa až 70% diagnostikovaných pacientiek z ochorenia vylieči. 

Pomoc a podporu ženám, ktorým bolo diagnostikované toto ochorenie poskytuje občianske združenie Amazonky, ktoré na Slovensku funguje už 10 rokov. Členkou predsedníctva je Eva Bacigalová, ktorá má s týmto ochorením aj osobnú skúsenosť. 

Sama si našla hrčku v prsníku tesne pred 50-rokom života, trvalo však 9 mesiacov, kým sa dostala na mamografické vyšetrenie. Žiaľ, už bolo neskoro a musela podstúpiť náročnú liečbu. Dnes pomáha iným ženám, ktoré si od lekára vypočujú ťažkú diagnózu. Ženy na Slovensku totiž okrem zdravotnej pomoci, potrebujú aj tú psychologickú, aby sa s náročnou situáciou vedeli vyrovnať, odborníkov je však u nás stále málo.

Prevenciu ženy stále podceňujú 

„Presvedčiť ľudí, aby nepodceňovali svoje zdravie je to najťažšie. Tie čísla sú veľmi zahanbujúce. Iba 20% ľudí chodí na akékoľvek preventívne prehliadky. Zatiaľ čo v Škandinávii je to vyše 80%. My sa tak nemáme radi, že nie sme ochotní venovať čas vlastnému zdraviu,“ hovorí Eva Bacigalová. "Rakovina prsníka sa jedna z mála, ktorej vieme predchádzať vďaka prevencii, napriek tomu ženy kontroly podceňujú," hovorí. 

Viac o téme rakoviny prsníka si vypočujte v podcaste Najmama.sk, v ktorom sa s Evou Bacigalovou rozprávame aj o tom: 

-prečo sa rozhodla založiť občianske združenie a pomáhať iným ženám 

-prečo a ako dôležité sú preventívne prehliadky a prečo nepodcenovať aj samovyšetrenie 

-ako a o čom sa rozprávať so ženou, ktorej bola diagnostikovaná rakovina prsníka 

-prečo potrebujú ženy aj psychologickú pomoc 

-ktoré najčastejšie mýty sú spájané s rakovinou prsníka 

-prečo je dôležitá mamografia a prečo sa jej netreba obávať 

-čo je pre ženu, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka, najťažšie

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky je priemerný počet detí v slovenských rodinách 1,5. Tento počet sa však v posledných rokoch znižuje, pretože ešte pred 30-timi rokmi bol priemerný počet detí v slovenských rodinách 2,2. Pri plánovaní rodiny rodičia často zvažujú rôzne ekonomické, kariérne, sociálne a najnovšie už aj ekologické aspekty. A kým niektorým stačí jedno, dve až tri deti, sú medzi nami aj viacpočetné rodiny, ktorých v minulosti bolo viac a niektoré z nich sú dokonca aj známe. Ako sa im žije na Slovensku? A je mať viac detí skôr výhodou alebo je to ťažké? Zaujímali nás nielen praktické veci, ale aj tie, o ktorých sa možno nahlas až tak nehovorí. Pozvali sme preto medzi nám dve známe maminy. Stretli sme sa s nimi až po niekoľkých mesiacoch podrobného plánovania, pretože zladiť stráženie pre dokopy deväť detí, nie je vôbec jednoduché. O svojich mnohopočetných rodinách prišli do relácie Pre mamy s Babsy porozprávať dve úžasné a inšpiratívne ženy a matky blogerka Michala Grešková a blogerka a vinárka Ria Zelisková, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy. 

Vyhrala osem turnajov WTA, pričom najväčším úspechom bolo finále Australian Open 2014 i semifinále Roland Garros 2009. Ako jediná za nás dokázala vyhrať WTA Turnaj majsteriek - bolo to v roku 2016 v Singapure a médiá hlásili, že dosiahla celoživotný úspech. Najvyššie v rebríčku bola svetovou štvorkou. Zabudnúť by sme nemali ani na to, ako po boku Dominika Hrbatého triumfovala na turnaji zmiešaných tímov Hopman Cupe v roku 2009. 

Je to tak. Vo svojej športovej kariére sa v našej histórii dostala zatiaľ najďalej zo všetkých slovenských tenistiek, napriek tomu je celé tie roky Dominika Navara Cibulková (34) zvláštnym fenoménom medzi našimi známymi tvárami, pretože u nás patrí k tým najdiskutovanejším, ale za celkom iné veci, než za svoje športové úspechy. S jej menom vždy pribúdajú titulky i komentáre raketovým tempom, riešia sa jej kilá, postava, čo sa jej hodí a čo sa nehodí, že sa chváli svojím majetkom a životným štýlom, že by si mala obliecť niečo iné, a že by si mala nechať len pre seba, kam ide zase na dovolenku. Toľké roky a zakaždým je to rovnaké. 

Ako to vníma ona sama? Dotýka sa jej to? Dominika je známa tým, že nemá potrebu odpovedať alebo reagovať a tak je pre človeka, ktorý ju nepozná, ťažké hádať, čo cíti. Zaujímalo nás, ako to vníma ona sama a ako jej najbližší, ale aj to, kde berie silu po mnohých rokoch nepríjemných odkazov podporovať iné ženy v tom, aby sa nedali, aby si viac verili, a aby boli v živote hrdé na to, čo robia. S Dominikou sme sa rozprávali v podcaste Do hĺbky a naozaj úprimne sme rozobrali nielen tieto témy, ale načrtli sme aj tému chudnutia v čase jej športovej kariéry i teraz, rovnako sme sa v mnohých momentoch obzreli do jej minulosti, ale aj prítomnosti, kedy už žije viac život dvojnásobnej mamy. Počúvajte náš podcast Do hĺbky s Dominikou Navara Cibulkou, spovedá ju Martina Smatanová. 

Ako viesť deti správne v prístupe k ich telu? K svojmu vlastnému, ale aj k telu iných, tak - aby im nebolo ubližované fyzicky ani psychicky? Kritické komentáre týkajúce sa vzhľadu totiž dnes nie sú zriedkavým javom a hoci sú to len slová, ich prijímateľ si ich môže zapamätať na celý život. Hovoria o tom aj výpovede ľudí, ktorým ublížili, a ktorí si ich vypočuli ešte ako deti - buď od samotných detí, alebo od učiteľov, či trénerov, ale aj rodičov a starých rodičov. Bodyshaming ako taký sa neprejavuje len ústne. V dnešnej dobe zapĺňa aj sociálne siete, a nevyhýba sa ani verejnému priestoru, či už sú to online médiá, tlačené magazíny alebo reklamy.

No a to, ako sa s tým naše deti dokážu vysporiadať často závisí práve od toho, ako sú k svojmu telu vo výchove vedené už od útleho detstva a má to vplyv aj na ich budúci život, i ten sexuálny a partnerský. Ako teda s deťmi komunikovať?

Čo všetko im my sami od narodenia ukazujeme a učíme ich o ich tele, ako vnímajú nahotu, alebo aj lekárske ošetrenia, ktoré ich môžu bolieť, a ako neskôr svoj vlastný fyzický vývoj či vzory, ktoré dostávajú, o tom všetkom sme rozprávali a v podcaste Do hĺbky rozobrali s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, ktorá je zároveň aj členkou Rady pre reklamu, v ktorej pôsobí ako odborník na problematiku reklamy so zameraním na deti, počúvajte s nami. V podcaste sa dozviete: 

- odkedy si deti začínajú uvedomovať svoje telo a čo ich naším prístupom učíme

- aké chyby dokážeme ako rodičia urobiť, hoci aj nechtiac už od útleho detstva svojich detí

- prečo je dôležité si uvedomiť aj následky toho, ak naším súhlasom dovolíme deťom niečo na ich tele robiť - napríklad pri lekárskych zákrokoch, ktoré môžu bolieť

- ako deti vnímajú nahotu? Je v poriadku kúpať sa s deťmi, dokedy pred nimi chodiť nahí?

- čo všetko dnešné deti navnímavajú (aj vizuálne) jednak z médií a tiež z bežného života okolo nás, čo ich môže rozvíjať, ale aj šokovať

- že naša spoločnosť neodpúšťa, ak telo nie je dokonalé a prečo to nie je dobré ako príklad pre naše deti

- v akom veku dieťa ešte stále nie je dobrý „čítač“ informácií na to, aby sedelo na internete či pri reklame a televízii samo

- čo ho učiť neskôr, ako sa s ním rozprávať o tom, čo vidí a vníma

- ako deti reagujú na vzory a rôzne situácie a tie vizuálne, ktoré dostavajú zo psychologického hľadiska 

- prečo a ako je poškodené nielen dieťa, ktorému je ubližované iným dieťaťom, ale aj to, ktoré samo ubližuje a ako zabrániť, aby mu nesprávne vzory, ktoré dostalo, nezostali na celý život

- ako by každý dospelý, ktorý je s deťmi, mal vážiť svoje slová, a ktoré sa najčastejšie naozaj silno zapisujú do detskej duše

- deti, ktoré dostali kritické komentáre na svoj výzor, síce nevedia hneď zmeniť svoje oči, tvár, alebo niečo čo sa im nepáči, ale vedia ihneď začať ísť proti svojmu telu

- ako najčastejšie začínajú poruchy príjmu potravy a ako dokonalo ich deti dokážu pred svojimi rodičmi utajiť, psychologička vysvetľuje aj príznaky z príbehov z praxe, ktoré sledovať

- ako podporiť deti, ktoré majú na sebe niečo, čo sa nedá zmeniť, či už vysoké, nízke deti, deti s vývojovými vadami, ako im odpovedať na otázku Prečo som aký som a nie som ako iné deti?

- prečo a ako treba byť pripraveným aj na to, že deti môžu naraziť na niekoho, kto im bude radiť zle, pretože tomu naozaj nevieme zabrániť

- či povoliť alebo zakázať deťom túžbu po piercingoch, tetovaniach, plastických úpravách?

- v závere si zhrnieme aj pohľad psychologičky na dnešné médiá a reklamy, čo tam vidia naše deti, čo je pre ne naozaj nevhodné a pripomenieme si, že jeden typ ideálu nie je v poriadku a mali by sme podporiť rôznorodosť, čo ale v prvom rade deti musia navnímať už doma, od rodičov, rodiny, priateľov.

Počúvajte s nami podcast Do hĺbky na Najmama.sk

Jazvy cisárskom reze či inej operácii, inkontinencia, brušná diastáza, bolesti pri pohlavnom styku

Obdobie po pôrode je pre mnohé z nás veľmi špecifické a náročné. Naše duševné aj fyzické telo si prechádza veľkými zmenami a potrebuje sa zotaviť. Rehabilitáciu po pôrode si totiž zaslúži každá žena, pretože svaly panvového dna sú ochabnuté a často prichádza aj k iným komplikáciám akými sú jazvy po cisárskom reze, inkontinencia, brušná diastáza či bolesti pri pohlavnom styku.

O tom, ako sa správne zrehabilitovať po pôrode a nadobudnúť nielen zdravie, ale aj sebavedomie a psychickú pohodu sa budeme dnes rozprávať v novej časti relácie Pre mamy s Babsy so Zuzanou Wolekovou, fyzioterapeutkou so špecializáciou na uro-gynekologickú fyzioterapiu a Veronikou Čechovou, ktorá prináša svoju skúsenosť po tom, čo si sama prešla problémami a riešila bolestivú jazvu po operácii apendixu, slepého čreva. V rozhovore sa okrem iného dozviete: V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• • čo je to uro-gynekologickú fyzioterapiu a prečo je pre slovenské ženy tak málo dostupná ako si možno myslíte, že dobre cvičíte dobre panvové dno a pritom to vôbec nemusí stačiť
  • za čo všetko je zodpovedné pavnové dno u ženy a čo všetko sa od jeho zdravia odvíja
  • prečo presne musela pomoc vyhľadať Veronika
  • že šestonedelie nie sú preteky, ale je to najintenzívnejšie obdobie z fyzickej i duševnej stránky ženy a čo všetko sa v nás počas neho deje a prečo by sme mu mali venovať pozornosť
  • svoju rolu pri problémoch žien zohrávajú aj psychosomatické dôvody, Zuzka hovorí napríklad otvorene aj o tom, ako si niektoré dokážu vysnívať organizmický pôrod a prečo sú potom sklamané, ak to nevyjde
  • ako nám fyzické problémy s panvovým dnom dokážu zasiahnuť do sexuálneho života a ako si pomôcť
  • ako majú a prečo by ženy nemali zostať pasívne a riešiť svoje problémy
  • prečo musela vyhľadať pomoc aj samotná Babsy
  • ukážeme si aj niektoré konkrétne cviky a formy terapie, počúvajte s nami...
  
  

Vedieť podať prvú pomoc je fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť

„K deťom prichádzame so záchrankou najrýchlejšie, najagresívnejšie a s najhlasnejšími sirénami. Aj ja sám, aj po 40-tich rokoch praxe cítim strach a adrenalín, kým sme ešte na ceste, každý si želáme dieťa zachrániť, aj keď už z telefónu na 112 vieme, že to možno nebude dobré. No v momente, kedy začíname podávať prvú pomoc, už musíme zachovať pokoj, rozvahu a správny postup. A to by mal vedieť urobiť každý z nás," povedal mi lekár a záchranár Viliam Dobiáš, zároveň však pripomína, že vedieť prvú pomoc je síce fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť.

Stretli sme sa už minulý rok v lete, no pripomíname vám tento podcast opäť, pretože leto ešte ani nestihlo poriadne začať a už sa hromadia správy o nešťastiach. So skúseným odborníkom sme sa mali rozprávať najmä o najčastejších zraneniach detí a skúsenostiach z praxe lekára a záchranára, no napokon sme spolu prebrali a rozobrali na drobné naozaj mnohé dôležité veci, ktoré sa oplatí pochopiť, vryť si do pamäte a osvojiť každému z nás - a to bez ohľadu na to, či už dieťa máte alebo nie.

Minutáž rozhovoru. Čo sa dozviete?

- hneď v úvode aj to, že pribúdajú úrazy, ktoré tu v minulosti neboli. Rozoberieme dnešné deti v porovnaní s deťmi a úrazmi v minulosti a čo je potrebné si uvedomiť, ak ich chceme porovnávať, alebo zľahčovať ich bezpečnosť

- od 7:50 začíname hovoriť najčastejších úrazoch detí doma a to sú popáleniny a otravy. Rozoberieme si nielen rady z praxe, ako už dieťaťu pomôcť, ale aj cenné postrehy odborníka, napríklad ako rozlíšiť, kedy už treba pri popálenine ísť určite na pohotovosť

- hovoríme aj tom, že aj keď dieťa kričí, treba mu v prvom rade podať prvú pomoc a neriešiť psychologickú pomoc, tá v tej chvíli nie je dôležitá a Viliam Dobiáš vysvetľuje, ktoré chybné mýty o úrazoch, ale aj prvej pomoci si stále mnohí nesieme - pritom viac škodia, ako pomôžu

- od 15:30 sa dozviete viac o tom, ako presne viete prvú pomoc podať aj holými rukami a vysvetľujeme správne oživovanie, umelé dýchanie i resuscitáciu - ako u dieťaťa tak aj u dospelých.

- 18:50 prichádza dôležitých 5T pri šoku, a čo to vlastne znamená

- 25:00 skúsený záchranár pripomína , ako sa má zachovať mama či ktokoľvek v blízkosti zraneného dieťaťa a prečo je dôležité donútiť sa pretvarovať a zachovať pokoj. A aj to, že my mamy sme levice, ktoré vždy bránime svoje mlaďatá

- 27:45 hovoríme o páde dieťaťa na hlavu, kedy ísť k lekárovi?

- 31:19 prichádza aktuálna časť o letných úrazoch detí. Dozviete sa aj to, že pri topení deti nekričia, že to je mýtus a dieťa sa utopí skôr ako si mama dočíta sms-ku, ktorá jej cinkla. Rozoberieme si aj suché utopenie a jeho príznaky.

- 41:05 rozoberieme aj naozaj časté zlomeniny a to nielen na trampolinách. Práve tu sa záchranár po rokoch zamýšľa, prečo ignorujeme jednoduché pravidlá, ktoré dokážu zabrániť nešťastiu?

- 45:15 príde na rad dnes tak obľúbená cyklistika. Na čo si dávať pozor a aké prípady zažíva lekár Dobiáš vo svojej praxi ako záchranár?

- 50:50 samozrejme turistika, kde hovoríme o tom, že najskôr treba vybrať trasu a potom zvážiť kondíciu. Odborník tiež pripomína dôležité preventívne zásady a celkové zásady bezpečnej turistiky - napríklad aj to, že sú dôležité aj dni predtým a strava a dokonca aj topánky!

- 01:00:03 sme rozobrali uštipnutie hadom na Slovensku. Aké má záchranár skúsenosti s uhryznutím vretenice u nás, čo radí sledovať a čo je dôležité urobiť nielen v rámci prvej pomoci, ale aj prevencie?

- 01:15:11 odborník do hĺbky pripomenie kliešte. Prečo sú pri nich dôležité ideálne prvé dve hodiny? Ako ho správne vybrať, a najmä na ktoré teórie a mýty určite zabudnúť? Priznáva, že ani niektorí zdravotníci sa nevedia zhodnúť a pomôcť pri vybratí kliešťa správne.

- 01:20:35 v závere nášho rozhovoru si vypočujte naozaj silné slová. Viliam Dobiáš zo svojej pozície a z jeho vlastných skúseností za tie roky posiela dôležitý a tak krásny odkaz všetkým rodičom na zamyslenie, počúvajte s nami audio alebo aj video, obe nájdete vyššie...

O dva týždne sa nám začínajú veľké letné prázdniny. S nimi sú spojené dovolenky pri mori, voda, slnko a kopec zábavy. Počas horúcich letných dní často zabúdame na bezpečné opaľovanie a pobyt na slnku našich detí. O tom, ako šetrne chrániť pokožku pred UVA a UVB žiarením a ako by mala vyzerať životospráva našich detí počas leta sa budeme rozprávať s detskou dermatovenerologičkou Petrou Milko a s kozmetickou chemičkou a beauty blogerkou Katarínou Balabánovou. Na drobné sme odborne rozobrali otázky mnohých mamičiek o tom:

- ako správne vybrať opaľovací krém pre dieťa,

- čo znamená, aký filter a na čo si dávať na obaloch pozor,

- ako sa správať v horúcich dňoch s dieťaťom

- prečo záleží, v akom sme pásme v rámci UV indexu a ako by sa podľa toho malo zmeniť naše správanie

- kedy a z čoho hrozí úpal, úžeh, ale aj rôzne iné kožné ochorenia - krátkodobé i dhodobé

- ako najlepšie ochrániť aj bábätko v kočíku a prečo kočík naozaj nikdy neprekrývať plienkou, počúvajte podcast, moderátorkou je naša Babsy Jagušák.

Ich povolanie má pre spoločnosť obrovský prínos. Napriek tomu, že najmladšej generácií odovzdávajú vedomosti, učia ich hodnotám, ale aj etickým normám, ich práca nie je dostatočne ocenená. Aj preto vzniklo na Slovensku ocenenie Učiteľ Slovenska, ktorého úlohou je poukazovať na vyučujúcich, ktorí napriek neľahkým podmienkam rozvíjajú potenciál tých najmenších. Po všetkých stránkach. Jednou z ocenených je aj Ivica Dafčíková zo Základnej školy Pavla Országa Hviezdoslava v Trstenej. 

„Ak je hodina taká, že učiteľ príde, sadne si za katedru, celú hodinu niečo diktuje, žiaci si píšu poznámky... aj mňa by to nudilo. Aj preto som možno ja taká, že si občas ani raz nesadnem. Som akčná - a také sú aj moje deti. Tých 45 minút je niekedy málo,“ hovorí Ivica Dafčíková, ktorá vyučuje geografiu a biológiu. Ako učiteľka pôsobí na Základnej škole Pavla Országa Hviezdoslava v Trstenej už 12 rokov. Za svoju kariéru si získala priazeň tisícky žiakov, ktorí na ňu do dnešného dňa radi spomínajú a minulý štvrtok v našej ankete získala s 5388 hlasmi z celkového počtu 17 507 Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska.

Neučí len to, čo je v osnovách

Svojich študentov sa snaží edukovať nekonvenčným, no mimoriadne obľúbeným spôsobom. Snaží sa, aby na zadané úlohy našli odpovede napríklad priamo v prírode, popri tom, ako ich uvádza do tajov biológie. Tento prístup si žiaci zamilovali natoľko, že s netradičným učením nemajú problém aj po tom, čo zazvoní zvonček oznamujúci koniec poslednej hodiny.

Okrem toho dbá ocenená učiteľka na rozvoj dôležitých vlastností - akými sú empatia, ohľaduplnosť či tolerancia. Pomáhajú jej pri tom edukatívne prednášky, aktivity so žiakmi, ale aj špeciálne rozhovory. Vďaka nim vidieť, že nielen jej z triedy, ale aj z celej školy, kde sa snažia ku žiakom správať s úctou a pochopením, vychádzajú dobrosrdeční a chápaví ľudia. S predsudkami sa stretávajú len vtedy, keď proti nim vystupujú.

Spolužiakov nerozdelila ani často polarizovaná téma vojny za hranicami. „Keď odchádzala naša ukrajinská žiačka Iri, spravili sme jej rozlúčkovú párty. Bola za to veľmi vďačná. Deti jej nakúpili darčeky za vlastné peniažky, preto, aby mala pamiatku na nás, na Slovensko," opisuje jeden zo zážitkov Ivica.

V podcaste sa okrem tohto dozviete:

• Do akej miery sa na výchove podieľa rodič a do akej učiteľ?
• Ako sa správať k tínedžerom, ktorých prejavy puberty možno označiť za silné?
• Ktorými prvkami možno žiaka zaujať tak, aby sa počas vyučovania dokázal sústrediť?
• Ovplyvňuje žiakov skutočne to, z akého prostredia pochádzajú?
• Ako žiaci vnímajú spolužiakov z Ukrajiny?
• V čom sa očakávania po nástupe do školstva zmenili?
• Je pracovný čas učiteľa limitovaný do prázdnin, ako si mnoho ľudí myslí?
• Aké schopnosti by podľa ocenenej učiteľky mal mať ukážkový žiak? Počúvajte v podcaste vyššie...

Depresia je totiž najrozšírenejšie psychické ochorenie na svete. Na Slovensku ňou podľa odhadov trpí 3 až 3,5 percenta ľudí. Skutočné čísla sú však oveľa vyššie. Hoci je narodenie bábätka krásna a silná skúsenosť, nový človek dokáže obrátiť náš život naruby. Okrem lásky a radosti, prichádzajú aj iné emócie – pocit zlyhania, smútok, únava. A tak sa často stáva, že matky začnú cítiť úzkosť, ktorá môže vyústiť až do popôrodnej depresie, ktorú rozhodne nemôžeme brať na ľahkú váhu a nie je ani správne tieto pocity bagatelizovať alebo zľahčovať.

Aj preto sme sa túto tému rozhodli priniesť v dnešnej, novej časti diskusnej relácie Pre mamy s Babsy.  O duševnom zdraví sa bude moderátorka Babsy Jagušák rozprávať s dvomi úžasnými a inšpiratívnymi mamami – s partnerkou známeho herca Mareka Fašianga, s modelkou a influencerkou Terezkou Bízikovou a blogerkou, influencerkou a vizážitskou Zuzkou Mračkovou, pozerajte s nami vo videu silné slová a osobné výpovede. Dozviete sa, aké sú ich skúsenosti odlišné a pritom tak podobné. Kým Terka začala pociťovať prvý stres a zhoršenie pocitov až okolo polroka svojej dcérky, tak na Zuzku tlak spoločnosti, ale aj tlak samej na seba doľahol už krátko po pôrode. Počúvajte náš podcast. 

Aj ona je jednou z TOP učiteliek Slovenska a za rok 2022 hľadáme ďalších laureátov spomedzi slovenských pedagogičiek a pedagógov. V TOP 10-ke nájdete tých, ktorí reprezentujú a zastupujú všetky výnimočné učiteľky a inšpiratívnych učiteľov naprieč Slovenskom. Odborná porota brala do úvahy nielen to, aké výsledky na poli vzdelávania pedagógovia dosahujú. Zaujímalo ju tiež, akých ľudí zo svojich zverencov vychovávajú. 

„Sme tretiaci a rozhodli sme sa učiť tak, že budeme robiť „naozajstné“ veci. Konkrétne sme spolu napísali ozajstnú knihu. Sme v tímoch po 5, každý tím napísal jeden príbeh, vrátane ilustrácií. V knihe je 17 rozprávok, kde zvierací hrdinovia využívajú svoje superschopnosti v prospech ostatných," týmito slovami opisujú svoje dielo deti spolu so svojou učiteľkou Lubicou Noščákovou z Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave, ktorá učí už takmer 30 rokov a hoci sama priznáva, že občas boli aj slabé chvíľky, stále sú jej žiaci jej hnacím motorom a vetu „Nedá sa," nepozná. Podľa nej sa vždy dá, keď sa aspoň trochu chce, aj keď by privítala, ak by viac škôl na Slovensku bolo viac priateľských nielen k deťom, ale hlavne k učiteľom.

Ona sama o sebe hovorí, že zažila socialistický školský systém a vedela, že raz bude úplne iným typom učiteľky, ako boli jej učitelia v tých časoch. Verí, že poslaním učiteľa je prepájať ľudí cez poznanie a tvoriť tak mosty od mikrosvetov každého z nás až ku spoluzodpovednosti za náš spoločný svet, vypočujte si náš podcasť s touto inšpiratívnou pani učiteľkou, ktorá sa zo svojho pohľadu dotka aj tém o tom, či má Slovensko rezervy vo vzdelávacom procese, nakoľko sú alebo nie sú dôležité úlohy, ale priznala aj to, že každý rodič by mal mať právo vybrať si takú školu a také vzdelávanie pre dieťa, ktoré vyhovuje jeho rodine a jeho hodnotám, počúvajte s nami.

Počas tehotenstva sa pre každú mamičku stáva hlavným míľnikom pôrod. Veríme, že všetko dobre dopadne, a že si bábätko po niekoľkých dňoch budeme môcť odniesť domov. Málokedy nás ale rodina a skúsené mamičky pripravia na to, ako prebieha šestonedelie a ako by mala vyzerať starostlivosť o novorodenca v domácom prostredí. V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy sa budeme rozprávať s odborníkmi z oblasti pediatrie a neonatológie, so zdravotnou sestrou Alenkou Ravaszovou a pediatrom MUDr. Kamilom Százom. V dôležitej diskusii s odborníkmi sa okrem iného dozviete:

• aké benefity prináša bonding s bábätkom, masáže či vaničkovanie a ako sa vie do bondingu zapojiť širšia rodina 
• čo by mali mamičky vedieť o šestonedelí, a prečo si v tomto období zaslúžia pozornosť okolia i vypočutie
• ako by mal vyzerať vývoj bábätka v prvom roku života, kedy by malo dieťatko sedieť či urobiť prvé kroky 
• kde a ako nájsť správne informácie o starostlivosti
• prečo sú pre bábätko prospešné masáže a v čom všetkom vedia dieťatku pomôcť
• ako môžeme pomôcť bábätku pri bolestiach bruška a prečo nikdy neignorovať plač dieťatka.

Moderátorkou je Babsy Jagušák, počúvajte spolu s nami.

Mnohé ženy to však už po prvom dieťati vnímajú všetko trochu inak. Preto sme sa túto tému rozhodli priniesť aj v novej časti relácie Pre mamy s Babsy, kde sa práve naša Babsy Jagušák, ktorá sa presne na Štedrý deň stala dvojnásobnou mamičkou bude rozprávať s ďalšou čoskoro už dvojnásobnou mamou Dominikou Cibulkovou nielen o svojich postrehoch, ale aj o úprimných pocitoch. 

Pozvala si aj odborníčky a ešte v čase, kedy svoje druhé dieťatko čakala, sa s nimi rozprávala nielen o materstve, ale aj o bezpečnosti pri výchove malých detí a o tom, čo všetko by malo do povinnej detskej výbavy patriť. V diskusii uvidíte bývalú vrcholovú tenistku, podnikateľku a inšpiratívnu mamičku Dominiku Navara Cibulkovú, Katku Malovcovú, majiteľku obchodu kociky.sk a Lucku Solomonovú, konateľku firmy SuperDRIVE.

V živote mamy a jej dieťaťa je detský lekár niekým, s kým od prvých chvíľ preberáme a konzultujeme všetky naše obavy a je to tiež niekto, u koho hľadáme ako u prvého pomoc v prípade pochybností, problémov, neskôr detských chorôb. Najmama.sk vám dnes prináša komplexný prehľad, v ktorom si priblížime základnú starostlivosť o dieťatko v rámci vyšetrení u pediatra, ale aj najčastejšie otázky, ktoré riešia mamičky - ako napríklad, čo očakávať od poradní, cez návštevy pediatra počas chorôb až po odporúčania ku špecialistom, rozoberieme si aj, na čo má dieťa ako pacient nárok, ako postupovať pri ochoreniach a rozobrať aj ich problémy v praxi. V našom podcaste sa rozprávame s detskou lekárkou a hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, doktorkou Elenou Prokopovou, dozviete sa aj:

- ako si vybrať pediatra a či máme nárok vybrať si aj niekoho mimo nášho obvodu

- kedy a ako by mala prebehnúť prvá návšteva po pôrode

- či konzultovať problémy s dojčením s pediatrom, ako si pomôcť a prečo až po jeho odporúčaní kontaktovať zdravotníčku, profesionálnu laktačnú konzultantku IPD

- prehľad poradní a prečo sú dôležité

- všetko o očkovaní, povinných aj nepovinných a o správnej príprave i ošetrení dieťatka

- kedy ísť k lekárovi, keď je dieťa choré

- či sú rutinou výtery, crp a iné vyšetrenia

- ako a prečo sa naučiť rozoznávať soplík u detí

- ako liečiť kašeľ

- ako na horúčku u detí, ako podávať lieky a správne zábaly

- kedy odosiela pediater dieťa k špecialistovi, a či si môžeme vyberať, počúvajte s nami podcast Najmama.sk.

V mnohých rodinách sa prestalo športovať a deti nemajú vyváženú stravu. O tom, akú úlohu zohráva šport a strava pri fyzickom a psychickom zdraví detí, a prečo by mali dostať príležitosť športovať aj deti s mentálnym a fyzickým znevýhodnením, sa v novej časti relácie Pre mamy s Babsy budeme rozprávať s dvomi vzácnymi hosťkami. V diskusii uvidíte Evku Gažovú, národnú riaditeľku Špeciálnych olympiád na Slovensku a bývalú vrcholovú kanoistku, trojnásobnú účastníčku olympijských hier a trénerku Special Olympics Martinu Kohlovú Gogolovú.

V rozhovore s nimi sa dozviete:

• ako vidia rozdiely medzi prístupom ku športovaniu a podpore detí k pohybu u nás a v zahraničí,
• prečo je šport a pohyb tak dôležitý vo fyzickom i psychickom vývoji dieťaťa,
• ako dieťa podporiť k zdravému pohybu prakticky od narodenia, ale aj ako namotivovať už staršie dieťa, ktorému sa možno až tak veľmi nechce,
• prečo je dôležitá aj správna výživa a aké sú jej jednoduché zásady,
• ako vedú životom svoje deti mamy profesionálne športovkyne a trénerky,
• aké chyby ako rodičia občas robíme možno aj nevedomky - či už v obliekaní, alebo v tom, že dieťa počas pohybu priveľmi chránime,
• o čom je inklúzia aj vo svete športu a prečo si pohyb a šport zaslúži každé dieťa, vrátane deti s mentálnym či fyzickým postihnutím,
• že existujú výživové doplnky pre zdravie a imunitu detí vo forme čokolády,
• ako dokáže spoločný tréning obohatiť všetky deti v skupine a ovplyvniť ich hodnotovo do ich budúceho života, pozerajte video s nami, moderátorkou je Babsy Jagušák.

- prečo sú predčasné pôrody dnes stále častejšie

- ako lekári pomáhajú ešte pred pôrodom a aké šance majú predčasniatka na prežitie a plnohodnotný život

- ako a čo prežívajú mamy pred i po pôrode, čo je dôležité a na čo sa sústrediť

- prečo je pre predčasne narodené deti dôležité dojčenie, klokankovanie, mama a aj otec

- príbeh Kristíny Tormovej

- vyšetrenia a život rodín po predčasnom pôrode

- miesta a organizácie, kde rodičom predčasniatok pomáhajú

- viac nielen o letných infekciách močových ciest

- príznaky, ktoré sledovať a ako skúsiť liečiť zápaly doma

- prečo je už zlým príznakom horúčka a kedy to už môže byť zápal obličiek

- ako sa správne starať o intímne partie detí, rozdiely u chlapcov a dievčat

- a dozviete možno dodnes nepoznané dôležité informácie, ako napríklad prečo by nemali na toalete sedieť s nôžkami vo vzduchu, počúvajte s nami.

Moderátorkou je Babsy Jagušák.

-prečo sú dnešné deti vystavené vyššiemu riziku úrazov, než tomu bolo kedysi

-aké sú najčastejšie úrazy doma apraktické rady, ako podať prvú pomoc rýchlo aj bez lekárničky

-ako rozoznať, či po páde na hlavu hrozí dieťaťu otras mozgu

- prečo sú úrazy na trampolíne naozaj často zbytočné

- ako na utopenie dieťaťa stačí naozaj pár sekúnd a rozdiely i príznaky mokrého a v posledných rokoch často skloňované suchého utopenia

- na čo nezabúdať a dbať pri dnes tak populárnej cyklistike s deťmi

- všetko o bezpečnej turistike s deťmi, a prečo je dôležitá aj správna strava

- viac o kliešťoch, ale aj o uhryznutí hadmi či inými zvieratami, patria ešte medzi časté úrazy detí?

V závere sme si povedali aj o najčastejšej chybe rodičov a v celom podcaste veľmi veľa o tom, že prvou pomocou by malo byť zabránenie úrazu dieťaťa a vlastne poskytnutie prvej pomoci, by malo byť až druhá pomoc. Počúvajte s nami podcast Najmama.sk

Dozviete sa, kedy začala Adela celkom po prvýkrát riešiť otázku materstva:

- či bol za aj jej partner a ako dlho trvalo, kým po prvýkrát otehotnela

- ako prežívala zamlčaný potrat v 9. týždni

- čo spôsobilo obdobie, keď zostala sama a vyrovnávala sa s myšlienkou "mala by som mať dieťa?"

- prečo išiel jej manžel Viktor Vincze celkom skoro po ich svadbe na spermiogram

- ako sa vyrovnal s výsledkom a aké boli reakcie na jeho otvorené priznanie

- prečo umelé oplodnenie nie je cesta k dieťaťu pre Adelu ani Viktora, napriek odporúčaniam lekárov, podľa ktorých by sa im takto otehotnieť podarilo

- v akej fáze adopčného procesu sú dnes po troch rokoch a prečo ani táto cesta napokon nemusí vyjsť

- v neposlednom rade sa dozviete, čo pomohlo Adele vyrovnať sa s prekážkami, ktoré jej život pri túžbe mať dieťa nadelil, či je naozaj také jednoduché zostať nad vecou a nemenej inšpiratívne sú aj Adeline slová o tom, že to všetko je lekciou aj pre jej najbližších, počúvajte s nami v podcaste Najmama.sk

Kedy je cisársky rez nutný a prečo? Do akej miery je rizikom pre matku i dieťa? Zazneli dôležité fakty i fámy o cisárskych rezoch?

A dozviete sa aj to, aká je reálna situácia na Slovensku, prečo niekedy lekári vykonajú cisársky aj na želanie matky, a s čím všetkým sa naopak potýkajú mamičky, ktoré sa pre pôrod cisárskym rezom trápia.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Zelená kniha rozprávok, ktorej autorom je Ľubomír Feldek a vydalo vydavateľstvo Mladé letá.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Mlynčeky tety Hrozienky, ktorej autorkou je Marta Hlušíková a vydalo vydavateľstvo CPRESS v spoločnosti Albatros Media.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy s rovnomenným názvom, ktorej autorom je Tomáš Murgaš a vydalo vydavateľstvo E. J. publishing.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev, ktorej autor je Peter Karpinský a vydalo vydavateľstvo Mladé letá.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Rozprávkový šlabikár, ktorej autorkou je Marta Holá a vydalo vydavateľstvo Junior.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Pokladnica rozprávok, ktoré autorkou je Alena Peisertová a vydalo vydavateľstvo Junior.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Pokladnica rozprávok, ktorej autorkou je Alena Peisertová a vydalo vydavateľstvo Junior.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Dobšinského rozprávky, ktoré vybrala a prerozprávala Elena Slobodová a vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Rozprávkový šlabikár, ktorej autorkou je Marta Holá a vydalo ju vydavateľstvo Junior.

Nielen tieto, ale aj ďalšie čarovné príbehy nájdete na Najmama.sk.

Text rozprávky pochádza z knihy Dobšinského rozprávky, ktoré vybrala a prerozprávala Elena Slobodová a vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 04:59, 09:59 a ďalej 15:48, 21:22, 27:02.

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 05:24, 11:18 a ďalej 16:41, 21:35, 26:27, 31:27.

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 04:56, 10:01 a ďalej:

15:37 20:40 26:21 32:19

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 03:44, 08:04 a ďalej:

12:32 17:07 21:50 26:26 30:59 34:53

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 04:13, 08:15 a ďalej:

12:25 16:18 20:17 24:27 28:25 32:33 36:30

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 03:50, 07:42 a ďalej:

11:38 15:29 19:13 22:54 27:00 30:38 33:00 35:53 39:40

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 03:39, 07:06 a ďalej:

10:18 13:31 16:49 20:04 22:47 26:01 29:05 32:02 35:11 38:43 41:51 45:15 48:35 51:47 55:13

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 02:36, 5:44 a ďalej:

08:37 11:32 14:26 17:29 20:29 24:06 27:30 30:44 34:03 37:18 40:41 43:43 46:32 49:49

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou 0:00 a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 03:05, 6:00 a ďalej:

08:51 12:01 14:45 17:16 19:59 22:48 25:42 28:44 31:33 34:43 37:45 40:54 43:40 46:44 49:34 52:40 55:25 58:18 01:01:01 01:04:04

Správnosť diktátu si môžete odkontrolovať na Najmama.sk. Začnite prvou časťou a ďalšie diktáty nasledujú v minútach: 0:00, 2:24, 4:44 a ďalej: 7:17, 9:37 12:00 14:32 17:06 19:44 22:14 24:40 26:54 29:13 31:48 34:13 36:50 39:28 41:39 44:00 46:26 49:10 51:48 54:26 57:14 59:53