Čo sa dozviete v rozhovore?

• Kde spravil Procházka osudnú chybu?
• Prehral kvôli súcitu so zraneným súperom?
• Je jeho najväčšia zbraň zároveň najväčšou slabinou?
• V čom pripomenul Végha proti Vémolovi?
• Má už náchylnú bradu na knokauty?
• Mal by zmeniť štýl boja či váhovú kategóriu?
• Dáva teraz zmysel odveta s Ulbergom?
• Má ešte predpoklady stať sa šampiónom UFC?

Z pohodlného 9-bodového náskoku majstrovského Slovana Bratislava je päť kôl pred koncom 7-bodový, čo do zvyšku aktuálneho ročníka Niké ligy sľubuje akú-takú drámu. Postaral sa o to FC Spartak Trnava, ktorý v 179. ligovom derby na Tehelnom poli dokonca siahal až na tri body, ale nakoniec si „červeno-čierni“ vezú domov bod za remízu.

Oveľa väčšie boje sa odohrávajú na opačnom konci súťaže, kde sú stále po pás namočení v záchranárskych prácach FC Tatran Prešov a MFK Skalica a po kolená stoja v tomto mútnom močiari aj KFC Komárno a MFK Ružomberok. Nováčikovi z Prešova sa najnovšie postavili chrbtom aj jeho verní fanúšikovia.

Nielen o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 79. epizóde podcastu Kam si to kopol?, do ktorej prijal pozvanie futbalový expert Peter Ďuriš.

Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.

Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.

Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.

Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.

Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.

Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Čo sa dozviete z diskusie?

• Chystá sa Véghov návrat do MMA a porazil by šampióna Fleuryho?
• Vráti sa Vémola do klietky proti nemeckej legende?
• Prečo by Procházka ani na tretí pokus nezdolal Pereiru?
• Je Pirátov koniec v Oktagone definitívny a čo jeho budúcnosť?
• Aký majú názor na Buchingerov zápas proti youtuberovi Berginovi?
• Ako dopadne expanzia Oktagonu do Poľska?
• Prečo Paradeiser prehral s Britom a čo s ním ďalej?
• Dopadne zápas s Kozmom a vydržala by to jeho brada?
• Spravil Buday chybu, keď po KO od Fleuryho prijal Todeva?
• Prečo Losene Keita nezvládol debut v UFC?
• Aký je kvalitatívny rozdiel medzi Oktagonom a UFC?

Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.

Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.

S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.

Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.

Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.

Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.

Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.

Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.

„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.

Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.

V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.

Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Po 4. nadstavbovom kole naozaj už málokto pochybuje o tom, kto sa stane futbalovým majstrom Slovenska, keďže priepasť medzi vedúcim Slovanom Bratislava a dvojicou MŠK Žilina, resp. DAC Dunajská Streda činí už 9 bodov.

Mužstvo zo Žitného ostrova totiž v priebehu dvoch mesiacov prehralo v MOL Aréne druhýkrát 0:3 s „belasými“ a Žilinčania padli v Michalovciach po výsledku 2:1 pre domáci Zemplín. Súboj o titul sa prakticky redukuje už na bitku o konečné 2. miesto. Oveľa dramatickejšie je to v spodnej šestke, kde sa na posledné miesto znovu prepadla Skalica, ale ani v Tatrane Prešov nemôžu vôbec oslavovať.

Cez víkend takisto zaujalo dianie na fanúšikovskej scéne, konkrétne v Dunajskej Strede, kde sa zaplnil sektor hostí napriek tomu, že priaznivci Slovana Bratislava mali zákaz vycestovať. V nepriaznivom svetle sa predviedol český útočník Podbrezovej Radek Šiler, ktorý sa podľa viacerých informácií postaral o roztržku v útrobách štadióna Spartaka Trnava po hladkej prehre svojho tímu (4:1).

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 78. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a bývalým futbalistom Norbertom Hrnčárom.

O tejto tŕnistej ceste nahor, ale aj o špecifikách a problémoch súčasného slovenského hokeja, sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozprávali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s výnimočnou dvojicou hostí. Pozvanie do štúdia prijali otec a syn, hlavný tréner HK Skalica Juraj Jurík st. a jeden z ofenzívnych lídrov tímu Juraj Jurík ml.

Úvod rozhovoru patril práve mimoriadne turbulentnému letu v Skalici. Klub sa podľa slov hostí skladal doslova na poslednú chvíľu a prvotným cieľom bolo vôbec stabilizovať situáciu a byť konkurencieschopný.

Postupom času sa však mužstvo, postavené na skúsenom jadre a vhodne doplnené, začalo výsledkovo dvíhať a ambície sa prirodzene menili. Zo snahy o záchranu sa stala snaha o play-off, neskôr o najlepšiu štvorku a napokon víťazstvo v základnej časti.

Veľká časť diskusie sa venovala aj tomu, čo stálo za nečakaným úspechom Skalice. Hlavný kouč Juraj Jurík st. zdôraznil najmä hernú identitu tímu a psychologické nastavenie kabíny: „Dnes pracujeme s tým, že mužstvo sa naučilo vyhrávať. Má vieru a to si myslím, že pre vstup do baráže je veľmi dôležité. Veríme si, máme rešpekt, ale nemáme strach.“

Mimoriadne zaujímavý pohľad ponúkla aj téma skladby kádra. Skalica podľa trénera ťažila zo skúseností, no zároveň potrebovala do tímu doplniť rýchlosť a energiu mladších hráčov. Dôležitú úlohu zohrali aj hokejisti, ktorí inde nedostali dostatočný priestor, no v Skalici sa dokázali presadiť a vytvoriť funkčný celok.

Okrem detailného mapovania skalickej cesty za úspechom a rozoberania unikátnej dynamiky vzťahu otca na striedačke a syna na ľade, podcast prináša aj mimoriadne otvorenú a kritickú diskusiu o samotnom formáte baráže. Juraj Jurík ml. otvorene pomenoval jej najväčší problém z pohľadu prvoligového klubu. „Vnímam to tak, že je to proste ochrana extraligových klubov. To je realita,“ zdôraznil. Zároveň však zaznelo, že aktuálny formát je v niektorých aspektoch spravodlivejší než v minulosti.

Skúsený útočník, ktorý si pamätá aj iné hokejové časy, sa zároveň hlbšie zamýšľa nad nedostatkom priestoru pre mladých hráčov strednej generácie v slovenskom hokeji.

Upozorňuje na meniacu sa dobu, v ktorej hokejisti dozrievajú oveľa neskôr: „Dnes je to možno tak, že tí hráči dozrievajú neskôr, až v 24 alebo 25 rokoch. Už to nie je tak, že v osemnástich. Ak máte kvalitného hráča v 18 alebo 19 rokoch, tak si myslím, že má na to ísť niekde do zámoria a ide preč.“

Pokiaľ chcete zistiť, ako naozaj funguje chémia v kabíne Skalice, prečo je podľa hostí náročné etablovať mladíkov do A-tímu v súčasnom tlaku na výsledky či z akého dôvodu chýbajú kvalitní slovenskí hráči strednej generácie, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu by ste si nemali nechať ujsť.

Diváci sa dozvedia, aké najväčšie záludnosti tento šport skrýva, pričom Erik Jendrišek upozorňuje najmä na prísny zákaz šmýkačiek a na diametrálne odlišné vnímanie autových vhadzovaní.

Pri vysvetľovaní taktických rozdielov v rozhovore prináša výborný postreh: „Tu obzvlášť je to štandardka, kde rukou dohodíš až priamo pred bránku, čo je veľmi nebezpečné. Čiže veľakrát musíš rozlišovať to, či to stojí za to, aby lopta skončila v aute alebo nie, lebo v podstate aut je niekedy už skoro šanca.“

Slovenský reprezentačný tím momentálne naberá hernú prax pod hlavičkou tímu Vlci v bratislavskej TOP lige, kde sa hráči z rôznych klubov postupne zohrávajú a čelia mimoriadne namotivovaným súperom. Okrem detailov zo samotnej prípravy či predstavenia usmievavého maskota Axela, ktorého meno vzišlo z hlasovania fanúšikov, sa v epizóde nevyhli ani téme ďalších hviezdnych mien.

Erik Jendrišek totiž prezradil, že do tímu vytrvalo lanári aj svojho bývalého reprezentačného kolegu Juraja Kucku, ktorý je zároveň ambasádorom celého podujatia. Na otázku moderátora, či sa mu ho podarí presvedčiť, aby si na turnaji aj zahral, útočník s úsmevom odpovedá: „Lámeme ho stále. Samozrejme, všetci vieme, aké má Kuco kvality... Musím povedať, že aj on bol otvorený. Nezmietol to hneď zo stola, čo je pozitívne.“

Zlatým klincom rozhovoru sú vysoké ambície pred domácim šampionátom, ktorý odštartuje už 27. mája a sľubuje až 52 zápasov európskej špičky. Erik Jendrišek hovorí o obrovskej motivácii využiť energiu z domácich tribún a zvládnuť zlomové štvrťfinále, po ktorom by sa otvorila cesta k medailovým bojom.

Ak vás zaujíma, aká atmosféra panuje v kabíne pred týmto obrovským športovým sviatkom, aké sú prekvapivo dostupné ceny denných lístkov na bratislavský šampionát, alebo prečo útočník prirovnáva zakázané šmýkačky k slovám legendárneho Paola Maldiniho, tento diel podcastu na ŠPORT.sk si rozhodne nenechajte ujsť.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Prečo slovenskí futbalisti nezvládli baráž?
• Ako vníma ostrú kritiku Škriniara od fanúšikov?
• Aké vlastné góly si dal tréner Calzona?
• Upadá reprezentácia pod jeho vedením?
• Prečo by Calzona nemal pokračovať?
• Prečo považuje Weissa st. za najlepšiu voľbu?
• Ktorí ďalší kandidáti prichádzajú do úvahy?
• Prečo napriek všetkému očakáva zotrvanie Calzonu?

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si momentálne dáva prestávku, keďže prednosť dostal národný výber Slovenska. Zverencom talianskeho trénera Francesca Calzonu sa však nepodarilo uspieť vo štvrtkovom súboji s Kosovom, čo znamená, že „sokolov“ na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku definitívne neuvidíme.

V utorok večer o 20.45 h si Slovensko na bratislavskom Národnom futbalovom štadióne zmeria sily s Rumunskom, pričom pôjde už len o čestné ukončenie kvalifikačného cyklu a marcového asociačného termínu. Potom sa už opäť roztočí kolotoč Niké ligy.

V 77. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom Petrom Lérantom, ktorý ešte donedávna pôsobil po boku Pavla Staňa v MŠK Žilina, no začiatkom marca sa musel spoločne s Martinom Kuciakom porúčať.

So 48-ročným rodákom z Komárna sme podebatovali nielen o jeho konci pod Dubňom, ale aj o výkonoch Žiliny, vyhliadkach MŠK v jarnej časti, ako i o slovenskej reprezentácii či pozícii trénera Francesca Calzonu a jeho možnom nástupcovi.

V otvorenej a uvoľnenej debate sa poslucháči dozvedia, ako vyzerá realita priamych prenosov, ktoré sa často môžu v priebehu pár sekúnd zmeniť na nečakaný boj s okolnosťami. Matúš Krutý s humorom spomína na situácie, keď musel komentovať zápas napriek vážnym zdravotným problémom či zvládať nečakané technické komplikácie počas vysielania.

Moderátori otvorili aj tému improvizácie v priamom prenose. Príkladom je moment, keď počas neplánovanej situácie padol gól a komentátor musel ihneď reagovať bez štandardnej prípravy. Práve takéto momenty podľa Matúša Krutého ukazujú, aké dôležité sú pokoj, skúsenosti a schopnosť rýchlo sa zorientovať.

Nechýbajú ani spomienky na stresujúce situácie mimo samotného zápasu. Šéf športového spravodajstva STVR s dávkou sebairónie opisuje moment, keď takmer zmeškal ranný živý vstup: „Zobudil som sa na to, ako mi niekto zvoní a hovorí: ‚Matúš, kde si?‘ Pozrel som na hodiny, 6:04...“

Rozhovor sa však postupne presúva aj k vážnejším témam. Veľký priestor dostáva práca s mládežou, ktorej sa Matúš Krutý venuje ako tréner hokejbalového HK Vajnory. Otvorene pomenúva jeden z najväčších problémov dnešného športu, a to tlak rodičov na deti. Podľa neho práve prehnané ambície často brzdia prirodzený rozvoj mladých hráčov a narúšajú autoritu trénera.

Poslucháči sa dozvedia, aké náročné je pracovať s detskou psychikou v prostredí, kde dieťa dostáva rozdielne pokyny z lavičky a z tribúny. Téma rodičov na tréningoch či zápasoch tak dostáva konkrétny pohľad priamo z praxe.

Záver rozhovoru patrí curlingu. Športu, ktorému sa skúsený novinár venuje nielen ako komentátor, ale aj ako aktívny hráč. V diskusii približuje jeho špecifiká, taktické nároky aj fyzickú stránku, ktorá je často verejnosťou podceňovaná. Nechýba ani zaujímavý detail o tradícii, ktorá je pre tento šport typická. „V pravidlách je napísané, že víťaz pozýva po zápase zdolaného na drink,“ prezradil s humorom.

Výborná chémia medzi moderátormi a hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. Okrem úsmevných príhod z televízneho prostredia ponúka rozhovor aj autentický pohľad na fungovanie športových médií, prácu s mládežou a zákulisie menej populárnych športov.

Ak hľadáte kombináciu humoru, zákulisných informácií a úprimných názorov na súčasný šport, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Matúšom Krutým by ste rozhodne nemali vynechať.

Slovenský futbalový svet pozná Juraja Kucku ako nekompromisného bojovníka, ktorý pôsobil v talianskej Serie A či v anglickej Premier League. Dnes ho však fanúšikovia vídajú na oveľa skromnejších štadiónoch. Ako sám priznáva, návrat domov nie je len o emóciách, ale aj o každodennom súboji s vlastným telom.

V podcaste opisuje svoju aktuálnu situáciu poznačenú zraneniami. „Cítim, že to koleno proste zanechalo svoju daň a každý jeden tréning aj zápas idem cez bolesť,“ hovorí úprimne o stave, ktorý mu nedovoľuje fungovať na sto percent. Napriek tomu zostáva lídrom v kabíne a prirodzenou autoritou pre mladších spoluhráčov.

Rozhovor ponúka aj zaujímavý pohľad na rozdiely medzi vrcholovým futbalom a nižšími súťažami. Bývalý slovenský reprezentant priznáva, že prispôsobiť sa pomalšiemu tempu hry je pre neho niekedy náročnejšie, ako kedysi zvládať rýchle kombinácie na najvyššej úrovni.

Príjemná debata sa dotkla aj fungovania kabíny v nižších ligách. Skúsený stredopoliar s úsmevom prezradil, že jeho „zápisné“ bolo prekvapivo skromné. Spoluhráčom priniesol niekoľko fliaš Kucovice. Aj takéto momenty podľa neho dokazujú, že futbal si treba predovšetkým užívať.

Diskutovanou témou bola aj jeho životospráva a prístup k regenerácii. Juraj Kucka porovnal začiatky kariéry v Ružomberku s profesionálnym prostredím v AC Miláno. „V Miláne skúšali rôzne veci. Boli to samé extrémne dávky. To boli všelijaké toastové chleby s Nutellou a strašne veľa. Ale niekomu to vyhovovalo,“ spomína s humorom na netradičné praktiky z Talianska.

V rozhovore sa nevyhol ani psychickej stránke futbalu. Juraj Kucka otvorene hovoril o kritike fanúšikov po návrate na Slovensko či o dôležitosti mentálneho koučingu, ktorý mu pomohol lepšie zvládať tlak a negatívne reakcie.

Niekdajší hráč Slovana či AC Miláno dnes ukazuje, že futbal nie je len o veľkých štadiónoch a prestížnych súťažiach. Ako vníma svoj návrat domov, čo ho stále motivuje pokračovať a aké rozdiely vidí medzi svetovým a slovenským futbalom? To všetko a ešte viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ak si myslíte, že jedna z najúspešnejších tréneriek basketbalovej histórie si dnes užíva pokojný športový dôchodok, veľmi rýchlo vás vyvedie z omylu. Sama so smiechom priznáva, že na pletenie svetríkov či háčkovanie sa ešte rozhodne necíti. Basketbal zostáva pevne ukotvený v jej životnom portfóliu, aj keď v úplne inej, pre ňu doteraz netradičnej pozícii.

Z aktívneho denného trénerského kolotoča a pozície hlavnej koučky v USK Praha síce potichu ustúpila, no jej vplyv na tím je stále zásadný. V rozhovore mimoriadne pútavo opisuje náročný proces odovzdávania žezla podstatne mladšiemu nástupcovi.

Pre trénerskú osobnosť jej kalibru je zložité nezasahovať do chodu zápasu, a práve preto prijala dôležité rozhodnutie presunúť sa z lavičky do hľadiska. „Nechcela som sedieť na lavičke, aby jeho sebavedomie rástlo a rástlo. Stále reagujem tak, že čo by som urobila. Teší ma, že to nie je vyvolané z mojej strany, ale chce to on,“ približuje Natália Hejková zákulisie budovania novej trénerskej autority, ktorej robí mentorku s chladnou hlavou a bez každodenného stresu či priamej zodpovednosti za výsledok.

Podcast však ani zďaleka nie je len o jej súčasnom živote v českej metropole a ambicióznom budovaní novej medzinárodnej akadémie. Ako mimoriadne bystrá pozorovateľka a analytička nemohla obísť ani pálčivú tému úpadku slovenského ženského basketbalu. Zlaté časy, keď naše kluby naháňali strach celej Európe, sú preč a Natália Hejková veľmi priamočiaro nastavuje zrkadlo súčasnej realite, v ktorej naša reprezentácia chýba na majstrovstvách Európy.

Poukazuje na to, že práve konfrontácia s európskym basketbalom nám ukazuje, kde sa reálne nachádzame. Navyše, poslucháčom otvára oči pri úplne novom globálnom probléme, ktorým je masívny odliv európskych talentov do americkej univerzitnej súťaže NCAA. Finančné možnosti zámoria sú dnes podľa nej pre európske kluby takmer likvidačnou hrozbou.

Zároveň si na svoje prídu aj fanúšikovia hlbšej analýzy samotnej hry. Trénerská ikona netají sklamanie z toho, kam sa ženský basketbal evolučne posunul. Pôvodne bezkontaktný a elegantný šport sa podľa jej slov mení na neustály fyzický súboj, kde drsnosť často vyhráva nad talentom a z hry sa postupne zabíja jej prirodzená krása.

V takmer 40-minútovej debate s Tomášom Kotlárikom sa dozviete aj to, prečo považuje olympiádu v Sydney za čiernu škvrnu svojej kariéry, ako vníma kultúrny šok pri trénovaní v Rusku a prečo je podľa nej v športe kľúčovejšia bezbrehá pracovitosť než samotný talent, čo ilustruje na príklade hviezdneho futbalistu.

Pozornosť nateraz preberá slovenská futbalová reprezentácia, ktorá má pred sebou zápas desaťročia a v prípade úspešného výsledku hneď ďalší. Slovensko má šancu dostať sa druhýkrát v histórii na MS, a to na šampionát v Kanade, USA a Mexiku.

Predtým sa však odohralo kompletné 3. nadstavbové kolo Niké ligy, ktoré prinieslo nové meno na absolútne poslednej priečke v skupine o záchranu, a v súboji o titul sa majstrovskému Slovanu Bratislava podarilo odskočiť dvojici MŠK Žilina a Dunajská Streda už o 6 bodov. DAC má však o zápas menej.

Dramatický súboj sa odohráva aj v tabuľke strelcov, kde sa k vedúcemu Michalovi Faškovi zo Žiliny opäť priblížil slovinský kanonier Andraž Šporar, ktorý stráca na lídra sedem kôl pred koncom sezóny už len 3 góly.

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 76. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s odborníkom a trénerom Rastislavom Bôžikom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. či ho po olympiáde spoznáva viac ľudí
2. ako vníma pozitívne reakcie
3. ako Alysa Liuová vytiahla krasokorčuľovanie
4. ako pracuje so stresom
5. o podmienkach na Slovensku
6. na akú úroveň by sa chcel dostať
7. o študovaní na FIIT aj o Montreale Canadiens

Úvod rozhovoru patril práve dominantnému víťazstvu Nitry v základnej časti Tipsport ligy. „Corgoni” ju ovládli s 10-bodovým náskokom, no Miroslav Kováčik zdôrazňuje, že skutočná sezóna sa začína až vo vyraďovacej fáze. „Nerád hodnotím sezónu v jej strede alebo aj po konci základnej časti, aj keď vnímam to, že úspech to je. My sa z neho tešíme, ale na konci zvíťazí len jeden,” pripomenul.

Veľká časť diskusie sa venovala aj hernej filozofii Nitry. Tá dlhodobo stavia na ofenzívnom a divácky atraktívnom hokeji, no zároveň na vyrovnanosti všetkých formácií. Aj preto sa v individuálnych štatistikách neobjavujú nitrianski hráči na úplnom vrchole, hoci tím patril k najproduktívnejším v súťaži. Miroslav Kováčik v tom vidí výhodu najmä smerom k play-off.

V podcaste otvorili aj tému skladby kádra a práce s hráčmi. Podľa šéfa klubu je čoraz náročnejšie udržať široký káder, keďže moderní hokejisti očakávajú výrazný čas na ľade. „Dnes už nie je doba taká, že hráči sú spokojní s tým, keď sa ocitnú v piatej pätke a nehrajú pár zápasov. Začnú vyvolávať oni alebo ich agenti, že sú nespokojní a chcú odísť,” priblížil realitu.

Diskusia sa dotkla aj postavenia Nitry ako favorita. Prezident HK Nitra priznáva, že tím sa tejto nálepke nebráni, no zároveň upozorňuje na nevyspytateľnosť play-off. Podľa neho je dôležité, aby si hráči tlak nepripúšťali viac, než je nevyhnutné, a sústredili sa na vlastný výkon.

Výraznou témou bola aj infraštruktúra slovenského hokeja. Miroslav Kováčik otvorene kritizoval stav zimných štadiónov a zdôraznil potrebu výstavby nových arén. „Tie štadióny sa nedajú donekonečna len opravovať, musíme stavať nové. Za 30 rokov sme postavili dva veľké zimné štadióny, čo je prabieda,” uviedol s tým, že Slovensko v tomto smere zaostáva najmä za Českom.

V rozhovore zazneli aj aktuálne informácie o projekte novej haly v Nitre, ktorá by mala vyrásť v blízkosti futbalového štadióna. Klub si od nej sľubuje moderné zázemie nielen pre prvý tím, ale aj pre mládež.

Reč prišla aj na vývoj moderného hokeja. Miroslav Kováčik upozornil, že výhoda domáceho prostredia už nie je taká výrazná ako v minulosti a zmenila sa aj mentalita hráčov. Zároveň však verí v talent slovenských hokejistov a potrebu rozvíjať ich kreativitu.

„Určite je to v nás v Slovákoch, že ten hokej hrať vieme. Musíme podporovať tú kreativitu, byť trocha iní,” podotýka Miroslav Kováčik v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk, ktorá ponúka komplexný pohľad na aktuálnu situáciu v nitrianskom aj slovenskom hokeji.

Bývalý reprezentačný brankár a účastník MS 2010 aj ME 2016 Ján Mucha v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk hovoril o postupových šanciach Slovenska, budúcnosti trénera Francesca Calzonu či prezidentských voľbách a kauzách SFZ.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Prečo Slovensko nie je proti Kosovu favorit?
2. SFZ dlhuje Calzonovi i hráčom, bude to mať vplyv?
3. Mal by Calzona v prípade neúspechu v baráži skončiť?
4. Prečo si Calzona nedokázal získať na svoju stranu fanúšikov?
5. Má Vladimír Weiss st. ambíciu opäť viesť Slovensko?
6. Aký dopad majú kauzy Jána Kováčika a SFZ?
7. Bojí sa o budúcnosť slovenského futbalu?
8. Má Slovensko lepšieho pravého obrancu než Gyömbér a Pekarík?
9. Je Nino Marcelli pripravený na reprezentačný debut?
10. Kto zlyhal v kauze Dominik Greif?

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Prekvapilo ju hladké víťazstvo nad veteránkou UFC?
2. Aký má recept, že na rozdiel od väčšiny žien knokautuje súperky?
3. Ako to bude so zápasom o titul proti Aline Dalaslanovej?
4. Je v hre zápas proti Lucii Szabovej?
5. Čo chce dosiahnuť v MMA v najbližších rokoch?
6. Je pripravená na nástrahy hviezdnej kariéry?
7. Prečo jej tak veľmi ubližujú nenávistné komentáre?
8. Akej silnej šikane čelila na škole a chcela si vziať život?
9. Ako jej bojové športy zachránili život?
10. Čo by poradila ženám a deťom, ktoré čelia šikane a nenávisti?

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. ako spätne hodnotí sezónu a olympiádu
2. ako náročné je plánovať prípravu vzhľadom na klimatické podmienky
3. prečo chodievajú na Nový Zéland
4. ako sa menilo vybavovanie zjazdoviek na tréning s postupom kariéry
5. prečo vznikol Billa Žampa Cup
6. kam by chceli podujatie posunúť
7. že o Žampa Cupe vedia už takmer všetci lyžiari
8. aké je to organizovať takéto podujatie a či by si trúfol na Svetový pohár

Nadstavbová časť najvyššej slovenskej futbalovej ligy má za sebou nekompletné 2. kolo, v ktorom sa najviac tešili najmä hráči MŠK Žilina, v podstate aj DAC Dunajská Streda, ako aj AS Trenčín. Čelo Niké ligy ostáva po víkendovom kole ešte zamotanejšie, no na opačnom konci pribudli ďalšie vrásky na tvárach futbalistov a trénerov MFK Skalica.

Záhoráci môžu byť po súboji s AS Trenčín (1:2) právom nahnevaní na rozhodcu Borisa Benedika, ako aj Borisa Marhefku, ktorý počas zápasu obsluhoval systém VAR, pretože boli obratí o s veľkou pravdepodobnosťou regulárny gól. Rozhodcovské kiksy teda pokračovali aj počas ďalšieho kola Niké ligy.

O tom najpodstatnejšom debatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s trénerom a niekdajším futbalistom Norbertom Hrnčárom v rámci 75. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Rasťo Konečný sadol práve tento dlhoročný útočník a súčasný generálny manažér MHA Martin. V otvorenej debate bez servítky rozprával o realite slovenského klubového hokeja, vlastnej kariére aj o zákulisí fungovania tímu, ktorý sa snaží vrátiť na mapu extraligových miest.

Byť generálnym manažérom a zároveň aktívnym hráčom v jednej šatni prináša množstvo bizarných i komických situácií. Jaroslav Markovič to berie s nadhľadom, no priznáva, že prepínať medzi týmito dvomi rolami nie je vždy jednoduché. Ako s úsmevom poznamenal: „Mám veľmi ťažké rozhovory s manažérom večer pri víne, keď sa dokážeme veľmi ťažko pohádať. Niekedy to vyznie zle pre chlapcov a niekedy pre manažéra.”

Poslucháči sa tak z prvej ruky dozvedia, ako kabína reaguje, keď na ľad vykorčuľuje samotný „šéf”, aké náročné je manažovať tím s obmedzeným rozpočtom a aké rozhodnutia musí človek v tejto dvojrole robiť.

Rozhovor sa však zďaleka netočí len okolo seniorského „áčka” a bojov v druhej najvyššej súťaži. Ako funkcionár vidí Jaroslav Markovič veľmi hlboko aj do problémov mládežníckeho hokeja, kde podľa neho často brzdí rozvoj detí najmä tlak rodičov. V dnešnej dobe sú očakávania mnohých z nich neúmerne vysoké.

Pravý hokejový fanúšik si pri počúvaní príde na svoje aj pri spomienkach na Markovičovu bohatú hráčsku kariéru. Opora úspešnej striebornej „osemnástky” z roku 2002 spomína na draftové sklamanie, na cenné skúsenosti zo zámorskej USHL aj na slávnu martinskú éru z prelomu desaťročí.

Nechýbajú ani zaujímavé historky zo zahraničia. Svoje pôsobenie vo Francúzsku opísal s typickým humorom: „Jeden zápas za týždeň, 26 zápasov za sezónu a celý týždeň pohoda, bageta, croissant, vínko.” Obrovským kontrastom k tomuto životnému štýlu boli napríklad vybičované derby zápasy v drese Žiliny, kde musel čeliť nielen tlaku na ľade, ale aj hlasným a často poriadne šťavnatým pokrikom z tribún.

Výborná chémia medzi moderátormi a ich hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. V uvoľnenej debate sa dozviete aj to, aká je vízia martinského hokeja do budúcnosti, aké náročné je v dnešnej dobe zohnať strategického partnera a prečo sa klub snaží postupne stabilizovať svoje fungovanie. Padne aj meno slávneho odchovanca Richarda Pánika a otázka, či by si ešte niekedy mohol obliecť dres rodného mesta.

Ak hľadáte úprimný pohľad do zákulisia slovenského hokeja, doplnený o množstvo šatňového humoru a zaujímavých spomienok, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Jaroslavom Markovičom by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.

V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.

Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.

„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.

Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.

Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.

Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.

Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku.

Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu.

„Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste.

Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí.

Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku.

Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej.

Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”.

Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi.

Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie.

A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

Majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostáva naďalej v napätí. O slovo sa totiž opätovne prihlásila Dunajská Streda, ktorá dokázala zastaviť rozbehnutý valec FK Železiarne Podbrezová. Prestrihnutie šnúry sa podarilo aj Spartaku Trnava, ktorý po katastrofálnych posledných výsledkoch nečakane zvíťazil na pôde MŠK Žilina.

Do značných problémov sa dostal aj FC Tatran Prešov, ktorý padol v Skalici a po stretnutí zaujal predovšetkým až nečakane ostrý prejav trénera Jozefa Kostelníka. Čiernou škvrnou 1. nadstavbového kola boli dve nariadené penalty, ktoré vyvolali polemiku a nie je vylúčené, že sa k nim ešte následne vráti kompetentná komisia SFZ.

O všetkom podstatnom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 74. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom. O zmenách v realizačnom tíme „Šošonov“ sme sa však dozvedeli až po natočení relácie.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. ako ďaleko alebo blízko malo Slovensko k miestenke na ZOH?
2. aké sú podmienky na Slovensku?
3. ako začať s curlingom?
4. dá sa za štyri roky vytrénovať a dostať na olympiádu?
5. prečo sa zametá?
6. aké pozície sú v curlingu?
7. aké šance majú Slováci na paralympiáde?

Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.

Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.

Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.

Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.

Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.

Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.

Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

Aj toto všetko prinieslo víkendové 22. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, po ktorom si majstrovský Slovan dokázal znovu vybudovať náskok pred druhým FC 1904 DAC Dunajská Streda, no a naopak, MFK Skalica sa dostal do ešte nepríjemnejšej situácie.

Nepríjemné starosti zasiahli aj nováčika FC Tatran Prešov, ktorý si po víkende musí nájsť nového kormidelníka, keďže tréner Vladimír Cifranič po 19 zápasoch skončil na vlastnú žiadosť.

Posledné kolo pred rozdelením ligy na prvú a spodnú šestku prinieslo viacero zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom Otom Brunegrafom.

Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.

Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.

V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.

„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.

Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“

Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.

Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.

Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.

Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.

Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.

„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.

Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.

Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.

Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.

Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.

Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Obaja mladí reprezentanti otvorene hovoria o tom, že nálepka „vychádzajúcich hviezdičiek“ im zatiaľ neprináleží. Skôr naopak. „Stále sme mladí chalani, musíme na sebe tvrdo pracovať ako doteraz. To nás vlastne dotiahlo do tej reprezentácie,“ zdôraznil Peter Kováčik. Maroš Golian ho doplnil s tým, že miesto v národnom drese nie je samozrejmosťou. „Musíme to potvrdzovať každý deň. Do reprezentácie sa nedostanete len tak,“ vyhlásil.

Nosnou témou rozhovoru bola aj nová éra slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Olivera Vidina. Práve on dal mladým hráčom výraznejší priestor, ktorý dokázali využiť aj v ostrých zápasoch. „Niekedy to asi prísť muselo. Ten tím sa musel omladiť a my sme tú šancu dostali,“ vyzdvihol Peter Kováčik. Podľa Maroša Goliana je však kľúčové, čo s dôverou hráč urobí: „Dôležité je tú šancu dostať, potom je to na každom hráčovi, či ju aj využije.“

Reprezentačné debuty oboch mladíkov boli sebavedomé a bez zbytočného rešpektu. Zhodujú sa, že veľkú úlohu v tom zohrala dôvera realizačného tímu aj spoluhráčov. Práve psychická pohoda im pomohla zvládnuť aj tlak, ktorý so sebou prináša reprezentačný dres.

V podcaste sa veľmi otvorene preberala aj téma tlaku fanúšikov či reakcií na sociálnych sieťach. Obaja basketbalisti priznávajú, že kritiku vnímajú, no nepripúšťajú si ju. „Ten tlak je na nás väčší. Je to vidno na komentároch typu: ‚Čo tam robí tento?‘ Ale my sme tú šancu dostali a využili sme ju,“ podotkol Maroš Golian. Podľa Petra Kováčika je najdôležitejšie sústrediť sa na veci, ktoré môže hráč ovplyvniť. „Vyjadriť svoj názor v komentároch je v pohode, ale my ako hráči by sme sa mali zaoberať tým, čo je na ihrisku,“ dodáva.

Diskusia sa dotkla aj herného štýlu balkánskych súperov, fyzickej náročnosti zápasov a cieľov v prebiehajúcej predkvalifikácii majstrovstiev Európy. Obaja mladí reprezentanti sa zhodujú, že ak sa tím vyrovná súperom v tvrdosti a nasadení, basketbalová kvalita sa naplno prejaví.

V závere rozhovoru sa pozornosť prirodzene presunula k budúcnosti, a to klubovej aj reprezentačnej. Reč bola o možnej ceste do Ameriky, o európskom basketbale, ale aj o tom, čo mladý hráč potrebuje, aby prerazil. Odpoveď bola v oboch prípadoch veľmi podobná – trpezlivosť, práca a pokora.

Ak vás zaujíma, ako mladí reprezentanti vnímajú novú éru slovenského basketbalu, prečo je dôvera trénera kľúčová, ako sa vyrovnávajú s tlakom a aké majú kariérne sny, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Cez víkend sa odohralo predposledné jarné kolo základnej časti Niké lige a celkovo 21. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno bodovala len Dunajská Streda.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 72. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Tomášom Majtánom, ktorý má o víťazovi aj zostupujúcom jasno.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. prečo majú vyššiu návštevnosť ako niektoré prvoligové futbalové kluby
2. prečo hrajú českú ligu
3. rozdiel medzi klasickým americkým futbalom a bezkontaktným flag futbalom
4. či je tento šport nákladný
5. aké sú ciele jediného slovenského klubu v Česku
6. ako robia športový marketing

Úvod podcastu sa niesol v znamení aktuálnej situácie Slovana i samotného Tomáša Královiča, ktorý má s klubom zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Mladý pravák sa snaží zostať nohami pevne na zemi, hoci jeho výkony neunikajú pozornosti skautov a odborníkov. Ako sám priznal, najdôležitejšie je sústrediť sa na každodennú prácu a tímový úspech.

„Každý je rád, že o sebe počuje v tom dobrom svetle, ale ja sa na to úprimne nejako nezameriavam. Chcem stále tvrdo pracovať a snáď sa mi to vyplatí,” priznáva mladý Slovák.

V diskusii sa viackrát preberala téma jeho herného štýlu. Tomáš Královič sa označuje za obojsmerného obrancu, ktorý si uvedomuje, že ofenzíva môže prísť až vtedy, keď má splnené defenzívne povinnosti. Priznal, že mu vyhovuje dôvera trénera, ktorý dokáže hráča podržať aj po chybe, a zároveň podporuje kreativitu zo zadných radov.

Výrazná časť rozhovoru patrila aj fanúšikom a atmosfére na domácom štadióne. Dvadsaťročný obranca podotkol, že pískanie z tribún hráč vníma, no berie ho ako súčasť profesionálneho hokeja. Nezabudol však oceniť, že vyššie návštevy ženú tím dopredu a vytvárajú prostredie hodné veľkého klubu.

„Myslím si, že návštevnosť oproti minulému roku stúpla. Je super takto hrať. Ľudia nás ženú dopredu, ale niekedy sa proste stane, že sa prehráva a ľudia pískajú. Počujeme to na tom ľade. Chodia sa na nás pozerať a chcú vidieť víťazstvá, my im to chceme všetko dopriať,” vysvetlil.

Rodák z Bratislavy sa vrátil aj k mládežníckym majstrovstvám sveta, ktoré absolvoval v kategóriách do 18 a do 20 rokov. Skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie považuje za kľúčové pre svoj ďalší rast, rovnako ako pôsobenie v seniorskom hokeji, ktorý je podľa neho viac o rozume než o bezhlavom tempe.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa Tomáš Královič rozrozprával aj o svojich snoch. Túži po úspechu so Slovanom, po reprezentácii a raz aj po šanci v zámorí. Zároveň však zdôraznil, že na všetko pôjde postupne, bez skratiek a s maximálnym rešpektom k práci, ktorú má pred sebou. „Chcem podávať čo najlepšie výkony teraz v Slovane a odohrať túto sezónu čo najlepšie. Potom sa uvidí, čo bude ďalej,” uzavrel.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Ako ho operácia slepého čreva ovplyvnila v príprave?
2. Prečo napriek komplikáciám neodložil zápas?
3. Aké poučenie si odnáša zo súboja s Britom?
4. Prečo nezvláda veľké, titulové zápasy?
5. Kedy a proti komu by chcel zápasiť najbližšie?
6. Verí stále, že sa dostane do top 10 na svete?

Cez víkend sa odohralo druhé jarné kolo v Niké lige a celkovo 20. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno nebodoval ani jeden.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 71. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Petrom Ďurišom, ktorý si nevedel vysvetliť zaváhanie DAC v Komárne.

„Môžem to nazvať tak, že Gary Bettman (komisár NHL, pozn. red.) partičkového hokeja?“ zaznelo hneď v úvode z úst Rasťa Konečného. A hoci sa Andrej Vymyslický tejto nálepke s úsmevom bráni, čísla hovoria jasne. Pod jeho rukami vyrástla komunita, ktorá už dávno prerástla rámec jednej bratislavskej ligy.

Ak si myslíte, že amatérsky hokej je len slabšou kópiou toho profesionálneho, najnovšia epizóda podcastu vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný otvorili debatu o svete, kde sa hrá pre radosť, no emócie sú často silnejšie než v Tipsport lige. Andrej Vymyslický si tým prostredím prešiel od brankára až po organizátora.

Práve z tejto vášne vznikla vízia vybudovať niečo viac než len súťaž. RAHL dnes združuje 34 tímov a viac než tisíc hráčov. Zápasy sa streamujú, vyhlasujú sa hráči kola aj mesiaca, organizujú sa galavečery či Winter Classic pod holým nebom. „My hovoríme, že sme viac ako liga. Chalani tým žijú. V robote sa rozprávajú o zápase, na pive o ďalšom,“ opisuje Andrej Vymyslický atmosféru, ktorú prirovnáva až k náboženstvu.

S rastom však prichádzajú aj problémy. Amatérska liga si musela vytvoriť vlastnú disciplinárnu komisiu. „Chceš ísť v pondelok do roboty celý a nie že tam ťa niekto bude naháňať hokejkou a vyhrážať sa ti,“ hovorí otvorene. V lige padali hokejky cez tvár, rozdávali sa stopky aj doživotné zákazy. Jeden z najbizarnejších? Hráč po vylúčení vbehol na ľad na bicykli a začal sa tam počas zápasu voziť.

Jeho ambície však presahujú Bratislavu. Dnes je na Slovensku približne 17 amatérskych líg a okolo šesťtisíc aktívnych hráčov. V roku 2024 sa uskutočnil prvý ročník oficiálnych majstrovstiev Slovenska amatérov, druhý sa chystá s účasťou dvadsiatich tímov. Cieľom je prepojiť ligy, pomáhať im organizačne aj finančne, no nezasahovať do ich identity. „Nechceme nikomu hovoriť, ako má viesť svoju ligu. Chceme si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje.

Ambície siahajú ešte ďalej, a to až k medzinárodnej spolupráci. Tímy z prostredia RAHL sa zúčastnili majstrovstiev sveta v rybníkovom hokeji vo Fínsku, kde sa spomedzi deväťdesiatich mužstiev prebojovali až do finále „fun“ kategórie.

Rozhovor však priniesol aj vážnejšie momenty. Andrej Vymyslický spomenul nepríjemné zranenie kolena, ktoré ho vyradilo z hry, a zároveň potvrdil, že amatérsky hokej je často o obetovaní voľného času, energie aj vlastných financií. Organizátori, rozhodcovia či kameramani fungujú popri bežných zamestnaniach. „Robíme to po večeroch, niekedy aj do druhej rána. Musíš byť tak trochu prepnutý a musí ťa to baviť, inak to nezvládneš,“ priznáva.

Michal Hudec, ktorý je štvornásobný majster republiky a ikona bratislavského Slovana, prináša pohľad človeka, ktorý zažil hokej v jeho najrýdzejšej podobe.

Výsledkom je strhujúca jazda jeho kariérou, ktorá vás zoberie priamo do útrob šatne počas slávnej výlukovej sezóny, ale aj k mantinelom, kde lietali päste a emócie ďaleko za hranicu pravidiel. Michal Hudec v rozhovore s ľahkosťou a jemu vlastným vtipom spomína na časy, kedy sa hokej na Slovane „rezal a mlel” od prvej minúty a súperi chodili do Bratislavy s rešpektom už len kvôli menu domáceho tímu.

Ústrednou témou, ktorá dodnes rezonuje medzi fanúšikmi, je jeho legendárny konflikt s košickým brankárom Miroslavom Šimonovičom. Michal Hudec v podcaste detailne opisuje genézu tejto rivality, ktorá nevyvrcholila len na ľade, ale mala dohru aj v chodbách štadióna. „Zrazu, keď dostane ‚kraula’ od Šimonoviča po hlave, tak... Ja nemám rád nespravodlivosť,” spomínal Michal Hudec na momenty, kedy emócie definitívne pretiekli.

S úsmevom však dodal, že po zisku titulu v Košiciach ho museli k autobusu sprevádzať policajti: „Došli štyria po mňa, odprevadili ma k autobusu, lebo som vedel, že ma ľudia čakajú vonku.”

Rozhovor sa však netočí len okolo bitiek. Michal Hudec s obrovským rešpektom vyzdvihuje osobnosti ako Zdeno Cíger či Richard Kapuš, ktorí formovali jeho hokejovú identitu. Pripomína nezabudnuteľnú éru, kedy sa hviezdy z NHL vracali na slovenské klziská a priniesli so sebou moderný hokej, ktorý fanúšikov dvíhal zo sedadiel.

Dnes sa Michal Hudec nachádza v úplne inej pozícii – ako regionálny manažér buduje hokejové zázemie v Malackách. S rovnakou vášňou, s akou kedysi strieľal góly, teraz bojuje za správnu výchovu mládeže a snaží sa vrátiť hokeju komunitný rozmer. „Chcem, aby sa moje deti hrali,” hovorí o svojej filozofii, pričom otvorene kritizuje nezdravý tlak niektorých rodičov na výsledky.

Ak chcete vedieť, ako sa z „gangstra z Ameriky” stal vizionár, ktorý chce zmeniť mentalitu slovenského športu, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť.

Rozhovor ponúka pohľad do zákulisia profesie, ktorá si vyžaduje vysokú fyzickú pripravenosť, mentálnu odolnosť a schopnosť zvládať chyby bez toho, aby ovplyvnili ďalší priebeh zápasu. Veronika Obertová otvorene hovorí o tom, že hoci ju mnohí vnímajú ako jednu z najlepších rozhodkýň v Európe, sama sa snaží zostať nohami pevne na zemi.

Cesta medzi európsku elitu však nevedie cez skratky. Ako v podcaste zaznelo, rozhodovanie na najvyššej úrovni je výsledkom rokov neustáleho štúdia pravidiel, videoanalýzy či sledovania moderných trendov. Elitná arbiterka zdôrazňuje, že dobrý rozhodca nemôže fungovať len na základe litery pravidiel. „Ak by sme mali pravidlá úplne pred nosom a pískali podľa toho, tak by niektoré tie zápasy trvali možno aj tri hodiny. Dôležité je mať taký ten cit pre hru, aby si v konečnom dôsledku na nás nikto nespomenul,” vysvetľuje.

V diskusii sa vracia aj k svojim basketbalovým začiatkom. Pôvodne sa venovala hre, no rozhodcovská dráha prišla v čase, keď bolo potrebné urobiť zásadné životné rozhodnutie. Kľúčovú úlohu v tom zohral jej otec, ktorý ju na rozhodovanie prihlásil. Práve rodinné zázemie a pravidelné diskusie o basketbale sú pre Veroniku Obertovú dodnes dôležitým zdrojom spätnej väzby.

Veľká časť rozhovoru sa prirodzene venuje aj mentálnej stránke rozhodovania. Veronika Obertová otvorene opisuje tlak fanúšikov, najmä v emotívnych domácich halách, kde si rozhodcovia často vypočujú všetko možné. Podľa jej slov je kľúčom schopnosť sústrediť sa výlučne na vlastný výkon. „Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je náš výkon, čiže sa vždy naň snažím sústrediť, aby bol čo najlepší. Treba sa vždy tak mentálne nastaviť,” priznala.

Témou bola aj moderná technológia, ktorá dnes v basketbale zohráva významnú úlohu. Video systém IRS vníma slovenská rozhodkyňa ako pomocníka, nie hrozbu. Podčiarkuje, že vedomie možnosti kontroly kľúčových momentov dodáva rozhodcom väčší pokoj. „Predsa len sme tiež len ľudia a chyby naozaj robíme. Samozrejme, neúmyselne, ale vďaka tejto technológii si to vieme pozrieť a je hotovo,” dodáva.

Podcast sa nevyhýba ani osobným obetiam, ktoré si vrcholové rozhodovanie vyžaduje. Zmeškané rodinné oslavy, svadby či dlhé hodiny na cestách sú daňou za možnosť rozhodovať zápasy Euroligy, majstrovstiev Európy či iných finálových turnajov. Veronika Obertová však veľmi úprimne podotýka, že ak chce človek dosiahnuť vrchol, musí byť pripravený niečo obetovať.

Na záver sa pozornosť obracia k budúcnosti a vysnívanej méte, ktorou je olympiáda. Veronika Obertová zostáva realistická a pokorná. „Treba mať veľké ciele, ale zbierať aj tie malé omrvinky po ceste, ktoré sú veľmi dôležité,” uvádza rozhodkyňa, ktorá už dnes patrí medzi tie najrešpektovanejšie mená európskeho basketbalu.

Ak vás zaujíma, ako vyzerá príprava elitnej rozhodkyne, prečo sú detaily vo vrcholovom basketbale rozhodujúce, čo všetko musí arbiter zvládnuť počas jedného zápasu alebo aký je život na cestách medzi halami celej Európy, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Témy diskusie:

1. Zavrela Budayovi prehra s Fleurym cestu späť do UFC?
2. Vráti sa Végh a mal by šancu proti Fleurymu?
3. Poškodí kauza Vémola postavenie MMA v spoločnosti?
4. Sú Szabová a Paradeiser jedno víťazstvo od UFC?
5. Čo očakáva Paradeiser od titulového zápasu s Britom?
6. Má David Kozma kvôli sklenenej brade po kariére?
7. Zabíja Matěj Peňáz svoj hviezdny potenciál?
8. Bol zápas Spicy Pája – Raška hazardom so zdravím?

Cez víkend sa odohralo prvé jarné kolo v Niké lige a celkovo 19. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Na trénerských postoch zažili premiéru hneď dvaja tréneri, len jeden z nich však bodoval naplno.

Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 70. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom, ktorý má jednoznačného favorita na zisk titulu.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. že tenis je stále drahý šport
2. ako sa spätne pozerá na svoje úspechy
3. ako rozladiť súpera
4. aká generácia tenistov vyrastá na Slovensku
5. prečo nemáme momentálne nikoho v mužskej top 100
6. ktorá olympiáda bola pre neho najkrajšou

Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.

„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.

Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.

Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.

„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.

Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Do jarnej časti ročníka 2025/26, ktorý štartuje už v prvý februárový víkend, vstupujú „červeno-čierni” s mladým trénerom, len 36-ročným Španielom Antoniom Muňozom a takmer nezmeneným kádrom.

S akými cieľmi vykročí úradujúci víťaz Slovnaft Cupu do rozhodujúcej polovice sezóny? Čo sa udialo počas jesennej časti, keď vedenie Spartaka predčasne ukončilo misiu českého trénera Michala Ščasného? Ako v klube vnímajú najvyššie pokuty a tresty od Disciplinárnej komisie SFZ v rámci celej ligy?

Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so športovým riaditeľom Spartaka Trnava Martinom Škrtelom v 69. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Na základe čoho verí v nevinu Karlosa Vémolu?
2. Prečo Oktagon nechcel zaplatiť odvetu Pirát vs. Vémola?
3. Za akých podmienok si vie predstaviť návrat Attilu Végha?
4. Prečo negatívne zmenil názor na Gábora Borárosa?
5. Kto je v Oktagone vychádzajúcou hviezdou svetového formátu?
6. Akú hodnotu má dnes Oktagon a je na predaj?

Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.

Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.

Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.

V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.

„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.

Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.

Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.

„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.

Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.

V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.

Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.

V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.

V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.

Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.

Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.

Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.

„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.

Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.

„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.

Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.

„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.

Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.

„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.

Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

V 68. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal Boris Kitka, asistent trénera v ŠK Slovan Bratislava, podľa ktorého mohol trénerský štáb v niektorých momentoch urobiť viac, prípadne lepšie pracovať s nasadzovaním niektorých hráčov.

Futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa s 55-ročným Bratislavčanom porozprávali na viacero tém, no predovšetkým o forme Slovana v jesennej časti, plánoch počas januárovej prípravy, pohybe v kádri, ako aj cieľoch v jarnej časti Niké ligy či vyzývateľoch v boji o majstrovský titul.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. že slovenskí lyžiari vyvážajú peniaze na Západ
2. ako sa vymanili z toho, že ich brali ako ľudí z východného bloku
3. či môže byť podľa neho príliš ťažko postavená trať
4. ako vychoval lyžiarku z Bratislavy
5. prečo sme nedokázali využiť éru Zuzulovej a Vlhovej
6. ako Veronika Valette Zuzulova išla po zranení na olympiádu

Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.

Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.

V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.

Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.

Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.

V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.

A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.

Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.

Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.

Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.

Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.

Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.

V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.

Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.

Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Nakoniec sa dokázali nakopnúť, k čomu prišlo práve v 6. kole, keď Ružomberok získal svoj vôbec prvý ligový bod v sezóne 2025/26. Následne sa podarilo „oranžovo-čiernym” výsledkovo vystreliť až natoľko, že z posledného miesta majú zrazu pred prelínačkou šancu dokonca zabojovať o najlepšiu šestku, od ktorej ich delia 4 body.

Prečo sa majster Slovenska z roku 2006 dostal do takej veľkej krízy? Prečo sa z nej následne dokázal dostať a čo stálo za triumfom na pôde Slovana Bratislava po dlhých 11 rokoch? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s Rastislavom Bôžikom, na jeseň asistentom v MFK Ružomberok, v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Okrem toho sa Rastislav Bôžik vyjadril k svojmu koncu pod Čebraťom, v lige ojedinelej prestupovej politike Ružomberka, ako aj k tomu, či má tento rok niekto silu, aby zosadil ŠK Slovan Bratislava po ôsmich rokoch z majstrovského kresla.

EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 8. januára 2026

„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.

Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.

Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.

Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“

Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.

Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.

Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.

Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.

„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.

Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?

„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.

V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.

Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.

Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.

„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.

Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.

Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. ako sa kvalifikovali na olympiádu
2. že Jakub Šiarnik mal všetko vypočítané
3. ako im pomohla česká smola
4. ako funguje súťažný skialpinizmus?
5. že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákov
6. že sa dá robiť aj na Pezinskej Babe
7. aký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Čo sa dozviete v rozhovore?

1. Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?
2. Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?
3. Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?
4. Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?
5. Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?
6. Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.

Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.

Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.

Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.

Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.

Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.

Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.’ Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.

„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.

Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school’ prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.

Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.

O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.

Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.

Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.

Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.

Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako spracoval koniec v UFC?
• Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?
• Sklamal ho prístup UFC?
• Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?
• Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...
• Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?
• Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?
• Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Tretí adventný víkend nám zároveň uzavrel prvú časť sezóny 2025/26 v Niké lige a ani tento rok sme nemali núdzu o množstvo drámy, nečakaných prekvapení a veľa ďalšieho. Iný nebol ani tento víkend, počas ktorého sa na slovenských ligových štadiónoch odohralo 18. kolo našej najvyššej futbalovej súťaže.

Po nej už vieme, že aj pre tento rok si môže najviac vychutnať zimný spánok ŠK Slovan Bratislava, aj keď konkurencia mu tento rok dýcha na chrbát oveľa viac ako po minulé sezóny. Nuž a na poslednom mieste nakoniec nebude tím FC Košice. Výberu Petra Černáka sa totiž na poslednú chvíľu podarilo odlepiť z dna a odsunúť tam Skalicu.

Počas víkendového 18. kola Niké ligy sa toho udialo naozaj mnoho. O tých najdôležitejších veciach sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a bývalým skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?

V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.

V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.

Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.’ On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.

V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.

Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.

Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.

Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.

Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.

Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

Niké liga je po 17. kole prakticky v polovici sezóny a víkendové kolo uzavrie jej jesennú časť. Na čele tabuľky je stále Slovan Bratislava pred DAC, ktorý sa cez víkend dostal pred Žilinu. Na MŠK čaká v najbližšom kole práve úradujúci šampión Slovan.

Cez víkend sa odohrá priamy boj o hornú šestku – Michalovce privítajú Prešov. Nováčik môže v prípade víťazstva preskočiť svojho súpera a dostať sa do top 6.

Futbalisti Ružomberka uspeli aj na pôde MŠK Žilina. Po víťazstve v dohrávke na ihrisku Slovana zdolali aj dovtedy druhý tím tabuľky, pre ktorý išlo už o druhú prehru v rade.

Víkend priniesol opäť poriadnu dávku futbalových tém a v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme ich rozobrali s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• ako vie trénovať počas bežného šoférovania
• ako ideálne prejsť zákrutu
• čo všetko robí a prečo je slalom podceňovaná disciplína
• ako ju prekvapili preteky na elektrickom aute
• v čom je olympijská víťazka
• ako vníma F1 a čomu pomáha
• v čom spočíva jej práca manažérky a prečo kvôli nej premenovali ocenenie
• prečo ženy patria do motoršportu a prečo vedia šoférovať
• čo ju vie najviac vytočiť
• kedy vzniká najviac krízových situácií

Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.

Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.

V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.

Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.

Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.

Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.

Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.

Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.

Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.

Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.

Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”

V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.

Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.

Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Niké liga má za sebou 16. kolo a po doklepnutí dvoch dohrávaných stretnutí uzavrie svoj prvý polčas. Najbližšie k zimovaniu na čele má už tradične ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa po uplynulom víkende dostal do vedenia pred MŠK Žilina a v stredu ešte dohrá odložené 10. kolo s MFK Ružomberok.

To isté platí aj pre FC Spartak Trnava, ktorý sa v rovnaký deň predstaví na pôde FK Železiarne Podbrezová, rovnako v dohrávke odloženého 10. kola. Po tom 16. sa však nezmenilo meno tímu na dne ligového pelotónu, kde naďalej ostáva FC Košice, avšak zmena sa dotkla predposledného MFK Skalica.

Na Letňáku totiž po vyše roku a pol skončil český tréner David Oulehla. Je to už šiesty koniec českého kormidelníka v aktuálnom ročníku Niké ligy a „posledným mohykánom” ostáva Ondřej Smetana v MFK Ružomberok. Zaujali takisto dva veľké a jedinečné návraty, konkrétne Lukáša Pauscheka späť na Tehelné pole, ale už v pozícii hráča súpera, a Idjessiho Metsoka po polročnom odstavení na vedľajšiu koľaj.

Víkendové kolo prinieslo opäť množstvo tém a v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o všetkom podstatnom porozprávali s odborníkom a niekdajším skvelým útočníkom Tomášom Majtánom (38).

Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?

V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.

Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.

V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.

Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.

Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”

Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.

Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.

Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.

Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka’, tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.

Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.

Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.

Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.

Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.

V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.

Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Divoké zemetrasenie v Košiciach, otrasy zaznamenali aj v Spartaku Trnava, zmráka sa už aj nad Skalicou a čoraz menej slnečných lúčov vidieť aj nad ružomberským Čebraťom. K viacerým zásadným rozhodnutiam prišlo na ligovej scéne krátko pred novembrovou reprezentačnou prestávkou a ich následky sme mali možnosť vidieť aj po nej, keď sa znovu roztočil ligový kolotoč.

FC Košice hostil FC Spartak Trnava (1:2) a na lavičke oboch mužstiev sme videli nové mená v pozícii hlavného trénera, ktoré dočasne nahradili dvojicu Čechov Františka Straku, resp. Michala Ščasného. Tí sa pridali ku krajanom Petrovi Rumanovi, Jaroslavovi Hynekovi a Romanovi Skuhravému, ktorí sa v aktuálnom ročníku museli porúčať zo svojich pozícií.

Súboj v Košickej futbalovej aréne pútal z tohto hľadiska azda najviac, avšak 15. kolo Niké ligy prinieslo opäť množstvo ďalších zaujímavostí.

O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a futbalovým odborníkom Otom Brunegrafom, ktorý v minulosti pôsobil aj na lavičke slovenskej reprezentácie po boku Čecha Pavla Hapala.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• prečo si založila vlastný podcast a kto jej vysnívaný hosť
• prečo je jej vzor Milada Horáková
• že ju viac posúva kritika ako pochvala
• či vie samú seba pochváliť
• prečo sa vyjadruje aj k celospoločenským témam
• o nespravodlivosti v parašporte
• ako bizarne jej určili, že vidí lepšie ako naozaj vidí
• ako sa jej lekár pýtal, ako sa píše jej diagnóza
• prečo študentov nezaujíma naša história

Čo sa dozviete v rozhovore?

• ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckom
• ako by sme mali zobrať debakel z Nemecka
• prečo v závere nastúpil Pekarík?
• prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebou
• ako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inak
• ako dopadol žreb baráže
• ako sa pozerať na Kosovo
• aká veľká výhoda bude domáce prostredie

Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.

Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.

Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”

Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.

Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.

Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.

V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.

Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

Témy rozhovoru

• debakel 0:6 od Nemecka
• zhodnotenie kvalifikácie z hľadiska výsledkov i herného prejavu
• napreduje reprezentácia pod trénerom Calzonom?
• čo sú momentálne najväčšie problémy národného tímu?
• čo s problematickým postom pravého obrancu?
• spravil David Strelec zlý prestup?
• aký je potenciál Lea Sauera?
• čo by odkázal nespokojným fanúšikom?

Aká je však spokojnosť po jesennej časti, v ktorej sa „žlto-čiernym” podarilo prepracovať až do 4. kola Slovnaft Cupu? Čo by mohla priniesť zimná prestávka a čo bude pre staronového účastníka II. ligy uspokojujúcim cieľom? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 60. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom bratislavského Interu Mariánom Šarmírom.

S niekdajším kormidelníkom ŠKF Sereď a FC Spartak Trnava, teda klubov, ktoré viedol aj v najvyššej súťaži, sme takisto v stručnosti podebatovali aj o dianí v Niké lige, ako vníma aktuálne trnavské rozpoloženie a či sa konečne nájde niekto, kto to dokáže majstrovskému Slovanu Bratislava strpčiť v boji o titul.

V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.

Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.

Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.

V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.

Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”

V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.

Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.

Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Na čele ostáva naďalej vo výbornej forme hrajúci MŠK Žilina, ktorému skvelo sekunduje majstrovský ŠK Slovan Bratislava, pričom „belasí” majú stále zápas k dobru. Najlepšej dvojičky sa pevne drží DAC 1904 Dunajská Streda, nuž a na opačnom konci ligového pelotónu sa naďalej nachádza FC Košice. V tomto mužstve tento víkend prvýkrát zazneli slová o hrozbe zostupu z ligy!

V poradí 14. kolo Niké ligy prinieslo naozaj veľké množstvo zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiády
• či je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidová
• o špecifickom otváracom ceremoniáli
• ako sa vyberajú vlajkonosiči
• aká náročná bude logistika
• prečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféru
• ako je na tom hokejová hala
• koľko športovcov by sme mohli mať
• aké náročné je riešiť povolené počty ľudí
• dokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.

V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”

S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”

Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.

V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.

„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.

V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.

Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.

Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.

Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

KFC Komárno si v stredu dohral odložené 4. kolo Niké ligy so Slovanom Bratislava a Spartak Trnava 3. kolo s FC Košice. Až potom prišiel na rad kompletný program 13. kola Niké ligy, ktorý priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov.

Napríklad výprask Tatrana Prešov na domácej pôde s lídrom súťaže MŠK Žilina (0:4) alebo rovnaký výsledok v podaní Trnavy proti AS Trenčín. Nováčik z metropoly Šariša ešte stále nepozná chuť víťazstva pred domácimi fanúšikmi a Košice naďalej ostávajú s jednociferným počtom bodov a sú prikované k dnu tabuľky.

O tom najpodstatnejšom sa porozprávali futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?

Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.

V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.

V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.

Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Na čele súťaže ostáva aj po tucte kôl elitnej slovenskej futbalovej ligy MŠK Žilina, za ktorého chrbtom naďalej pozorne číha DAC Dunajská Streda. Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava prvýkrát v aktuálnom ročníku pocítil kyslú chuť z prehry, ba dokonca v súboji s nováčikom - Tatranom Prešov.

Klubov, ktoré sa musia porátať s neľahkou situáciou, je v aktuálnej sezóne Niké ligy viac a patrí medzi ne napríklad FC Spartak Trnava, AS Trenčín, ale predovšetkým FC Košice. Potvrdilo sa to aj v 12. kole Niké ligy, o ktorom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 57. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Hosťom bol uznávaný tréner a futbalový odborník Milan Lešický.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmi
• ako sa pracuje so stratégiou na triatlone
• ako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššie
• o jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšie
• ako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po škole
• ako myslí tak, že chce niečo dokázať
• ako pracuje po mentálnej stránke
• aké je prejsť z plávania na triatlon
• že keď je v šoku, začne sa smiať
• o olympiáde 2028
• o filozofii

Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.

Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.

Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”

Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Táto 190 cm vysoká pivotka, ktorá je oporou slovenskej reprezentácie, v rozhovore otvorila nielen tému športových úspechov, ale aj osobných výziev. Alica Moravčíková pútavo rozprávala o svojej ceste za basketbalovým snom, ktorá nebola jednoduchá - začínala neskôr ako jej rovesníčky a musela prekonávať zdravotné prekážky.

V rozhovore sa dozviete, ako vníma úspechy Piešťanských Čajok v európskych pohároch a aký je jej pohľad na výkonnostnú úroveň Euroligy v porovnaní so slovenskou ligou. Alica Moravčíková neskrýva nadšenie z úspechu Levických Patriotov v Lige majstrov a potvrdzuje, že slovenský basketbal naberá na kvalite.

Emotívne okamihy prináša časť rozhovoru o strate otca a o tom, ako sa s tým vyrovnávala vďaka podpore klubu a spoluhráčok. Alica Moravčíková otvorene hovorila o svojej mentorke Anne Jurčenkovej a o tom, ako sa sama transformovala do pozície líderky a vzoru pre mladšie hráčky.

Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na odľahčené pasáže o jej záľube v pečení, tanečných schopnostiach či vtipnej anekdote o objednávaní pizze Hawaii, ktorá takmer priviedla manažéra tímu k zúfalstvu.

Spoznáte aj jej plány po skončení kariéry, keďže vyštudovaná žurnalistika by ju mohla priviesť za mikrofón ako basketbalovú komentátorku či expertku. Nechýba ani pohľad na novembrové kvalifikačné zápasy reprezentácie a náročný program, ktorý čaká naše basketbalistky.

Nedajte si ujsť úprimný rozhovor so športovkyňou, ktorá nielen vyniká svojimi výkonmi na palubovke, ale prináša do tímu aj dušu a obetavosť, za čo si vyslúžila prezývku „Mama tímu”.

Dve diskutabilné situácie, po ktorých sa červenalo len raz, pričom okamih bez suspednácie bol ešte výraznejší ako ten červenou kartou. Pochybil rozhodca, ako aj ten za systémom VAR. V poradí 11. kolo Niké ligy prinieslo množstvo zaujímavého, ale aj, bohužiaľ, absolútne nešportové a odsúdeniahodné momenty.

Počas víkendu sa totiž odohralo 177. najslávnejšie futbalové derby na Slovensku medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava (0:2), ako aj súboj vo forme hrajúcej Dunajskej Stredy so Žilinou (1:2) či východniarske derby medzi FC Košice a Zemplínom Michalovce (3:2). Nuž a diali sa teda veci.

O všetkom najpodstatnejšom z 11. kola Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?

„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,’” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.

Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.

V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.

V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.

„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).

Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.

Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.

Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.

V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.

Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”

Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.

Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• či sú Lobotka s Hanckom naozaj nenahraditeľní
• v čom bol problém v Severom Írsku a proti Luxembursku?
• ako Lobotku nahradili Duda s Hrošovským
• či môžeme byť spokojní
• o troch výkričníkoch
• kto si zaslúži pochvalu a kto kritiku
• aké máme šance na postup
• že nám uletel balónik
• či výkony ovplyvnila kauza Greif

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé 2 týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• ako zvládali zimu na strelnici
• že si svetové rekordy vážia viac ako medaily
• že jej fotka je na pravidlách
• ako sa im spolu strieľa
• ako by obstáli v konkurencii zdravých športovcov
• ako pracujú po mentálnej stránke
• ako je to na Slovensku s bezbariérovosťou

V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.

Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.

V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.

V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

Na konte má 55 štartov v drese slovenskej reprezentácie a na rukáve neraz nosil aj kapitánsku pásku. Na klubovej scéne má obrovské skúsenosti práve z Britských ostrovov, kam zamieril zo Slovana Bratislava ešte v roku 2000 a pôsobil tam až do konca svojej profesionálnej kariéry v roku 2008.

Vybudoval si veľké meno najmä v Sunderlande, West Bromwichi Albion a škótskom Celticu Glasgow, takže s ostrovným futbalom má bohaté skúsenosti a preto dnes 52-ročný Stanislav Varga ponúkol aj svoj pohľad na piatkový kvalifikačný zápas Slovenska so Severným Írskom v Belfaste.

V špeciálnej edícii 55. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk niekdajší tréner Lipian, Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Tatrana Prešov či poľského Noweho Saczu Stanislav Varga neobišiel ani prípad s brankárom Dominikom Greifom či šance Slovenska so zraneniami oklieštenou zostavou.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• že Calzona komunikoval o Hanckovi necitlivo
• ako SFZ sám začal kauzu Dominik Greif
• tím Greif vs. tím Calzona
• či by mal tréner písať hráčom pred zápasom
• či je za zlou komunikáciou Calzona alebo SFZ
• že komunikácia SFZ chybuje
• ako veľmi bude chýbať Lobotka
• čo nás čaká v Severnom Írsku
• či môže zápasy ovplyvniť kauza Greif

Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.

Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.

Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.

Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).

Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

Dva odložené zápasy, jedna dohrávka a celkovo päť stretnutí v jednom týždni v Niké lige. Víkendové stretnutia sa týkali aktuálneho 10. kola súťaže, no a v stredu bolo „doklepnuté“ odložené 2. kolo medzi FC Košice a DAC Dunajská Streda (0:2). Po stretnutí padla ďalšia hlava v našej elitnej lige, keď sa bez práce ocitol Roman Skuhravý.

Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 54. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom a niekdajším trénerom Vladom Goffom, ktorý sa nedržal len samotných zápasov 10. kola Niké lige, ale úvahami zašiel ešte ďalej.

Ako sa z bývalého obrancu, ktorý o trénerskej kariére spočiatku vôbec neuvažoval, stal asistent v národnom tíme? Prečo ho napokon úplne pohltila práca s videom? A s čím sa dnes musia vyrovnávať mladí hráči, ktorí čelia tlaku sociálnych sietí a porovnávaniu sa s rovesníkmi?

Peter Frühauf otvorene priblížil začiatky svojej trénerskej dráhy, keď ho k tejto ceste presvedčil Ján Pardavý. „Jano ma viedol tak jednoducho a jasne, že som sa po pár mesiacoch cítil ako ryba vo vode,” spomína. Zlomovým bodom bola aj jeho skúsenosť s videoanalýzou, ktorej sa pôvodne obával, no napokon mu práve ona spojila hráčsky a trénerský svet.

V úprimnom rozhovore sa dotkol aj témy rešpektu v kabíne po konci aktívnej kariéry či špecifík mladej generácie hokejistov. Podľa neho dnes mladí hráči čelia úplne inému tlaku než v minulosti, najmä kvôli sociálnym sieťam a prebytku informácií.

Na záver sa vyjadril aj k očakávaniam od nadchádzajúcej sezóny. Slovensko čakajú juniorské majstrovstvá sveta, zimná olympiáda i seniorské MS. „Každý si praje úspech, semifinále, medailu. Veľa ľudí sa smeje, ale kto nechce? Ako chcete spraviť úspech bez toho, aby ste sa na to nastavili?” dodal.

Ladislav Pecko otvorene zaspomínal na 90. roky, keď bol futbal na Slovensku veľkým fenoménom: „Na každý zápas prišlo 40-tisíc ľudí. Bola to obrovská spoločenská udalosť, stretávali sme sa s najväčšími hercami, umelcami či novinármi. To bolo to najviac, čo sme asi mohli dosiahnuť.”

Jedným z jeho najsilnejších zážitkov bol duel proti Realu Madrid, ktorý sa skončil prehrou 1:2. V jeho pamäti zostal najmä pre spornú penaltu v prospech španielskeho giganta, po ktorej dostal disciplinárny trest za protesty.

Otvorene pomenoval aj súčasný problém slovenského futbalu, a to nedostatok výrazných osobností. Slovan podľa neho síce dominuje lige, no chýbajú hráči, kvôli ktorým by fanúšikovia chodili pravidelne na štadión. „V našich časoch ľudia fandili jednotlivým futbalistom, dnes si po zápase málokto povie, že toto je ten hráč, ktorého chcem vidieť aj nabudúce,” zdôraznil.

Okrem najväčších úspechov zažil aj ťažké obdobie v sezóne, keď Slovan vypadol do II. ligy a klub zápasil s finančnými problémami. Hráči nedostávali výplaty, chýbala dokonca teplá voda. Ladislav Pecko priznal, že vtedy už chodil na tréningy iba kvôli spoluhráčom, nie kvôli samotnému futbalu.

Ako tréner sa zapísal do histórie v roku 2009, keď Slovan po 10 rokoch priviedol k titulu. V realizačnom tíme pôsobil spolu s Vladimírom Kinderom a Mariánom Zemanom a hoci podľa vlastných slov „celé dianie len zastrešoval”, práve vtedy pochopil, že sila trénera spočíva najmä v schopnosti poskladať kolektív a nájsť tú správnu rovnováhu.

Po konci na lavičke Slovana pôsobil aj v ďalších kluboch či pri mládežníckych reprezentáciách. Neskôr objavil novú vášeň - varenie, ktorému sa začal venovať počas pôsobenia v Ružomberku. „Keby som nehral futbal, tak by som chcel byť kuchárom na úrovni,” prezradil s humorom.

Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.

O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• kedy je najlepšie začať s gymnastikou
• čo je na nej najkrajšie a najnáročnejšie
• čo je mentálny blok známy ako twisties
• v čom je to extrémne náročné
• prečo chcela skončiť s gymnastikou
• čo ju ženie vpred
• ako chutí bronz z ME
• aký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Veterán scény Samuel Krištofič v podcaste Staredown na ŠPORT.sk zaspomínal, ako za prvý zápas zarobil dokopy 130 eur a viac ako polovicu prejedol v McDonald's, ako mohol ísť s bilanciou 9-0 do UFC a ako vznikla jeho ikonická prezývka „Pirát”. Dokedy chce zápasiť, po čom ešte túži a je v hre odveta s Vémolom?

Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.

Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.

Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”

Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

Prvá štvrtina najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku sezóny 2025/26 je za nami a priebežná tabuľka Niké ligy už naznačuje, akým smerom by sa mala uberať. Na jej čele tróni až trojica klubov, ktoré rozdeľuje len rozdielne skóre a na opačnom konci sedí nateraz najväčšie negatívum ročníka - FC Košice.

Aj 8. kolo slovenskej elitnej futbalovej súťaže ponúklo viacero odpovedí a predovšetkým dôležitých momentov. V poradí 52. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk o všetkom podstatnom podebatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajším skvelým zakončovateľom a dnes aj spolukomentátorom Tomášom Majtánom.

Ako sa dostal charizmatický hlas z časopisu Vrútočan k športovému komentovaniu? Čím si prešiel na svojej ceste od mladého eléva až po ikonického komentátora RTVS? A aké sú jeho najintenzívnejšie spomienky z bronzových medailí Slovenska na MS v hokeji 2003 či ZOH 2022?

Pavol Gašpar v rozhovore odhalil zákulisné momenty svojej kariéry, ktorá sa začala v roku 2003 komentovaním extraligových zápasov vo Zvolene. Zaspomínal si na nezabudnuteľné zážitky z olympiády vo Vancouveri 2010, kde sa Slovensko takmer postaralo o senzáciu v semifinále proti domácej Kanade.

„Kanada doma a bála sa o výsledok, to je niečo, čo... Neviem si to teraz predstaviť,” spomína Pavol Gašpar na jeden z najemotívnejších momentov svojej kariéry.

V odľahčenom tóne prezradil aj trápne chvíle za mikrofónom, vrátane toho, ako sa po MS v hokeji 2002 dostalo do živého vysielania niečo, čo tam určite nemalo byť.

Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk ponúka fascinujúci pohľad do zákulisia športového komentátorstva, zmien, ktorými si táto profesia prešla v digitálnej ére a očakávaní pred blížiacou sa zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d'Ampezzo.

Róbert Jež otvorene spomínal na najúspešnejšie obdobie kariéry v MŠK Žilina, kde odohral viac ako 5 rokov a získal niekoľko trofejí. S úsmevom opísal kontrast medzi hráčmi Žiliny a Chelsea počas Ligy majstrov: „Oni prišli v sakách, vestičkách a kravatách, ako vystrihnutí z katalógu. My sme tam prišli v teplákových súpravách ako chudobní príbuzní.”

V rozhovore Róbert Jež prezradil aj pikošky zo zákulisia, napr. ako sa hráči Žiliny schovávali pred trénerom, keď si chceli zapáliť cigaretu. Neobišiel ani tému svojho pôsobenia v Poľsku, kde zažil ešte starý futbalový svet pred vybudovaním moderných štadiónov.

Diváci sa tiež dozvedia detaily o zdravotných problémoch, ktoré ukončili jeho kariéru v Trnave, aj o súčasnej práci generálneho manažéra v Pohroní, ktoré úzko spolupracuje s Podbrezovou. Róbert Jež hovoril o výzvach slovenského futbalu, o financovaní klubov a o tom, ako funguje druholigový tím s rozpočtom okolo 700-800-tisíc eur ročne.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na aktuálne slovenské reprezentačné zápasy, keďže pôsobí aj ako spolukomentátor v televízii. Neváhal priznať, že stretnutie s Luxemburskom nebolo z našej strany dobré: „Jedinú emóciu, ktorú sme v tom zápase aj s Matúšom Lukáčom (komentátor, pozn. red.) mali, bol gól.”

Róbert Jež poskytol aj pohľad bývalého hráča na prácu v médiách a podal zaujímavé svedectvo o stave súčasného slovenského futbalu.

Prvý triumf pre nováčika FC Tatran Prešov, ako aj MFK Ružomberok. Nečakaná domáca strata bodov pre FC Košice, skvelé futbalové divadlo pod Dubňom, výborná forma Dunajskej Stredy a návrat Spartaka Trnava na víťaznú vlnu po kanonáde na pôde Skalice.

V poradí 7. kolo futbalovej Niké ligy prinieslo veľa zaujímavého, o čom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 51. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s bývalý trénerom slovenskej reprezentácie Jánom Kocianom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• prečo sa začala venovať ľukostreľbe
• čo je na nej výnimočné
• aké sú disciplíny v lukostreľbe
• v čom je to extrémne náročné
• ako prebieha príprava
• či skúsila trafiť jablko ako vo filme Robin Hood
• prečo sa jej páči medaila práve z Číny
• čo plánuje v najbližších rokoch

Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.

Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”

Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.

Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• o dokonalom výkone proti Nemecku
• o neopodostatnenej kritike Gyömbéra
• o utrpenom víťazstve v Luxembursku
• o kvalite v širšom tíme
• kde sú najsilnejšie a najslabšie posty
• prečo sú a budú v nominácii Pekarík aj Gyömbér
• aké zápasy nás čakajú v boji o MS
• že Calzona je na ceste prekonať Weissa s Kozákom
• prečo v reprezentácii chýba Valjent
• ako Calzona kritikom zatvára ústa

Bývalý hráč Slovana a mládežnícky reprezentant Matej Múčka odhalil, ako ho zranenia prinútili prehodnotiť kariéru a ako sa napokon našiel v trénerskej profesii. „Začínal som v Česku na trénerských kempoch, kde ma prekvapilo, že deti mali dva tréningy denne a na oboch ani nevideli puk,” spomínal na svoje trénerské začiatky v Karlových Varoch, kde spoznal úplne iný prístup k hokejovej príprave.

V rozhovore spoznáte aj pikantné detaily z tréningov hviezdnych profíkov, ktorí sa pod jeho vedením pripravujú v lete. „Martin Fehérváry príde a ihneď prvé, čo povie: ‚Dobre, o 5 eur!’ Pavol Regenda zas miluje súťaže a doťahovačky,” usmieva sa pri spomienke na súťaživosť profesionálov, ktorí si neodpustia ani tie najmenšie stávky.

Nezabudnuteľné sú spomienky Mateja Múčku na MS v hokeji do 18 rokov v Rusku, kde bol súčasťou generácie s Marekom Viedenským či Martinom Štajnochom. „Išli sme do oslabenia, vyhodili sme puk, Rišo Pánik uletel a gól na 1:0. To bola eufória!” zaspomínal si na zápas proti Rusku.

Ešte väčší priestor venoval historke o trénerovi Milanovi Stašovi, ktorý na letisku nabíjal svoj telefón cez zásuvku pri obrovskom vianočnom stromčeku a spôsobil výpadok elektriny.

Matej Múčka otvorene rozprával aj o svojej trénerskej filozofii. „Chcem byť pre deti autorita, ale aj kamarát a vzor. Snažím sa im ukázať každý cvik, aby videli, že sa to dá,” vysvetľuje s tým, že ho teší, keď u svojich zverencov vidí progres. Jeho ambíciou je posunúť sa do profi hokeja a pracovať aj s reprezentáciou.

V zábavnej a inšpiratívnej najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa dozviete veľa nielen o hokejových zručnostiach, ale aj o tom, ako skúsenosť z I. ligy v Topoľčanoch, kde praváci hrali III. tretinu s ľavačkami, formovala cestu Mateja Múčku k vrcholovému trénerskému remeslu.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• akú chybu robí Slovan v prestupoch
• či urobil všetko pre úspech
• ako resiscutuje hráčov
• ako (ne)funguje príchod posíl
• či je Ivan Kmotrík ml. dobrý generálny riaditeľ
• či sa Slovan predáva
• môže vyhrať Konferenčnú ligu?
• aká je budúcnosť oboch Weissovcov?
• či by mohol mať iného trénera

Uplynulý víkend Niké ligy priniesol jedno veľké prekvapenie, ktorým bola kanonáda DAC Dunajská Streda na pôde lídra súťaže FC Spartak Trnava (0:3), pričom pre „červeno-čiernych” to bola vôbec prvá strata bodov v aktuálnej sezóne Niké ligy.

Po konci reprezentačnej prestávky už neuvidíme Jaroslava Hyneka na lavičke nováčika Tatrana Prešov, ktorý po domácej prehre s AS Trenčín čoskoro 50-ročného Čecha nečakane odvolal. Niečo podobné sa očakáva aj v MFK Ružomberok, kde nesplnil víťazné ultimátum proti MŠK Žilina (3:3) Hynekov krajan Ondřej Smetana.

Veľkou témou je takisto honba za novým útočníkom v Slovane Bratislava, ktorý sa už musí zaobísť bez slovenského reprezentanta Davida Strelca, novej posily anglického Middlesbrough FC. O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v jubilejnej 50. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• prečo začali hrávať 3x3 hokejbal
• čo je na ňom výnimočné a prečo je to šport budúcnosti
• prečo je presilovka 3 na 2 najlepšia vec na svete
• v čom je to extrémne náročné
• aký typ hokejistu by bol ideálny na 3x3 hokejbal
• či nie je problém prechádzať z hokeja na hokejbal
• ako chutí titul v extralige v porovnaní s titulom v 3x3
• aký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.

V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.

Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.

Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”

V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

Najvyššia futbalová liga na Slovensku mala počas víkendu na programe kompletné víkendové 5. kolo, ktoré fanúšikom prinieslo množstvo zaujímavostí. Pozitívnych, ale aj tých negatívnych. Či už to bolo domáce prostredie Spartaka Trnava v Zlatých Moravciach, výborná forma Michala Faška z MŠK Žilina, krásne góly v Dunajskej Strede, alebo futbalový sviatok v Michalovciach.

Ale ani v tomto kole sme sa nedočkali prvých bodov pre KFC Komárno a MFK Ružomberok, kde už český tréner Ondřej Smetana balansuje nad priepasťou. Naopak, jeho kolega z majstrovského Slovana Bratislava Vladimír Weiss st. videl červenú kartu po zápase v pohárovej Európe aj na domácej scéne.

Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s odborníkom a niekdajším asistentom v slovenskej futbalovej reprezentácii Otom Brunegrafom v 49. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Peter Jonák, jeden z najúspešnejších slovenských arbitrov, otvorene rozprával o svojej ceste k pískaniu hokeja. Začínal ako mladý korčuliar, ktorý sa napriek slušnej úrovni nepresadil v silnej konkurencii vtedajších talentov ako Karol Rusznyák či Ľubomír Kolník. Keď mu bývalý tréner odporučil, aby to skúsil ako rozhodca, nečakal, že sa už ako 22-ročný stane hlavným arbitrom v najvyššej slovenskej súťaži.

Podcast ponúka fascinujúci pohľad na vývoj hokeja od „old school” rozhodovania, keď legendárny fínsky rozhodca Seppo Mäkelä bez znalosti angličtiny dokázal postaviť do pozoru celú ruskú „zbornú”, až po dnešnú éru diskusií s trénermi. „Na Slovensku robíme z hokeja niekedy talkshow,” poznamenáva Peter Jonák s úsmevom.

Bonbónikom pre fanúšikov je rozprávanie Petra Jonáka o MS v hokeji 2006 v Rige, kde bol súčasťou situácie, ktorá vošla do histórie - zápas Lotyšsko vs. Kanada sa kvôli nesúhlasu domácich fanúšikov s rozhodnutiami amerického arbitra zmenil na 3-hodinovú drámu s hádzaním predmetov na ľad a následnou pouličnou demonštráciou. Práve Peter Jonák musel následne spolu s Milanom Novákom pískať kritický zápas Lotyšska s USA, kde sa rozhodlo o vypadnutí domácich.

„Lotyšskí fanúšikovia? To je taký nepodarenejší bratranec slovenského fanúšika,” vtipkoval Peter Jonák, ktorý svojím pohotovým manažovaním zápasu pravdepodobne zabránil ďalšiemu škandálu.

V rozhovore sa dozviete aj o zlatej generácii slovenských rozhodcov, o ich úspechoch na vrcholných podujatiach a o tom, ako sa hokej zmenil z tvrdej kontaktnej hry na rýchlejší a technickejší šport.

Nenechajte si ujsť príbehy zo zákulisia, spomienku na mediálny hokejový turnaj, kde Peter Jonák prekvapivo exceloval ako ofenzívny hráč, a zamyslenie nad atmosférou na hokejových štadiónoch kedysi a dnes.

Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.

Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.

Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,’” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.

Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.

Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.

V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.

Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž pokračovala počas uplynulého víkendu ďalším kolom, pričom v utorok 12. augusta sa ešte stihlo dohrať odložené 2. kolo Niké ligy medzi MFK Ružomberok a MFK Skalica (1:3). Aj toto stretnutie podčiarklo veľmi nepríjemnú situáciu pod Čebraťom, keďže Liptáci majú po 4 úvodných kolách na konte 0 bodov a skóre 1:9.

Mal by sa český tréner Ondřej Smetana obávať o svoju pozíciu, alebo ho ešte vedenie Ružomberka podrží? Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 48. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Hosťom bol expert a niekdajší futbalista Martin Mikulič.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Napreduje slovenský klubový futbal?
• Čo sa deje v Slovane Bratislava?
• Dopláca Slovan na neschopnosť vedenia?
• Je Weiss ml. ešte prínosom alebo príťažou?
• Môže Trnava v tejto sezóne zosadiť Slovan z trónu?
• Bude pre Slovan jediným vyzývateľom?

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• od akého trénera ho najviac potešila gratulácia
• ako niektoré hráčky učili mať víťaznú mentalitu
• akú chybu robíme v slovenskom športe
• ako dokázali hráčky skvelo fyzicky pripraviť
• čo čaká hráčky v budúcnosti
• že chcú vytvoriť tím, ktorý by mal šancu na olympiáde
• že hádzaná prežíva veľmi ťažké obdobie
• ako dokázali zvládať konce zápasov
• ako vytvorili silný kolektív

Andrej Meszároš, ktorý je štatisticky medzi TOP 5 slovenskými obrancami v NHL, spomínal na svoje začiatky v zámorí, keď sa ako 19-ročný dokázal presadiť v Ottawe Senators.

Príbeh jeho cesty do NHL je fascinujúci - po drafte totiž nasledoval lockout, počas ktorého sa v juniorskej súťaži stretával s budúcimi hviezdami ako Ryanom Getzlafom, Brentom Seabrookom či Careym Priceom. V podcaste detailne opísal svoj draft do NHL v mimoriadne silnom ročníku (Alexander Ovečkin, Jevgenij Malkin), aj to, ako sa od samotného generálneho manažéra Steva Yzermana dozvedel o svojej výmene z Tampy Bay Lightning do Philadelphie Flyers.

Zaujímavé sú spomienky na spoluprácu so Zdenom Chárom a jeho vplyv na hokejový rast Andreja Meszároša, detaily o zraneniach a jedenástich operáciách, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kariéru, i spomienky na prehraté finále Stanley Cupu s Ottawou v roku 2007.

Andrej Meszároš otvorene porozprával o skúsenostiach z KHL a pôsobenia v Slovane Bratislava, o tom, čo robí dnes a prečo sa venuje výchove mladých hokejistov v Považskej Bystrici. Zaujímavé sú jeho úvahy o tom, či bolo správne hrávať aj so zraneniami, keďže v NHL platí, že „na tvoje miesto čaká ďalších 10 chalanov”.

S pokorou porozprával o svojich úspechoch a bez zatrpknutosti okomentoval „smolu” na tímové úspechy, keď tesne nedosiahol na najvýznamnejšie trofeje.

Andrej Meszároš v závere pozval fanúšikov na špeciálnu akciu 6. septembra v Považskej Bystrici, kde sa pri príležitosti 30. výročia založenia klubu stretnú jeho odchovanci vrátane bývalých hráčov NHL.

Ani počas uplynulého víkendu sme nevideli kompletné kolo Niké ligy, keďže bol odložený súboj KFC Komárno a ŠK Slovan Bratislava. Na zvyšných ihriskách sa však hralo a minimálne 3 skutočnosti ostali nezmenené - FC Spartak Trnava ešte nestranil ani bod, MFK Ružomberok nestrelil ani gól a FC Košice sú bez zisku čo i len bodu. Rovnako ako Liptáci a Komárno.

Víkendové 3. kolo najvyššej futbalovej ligy na Slovensku prinieslo viacero pútavých okamihov, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 47. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším obávaným zakončovateľom a dnes trénerom Martinom Fabušom.

Nitriansky hokejista, ktorý je držiteľom rekordu za najviac bodyčekov v našej najvyššej súťaži, sa v rozhovore otvorene rozhovoril o svojej kariére a životných skúsenostiach. Martin Vitaloš prezradil, ako sa ružinovský odchovanec dostal cez Slovan až do švédskeho klubu Rögle, kde strávil dve sezóny.

Diváci sa dozvedia zaujímavé a miestami humorné príbehy z jeho pobytu vo Švédsku vrátane ochutnávky surströmmingu (fermentovanej ryby), ktorá sa skončila nepríjemnou skúsenosťou, ale aj pozitívne momenty zo švédskej hokejovej kultúry. Martin Vitaloš tiež otvorene porozprával o náročnej epizóde v českej Plzni, kde nemal takmer žiadny priestor na ľade a dokonca ho poslali hrať za Klatovy do tretej najvyššej súťaže.

Rozhovor postupne prešiel k jeho najväčšiemu kariérnemu úspechu - zisku majstrovského titulu s Nitrou, kde si zaspomínal na kľúčový moment sezóny a následné oslavy. Martin Vitaloš tiež zaznačil svoje plány do budúcnosti vrátane ambícií zahrať si opäť v zahraničí, ale odhalil aj prekvapivé štúdium diplomacie ako prípravu na život po hokejovej kariére.

V uvoľnenej atmosfére plnej vtipných momentov sa dozviete, prečo sa tento tvrdý obranca stal postrachom útočníkov v našej extralige, aký typ bodyčekov preferuje a aká je jeho hokejová filozofia.

Táto epizóda ponúka výnimočný pohľad do života jedného z najvýraznejších hráčov slovenskej extraligy, ktorý otvorene rozprával o vzostupoch aj pádoch svojej hokejovej kariéry.

Andrea Václavínek, ktorá spolu s kolegom Marekom Prochácom tvorí gro produkčného tímu, poodhalila v rozhovore zaujímavé detaily z nakrúcania dokumentov o Spartaku Trnava, MŠK Žilina a najnovšie aj o Slovane Bratislava.

Čo sa v podcaste dozviete? Ako sa tvorcom podarilo dostať do šatní klubov a prelomiť počiatočnú nedôveru hráčov aj funkcionárov? Aké rozdielne sú prístupy jednotlivých klubov k natáčaniu? Julo a Muťo sa pýtali aj na konkrétne pikošky zo zákulisia - napríklad na momenty, keď im tréner povedal „teraz vypnite kamery” alebo na reakcie hráčov, keď sa v ich blízkosti objavila žena s kamerou.

Andrea Václavínek otvorene hovorí o rozdieloch medzi natáčaním v jednotlivých kluboch: „Ak by sme išli ako do prvého klubu do Slovana, tak si myslím, že by nás slušne vy*akovali. Teraz už videli, že nie sme čudní, tak nás zobrali...” Zaujímavé je aj porovnanie prístupu mladých hráčov Žiliny s „hviezdami” Slovana.

Producenti sa snažili zachytiť aj osobné príbehy futbalistov mimo ihriska - od návštev v ich domácnostiach až po stretnutia s partnerkami či rodinami. „Snažili sme sa tam dať aj nejaký inside, ako ísť k ním domov alebo riešiť s nimi nejaké iné aktivity,” prezrádza Andrea Václavínek.

V najnovšej epizóde sa dozviete aj to, ktorí hráči Andreu Václavínek najviac prekvapili svojou inteligenciou a osobnosťou - medzi nimi Marko Tolič, Kevin Wimmer, ale aj tréner Vladimír Weiss, o ktorom producentka prezrádza: „Človek vidí, že mu naozaj reálne záleží na hráčoch.”

Seriál Do neba a do pekla patrí podľa Andrey Václavínek k najsledovanejším formátom na Voyo a fanúšikovia sa môžu tešiť aj na ďalšie projekty. Kam sa produkčný tím pozrie najbližšie? A plánujú rozšíriť svoj záber aj na iné športy? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Jedno stretnutie odložené pre vírusové ochorenie v MFK Ružomberok a druhé kvôli plánovanému postupu v pohárovej Európe, ku ktorému, žiaľ, neprišlo. FC Košice síce cez bieloruský klub Neman Grodno neprešiel, no víkendový zápas s Dunajskou Stredou sa aj tak neodohral.

Napriek tomu sme cez víkend videli štyri stretnutia, ktoré toho ponúkli až-až. Predovšetkým súboj majstrovského Slovana Bratislava s Podbrezovou priniesol množstvo zaujímavého aj po konečnom hvizde. V hlavnej úlohe bol tréner „belasých” Vladimír Weiss st.

O všetkom podstatnom v 2. kole Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým trénerom a odborníkom Pavlom Farkašom v 46. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• aké má pocity po úspešnom šampionáte
• ako sa jej pretekalo v Portugalsku
• aké podmienky máme na Slovensku
• prečo sa jej lepšie sedí vzadu
• prečo radšej kanoistika a nie divoká voda
• ako pracuje s tlakom
• aká býva atmosféra na pretekoch
• aké má ambície do budúcnosti

Martin Dendis, mladý a ambiciózny tréner, ktorý sa vrátil na Slovensko po 10 rokoch v zahraničí (9 vo Švédsku a rok vo Fínsku), otvorene hovoril o tom, čo sa skrýva za tromi po sebe nasledujúcimi štvrtými miestami našej „osemnástky” na MS v hokeji tento vekovej kategórie. Zmienil sa o dôležitosti vytvárania správneho kolektívu, o disciplíne, ktorú s kolegami od mladých hráčov vyžaduje, ale aj o kvalitách, ktoré vidí v slovenských hokejistoch.

V podcaste sa dotkol aj očakávaní pred nadchádzajúcim Hlinka Gretzky Cupom a domácim svetovým šampionátom, ktorý čaká jeho zverencov v nasledujúcej sezóne. Diváci sa dozvedia, prečo Martin Dendis považuje turnaje za „checkpointy” v príprave, nie za konečný cieľ, a prečo je pre neho dôležitejšie, aby hráči odovzdali maximum, než samotný výsledok.

„U nás je to veľmi prísne. Nerobíme kompromisy ani žiadne výnimky. A radšej zoberieme trošku slabšieho hokejistu, ale výborného človeka ako naopak,” uviedol Martin Dendis v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Zaujímavé sú jeho postrehy o rozdieloch v mentalite medzi slovenskými a švédskymi mladými hokejistami, či o tom, ako vníma nedávny draft NHL a jeho vplyv na mladých hráčov. Martin Dendis vysvetlil, prečo sa nenechá pri skladaní nominácie ovplyvňovať rodičmi, ani agentmi a ako sa snaží vštepovať mladým hokejistom správne hodnoty.

Na záver v rýchlych otázkach odhalil, ktorého súčasného hráča NHL by najradšej trénoval vo svojej „osemnástke”, a odhalil svoj najväčší kariérny sen - získať medailu pre Slovensko na majstrovstvách sveta.

Návrat po 9 rokoch na domovský štadión v Prešove, zakopnutie suverénna posledných rokov hneď v úvodnom kole, strata bodov vicemajstra, ambiciózneho DAC či plný bodový zisk AS Trenčín hneď v prvom ostrom zápase, hoci má za sebou prípravu bez jediného víťazstva.

Hneď úvodný víkend slovenskej futbalovej Niké ligy priniesol viaceré zaujímavé výsledky, okamihy či momenty, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s bývalým futbalistom a odborníkom Tomášom Medveďom v podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Charizmatický útočník, ktorý bol v roku 2004 draftovaný Phoenixom Coyotes v rovnakom ročníku ako Alexander Ovečkin či Jevgenij Malkin, sa v rozhovore vrátil k hokejovým začiatkom. Ako chlapec, ktorého hokej bavil nielen na štadióne, ale aj mimo neho - či už pri vytváraní hokejok z čísel autobusov, alebo zo zemiakových vriec.

Roman Tománek bol najlepším strelcom majstrovstiev sveta do 18 rokov, o prvenstvo sa delil s Philom Kesselom. Napriek talentu však v rozhovore priznáva, že vtedy ani nevedel, čo draft znamená.

V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa dozviete detaily aj o premiére Romana Tománka v kempe Phoenixu, kde neveril vlastným očiam, keď ho trénoval Wayne Gretzky. Rovnako úprimne porozprával aj o svojom pôsobení v zahraničí - od divokých zážitkov v Kazachstane, kde zažil cestu po púšti a aj ulomené koleso, až po nemeckú precíznosť v Rostocku.

Fanúšikovia slovenského hokeja si určite vychutnajú spomienky na pôsobenie v Nitre, kde vytvoril obávané ofenzívne duo s Jozefom Stümpelom. Hovoril aj o tom, že v jednej sezóne mal po desiatom zápase 0+0, no nakoniec skončili s vyše 70 bodmi. Roman Tománek má na konte viac ako 40-gólovú sezónu v extralige a patrí k hokejistom, ktorým chýba vo vitríne len slovenský titul. Dvakrát sa dostal do finále - najprv s Nitrou, potom s Banskou Bystricou, vždy však ťahal za kratší koniec.

V rozhovore si zaspomína na „staré časy” aj Rasťo Konečný, ktorý s Romanom Tománkom zdieľal spoločný ľad, a prezradil, ako vyzerali ich spoločné rozcvičky: „‚Gejzo’ si zobral puk, ‚prešmotlal’ a vystrelil. A my dvaja mu hovoríme, že by sme si mohli ten puk ešte vymeniť. A Gejzo: ‚Sorry, chalani. Ja si skúšam’.”

Skúsený útočník, ktorý síce dnes stále hrá, ale zároveň už aj trénuje mládež v Považskej Bystrici, sa zamyslel aj nad pokračovaním svojej aktívnej kariéry: „V mojom veku je to v tomto smere už také, že ak to nebude mať význam, ani hlavu, ani pätu, tak to jednoducho ukončím.”

Rozhovor uzatvoril úprimným odkazom mladým hokejistom, v ktorom upozornil, že jeho príbeh je príkladom toho, ako môžu byť blízko k rozprávkovej kariére, ale zároveň od nej aj ďaleko. Zdôraznil, že talent nestačí, dôležitá je drina a schopnosť požiadať v ťažkých chvíľach o pomoc.

Skúsený novinár v otvorenom rozhovore odhalil, ako vyzerali začiatky jeho kariéry v časoch, keď sa články písali ručne a diktovali do telefónu. Michal Zeman si zaspomínal na svoje pôsobenie v bratislavskom Večerníku či denníku Pravda a popísal, ako dramaticky sa zmenila novinárska práca za posledné desaťročia.

Ako jeden z mála slovenských novinárov absolvoval všetky svetové a európske futbalové šampionáty od roku 1996 vrátane exotických destinácií ako Južná Afrika, Brazília či Južná Kórea s Japonskom. V podcaste prezradil, ktorý zápas považuje za najemotívnejší a aké dobrodružstvá zažil počas svojich ciest.

Dozviete sa tiež príbeh o vzniku prestížnej ankety Futbalista roka, ktorej je zakladateľom, a prečo sa termín jej vyhlásenia musel postupne prispôsobiť nabitému programu hráčov pôsobiacich v zahraničí.

Michal Zeman sa v dokumente o trénerovi Jozefovi Venglošovi objavil v spoločnosti takých velikánov ako Arsene Wenger či José Mourinho. V podcaste poodhalil zákulisie nakrúcania a vyjadril názor, prečo si Slováci niekedy nevážia svoje športové osobnosti.

V závere dnešnej epizódy moderátorov prekvapil informáciou, že s behom začal až po päťdesiatke na MS vo futbale v Brazílii 2014, no odvtedy behá takmer každý deň - nie pre radosť, ale ako „servis pre svoje telo”.

Dnešná časť podcastu Striedame! ponúka jedinečný pohľad do zákulisia slovenského športového novinárstva očami muža, ktorý napísal viac ako 30-tisíc článkov a svojou prácou ovplyvnil celé generácie športových fanúšikov.

Záver predošlej sezóny Niké ligy mohol skončiť katastrofálne, keďže AS Trenčín musel bojovať o holé prežitie medzi slovenskou ligovou elitou v baráži proti ViOnu Zlaté Moravce. Svoju úlohu nakoniec niekdajší dvojnásobný majster zvládol a najvyššiu súťaž si teda zahrá aj po 15-krát v rade.

Žiaľ, výsledky v príprave nenasvedčujú, že by sa fanúšikovia Trenčína mali tešiť na prichádzajúcu sezónu, keďže z piatich prípravných stretnutí nedokázal AS vyhrať ani jedno a celkové skóre dosiahlo hodnotu nepríjemného pomeru 3:14.

Mužstvo spod hradu Matúša Čáka sa pripravuje už pod vedením navrátilca na lavičku AS Holanďana Ricarda Moniza, ktorý na tejto pozícii nahradil Ivana Galáda. Ako vyzerá rozpoloženie kádra, jeho stav či samotné ciele Trenčína pred novým ročníkom Niké ligy, ktorý štartuje už počas najbližšieho víkendu, o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s asistentom trénera Petrom Čögleyom.

S niekdajším skvelým krajným obrancom sme, okrem iného, podebatovali aj o jeho skúsenostiach v Saudskej Arábii, kde pôsobil pod vedením svojho kamaráta Martina Ševelu v klube Al-Adalah.

„Urobili sme doposiaľ najväčšie transfery, podarilo sa nám prekonať slovenský rekord v rámci prestupov. Avšak ono to nie je o tom, aby sme teraz nasilu vyhadzovali 3, 4, 5 miliónov. Všetci v klube sme s príchodmi spokojní. Verím, že fanúšikovia nakoniec naše kroky pochopia a dajú nám za pravdu, že tie rozhodnutia boli správne,” povedal Ivan Kmotrík ml. vo veľkom rozhovore pre ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Je aj tréner Weiss spokojný s prestupmi?
• Zostanú Strelec, Takáč alebo Marcelli?
• Prečo sa chvíľu zdalo, že Haraslínov návrat je blízko?
• Ktorý hráč si tesne pred podpisom rozmyslel návrat do Slovana?
• Ako je to s návratmi Čavriča, Šporara či príchodom Boženíka?
• Aké sú novinky o vstupe zahraničného investora?
• Je pripravený vzdať sa funkcie generálneho riaditeľa?
• Kde vidí Slovan o rok a o päť rokov?

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• či je ťažšie fotiť šport, alebo politiku
• prečo je niekedy peklo fotiť lyžovanie
• prečo mu ide vyskočiť srdce, keď ide Vlhová
• koľko techniky pri sebe nosí
• čo hovorí na fotenie na telefón a kedy naň fotil
• ako vidíte jeho fotky už pár minút po tom, čo ich odfotí
• ktorý šport sa ťažko fotí
• ako si „vyberá bránky”
• ktoré legendárne fotky majú najväčšiu emóciu

Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.

„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.

Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.

V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.

Do Spartaku Trnava zamieril len koncom júla tohto roka, keď sa stal súčasťou prestavby mužstva už pod rukami trénera Michala Ščasného. Od pravého krajného obrancu Michala Tomiča, ktorý zamieril na Štadión Antona Malatinského z tímu úradujúceho českého majstra Slavie Praha, si v Trnave sľubujú veľa.

Hoci má stále len 26 rokov, tak sa už môže pochváliť viacerými zaujímavými destináciami a stretnutiami, do ktorých zasiahol. Jeho meno sa takisto začalo objavovať aj v reprezentačnom výbere, keďže by sa mohol stať jedným z nástupcov „železného muža” Petra Pekaríka.

V 43. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s letnou posilou Spartaka Trnava Michalom Tomičom, ktorý hovoril nielen o svojej doterajšej futbalovej púti, ale aj o cieľoch, ktoré si stanovil sám, ako aj s „červeno-čiernymi”.

Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na cestu človeka, ktorému vážne zranenie kolena v mladom veku ukončilo sľubnú hokejovú kariéru. Milan Bališ v suSPEAKu detailne opísal osudový moment, keď pri bežnej hre futbalu počas letnej prípravy utrpel komplexné zranenie kolena, ktoré napriek operáciám a rehabilitáciám predčasne ukončilo jeho hokejovú dráhu.

Dozviete sa, ako sa z bývalého talentovaného obrancu stal uznávaný kondičný tréner. Po konci kariéry pracoval Milan Bališ ako pumpár či predavač v hokejovom obchode, kým sa postupne dostal k trénovaniu. Dnes jeho služby vyhľadávajú najzvučnejšie mená slovenského hokeja vrátane Tomáša Tatara, Martina Fehérváryho či Pavla Regendu.

Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.

„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.

V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.

„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.

V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

Aj v tejto sezóne štartujú „belasí” v predkolách Ligy majstrov, no vďaka lepšiemu koeficientu nie v 1. predkole, ale v druhom. O priebehu prípravy a sezónnych plánoch sme sa v 42. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali s asistentom trénera Vladimíra Weissa st. Ľubošom Benkovským.

V rozhovore sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš dotkli prestavby mužstva Slovana, odchodov a príchodov, zotrvaniu Vladimíra Weissa ml. a stopéra Gurama Kašiu, trénerskej školy menom Vladimír Weiss st. či ďalšej veľkej výzve v Lige majstrov. Viac sa už dozviete v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Podcast bol nahratý v piatok 4. júla 2025.

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• ako za pár dní zabehla štyri rekordy
• ako šokovala samu seba
• ako za dva týždne zlepšila svoj čas o 1,15 s
• ako jej pomohla zmena trénera a príchod do medzinárodnej skupiny
• že sa na podmienky nesťažuje
• že sa po štvrtej únavovej zlomenine mentálne zosypala
• čo jej pomohlo a ako prekonala ťažké obdobie
• prečo neuvažovali, že skončí
• že najlepšia káva je u nej doma

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Ako sa vyrovnával s tlakom po prestupe z Trnavy do Slovana?
• Ako vnímal nešťastné vyjadrenia trénera Gašparíka?
• Odpustil mu už trnavský srdciar Martin Mikovič?
• Aký je tréner Weiss?
• Ako blízko bol v zime k odchodu zo Slovana?
• Nakoľko reálne je teraz jeho zotrvanie?

Stále len 25-ročný útočník sa v uplynulej sezóne dostal s tímom Charlotte Checkers (farmou Floridy Panthers) až do finále AHL, kde so spoluhráčmi podľahli Abbotsfordu Canucks 2:4 na zápasy. V rozhovore Oliver Okuliar úprimne priznáva, že prehru vo finále stále nestrávil.

„Dvakrát som bol vo finále a dvakrát som mohol siahnuť na pohár. Keď sa človek obzrie späť, tak ho to štve,” hovorí Oliver Okuliar, ktorý zažil finále aj v českej extralige s Hradcom Králové.

V podcaste sa dozviete aj detaily o jeho ceste v AHL, kde začínal na pozícii štvrtého centra, hoci prirodzene hráva na krídle, a postupne sa vypracoval až na pozíciu druhého útočníka. Zaujímavé je aj porovnanie AHL s európskymi súťažami, či jeho nečakané prirovnanie k Bradovi Marchandovi.

Talentovaný Slovák sa otvorene vyjadril aj k svojmu aktuálnemu prestupu do švédskeho klubu Skelleftea AIK, olympijským ambíciám a tiež prehovoril o drafte NHL v súvislosti s mladými slovenskými hokejistami.

V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vnímal hokejové „dozrievanie” v Amerike, rozhovoril sa o náročnom cestovaní v AHL, a dokonca prezradil aj to, že by mu vôbec neprekážalo hrať hokej celý rok v štýle futbalovej Premier League.

Attila Végh po prehre vystúpil v podcaste u slovenského repera Patrika „Rytmusa” Vrbovského a spochybnil výsledok zápasu i športové kvality Karlosa Vémolu. Okrem iného ho označil za „extrémny antitalent” a „retardovaného v postoji”.

„Veľmi ma prekvapilo, že sa do toho tak oprel. Bolo vidieť, že tam bol až úplne nabrúsený. Aj na Karlosa povedal, že je retardovaný atď. Attilu normálne nepočujeme takto rozprávať. Len to ukazuje, aké to musí byť preňho strašne ťažké.

Attila má talent na verejné prešľapy, ale toto nie je jeho pravá tvár. Je strašne dobrý týpek, možno až prílišný dobrák. Často sa nechá aj ovplyvniť inými ľuďmi. Toto nebolo to, kým je vo vnútri. Za to dám ruku do ohňa,” vraví v podcaste Staredown na ŠPORT.sk promotér Oktagonu Pavol Neruda.

Čo ešte sa dozviete v rozhovore?

• Ako vníma názor, že Végha okradli rozhodcovia?
• Zarobili Végh a Vémola rovnakú sumu?
• Čo by sa dialo v prípade remízy?
• Prečo im neodporúča návrat do klietky?
• Za akých okolností si vie predstaviť 4. zápas?
• Ako vníma potenciálny prestup Paradeisera do UFC?

Stále ešte iba 33-ročný perspektívny kormidelník, ktorý v našej najvyššej súťaži otvára dvere ďalším mladším trénerom, má za sebou poriadne hektické obdobie, keďže bol zároveň súčasťou realizačného tímu Jaroslava Kentoša na turnaji EURO 2025 do 21 rokov. Krátko po konci Slovenska na šampionáte sa okamžite pripojil k Podbrezovej a prepol na klubové povinnosti.

Ako hodnotí svoje účinkovanie pri „sokolíkoch”, ako aj výkony Slovenska na turnaji a čo môžeme v ročníku 2025/26 Niké ligy očakávať od FK Železiarne Podbrezová? Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 41. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Štefanom Markulíkom.

Podcast bol natočený v stredu, 25. júna 2025.

Tréner slovenskej „dvadsaťjednotky” otvorene prehovoril o tom, ako prebiehala voľba kapitána pred turnajom, keď dal možnosť samotným hráčom, aby si zvolili svojho lídra. V rozhovore sa dozviete aj o komplikáciách pri skladaní tímu pred šampionátom, keď potreboval získať povolenie od Francesca Calzonu na uvoľnenie hráčov z reprezentačného A-tímu. Najväčším problémom bolo podľa trénera presvedčiť klub Hellas Verona na uvoľnenie Tomáša Suslova.

Jaroslav Kentoš zhodnotil aj atmosféru v tíme a vyzdvihol profesionálny prístup hráčov. V emotívnej časti rozhovoru tréner vysvetlil príčiny prehier so Španielskom a s Talianskom, ktoré rozhodli o našom nepostupe zo skupiny. Špeciálne vyzdvihol reakciu Tomáša Suslova po vypadnutí: „Pre mňa bol už prvý dobrý signál, že ihneď po zápase prišiel Tomáš Suslov za mnou a povedal mi, že chce hrať aj posledný zápas. Vau. A to je silné.”

Nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, v ktorej tréner Jaroslav Kentoš hovorí aj o svojej budúcnosti na poste trénera U21 a klubových ponukách, ktoré možno zvažuje. Tiež naznačil, ako vyzerala komunikácia s hráčmi počas celej prípravy, ktorí futbalisti môžu v budúcnosti nakuknúť do A-tímu a odhalil aj zákulisie slovenského mládežníckeho futbalu.

Slovenský MMA bojovník Ronald „Rony” Paradeiser sa ihneď stal jednotkou rebríčka Oktagonu a 58. najlepším bojovníkom sveta vo velterovej váhe. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril nielen o svojej budúcnosti.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Prečo bol po výhre nad Veličkovičom sprvu sklamaný?
• Prečo nechce bojovať o titul, kým je šampiónom Surdu?
• Aký súper ho láka v Oktagone a čo UFC?
• Prečo favorizuje Piráta v prípadnej odvete s Vémolom?
• Vráti sa Végh a mal by šancu proti Fleurymu?
• Koho favorizuje v odvete Buchinger vs. Barborík?

Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávania
• čo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robia
• ako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmi
• čo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdium
• ako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerzite
• prečo ho po príchode čakal kultúrny šok
• ako sa zmenil jeho pohľad na učenie
• v čom je iný ženský hokej ako ten mužský
• čo ho motivuje aj napriek prekážkam
• aká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?
• Súhlasí s tesnou prehrou na body?
• Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?
• Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?
• Verí slovám Vémolu o konci kariéry?
• Majú Végh či Buchinger nástupcov?

V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.

V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Záverečné stretnutie A-skupiny sme zhodnotili s trénerom Ivanom Galádom.

Čo sa dozviete v rozhovore?

• Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?
• Súhlasí s tesnou prehrou na body?
• Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?
• Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?
• Verí slovám Vémolu o konci kariéry?
• Majú Végh či Buchinger nástupcov?

V našom podcaste sme privítali bývalého asistenta reprezentačného trénera mužstva do 21 rokov Norberta Hrnčára, ktorý analyzoval, prečo sa nám nepodarilo skórovať napriek dominancii v držaní lopty a počte striel. Čo chýbalo našim mladíkom v poslednej tretine ihriska? Ako hodnotí výkon trénera Jaroslava Kentoša? A prečo sa nám nedarí vychovať kvalitného zakončovateľa?

Norbert Hrnčár tiež porovnal súčasnú generáciu mladých hráčov s tou spred 25 rokov a vysvetlil, prečo napriek prítomnosti viacerých legionárov v zahraničných ligách nemáme na turnaji ani bod. Dozviete sa tiež, prečo sa nášmu mužstvu do 21 rokov darí vypredávať štadióny lepšie než seniorskej reprezentácii.

Vypočujte si celý rozhovor a dozviete sa, aké šance dáva Norbert Hrnčár našim mladíkom v poslednom zápase proti Rumunsku a ktorí hráči by mohli byť budúcnosťou slovenského futbalu.

Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.

Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.

V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”

O tom, čo rozhodlo v kľúčových momentoch zápasu, prečo sa Slováci dokázali vrátiť do hry a aký význam má tento výsledok pre zostávajúce zápasy v skupine, diskutoval bývalý reprezentačný asistent Oto Brunegraf s naším moderátorom Mariánom Lontošom.

V podcaste sa dozviete:

• prečo Španieli vstúpili do zápasu tak presvedčivo a aká bola príčina rýchlych gólov
• čo sa zmenilo cez prestávku a ako sa podarilo Slovensku vyrovnať
• prečo padol rozhodujúci gól v 90. minúte a či sa mu dalo zabrániť
• ktorí hráči najviac zaujali a aký potenciál majú pre prestupové okno
• ako vidí Oto Brunegraf šance proti Taliansku a čo bude kľúčové pre postup zo skupiny

Atmosféra na vypredanom Tehelnom poli, výkony mladých talentov ako Nino Marcelli či Ľubomír Belko, ale aj otázky okolo taktických rozhodnutí - to všetko nájdete v podrobnej analýze skúseného futbalového odborníka, ktorý neobišiel ani kontroverzné momenty záverečných minút.

Vypočujte si celý rozhovor a zistite, či má Slovensko naozaj šancu na postup zo skupiny na domácom šampionáte EURO U21 2025.