<![CDATA[Príbehy 20. storočia]]>fb6d811d-c9dd-5e23-818e-bb6c63d6f07bSun, 19 Apr 2026 11:00:06 +0000Captivate.fmRingier Slovakia Media s.r.ohttps://artwork.captivate.fm/6215858e-a2ba-4fa2-bf10-b697cffea9d8/pribehy-20storocia-square.jpgPríbehy 20. storočiaRingier Slovakia Media s.r.oRingier Slovakia Media s.r.oPríbehy a pohnuté osudy z dejín 20. storočia v spolupráci Aktualít s Post Bellumhttp://pribehy20storocia.libsyn.com/websitefalseepisodichttps://feeds.captivate.fm/prbehy-20-storocia/nopodcastDana Viestová: Komunistický režim mi zmaril šancu na šťastný rodinný životDana Viestová: Komunistický režim mi zmaril šancu na šťastný rodinný životV roku 1950 obidvoch rodičov Dany Viestovej zavreli do väzenia z politických dôvodov, musela sa o ňu postarať stará mama. Strýkom jej otca bol totiž nekomunistický veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest. Mama sa vrátila v roku 1951, museli sa často sťahovať kvôli práci, Študovala na žurnalistike, v roku 1968 sa zúčastnila na štrajku študentov a v roku 1969 na protestnej hladovke za Jana Palacha. V roku 2007 sa stala šéfredaktorkou Slovenky, neskôr pracovala na ďalších pozíciách. V roku 2024 dostala medailu M. R. Štefánika III. stupňa pri príležitosti 80. výročia SNP.

]]>V roku 1950 obidvoch rodičov Dany Viestovej zavreli do väzenia z politických dôvodov, musela sa o ňu postarať stará mama. Strýkom jej otca bol totiž nekomunistický veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest. Mama sa vrátila v roku 1951, museli sa často sťahovať kvôli práci, Študovala na žurnalistike, v roku 1968 sa zúčastnila na štrajku študentov a v roku 1969 na protestnej hladovke za Jana Palacha. V roku 2007 sa stala šéfredaktorkou Slovenky, neskôr pracovala na ďalších pozíciách. V roku 2024 dostala medailu M. R. Štefánika III. stupňa pri príležitosti 80. výročia SNP.

]]>7a09162f-0c98-45aa-8374-1932e80550b8Sun, 19 Apr 2026 13:00:00 +020043:21falsefullZoltán Demjan: Horolezecký svet bol taký ostrov slobodyZoltán Demjan: Horolezecký svet bol taký ostrov slobodyBratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za rok 1988. a tým jeho výkony zďaleka nekončia.

]]>Bratislavčan Zoltán Demján bol desať rokov štátnym reprezentantom v horolezectve. Je prvým Čechoslovákom, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu v roku 1984 a zároveň jeden z mála ľudí na svete (s Jozefom Psotkom), a jeden z mála, ktorí vystúpili na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíkového prístroja. Za prvovýstup na Dhaulángiri získal cenu za Najlepší svetový horolezecký výkon v Himalájach za rok 1988. a tým jeho výkony zďaleka nekončia.

]]>02efc108-4f42-4892-b603-a4759d10cd1dSun, 29 Mar 2026 13:00:00 +020001:07:41falsefullMária Jurčová videla transporty spoluobčanov, gardistické zverstvá a bombardovanie NitryMária Jurčová videla transporty spoluobčanov, gardistické zverstvá a bombardovanie NitryV Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.

]]>V Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.

]]>352ebcae-b807-46eb-b467-c3a7c9351f8fSun, 04 Jan 2026 13:00:00 +020024:36falsefullŠtefan Zora: Moja rola bola priniesť radosť do rodiny, v ktorej všetko bolo nasiaknuté smrťouŠtefan Zora: Moja rola bola priniesť radosť do rodiny, v ktorej všetko bolo nasiaknuté smrťouAj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.

]]>Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.

]]>7ffb6101-0e43-46af-af75-b5536433e94aSun, 28 Dec 2025 13:00:00 +020035:00falsefullEva Gerhardová: Povedala som že mám 18 rokov a to mi, myslím, zachránilo životEva Gerhardová: Povedala som že mám 18 rokov a to mi, myslím, zachránilo životEva mala iba 16 rokov, keď sa vrátila z koncentračného tábora. Doma našla iba otca, ktorý gestapu ušiel doslova zázrakom. Z koncentračného tábora, kde väzňov triedil doktor Mengele, sa však nikdy nevrátil ani jej starší brat, ani stará mama. Eva na krajinu, ktorá umožnila deportácie vlastných občanov, nezanevrela. Pre emigráciu sa rozhodla až po tom, keď jej manžela ŠtB nútila do spolupráce výmenou za víza. Jej dcére zase komunisti neumožnili študovať. V zahraničí sa neskôr stala významnou vedkyňou.

]]>Eva mala iba 16 rokov, keď sa vrátila z koncentračného tábora. Doma našla iba otca, ktorý gestapu ušiel doslova zázrakom. Z koncentračného tábora, kde väzňov triedil doktor Mengele, sa však nikdy nevrátil ani jej starší brat, ani stará mama. Eva na krajinu, ktorá umožnila deportácie vlastných občanov, nezanevrela. Pre emigráciu sa rozhodla až po tom, keď jej manžela ŠtB nútila do spolupráce výmenou za víza. Jej dcére zase komunisti neumožnili študovať. V zahraničí sa neskôr stala významnou vedkyňou.

]]>39e6412d-2305-4b87-9f1a-3e2fd6fc46f4Sun, 21 Dec 2025 13:00:00 +020025:49falsefullFedor Gál: Musíme viesť dialóg cez plotyFedor Gál: Musíme viesť dialóg cez plotyVäčšina ľudí si v mladosti vyberie profesiu či odbor, ktorému sa potom venujú takmer celý život. V spoločnosti nájdeme ale aj renesančné osobnosti, ktoré vystriedajú celú škálu rôznych zamestnaní a špecializácií, rozbehnú veľmi rozmanité projekty. Medzi takýchto kreatívnych jedincov patrí aj Fedor Gál, jeden z najdôležitejších ľudí Nežnej revolúcie a politiky bezprostredne po nej. Fedor Gál je aktuálny laureát Ceny Pamäti národa. 


]]>Väčšina ľudí si v mladosti vyberie profesiu či odbor, ktorému sa potom venujú takmer celý život. V spoločnosti nájdeme ale aj renesančné osobnosti, ktoré vystriedajú celú škálu rôznych zamestnaní a špecializácií, rozbehnú veľmi rozmanité projekty. Medzi takýchto kreatívnych jedincov patrí aj Fedor Gál, jeden z najdôležitejších ľudí Nežnej revolúcie a politiky bezprostredne po nej. Fedor Gál je aktuálny laureát Ceny Pamäti národa. 


]]>c49e1102-9f8f-4b27-b605-d503f5008862Sun, 14 Dec 2025 13:00:00 +020039:48falsefullEmil Sedlačko: Sloboda v rozhodovaní a čisté svedomie sú pre mňa všetkýmEmil Sedlačko: Sloboda v rozhodovaní a čisté svedomie sú pre mňa všetkýmEmil Sedlačko, čerstvý laureát Ceny pamäti národa, sa narodil tesne pred oslobodením v Trenčianskych Tepliciach. Základnú vojenskú službu absolvoval ako syn nepohodlných občanov. V auguste 1968 patril medzi hlasných oponentov vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Niekoľkokrát bol zatknutý, vypočúvaný a väznený štátnou bezpečnosťou. Dve desaťročia znášal spoločenské a politické ponižovanie. V novembri 1989 spoluzakladal nezávislé slovenské odbory. Po nástupe mečiarizmu ho lákali do HZDS, no odmietol a opäť sa stal nepohodlným. Ako dôchodca vyštudoval univerzitu tretieho veku a organizoval výstavy o tom, že sloboda nie je samozrejmosť.

]]>Emil Sedlačko, čerstvý laureát Ceny pamäti národa, sa narodil tesne pred oslobodením v Trenčianskych Tepliciach. Základnú vojenskú službu absolvoval ako syn nepohodlných občanov. V auguste 1968 patril medzi hlasných oponentov vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Niekoľkokrát bol zatknutý, vypočúvaný a väznený štátnou bezpečnosťou. Dve desaťročia znášal spoločenské a politické ponižovanie. V novembri 1989 spoluzakladal nezávislé slovenské odbory. Po nástupe mečiarizmu ho lákali do HZDS, no odmietol a opäť sa stal nepohodlným. Ako dôchodca vyštudoval univerzitu tretieho veku a organizoval výstavy o tom, že sloboda nie je samozrejmosť.

]]>e4218760-48d6-475b-922d-a81a110a26beSun, 07 Dec 2025 13:00:00 +020001:00:00falsefullZ rodiny Jaroslavy Páričkovej vzišli štyria reprezentanti v behu na lyžiachZ rodiny Jaroslavy Páričkovej vzišli štyria reprezentanti v behu na lyžiachZrejme iba málo rodín na Slovensku sa môže pochváliť tým, že má v rodine štyroch reprezentantov. O rodine bežkyne na lyžiach Jaroslavy Páričkovej (rodenej Kratochvílovej) to platí. Bola reprezentantkou Československa v tomto obľúbenom bielom športe nielen ona, ale aj jej manžel Andrej „Drážo“ Párička a po rokoch aj obe ich deti, ktoré nesú mená po rodičoch - Jaroslava Páričková ml. a Andrej „Drážo“ Párička ml. Ten sa dokonca prebojoval v roku 1998 na zimné olympijské hry v Nagane.

]]>Zrejme iba málo rodín na Slovensku sa môže pochváliť tým, že má v rodine štyroch reprezentantov. O rodine bežkyne na lyžiach Jaroslavy Páričkovej (rodenej Kratochvílovej) to platí. Bola reprezentantkou Československa v tomto obľúbenom bielom športe nielen ona, ale aj jej manžel Andrej „Drážo“ Párička a po rokoch aj obe ich deti, ktoré nesú mená po rodičoch - Jaroslava Páričková ml. a Andrej „Drážo“ Párička ml. Ten sa dokonca prebojoval v roku 1998 na zimné olympijské hry v Nagane.

]]>ee8091be-628c-49b9-aa5c-92446d8c3723Sun, 16 Nov 2025 13:00:00 +020035:20falsefullKarol Mrázik: Mama samozrejme nesúhlasila, ale aj tak som šiel bojovaťKarol Mrázik: Mama samozrejme nesúhlasila, ale aj tak som šiel bojovaťKeď Červená armáda oslobodila Soblahov, obec v okrese Trenčín, Karol Mrázik sa už ako pätnásťročný pridal k nim a bojoval až do konca druhej svetovej vojny.

]]>Keď Červená armáda oslobodila Soblahov, obec v okrese Trenčín, Karol Mrázik sa už ako pätnásťročný pridal k nim a bojoval až do konca druhej svetovej vojny.

]]>c64eb8f8-bf5c-4f7e-b7d6-e208a96a51a0Sun, 16 Nov 2025 13:00:00 +020025:03falsefullŠtefan Maďar bol za vykonštruovanú špionáž odsúdený na desať rokov väzeniaŠtefan Maďar bol za vykonštruovanú špionáž odsúdený na desať rokov väzeniaPríbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

]]>Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

]]>347fb35f-799b-4be5-b2a1-3824703c64bdSun, 09 Nov 2025 13:00:00 +020020:02falsefullAgnesa Búřilová: Na olympiáde v Insbrucku v roku 1964 nás volali "zipsári"Agnesa Búřilová: Na olympiáde v Insbrucku v roku 1964 nás volali "zipsári"Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Príbeh v roku 2024 zaznamenal Martin Rodák a spracovala ho Lucia Stankovičová Fričová.

]]>Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Príbeh v roku 2024 zaznamenal Martin Rodák a spracovala ho Lucia Stankovičová Fričová.

]]>caa8f95a-fc80-4c64-8561-d977fc0d1febSun, 19 Oct 2025 13:00:00 +020037:04falsefullPavol Múčka vraví: Ak niekto nerozmýšľa v prospech spoločnosti, neveští to nič dobréPavol Múčka vraví: Ak niekto nerozmýšľa v prospech spoločnosti, neveští to nič dobréOtčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.

Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.

]]>Otčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.

Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.

]]>648e320f-b493-4418-8f02-f3c35024db3aSun, 12 Oct 2025 13:00:00 +020020:57falsefullElena Letňanová: Panychída za Palacha bola jedným z najväčších činov v mojom životeElena Letňanová: Panychída za Palacha bola jedným z najväčších činov v mojom životeJedna z najvýznamnejších slovenských koncertných klaviristiek dostala v roku 1971 zákaz hrania z politických dôvodov. V roku 1984 ilegálne prešla aj s dcérou hranice do Talianska. Následne žila ako politická utečenka v Grade, Terste a Latine. O 8 mesiacov neskôr emigrovala do USA, kde obnovila svoju kariéru. Ako prvá Slovenka mala v roku 1992 sólový koncert v newyorskej Carnegie Hall. V USA aj na Slovensku publikovala odborné texty z oblasti hudobnej vedy a napísala aj svoju autobiografiu.

V podcaste sú použité úryvky z komorných koncertov umelkyne.

]]>Jedna z najvýznamnejších slovenských koncertných klaviristiek dostala v roku 1971 zákaz hrania z politických dôvodov. V roku 1984 ilegálne prešla aj s dcérou hranice do Talianska. Následne žila ako politická utečenka v Grade, Terste a Latine. O 8 mesiacov neskôr emigrovala do USA, kde obnovila svoju kariéru. Ako prvá Slovenka mala v roku 1992 sólový koncert v newyorskej Carnegie Hall. V USA aj na Slovensku publikovala odborné texty z oblasti hudobnej vedy a napísala aj svoju autobiografiu.

V podcaste sú použité úryvky z komorných koncertov umelkyne.

]]>4c9656e1-af58-47a2-b1fa-94d3f9d35c0bSun, 28 Sep 2025 13:00:00 +020030:23falsefullPavel Taussig: Tetovali nás. To pre nás znamenalo nádej, že nás ďalší deň nezabijúPavel Taussig: Tetovali nás. To pre nás znamenalo nádej, že nás ďalší deň nezabijúKeď mal syn Pavla Taussiga jedenásť rokov, pripravil pre neho jeho otec darček – spísal svoj životopis. V ňom popísal, čo ako chlapec v rovnakom veku robil. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby Pavel Taussig nebýval medzi jedenástym a dvanástym rokom v Osvienčime, Mauthausene a ďalších koncentračných táboroch. Tieto zápisky po mnohých rokoch vyšli v slovenčine pod názvom Chlapec, ktorý prežil pochod smrti. Kniha vychádza z denníkových záznamov, ktoré si Pavel Taussig viedol krátko po oslobodení počas svojej rekonvalescencie v lete 1945.

]]>Keď mal syn Pavla Taussiga jedenásť rokov, pripravil pre neho jeho otec darček – spísal svoj životopis. V ňom popísal, čo ako chlapec v rovnakom veku robil. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby Pavel Taussig nebýval medzi jedenástym a dvanástym rokom v Osvienčime, Mauthausene a ďalších koncentračných táboroch. Tieto zápisky po mnohých rokoch vyšli v slovenčine pod názvom Chlapec, ktorý prežil pochod smrti. Kniha vychádza z denníkových záznamov, ktoré si Pavel Taussig viedol krátko po oslobodení počas svojej rekonvalescencie v lete 1945.

]]>f0520b87-a6bf-41a4-880b-e473fdded237Sun, 07 Sep 2025 13:30:00 +020030:35falsefullJán Rampák: Každý deň stretnúť človeka, to stačíJán Rampák: Každý deň stretnúť človeka, to stačíJána Rampáka už ako dospelého človeka zlákalo divadelníctvo. Účinkoval v legendárnej trnavskej Kopánke, neskôr Disku, s ktorým spolupracoval Blaho Uhlár. Bol doslova spoluzakladateľom silnej trnavskej ochotníckej scény a k divadlu mal vždy profesionálny prístup.

]]>Jána Rampáka už ako dospelého človeka zlákalo divadelníctvo. Účinkoval v legendárnej trnavskej Kopánke, neskôr Disku, s ktorým spolupracoval Blaho Uhlár. Bol doslova spoluzakladateľom silnej trnavskej ochotníckej scény a k divadlu mal vždy profesionálny prístup.

]]>f5d05ee8-3b64-47cb-94b8-0d3ddff8ec8aSun, 13 Jul 2025 13:30:00 +020032:18falsefullMarta Červená zažila apoštolát aj za múrmi väzniceMarta Červená zažila apoštolát aj za múrmi väzniceMarta Červená sa v roku 1970 sa stala členkou tajnej rehole Školských sestier sv. Františka z Assisi. Dňa 27. mája 1983 zažila priebeh „Akcie Vír“, ktorá pripomenula brutalitu 50. rokov. Bola obvinená a zatknutá. Väzbu absolvovala v Ústave na výkon trestu v Žiline. 11. mája 1983 bola po všeobecnom nátlaku spoločnosti prepustená po 40 dňoch väzby na slobodu.

]]>Marta Červená sa v roku 1970 sa stala členkou tajnej rehole Školských sestier sv. Františka z Assisi. Dňa 27. mája 1983 zažila priebeh „Akcie Vír“, ktorá pripomenula brutalitu 50. rokov. Bola obvinená a zatknutá. Väzbu absolvovala v Ústave na výkon trestu v Žiline. 11. mája 1983 bola po všeobecnom nátlaku spoločnosti prepustená po 40 dňoch väzby na slobodu.

]]>c56a89a1-583a-4fa0-83e0-bd9349af019aSun, 06 Jul 2025 13:30:00 +020029:31falsefullBranislav Oláh: Keby som nevidel východisko, tak sa neangažujemBranislav Oláh: Keby som nevidel východisko, tak sa neangažujemBranislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.

]]>Branislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.

]]>5899f4ce-de75-479d-a5f3-bb64b7f4b597Sun, 22 Jun 2025 13:00:00 +020023:44falsefullKristína Koníková: Bola som malé dievča so psíkom a tie lesy som poznala, strach som nemalaKristína Koníková: Bola som malé dievča so psíkom a tie lesy som poznala, strach som nemalaKristína Koníková počas 2. svetovej vojny nosila so svojím psíkom chlieb a odkazy otcovi, bratovi a partizánom do bunkrov na Starej Myjave, kde vzniklo silné protifašistické hnutie a partizánsky odboj. S rodičmi a bratom sa nikdy o jej poslaní a odvahe počas vojny nebavili, brala to ako samozrejmosť.

]]>Kristína Koníková počas 2. svetovej vojny nosila so svojím psíkom chlieb a odkazy otcovi, bratovi a partizánom do bunkrov na Starej Myjave, kde vzniklo silné protifašistické hnutie a partizánsky odboj. S rodičmi a bratom sa nikdy o jej poslaní a odvahe počas vojny nebavili, brala to ako samozrejmosť.

]]>0379eb35-50b9-41ff-8226-d946ee875510Sun, 15 Jun 2025 13:00:00 +020021:26falsefullJozef Banyák: Počas mečiarizmu takmer zanikol slovenský filmJozef Banyák: Počas mečiarizmu takmer zanikol slovenský filmScenárista a režisér Jozef Banyák Pochádzal z rómskej rodiny kováčov, počas komunizmu miništroval v kostole. Rodina z Viedne ovplyvnila jeho pohľad na svet. Vyštudoval réžiu na VŠMU, pracoval na hollywoodskych produkciách na Slovensku. Má zásluhu na desiatkach hodnotných projektov – filmov a relácií.

]]>Scenárista a režisér Jozef Banyák Pochádzal z rómskej rodiny kováčov, počas komunizmu miništroval v kostole. Rodina z Viedne ovplyvnila jeho pohľad na svet. Vyštudoval réžiu na VŠMU, pracoval na hollywoodskych produkciách na Slovensku. Má zásluhu na desiatkach hodnotných projektov – filmov a relácií.

]]>6be04a9a-6d5a-4171-aaf1-547e4f6f6992Wed, 11 Jun 2025 21:13:00 +020021:52falsefullJozef Olajoš: Po koncertoch v zahraničí si nás vždy predvolala ŠtBJozef Olajoš: Po koncertoch v zahraničí si nás vždy predvolala ŠtBJozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

]]>Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

]]>34bbc1ce-c647-491a-a5eb-89eb7a2c1e76Sun, 25 May 2025 13:00:00 +020025:47falsefullViera Kalinová v USA zažila pád dvojičiek a aj finančnú krízuViera Kalinová v USA zažila pád dvojičiek a aj finančnú krízuViera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľuďmi v byte v Bratislave.

Keď mala Viera sedemnásť, celá rodina emigrovala do Izraela. Odtiaľ ďalej do Nemecka a do USA. Viera vyštudovala ruskú literatúru na Brownovej univerzite na Rhode Island. V rokoch 1971 až 1978 študovala slavistiku na Univerzite v Yale. Zoznámila sa s dirigentom a hudobníkom Gilbertom Lavinom. V roku 1976 sa vydala a mala dve deti. Zažila útok na World Trade Center 11. septembra 2001 a aj finančnú krízu v roku 2008.

]]>Viera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľuďmi v byte v Bratislave.

Keď mala Viera sedemnásť, celá rodina emigrovala do Izraela. Odtiaľ ďalej do Nemecka a do USA. Viera vyštudovala ruskú literatúru na Brownovej univerzite na Rhode Island. V rokoch 1971 až 1978 študovala slavistiku na Univerzite v Yale. Zoznámila sa s dirigentom a hudobníkom Gilbertom Lavinom. V roku 1976 sa vydala a mala dve deti. Zažila útok na World Trade Center 11. septembra 2001 a aj finančnú krízu v roku 2008.

]]>4cba98ff-2a5b-4f92-b57a-3d5eaea5a617Sun, 11 May 2025 13:00:00 +020029:52falsefullSloboda nie je happy end!: s Leškom a Hudákom o humore, ktorý štve politikovSloboda nie je happy end!: s Leškom a Hudákom o humore, ktorý štve politikovHumoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.

S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.

Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

]]>Humoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.

S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.

Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

]]>52e02daa-624d-41c7-9a32-2eafcdf5b1fdWed, 19 Feb 2025 15:45:00 +020001:14:37falsefullSloboda nie je happy end!: s Ivanou Šátekovou a Erikom Šille o aktuálnom dianí v kultúreSloboda nie je happy end!: s Ivanou Šátekovou a Erikom Šille o aktuálnom dianí v kultúreNa rezort kultúry sa „vrhli“ nominanti SNS.

S Ivanou Šátekovou a Erikom Šille sa Sandra Polovková rozpráva o tom, prečo je občianska angažovanosť a aktivita prirodzená? Prečo umelci prostredníctvom umenia reagujú na ohrozenia demokracie? A s obavami, ale aj nadhľadom komentujú aktuálnu situáciu v kultúre.

Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

]]>Na rezort kultúry sa „vrhli“ nominanti SNS.

S Ivanou Šátekovou a Erikom Šille sa Sandra Polovková rozpráva o tom, prečo je občianska angažovanosť a aktivita prirodzená? Prečo umelci prostredníctvom umenia reagujú na ohrozenia demokracie? A s obavami, ale aj nadhľadom komentujú aktuálnu situáciu v kultúre.

Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

]]>d94302ac-bdf7-4dfd-a138-0420235cad66Tue, 21 Jan 2025 06:00:00 +020001:13:19falsefullViera Noy sa vďaka piešťanským kúpeľom sa uplatnila v USAViera Noy sa vďaka piešťanským kúpeľom sa uplatnila v USANiekoľko dní po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla odísť z Československa. Podporila ju matka, ktorá nástojila, aby emigrovala spolu so sestrou. Obe sestry, Viera Nováková Noy a Marta Nováková Gavorová, sa uchytili v Spojených štátoch. Stali sa známymi odborníčkami vo svojich profesiách: Viera ako fyzioterapeutka a Marta ako biochemička.  

Žili bohatým spoločenským životom a v emigrácii sa mohli opierať o obrovskú súdržnosť židovskej komunity a komunity emigrantov. Aj vďaka nim získala Viera Nováková prácu v rehabilitačnom inštitúte s vynikajúcou povesťou, ktorý navštevovali politici i smotánka z Hollywoodu. A čiastočne to bolo aj vďaka tomu, že prišla z Piešťan, kúpeľov známych aj medzi lekármi v USA.

]]>Niekoľko dní po vstupe sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla odísť z Československa. Podporila ju matka, ktorá nástojila, aby emigrovala spolu so sestrou. Obe sestry, Viera Nováková Noy a Marta Nováková Gavorová, sa uchytili v Spojených štátoch. Stali sa známymi odborníčkami vo svojich profesiách: Viera ako fyzioterapeutka a Marta ako biochemička.  

Žili bohatým spoločenským životom a v emigrácii sa mohli opierať o obrovskú súdržnosť židovskej komunity a komunity emigrantov. Aj vďaka nim získala Viera Nováková prácu v rehabilitačnom inštitúte s vynikajúcou povesťou, ktorý navštevovali politici i smotánka z Hollywoodu. A čiastočne to bolo aj vďaka tomu, že prišla z Piešťan, kúpeľov známych aj medzi lekármi v USA.

]]>209d6383-c9f5-4757-b8cd-f8729bb861d9Sun, 29 Dec 2024 06:00:00 +020035:46falsefullJuraj Braun: Lekár z ManhattanuJuraj Braun: Lekár z ManhattanuJuraj Braun sa narodil 1. mája 1952 v Bratislave do židovskej rodiny. Matka bola počas vojny internovaná v koncentračnom tábore. Otec pochádzal z Bratislavy z ortodoxnej židovskej rodiny a počas vojny sa ukrýval v Maďarsku a na Slovensku.

Majetky Braunovej rodiny boli počas vojny arizované, ale po vojne dostali časť naspäť. Po nástupe socializmu boli majetky manželov znovu znárodnené a počas Akcie Z boli vysťahovaní na vidiek.

Po návrate do Bratislavy mali rodičia problémy so zamestnaním pre ich kapitalistický pôvod. Juraj bol terčom antisemitských prejavov zo strany rovesníkov. V roku 1968 bol účastný na tábore židovskej mládeže v Dubrovníku, neskôr bol zato vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1980 emigroval do USA. Tam pokračuje v kariére lekára doteraz. V roku 1991 sa oženil s dcérou preživších šoa z Československa.

]]>Juraj Braun sa narodil 1. mája 1952 v Bratislave do židovskej rodiny. Matka bola počas vojny internovaná v koncentračnom tábore. Otec pochádzal z Bratislavy z ortodoxnej židovskej rodiny a počas vojny sa ukrýval v Maďarsku a na Slovensku.

Majetky Braunovej rodiny boli počas vojny arizované, ale po vojne dostali časť naspäť. Po nástupe socializmu boli majetky manželov znovu znárodnené a počas Akcie Z boli vysťahovaní na vidiek.

Po návrate do Bratislavy mali rodičia problémy so zamestnaním pre ich kapitalistický pôvod. Juraj bol terčom antisemitských prejavov zo strany rovesníkov. V roku 1968 bol účastný na tábore židovskej mládeže v Dubrovníku, neskôr bol zato vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. V roku 1980 emigroval do USA. Tam pokračuje v kariére lekára doteraz. V roku 1991 sa oženil s dcérou preživších šoa z Československa.

]]>f55ed665-dc02-40a0-a94b-04ac2a3356ceSun, 22 Dec 2024 06:00:00 +020025:12falsefullS Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom o obrane inštitúciíS Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom o obrane inštitúciíPredstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.

S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?

Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.

Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.

Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

]]>Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.

S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?

Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.

Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.

Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.

]]>c7bc51fd-f013-4931-9ca8-3b8402c04b18Sat, 21 Dec 2024 06:00:00 +020001:15:00falsefullJán Roda si odniesol traumu z holocaustu až do USAJán Roda si odniesol traumu z holocaustu až do USAJán Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline do židovskej rodiny. Narodil sa síce až po vojne, ale zdieľal traumy obdobia druhej svetovej vojny cez svoju rodinu – jeho otec prežil zrejme len preto, lebo bol lekár a na tých sa deportácie v roku 1942 nevzťahovali.

Roda hovorí aj o nezhodách so svojim otcom, komunistom, ktorý vstúpil po vojne do KSČ z presvedčenia, ale nevystúpil len vďaka jej mafiánskej štruktúre. V roku 1982 emigroval Ján Roda do USA.

]]>Ján Roda sa narodil 14. decembra 1952 v Žiline do židovskej rodiny. Narodil sa síce až po vojne, ale zdieľal traumy obdobia druhej svetovej vojny cez svoju rodinu – jeho otec prežil zrejme len preto, lebo bol lekár a na tých sa deportácie v roku 1942 nevzťahovali.

Roda hovorí aj o nezhodách so svojim otcom, komunistom, ktorý vstúpil po vojne do KSČ z presvedčenia, ale nevystúpil len vďaka jej mafiánskej štruktúre. V roku 1982 emigroval Ján Roda do USA.

]]>f6539a9d-33cc-4064-a616-6fdbe8d54bf3Sun, 15 Dec 2024 06:00:00 +020024:35falsefullĽubica Droppová: dcéra významného bankára, väzňa dvoch totalitných režimovĽubica Droppová: dcéra významného bankára, väzňa dvoch totalitných režimovĽubica Droppová sa narodila v Bratislave. Svoje detstvo a mladosť prežila v Banskej Bystrici. Jej otec bol významný bankár, ktorý sa zúčastnil SNP a veľmi významne pomohol slovenskému majetku, zajatý a väznený v Mauthausene. V rokoch 1953 - 1956 bol väznený aj komunistickým režimom. Matku dohnal komunistický režim k samovražde.

]]>Ľubica Droppová sa narodila v Bratislave. Svoje detstvo a mladosť prežila v Banskej Bystrici. Jej otec bol významný bankár, ktorý sa zúčastnil SNP a veľmi významne pomohol slovenskému majetku, zajatý a väznený v Mauthausene. V rokoch 1953 - 1956 bol väznený aj komunistickým režimom. Matku dohnal komunistický režim k samovražde.

]]>d026acdb-8fce-4515-b1cb-e44004c220d8Sun, 08 Dec 2024 20:15:00 +020029:08falsefullLýdia Ferová: Mysleli si, že keď sa nechajú pokrstiť, že už nebudú ŽidiaLýdia Ferová: Mysleli si, že keď sa nechajú pokrstiť, že už nebudú ŽidiaLýdia Ferová sa narodila židovským rodičom v predvečer druhej svetovej vojny. Strasti holokaustu sa rodine bohužiaľ nevyhli. Otecka odviezli prvým transportom do Auschwitzu, kde ešte v tom istom roku zomrel. O pár mesiacov neskôr musela odísť mamička so štvorročnou Lýdiou do pracovného tábora v Novákoch.

Po roku sa podarilo zveriť malú Lýdiu do starostlivosti strýka, ktorý mal štatút „vyvoleného“ – vďaka svojej profesii bol dôležitým pre Slovenský štát a mohol zostať na slobode, hoci bol aj Žid. Lýdia sa tak dočkala konca vojny v relatívnom bezpečí, zatiaľ čo jej mamička putovala aj so svojimi rodičmi do Auschwitzu – rodičia tu zahynuli, ona prežila a vrátila sa domov za svojou dcérou. Roky odlúčenia ale narušili puto medzi matkou a Lýdiou a viedli k odcudzeniu, ktoré sa im už nikdy nepodarilo úplne prekonať.

]]>Lýdia Ferová sa narodila židovským rodičom v predvečer druhej svetovej vojny. Strasti holokaustu sa rodine bohužiaľ nevyhli. Otecka odviezli prvým transportom do Auschwitzu, kde ešte v tom istom roku zomrel. O pár mesiacov neskôr musela odísť mamička so štvorročnou Lýdiou do pracovného tábora v Novákoch.

Po roku sa podarilo zveriť malú Lýdiu do starostlivosti strýka, ktorý mal štatút „vyvoleného“ – vďaka svojej profesii bol dôležitým pre Slovenský štát a mohol zostať na slobode, hoci bol aj Žid. Lýdia sa tak dočkala konca vojny v relatívnom bezpečí, zatiaľ čo jej mamička putovala aj so svojimi rodičmi do Auschwitzu – rodičia tu zahynuli, ona prežila a vrátila sa domov za svojou dcérou. Roky odlúčenia ale narušili puto medzi matkou a Lýdiou a viedli k odcudzeniu, ktoré sa im už nikdy nepodarilo úplne prekonať.

]]>c2aaf4bd-d25d-43f6-8ed0-9ea3c4ff1f5dSun, 01 Dec 2024 06:00:00 +020027:02falsefullSloboda nie je happy end!: Prečo chcú diktátori ovládať médiá?Sloboda nie je happy end!: Prečo chcú diktátori ovládať médiá?Predstavitelia koalície neváhajú opakovane klamať.

Prečo potrebujeme slobodné médiá? Prečo sa ich snažia diktátori ovládnuť alebo zničiť? Ako môžu médiá pomáhať v zachovaní demokracie, podpore kritického myslenia, overovania faktov?

Sledujte alebo počúvajte v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! s hosťom, šéfredaktorom Denníka N, Matúšom Kostolným.

Je to záznam verejnej diskusie z 8. novembra v Tichu a spol., v Bratislave.

]]>Predstavitelia koalície neváhajú opakovane klamať.

Prečo potrebujeme slobodné médiá? Prečo sa ich snažia diktátori ovládnuť alebo zničiť? Ako môžu médiá pomáhať v zachovaní demokracie, podpore kritického myslenia, overovania faktov?

Sledujte alebo počúvajte v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! s hosťom, šéfredaktorom Denníka N, Matúšom Kostolným.

Je to záznam verejnej diskusie z 8. novembra v Tichu a spol., v Bratislave.

]]>b72e5c8c-14d7-4564-a1b9-1a71d35c7531Sat, 30 Nov 2024 14:00:00 +020001:17:10falsefullPavel Záleský: Normalizačný režim bol diabolský, ničil dušuPavel Záleský: Normalizačný režim bol diabolský, ničil dušuPavel Záleský patril v komunistickom Československu k malej skupine ľudí, ktorá našla odvahu vzdorovať totalitnému režimu. K disentu ho v osemdesiatych rokoch priviedla kresťanská viera. Zaujímala ho duchovná literatúra, ktorú ale obmedzovala normalizačná cenzúra. Cirkvi totiž nesmeli skoro nič vydávať. Záleský takúto literatúru samizdatovo rozmnožoval a riskantne distribuoval, čím riskoval možno už nie svoj život, ale nevyhol sa krutým perzekúciám. Dňa 17 novembra 2024 sa stal jedným z laureátov Ceny pamäti národa.

]]>Pavel Záleský patril v komunistickom Československu k malej skupine ľudí, ktorá našla odvahu vzdorovať totalitnému režimu. K disentu ho v osemdesiatych rokoch priviedla kresťanská viera. Zaujímala ho duchovná literatúra, ktorú ale obmedzovala normalizačná cenzúra. Cirkvi totiž nesmeli skoro nič vydávať. Záleský takúto literatúru samizdatovo rozmnožoval a riskantne distribuoval, čím riskoval možno už nie svoj život, ale nevyhol sa krutým perzekúciám. Dňa 17 novembra 2024 sa stal jedným z laureátov Ceny pamäti národa.

]]>3bd84df3-24e5-4f97-b8d8-de7eb393970fSun, 24 Nov 2024 11:00:00 +020027:40falsefullMarta Neužilová: Navždy budem mať pred očami ten nekonečný sprievod smutných ľudí s batôžkamiMarta Neužilová: Navždy budem mať pred očami ten nekonečný sprievod smutných ľudí s batôžkamiMarta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.

]]>Marta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.

]]>87c54bc6-550e-4d9e-a1b1-6334e5565e6dSun, 17 Nov 2024 06:00:00 +020030:38falsefullLadislav Szalay: Moja vnútorná spokojnosť je to, čo ma drží pri životeLadislav Szalay: Moja vnútorná spokojnosť je to, čo ma drží pri životeLadislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návrat. Jeho ďalšou prácou bola podradná práca v učtárni redakcie Pravda. V roku 1989 založil Slovenský denník, z ktorého sa stal tlačový orgán KDH, ale bol pre stranu príliš veľký liberál. Jeho príbeh vám premiérovo vyrozpráva Nina Pompošová.

]]>Ladislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návrat. Jeho ďalšou prácou bola podradná práca v učtárni redakcie Pravda. V roku 1989 založil Slovenský denník, z ktorého sa stal tlačový orgán KDH, ale bol pre stranu príliš veľký liberál. Jeho príbeh vám premiérovo vyrozpráva Nina Pompošová.

]]>9f8c6b2f-7181-4aea-b7d1-3d89225fdf49Wed, 13 Nov 2024 10:30:00 +020020:48falsefullMatej Valocký: Aby ste žili lepšie, ako myMatej Valocký: Aby ste žili lepšie, ako myOd roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

]]>Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

]]>963d8708-29d5-4f13-bff0-6dc95b350559Sun, 03 Nov 2024 06:00:00 +020028:04falsefullKamila Moučková: Zaujímajte sa, čo sa na tejto krásnej planéte dejeKamila Moučková: Zaujímajte sa, čo sa na tejto krásnej planéte dejeTvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného života a kvôli otvorenému kritickému postoju v období normalizácie jej komunisti znemožnili vykonávať akúkoľvek kvalifikovanú prácu.

]]>Tvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného života a kvôli otvorenému kritickému postoju v období normalizácie jej komunisti znemožnili vykonávať akúkoľvek kvalifikovanú prácu.

]]>f0f5342b-0a14-489a-bbb4-bf90fc803df2Sun, 27 Oct 2024 17:45:00 +020044:41falsefullBlaho Uhlár: Ani po komunizme sa duchovná klíma na Slovensku nezmenilaBlaho Uhlár: Ani po komunizme sa duchovná klíma na Slovensku nezmenilaUmelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.

Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!

]]>Umelec, ktorý objavil nový smer v divadle a dal mu slobodu. Režisér, ktorý si ťažko získaval uznanie a ktorého tvorba je pre niektorých teatrológov dodnes menejcenná, aj keď reálne posúvala slovenskú kultúru ďalej. Založil Divadlo Stoka, prvý nezávislý kultúrny priestor na Slovensku.

Pozor, v podcaste sú použité explicitné výrazy!

]]>c6e3cfa3-fe33-4d33-a6e7-9e163c47548fSun, 20 Oct 2024 14:15:00 +020051:13falsefullMiroslava Kalibová: Všetkých z Lidíc držala nádeje, že sa raz stretneme so svojimi rodinamiMiroslava Kalibová: Všetkých z Lidíc držala nádeje, že sa raz stretneme so svojimi rodinamiMiroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘

]]>Miroslava Kalibová žila na Slovensku v období vzniku Slovenského štátu. Česi začali byť nežiaduci, tak sa presťahovali do Lidíc. Prežila vyhladenie Lidíc, otec bol popravený a ona bola uväznená v koncentračnom tábore Ravensbrück, kde prežila pochod smrti.‘

]]>0e857844-12e9-44a7-809c-c0e318ce5bbbSun, 06 Oct 2024 06:00:00 +020029:50falsefullBenjamin Abeles: Rodina mávala, mamičke tiekli slzy a už som ich odvtedy nikdy nevidelBenjamin Abeles: Rodina mávala, mamičke tiekli slzy a už som ich odvtedy nikdy nevidelBenjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

]]>Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

]]>36167d67-8852-4c0e-bc19-5a025330eafeSun, 01 Sep 2024 11:00:00 +020024:01falsefullSloboda nie je happy end!: Táňa Pauhofová a Jiří Mádl o filme VLNYSloboda nie je happy end!: Táňa Pauhofová a Jiří Mádl o filme VLNYPo necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.

Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.

Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešte 6 dní vysielal. Ako a vďaka komu?

Aj to sa dozviete v novom československom filme VLNY, ktorý rozpráva nielen o historických udalostiach, ale najmä o silných príbehoch blízkosti a ľudskosti v dobe, keď sa niečo deje na hrane a pod tlakom.

O filme, procese jeho tvorby, či odkazoch pre súčasnosť sa zhovárala Sandra Polovková s herečkou Táňou Pauhofovou a scenáristom, režisérom filmu, Jiřím Mádlom.

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2. Ďakujeme.

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy: NECHCEME ZNOVA PREŽÍVAŤ TOTALITY 20. STOROČIA

]]>Po necelých 60 rokoch od vpádu cudzích vojsk sa časť slovenskej populácie vlastne sama dožaduje obmedzenia svojej slobody.

Po Pražskej jari a nádychu slobody, náznaku socializmu s ľudskou tvárou, prišiel 21. august 1968 a vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa.

Jedným z prvých a hlavných cieľov bola budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorý sa podarilo obsadiť. Rozhlas však ešte 6 dní vysielal. Ako a vďaka komu?

Aj to sa dozviete v novom československom filme VLNY, ktorý rozpráva nielen o historických udalostiach, ale najmä o silných príbehoch blízkosti a ľudskosti v dobe, keď sa niečo deje na hrane a pod tlakom.

O filme, procese jeho tvorby, či odkazoch pre súčasnosť sa zhovárala Sandra Polovková s herečkou Táňou Pauhofovou a scenáristom, režisérom filmu, Jiřím Mádlom.

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2. Ďakujeme.

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy: NECHCEME ZNOVA PREŽÍVAŤ TOTALITY 20. STOROČIA

]]>3b96624a-8409-4c12-9c24-eaceab821cc5Fri, 16 Aug 2024 06:00:00 +020046:57falsefullFrantišek Elston: Ľudia buď vyjadrovali hysterickú lásku, alebo hovorili: Vy, vy ste sa v Anglicku mali dobre, ale čo my?František Elston: Ľudia buď vyjadrovali hysterickú lásku, alebo hovorili: Vy, vy ste sa v Anglicku mali dobre, ale čo my?František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute.

Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. 

Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

]]>František Elston sa narodil v Prahe v asimilovanej židovskej rodine ako Epstein. Meno si zmenil neskôr v Británii, aby lepšie zapadol do prostredia, našiel si ho podľa telefónneho zoznamu. Jeho otcovi sa podarilo pre neho získať falošný rodný list, a preto sa dostal s Wintonovými transportmi do Anglicka. Po maturite nastúpil k letectvu, slúžil pri 313. perute.

Pri havárii lietadla bol vážne zranený a utrpel trvalé poškodenie zraku, ktoré jeho leteckú kariéru významne obmedzilo. Po vojne sa vrátil znova do Československa, z jeho početnej rodiny prežil iba otec. V máji 1948 emigroval so svojou ženou do Anglicka, pracoval ako stomatológ. V roku 1989 sa vrátil do Československa. 

Ospravedlňte prosím zníženú kvalitu záznamu pamätníka.

]]>f2a38e1d-dec7-4b36-9b33-ebb5c28d0ce2Sun, 11 Aug 2024 06:00:00 +020019:48falsefullNaďa Köhlerová: Manžel sa nevrátil včas zo zahraničia a ŠtB nám nedala pokoj 20 rokovNaďa Köhlerová: Manžel sa nevrátil včas zo zahraničia a ŠtB nám nedala pokoj 20 rokovNadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora.

]]>Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora.

]]>58ca6cda-109e-4c1e-b68c-7d95682c1387Sun, 14 Jul 2024 06:00:00 +020036:48falsefullImrich Gablech: Rusák vytiahol pištoľ a priložil mi ju k spánkuImrich Gablech: Rusák vytiahol pištoľ a priložil mi ju k spánkuPilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.

]]>Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.

]]>e2a6afb3-4126-4758-a398-aab1ed0c6e60Sun, 16 Jun 2024 06:00:00 +020024:29falsefullJán Pauliny: V civile to bolo horšie ako v baniJán Pauliny: V civile to bolo horšie ako v baniTakmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.

]]>Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.

]]>8bdeec20-688c-465b-b3fd-4c3f10822f0fSun, 02 Jun 2024 06:00:00 +020030:24falsefullKarol Dubovan: Desať rokov som tajne prevážal náboženskú literatúru veriacim na SlovenskoKarol Dubovan: Desať rokov som tajne prevážal náboženskú literatúru veriacim na SlovenskoŽivot Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.

Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

]]>Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.

Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

]]>25781e5c-a84c-4abf-85a2-45bcf95ab669Sun, 26 May 2024 06:00:00 +020045:01falsefullJolana Blau: Môj život bol veľmi bohatý, veľa som prešla, prežila, ale nakoniec som skončila v New Yorku a som radaJolana Blau: Môj život bol veľmi bohatý, veľa som prešla, prežila, ale nakoniec som skončila v New Yorku a som radaZo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

]]>Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

]]>ee2d0ba0-3ee4-4af8-b1c4-c95a1954c2f9Sun, 12 May 2024 06:00:00 +020024:53falsefullVlasta Tarábková: Zaživa ho zahrabali v našej záhrade a v noci sme počuli stony a krikVlasta Tarábková: Zaživa ho zahrabali v našej záhrade a v noci sme počuli stony a krikDruhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

]]>Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

]]>0de66401-3df2-4503-8107-14231ae0c1bfSun, 28 Apr 2024 06:00:00 +020030:59falsefullStanislav Hlučka: Vrátili sme sa, no nik tomu nechcel veriťStanislav Hlučka: Vrátili sme sa, no nik tomu nechcel veriťStanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.

]]>Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.

]]>e987d47f-75e3-40fe-b2fa-31e2f196116aSun, 21 Apr 2024 06:00:00 +020022:42falsefullJozef Hercz musel prisahať vernosť Slovenskému štátu, ale bojoval v čs. Armáde pri TobrukuJozef Hercz musel prisahať vernosť Slovenskému štátu, ale bojoval v čs. Armáde pri TobrukuNarodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.

Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.

Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.

]]>Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.

Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.

Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.

]]>5b1c6c25-d980-4738-ae3d-c451f05ece8dSun, 14 Apr 2024 06:00:00 +020030:33falsefullMichal Šebeň: Pamätám si, ako apinko prišli a povedali „Tak a teraz už nemám ničoho!“Michal Šebeň: Pamätám si, ako apinko prišli a povedali „Tak a teraz už nemám ničoho!“Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina.

]]>Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina.

]]>9c651099-375c-48a8-9848-01a209b41cbcSun, 07 Apr 2024 06:00:00 +020026:58falsefullMargita Naďová: My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto žid alebo „nežid“Margita Naďová: My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto žid alebo „nežid“Pred druhou svetovou vojnou žilo v Žiline približne 18 800 obyvateľov, z čoho bolo približne 3500 Židov. Početná komunita nežila izolovane, ale významným spôsobom participovala na živote a rozvoji mesta. Príchodom vojny a vznikom krutého Židovského kódexu, ktorý vstúpil do platnosti v septembri 1941, sa ich spoločenské, sociálne, ekonomické a ľudské podmienky začali drasticky zhoršovať. Bol to jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe.

Ako vnímala toto tragické obdobie v našej histórii detskými očami Margita Naďová?

]]>Pred druhou svetovou vojnou žilo v Žiline približne 18 800 obyvateľov, z čoho bolo približne 3500 Židov. Početná komunita nežila izolovane, ale významným spôsobom participovala na živote a rozvoji mesta. Príchodom vojny a vznikom krutého Židovského kódexu, ktorý vstúpil do platnosti v septembri 1941, sa ich spoločenské, sociálne, ekonomické a ľudské podmienky začali drasticky zhoršovať. Bol to jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe.

Ako vnímala toto tragické obdobie v našej histórii detskými očami Margita Naďová?

]]>f6829855-7b92-469b-ae5f-779a14dac574Sun, 31 Mar 2024 06:00:00 +020032:59falsefullAlbín Jankulík: Keď Nemci nenašli žiadnych partizánov, tak si ich jednoducho vyrobiliAlbín Jankulík: Keď Nemci nenašli žiadnych partizánov, tak si ich jednoducho vyrobiliVypuknutie druhej svetovej vojny na život ľudí v osade Horná Stredná, skrytej hlboko v Strážovských horách, vplývalo len okrajovo. Desať rodín osady žilo svojím životom podobne ako pred vojnou. Slovenský štát im zabezpečoval falošný pocit istoty a bezpečia.

Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania.

Albín Jankulík mal v tom období deväť rokov a pamätá si na vypálenie Hornej Strednej. Nemci si celú udalosť zaznamenávali kamerou a použili ako súčasť týždenných propagandistických správ.

]]>Vypuknutie druhej svetovej vojny na život ľudí v osade Horná Stredná, skrytej hlboko v Strážovských horách, vplývalo len okrajovo. Desať rodín osady žilo svojím životom podobne ako pred vojnou. Slovenský štát im zabezpečoval falošný pocit istoty a bezpečia.

Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania.

Albín Jankulík mal v tom období deväť rokov a pamätá si na vypálenie Hornej Strednej. Nemci si celú udalosť zaznamenávali kamerou a použili ako súčasť týždenných propagandistických správ.

]]>4afd94c4-3463-436e-8c32-424054967e26Sat, 23 Mar 2024 06:00:00 +020032:30falsefullZ detského raja do pekla holokaustu. Edita Grosmanová z prvého transportu ŽidovZ detského raja do pekla holokaustu. Edita Grosmanová z prvého transportu ŽidovEdite Grosmanovej nacisti zobrali detstvo. Bola v prvom transporte do koncentračného tábora Auschwitz. Pre náš podcast hovorila ako jedna z troch posledných žijúcich Sloveniek z prvých transportov.

25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.

V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty. V úplne prvom transporte bolo tisíc mladých žien. Do októbra 1942 bolo z územia ľudáckej slovenskej republiky vyvezených takmer 58 000 obyvateľov židovského pôvodu. Ďalších 13 000 bolo deportovaných po potlačení Slovenského národného povstania.

Deportácie a hrôzy holokaustu neobišli ani slovenských Židov, ktorí sa počas vojny, po arbitráži ocitli na maďarskom území.

Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus.

]]>Edite Grosmanovej nacisti zobrali detstvo. Bola v prvom transporte do koncentračného tábora Auschwitz. Pre náš podcast hovorila ako jedna z troch posledných žijúcich Sloveniek z prvých transportov.

25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.

V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty. V úplne prvom transporte bolo tisíc mladých žien. Do októbra 1942 bolo z územia ľudáckej slovenskej republiky vyvezených takmer 58 000 obyvateľov židovského pôvodu. Ďalších 13 000 bolo deportovaných po potlačení Slovenského národného povstania.

Deportácie a hrôzy holokaustu neobišli ani slovenských Židov, ktorí sa počas vojny, po arbitráži ocitli na maďarskom území.

Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus.

]]>2a75105e-b52f-4f81-b94d-84ea246aff30Sun, 17 Mar 2024 06:00:00 +020044:08falsefullAlica Chladeková dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadaliAlica Chladeková dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadaliAlica Chladeková, rodená Grofová, je naša najúspešnejšia stolná tenistka. Mnohonásobná reprezentantka Československa bola vypočúvaná a sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Počas celej svojej úctyhodnej kariéry bola frustrovaná pomermi v slovenskom stolnom tenise.

]]>Alica Chladeková, rodená Grofová, je naša najúspešnejšia stolná tenistka. Mnohonásobná reprezentantka Československa bola vypočúvaná a sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Počas celej svojej úctyhodnej kariéry bola frustrovaná pomermi v slovenskom stolnom tenise.

]]>dc1f1e73-080e-4b28-a3e6-89996a3f0555Sun, 10 Mar 2024 06:00:00 +020027:10falsefullAnna Ďurišová: Každé ráno som nosila Franklovcom teplé mliekoAnna Ďurišová: Každé ráno som nosila Franklovcom teplé mliekoPani Anna Ďurišová zažila 2. svetovú vojnu ešte ako dieťa. Bola svedkom toho, ako postupne odvádzali členov jej blízkej židovskej rodiny, aj ako sa obyvatelia jej rodnej dediny museli vysporiadať s nemeckými a neskôr rumunskými vojakmi. Rodina zažila ťažké časy komunistami nanútenej kolektivizácie a vysokých kontingentov.

]]>Pani Anna Ďurišová zažila 2. svetovú vojnu ešte ako dieťa. Bola svedkom toho, ako postupne odvádzali členov jej blízkej židovskej rodiny, aj ako sa obyvatelia jej rodnej dediny museli vysporiadať s nemeckými a neskôr rumunskými vojakmi. Rodina zažila ťažké časy komunistami nanútenej kolektivizácie a vysokých kontingentov.

]]>ad883a30-c8fd-4fec-b74b-b2d9bfb54262Sun, 03 Mar 2024 06:00:00 +020029:27falsefullFelicitas Babušíková: Aj po tých rokoch ma dokáže dojať krásna jazdaFelicitas Babušíková: Aj po tých rokoch ma dokáže dojať krásna jazdaBratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani Felicitas je i zakladateľkou Memoriálu Ondreja Nepelu.

]]>Bratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani Felicitas je i zakladateľkou Memoriálu Ondreja Nepelu.

]]>f2e170da-e86c-4af1-a01c-3ede7a6c76e3Sun, 25 Feb 2024 06:00:00 +020028:05falsefullAlžbeta Brodyová: To, čo je vo filmoch o koncentračných táboroch, je hrozné len preto, že ste to nezažili, v skutočnosti to bolo ešte horšieAlžbeta Brodyová: To, čo je vo filmoch o koncentračných táboroch, je hrozné len preto, že ste to nezažili, v skutočnosti to bolo ešte horšieAlžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď ju vyhodili k železničnej trati, kam hádzali odpad z továrne. Alžbeta si zobrala za manžela Andreja Brodyho a žili v Nitre. Spolu s manželom sa presťahovali do Izraela, kde sa im narodili dve deti.

]]>Alžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď ju vyhodili k železničnej trati, kam hádzali odpad z továrne. Alžbeta si zobrala za manžela Andreja Brodyho a žili v Nitre. Spolu s manželom sa presťahovali do Izraela, kde sa im narodili dve deti.

]]>aff993e2-e241-4320-b8aa-1e0655f61f21Sun, 18 Feb 2024 06:00:00 +020023:05falsefullSloboda nie je happy end!: Kali Bagala o slobode nielen v literatúreSloboda nie je happy end!: Kali Bagala o slobode nielen v literatúreZďaleka nielen Slovensko tápe, ako napredovať.

S najznámejším vydateľom slovenskej literatúry, večným bojovníkom za slobodu všeobecne, aktérom Nežnej revolúcie v Leviciach sa zhovára Sandra Polovková nielen o minulosti, ale aj o ohrození slobody v súčasnosti. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah.

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme.

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam


]]>Zďaleka nielen Slovensko tápe, ako napredovať.

S najznámejším vydateľom slovenskej literatúry, večným bojovníkom za slobodu všeobecne, aktérom Nežnej revolúcie v Leviciach sa zhovára Sandra Polovková nielen o minulosti, ale aj o ohrození slobody v súčasnosti. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah.

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme.

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam


]]>eb0ad9db-ddeb-4cac-9e5a-e95bb09e57b4Fri, 16 Feb 2024 06:00:00 +020049:42falsefullMilada Cábová: Nasadli sme do vlaku a tým pre nás skončil kus životaMilada Cábová: Nasadli sme do vlaku a tým pre nás skončil kus životaMilada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17.

]]>Milada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17.

]]>f7dedfff-50ab-45c2-ae60-c66d0b268370Sun, 11 Feb 2024 06:00:00 +020035:09falsefullVáclav Čeřovský Odmietol ísť s komunistami, tak ho poslali na sedem rokov do lágraVáclav Čeřovský Odmietol ísť s komunistami, tak ho poslali na sedem rokov do lágraEšte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov.

]]>Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov.

]]>4e661f67-dde7-4212-8d41-9b3536cfe58fSun, 04 Feb 2024 06:00:00 +020032:49falsefullĽubomír Ftáčnik hral s najlepšími šachistami svetaĽubomír Ftáčnik hral s najlepšími šachistami svetaĽubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom Českloslovenska. Sedemkrát sa zúčastnil na šachovej olympiáde. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Dnes učí ľudí z celého sveta šach.

]]>Ľubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom Českloslovenska. Sedemkrát sa zúčastnil na šachovej olympiáde. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Dnes učí ľudí z celého sveta šach.

]]>8ff45f3f-6743-4063-bd4a-985791bff14dSun, 28 Jan 2024 06:00:00 +020015:37falsefullJán Zachara: Nikto z nás nerozumel pojmu slávaJán Zachara: Nikto z nás nerozumel pojmu slávaJán Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia.

]]>Ján Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia.

]]>b3bea668-3366-4bea-a1ca-8b9ef9ad51d1Sun, 21 Jan 2024 06:00:00 +020033:33falsefullMichal Kaňa: Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisovMichal Kaňa: Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisovMichal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.

]]>Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.

]]>5e87d6cb-fd2c-4f97-b5a1-0f793c74b89aSun, 14 Jan 2024 06:00:00 +020035:31falsefullAlbín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovaťAlbín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovaťBývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia.

]]>Bývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia.

]]>6e6fa36b-4bb3-47fa-ab9f-bf2fd412a83bSun, 07 Jan 2024 06:00:00 +020024:41falsefullSloboda nie je happy end!: s Juliou Sherwood a Oľgou Gyarfášovou o ženách v disenteSloboda nie je happy end!: s Juliou Sherwood a Oľgou Gyarfášovou o ženách v disenteOľga Gyarfášová uvádza v pondelok, 18. decembra, do života novú knihu AKO SME ŽILI V ROKOCH NORMALIZÁCIE s podtitulom Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. 

V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa Sandra Polovková zhovárala s Oľgou Gyarfášovou nielen ako autorkou knihy a docentkou sociológie. Spolu s prekladateľkou Juliou Sherwood spomínajú na svoje odhodlanie a presvedčenie byť súčasťou disentu, na normalizáciu, či prenasledovanie ŠtB. 

Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah. 

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme. 

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

]]>Oľga Gyarfášová uvádza v pondelok, 18. decembra, do života novú knihu AKO SME ŽILI V ROKOCH NORMALIZÁCIE s podtitulom Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. 

V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa Sandra Polovková zhovárala s Oľgou Gyarfášovou nielen ako autorkou knihy a docentkou sociológie. Spolu s prekladateľkou Juliou Sherwood spomínajú na svoje odhodlanie a presvedčenie byť súčasťou disentu, na normalizáciu, či prenasledovanie ŠtB. 

Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah. 

Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme. 

Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

]]>b9bcda08-706d-4e50-baee-2fd61de249eaTue, 19 Dec 2023 06:00:00 +020001:12:14falsefullErvín Schönhauser: Prežitie šoa bol boží zázrakErvín Schönhauser: Prežitie šoa bol boží zázrakPo potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj kvôli svojmu pôvodu mal sťaženú kariéru. Od svojich 56 rokov sa profesionálne venoval spevu židovských piesní.

]]>Po potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj kvôli svojmu pôvodu mal sťaženú kariéru. Od svojich 56 rokov sa profesionálne venoval spevu židovských piesní.

]]>f6e534ad-85f9-418c-8f94-79020a71c92aSun, 17 Dec 2023 06:00:00 +020028:35falsefullImrich Kružliak: V Slobodnej Európe sme mohli písať voľneImrich Kružliak: V Slobodnej Európe sme mohli písať voľneNiektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov.

]]>Niektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov.

]]>510cb121-7299-4e93-934a-683f40c57398Sun, 10 Dec 2023 06:00:00 +020014:54falsefullMagdaléna Štefanová: Treba vedieť prijímať radosť zo životaMagdaléna Štefanová: Treba vedieť prijímať radosť zo životaSilná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

]]>Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

]]>ce69bf6a-008e-4763-b0cd-a00872009449Sun, 03 Dec 2023 06:00:00 +020035:28falsefullSloboda nie je happy end!: Václav Sochor z Tipsportu o natáčaní príbehov športových legiendSloboda nie je happy end!: Václav Sochor z Tipsportu o natáčaní príbehov športových legiendNašinci sa pod tlakom polulistov odvracajú od demokratických hodnôt.

Ako sa Václav Sochor dostal z BBC do vedenia Nadácie Tipsport a prečo majú záujem natočiť príbehy športových legiend? O tom, ale aj o význame demokracie sa rozpráva v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! so Sandrou Polovkovou. Pomôžte nám nezabúdať.

]]>Našinci sa pod tlakom polulistov odvracajú od demokratických hodnôt.

Ako sa Václav Sochor dostal z BBC do vedenia Nadácie Tipsport a prečo majú záujem natočiť príbehy športových legiend? O tom, ale aj o význame demokracie sa rozpráva v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! so Sandrou Polovkovou. Pomôžte nám nezabúdať.

]]>0f722106-4405-4c47-aea0-b2cf735bfca1Mon, 27 Nov 2023 18:30:00 +020001:14:58falsefullKarol Fako: Mal som rád, keď druhí dávali gólyKarol Fako: Mal som rád, keď druhí dávali gólyHokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu, že nebudú strhnutí prívalom dejín.

]]>Hokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu, že nebudú strhnutí prívalom dejín.

]]>1b5bbebd-5f32-45b0-9a67-cc6c11a8ee92Sun, 26 Nov 2023 06:00:00 +020015:25falsefullJosef Nový: Rusi sa na letisku správali ako doma a mali obrovskú spotrebu zdrojovJosef Nový: Rusi sa na letisku správali ako doma a mali obrovskú spotrebu zdrojovJosef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii.

]]>Josef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii.

]]>22638195-661d-430f-b02d-a2f344dd3253Sun, 19 Nov 2023 06:00:00 +020014:34falsefullKarel Šling: Brat musel napísať referát o tom, ako nášho otca odsúdili na smrťKarel Šling: Brat musel napísať referát o tom, ako nášho otca odsúdili na smrťAk môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.

Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77.

]]>Ak môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.

Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77.

]]>1ba92607-0808-43b9-942b-1a8ca42630dcSun, 12 Nov 2023 06:00:00 +020038:16falsefullJan Dorúšek: Mal priateľa, volal sa GabčíkJan Dorúšek: Mal priateľa, volal sa GabčíkKeď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Ján Gabčík. Áno, ten slávny Ján Gabčík, legendárnu postavu druhého odboja, parašutistu z výsadku „Anthropoid“, účastníka operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jánom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji.

]]>Keď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Ján Gabčík. Áno, ten slávny Ján Gabčík, legendárnu postavu druhého odboja, parašutistu z výsadku „Anthropoid“, účastníka operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jánom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji.

]]>67359177-a470-4843-89cb-39395d77587eSun, 05 Nov 2023 06:00:00 +020019:59falsefullZdenka Koláriková: Bolo to strašné. Vojská našich „spojencov" prišli v noci ako zlodejiZdenka Koláriková: Bolo to strašné. Vojská našich „spojencov" prišli v noci ako zlodejiZdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí.

]]>Zdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí.

]]>996a7bf6-b8fe-416a-9cb9-05dfc5cab462Sun, 29 Oct 2023 11:00:00 +020039:08falsefullSloboda nie je happy end!: Dejepis Inak alebo ako dnes zaujať s historickými témamiSloboda nie je happy end!: Dejepis Inak alebo ako dnes zaujať s historickými témamiZnalosť histórie je účinnou zbraňou proti hoaxom.

Sandra Sviteková je mladá žena, ktorá chcela byť pani učiteľkou, ale slovenské podmienky boli pre ňu neprijateľné. Preto radšej niekoľko rokov pracovala v obchode na oddelení mäsiarskych výrobkov.

Popri tom sa ale nechcela histórie vzdať a veľmi efektívne využila technológie 21. storočia. Dnes už o nej môžeme hovoriť ako o jednej z najznámejších influenceriek na Slovensku.

V relácii Sloboda nie je happy end! sa so Sandrou Polovkovou rozprávala o svojej ceste influencerky, o jej práci, ale napríklad aj o crossfite, ktorému sa obe Sandry venujú v bratislavskom Crossfit Proton.

]]>Znalosť histórie je účinnou zbraňou proti hoaxom.

Sandra Sviteková je mladá žena, ktorá chcela byť pani učiteľkou, ale slovenské podmienky boli pre ňu neprijateľné. Preto radšej niekoľko rokov pracovala v obchode na oddelení mäsiarskych výrobkov.

Popri tom sa ale nechcela histórie vzdať a veľmi efektívne využila technológie 21. storočia. Dnes už o nej môžeme hovoriť ako o jednej z najznámejších influenceriek na Slovensku.

V relácii Sloboda nie je happy end! sa so Sandrou Polovkovou rozprávala o svojej ceste influencerky, o jej práci, ale napríklad aj o crossfite, ktorému sa obe Sandry venujú v bratislavskom Crossfit Proton.

]]>a3e47aeb-7018-4de9-acae-688ef0f68c65Wed, 25 Oct 2023 12:00:00 +020001:16:55falsefullAlexander Burger: Keď som si ľahol na moste, želal som si, aby som sa už nezobudilAlexander Burger: Keď som si ľahol na moste, želal som si, aby som sa už nezobudilAlexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu.

]]>Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu.

]]>8676e91c-c859-4736-9304-ad0328923269Sun, 22 Oct 2023 06:00:00 +020025:26falsefullLiana Hanusová: Škoda každého zmareného životaLiana Hanusová: Škoda každého zmareného životaZdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

]]>Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

]]>0a8a623b-9fd8-497d-a677-032d1faf0615Sun, 15 Oct 2023 06:00:00 +020015:05falsefullJehuda Bacon: Mohol som opäť plakať. Bol som znova človekomJehuda Bacon: Mohol som opäť plakať. Bol som znova človekomJehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band. https://mojseband.sk/

]]>Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band. https://mojseband.sk/

]]>cfd0c4a2-5ffa-4b6d-a085-1cb70407edc7Sun, 08 Oct 2023 06:00:00 +020042:29falsefullDalibor Norský: Povedal som si, že z Frenštátu odídu ruskí vojaci ako prví. A dokázali sme to!Dalibor Norský: Povedal som si, že z Frenštátu odídu ruskí vojaci ako prví. A dokázali sme to!Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal.

]]>Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal.

]]>009eea4e-8a3f-4536-bb23-583e5ab05cb7Sun, 01 Oct 2023 07:00:00 +020025:16falsefullTomáš Radil: Ten dym – to sú tvoji príbuzníTomáš Radil: Ten dym – to sú tvoji príbuzníRozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Vo svojom rozprávaní opísal formálnu organizáciu deportácií, psychologickú manipuláciu s jedincami v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, snahu rozštiepiť ľudské spoločenstvo na elementárne jednotky aj obranné mechanizmy, ktoré to vyvolalo.

 

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Vo svojom rozprávaní opísal formálnu organizáciu deportácií, psychologickú manipuláciu s jedincami v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, snahu rozštiepiť ľudské spoločenstvo na elementárne jednotky aj obranné mechanizmy, ktoré to vyvolalo.

 

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>3d9b7d8f-cfc8-4f93-afc8-83498dd643e3Sun, 24 Sep 2023 06:00:00 +020039:34falsefullMilan Kužela: Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedaťMilan Kužela: Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedaťMilan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „Belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany.

]]>Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „Belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany.

]]>4786daaf-034a-4dd2-9324-4000c9f139bbSun, 17 Sep 2023 08:00:00 +020017:30falsefullSloboda nie je happy end!: Čo sa v regiónoch podarilo po protestoch Za slušné SlovenskoSloboda nie je happy end!: Čo sa v regiónoch podarilo po protestoch Za slušné SlovenskoMnohí našinci nevedia prevziať zodpovednosť za vlastné činy a naivne veria, že ich problémy vyriešia krikľúni, ktorí sľubujú zázraky.

Uprostred memoriálu Stopami ukrývaných detí diskutovala v banskobystrickej Záhrade Sandra Polovková s Martinou Strmeňovou a Miroslavou Čiernou.

Debatovali o tom, ako demokraciu vnímajú ľudia v regiónoch a čo sa podarilo v regiónoch po protestoch Za slušné Slovensko.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! vznikla s podporou Férovej nadácie O2.

]]>Mnohí našinci nevedia prevziať zodpovednosť za vlastné činy a naivne veria, že ich problémy vyriešia krikľúni, ktorí sľubujú zázraky.

Uprostred memoriálu Stopami ukrývaných detí diskutovala v banskobystrickej Záhrade Sandra Polovková s Martinou Strmeňovou a Miroslavou Čiernou.

Debatovali o tom, ako demokraciu vnímajú ľudia v regiónoch a čo sa podarilo v regiónoch po protestoch Za slušné Slovensko.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! vznikla s podporou Férovej nadácie O2.

]]>4081b59c-6dcf-44c9-8140-37adfaa1bbcaSun, 17 Sep 2023 05:30:00 +020001:00:47falsefullEmil Boček: Havária hneď po štarte končieva smrťou, mal som veľké šťastieEmil Boček: Havária hneď po štarte končieva smrťou, mal som veľké šťastieEmil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva.

]]>Emil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva.

]]>c6a1e636-9b6e-4112-98b4-87718dee7ec0Sun, 10 Sep 2023 08:00:00 +020026:02falsefullHedviga Bôriková: Mŕtvym vojakom som vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby sa nezničili krvouHedviga Bôriková: Mŕtvym vojakom som vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby sa nezničili krvouObaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča.

]]>Obaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča.

]]>56f96df0-e512-40a2-a702-b2c58112461aSun, 03 Sep 2023 06:00:00 +020034:52falsefullAlexander Stavrovský: Vedel som, že tu nemáme budúcnosťAlexander Stavrovský: Vedel som, že tu nemáme budúcnosťDejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine. Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovsky s manželkou Juditou. Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly.

]]>Dejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine. Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovsky s manželkou Juditou. Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly.

]]>6cfefa7a-a49c-47f5-a108-274b47d33e09Sun, 27 Aug 2023 08:00:00 +020017:39falsefullPavol Foltýn: Na Slovensku sme sa nenaučili tolerovať jeden druhéhoPavol Foltýn: Na Slovensku sme sa nenaučili tolerovať jeden druhéhoRodičia Pavla Foltýna pochádzajú zo židovských rodín z Jelšavy a z Revúcej. Až ako dospelý sa postupne dozvedal o traumatických zážitkoch svojej matky, ktorá prežila koncentračný tábor i pochod smrti. Otec sa počas 2. svetovej vojny dostal do pracovného tábora na Ukrajine a potom v Jelšave a neskôr sa zapojil partizánskeho odboja. Už po revolúcii odišiel so svojou rodinou do Izraela, kde aj momentálne žije a považuje ho za svoj domov, aj keď Slovensko má rád.

]]>Rodičia Pavla Foltýna pochádzajú zo židovských rodín z Jelšavy a z Revúcej. Až ako dospelý sa postupne dozvedal o traumatických zážitkoch svojej matky, ktorá prežila koncentračný tábor i pochod smrti. Otec sa počas 2. svetovej vojny dostal do pracovného tábora na Ukrajine a potom v Jelšave a neskôr sa zapojil partizánskeho odboja. Už po revolúcii odišiel so svojou rodinou do Izraela, kde aj momentálne žije a považuje ho za svoj domov, aj keď Slovensko má rád.

]]>5bff2f7d-c530-4147-868c-d1b693efa20eSun, 20 Aug 2023 08:00:00 +020034:19falsefullYuri Dojc: Fotografia mi dala možnosť urobiť pamiatku na ľudíYuri Dojc: Fotografia mi dala možnosť urobiť pamiatku na ľudíMnoho z nás si možno ani neuvedomuje, aká dôležitá môže byť práca fotografa. Či už sú to fotografie zaslúžilých vojakov, ľudí preživších holokaust alebo akýchkoľvek hrdinov doby. Sú najkrajšou pamiatkou, vďaka ktorej si ich môže pripomínať každá nasledujúca generácia. S úctou a pokorou, tak ich fotografuje Yuri Dojč.

]]>Mnoho z nás si možno ani neuvedomuje, aká dôležitá môže byť práca fotografa. Či už sú to fotografie zaslúžilých vojakov, ľudí preživších holokaust alebo akýchkoľvek hrdinov doby. Sú najkrajšou pamiatkou, vďaka ktorej si ich môže pripomínať každá nasledujúca generácia. S úctou a pokorou, tak ich fotografuje Yuri Dojč.

]]>38765a9f-0c2c-4d13-819d-8fbc7b198e81Sun, 13 Aug 2023 08:00:00 +020021:47falsefullZuzana Sternová: Som tu, lebo tu niekto iný nie jeZuzana Sternová: Som tu, lebo tu niekto iný nie jeZuzana Sternová sa narodila v Nitre v roku 1947 ako dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust. Sama hovorí, že žije len vďaka tomu, že zomreli prví partneri jej rodičov. Dnes je jednou z najvýraznejších osobností slovenského stavebníctva a prvou profesorkou v odbore teórie a konštrukcií pozemných stavieb.

]]>Zuzana Sternová sa narodila v Nitre v roku 1947 ako dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust. Sama hovorí, že žije len vďaka tomu, že zomreli prví partneri jej rodičov. Dnes je jednou z najvýraznejších osobností slovenského stavebníctva a prvou profesorkou v odbore teórie a konštrukcií pozemných stavieb.

]]>cf1c9014-abb9-48c8-9fce-2789cd2691deSun, 06 Aug 2023 08:00:00 +020035:43falsefullDavid Sivor: Ja som v skrývaní videl hru na schovávačku, ale zachránilo mi to životDavid Sivor: Ja som v skrývaní videl hru na schovávačku, ale zachránilo mi to životDo života Davida Sivora zasiahla 2. svetová vojna, keď bol ešte len chlapec. Viacerí členovia jeho rodiny boli deportovaní do koncentrákov, skončili tam i jeho matka a babička, ktoré sa, našťastie, z tábora v Terezíne vrátili. David prežil vo viacerých úkrytoch posledné vojnové mesiace sám, po vojne sa však rodina opäť zišla. Keď po krátkej chvíli slobody vystriedala v Československu fašistickú totalitu tá komunistická, sotva 15-ročný David odišiel do Izraela, kde sa s rodinou znova stretol až po dlhých 15 rokoch.

]]>Do života Davida Sivora zasiahla 2. svetová vojna, keď bol ešte len chlapec. Viacerí členovia jeho rodiny boli deportovaní do koncentrákov, skončili tam i jeho matka a babička, ktoré sa, našťastie, z tábora v Terezíne vrátili. David prežil vo viacerých úkrytoch posledné vojnové mesiace sám, po vojne sa však rodina opäť zišla. Keď po krátkej chvíli slobody vystriedala v Československu fašistickú totalitu tá komunistická, sotva 15-ročný David odišiel do Izraela, kde sa s rodinou znova stretol až po dlhých 15 rokoch.

]]>7f71f56a-c9dd-455f-960d-11fa4bad410aSun, 30 Jul 2023 08:00:00 +020036:04falsefullTomáš Lang: Obete holokaustu sú obeťami hromadnej vraždy civilného obyvateľstva (Príbehy 20. storočia)Tomáš Lang: Obete holokaustu sú obeťami hromadnej vraždy civilného obyvateľstva (Príbehy 20. storočia)Tomáš Lang osirel počas druhej svetovej vojny. Kým otec zomrel na východnom fronte v ruskom zajatí, život mamičky sa skončil počas pochodu smrti. Prejavy antisemitizmu ho sprevádzali aj v povojnovom období. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, dlhodobo sa vo svojej knižnej tvorbe venuje práve holokaustu a antisemitizmu.

 

]]>Tomáš Lang osirel počas druhej svetovej vojny. Kým otec zomrel na východnom fronte v ruskom zajatí, život mamičky sa skončil počas pochodu smrti. Prejavy antisemitizmu ho sprevádzali aj v povojnovom období. Napriek tomu, že vyštudoval technický smer, dlhodobo sa vo svojej knižnej tvorbe venuje práve holokaustu a antisemitizmu.

 

]]>7ce08c24-2b34-4063-a53d-17e95b8a5472Sun, 23 Jul 2023 08:00:00 +020024:14falsefullSloboda nie je happy end! s Romanom Samotným: čo sa zmenilo po teroristickom útoku v Teplárni?Sloboda nie je happy end! s Romanom Samotným: čo sa zmenilo po teroristickom útoku v Teplárni?LGBTIQ ľudia sú 2. najčastejším terčom dezinformačných webov, konšpiračných teórií. Dôsledkom bol aj teroristický útok na Zámockej.

Čo sa zmenilo po útoku v Romanovom podniku? Máme nádej na to, aby sme na Slovensku všetci žili dôstojný život s rovnakými ľudskými právami a slobodami? 

Sledujte alebo vypočujte si ďalšiu časť relácie Sloboda nie je happy end! s Romanom Samotným. 

Práva queer ľudí môžete podporiť aj vašou účasťou na Dúhovom Pride. Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej spoločnosti pre všetkých - bez rozdielov.

]]>LGBTIQ ľudia sú 2. najčastejším terčom dezinformačných webov, konšpiračných teórií. Dôsledkom bol aj teroristický útok na Zámockej.

Čo sa zmenilo po útoku v Romanovom podniku? Máme nádej na to, aby sme na Slovensku všetci žili dôstojný život s rovnakými ľudskými právami a slobodami? 

Sledujte alebo vypočujte si ďalšiu časť relácie Sloboda nie je happy end! s Romanom Samotným. 

Práva queer ľudí môžete podporiť aj vašou účasťou na Dúhovom Pride. Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej spoločnosti pre všetkých - bez rozdielov.

]]>c81207fa-beb9-43ae-b1d9-a1cda752c565Fri, 21 Jul 2023 18:00:00 +020001:08:21falsefullKatarína Šimončičová: Ľudia by sa naozaj nemali báť (Príbehy 20. storočia)Katarína Šimončičová: Ľudia by sa naozaj nemali báť (Príbehy 20. storočia)Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.

]]>Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.

]]>9a6b7db7-9d1e-4a96-bc27-1c1026522e4aSun, 16 Jul 2023 06:00:00 +020028:45falsefullDanielle Vago: 22. augusta sme sa mali vrátiť a 21. prišli Rusi. Domov sme sa nevrátiliDanielle Vago: 22. augusta sme sa mali vrátiť a 21. prišli Rusi. Domov sme sa nevrátiliDanielle Vago sa narodila tesne po vojne, ale osud jej rodiny holokaust kruto poznamenal. Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína. 

]]>Danielle Vago sa narodila tesne po vojne, ale osud jej rodiny holokaust kruto poznamenal. Nielen preto, že niektorí príbuzní zahynuli, ale rodičia v strachu o svoje dcéry úplne vymazali svoju židovskú identitu a žili stále v strachu a úzkosti. Vymazanie židovstva však nepomohlo a v období v 50. rokov mal jej otec aj tak problémy. Mladučká Dana trávila s kamarátkou leto v zahraničí, keď prišli v auguste 1968 okupanti. Tým sa jej príbeh v podstate len začína. 

]]>4a592fa5-dc0e-426b-babc-f9809ba8e377Sun, 09 Jul 2023 07:00:00 +020024:55falsefullSloboda nie je happy end!: ako pripraviť úspešnú kampaň?Sloboda nie je happy end!: ako pripraviť úspešnú kampaň?Startlab bol donedávna na Slovensku jedinou platformou, kde ste mohli vďaka crowdfundingovým kampaniam spojiť ľudí, aby vám pomohli pri realizovaní rôznych aktivít, projektov.

O tom ako pripraviť úspešnú kampaň na Startlabe sme sa rozprávali so Zuzanou Zaťovič, ktorá Startlab vedie a s hercom, Petrom Tilajčíkom, ktorý už má niekoľko úspešných kampaní za sebou.

Prácu Post Bellum môžete podporiť na tomto linku https://postbellum.darujme.sk/nechceme-znova-prezivat-totality-20-storocia

 

]]>Startlab bol donedávna na Slovensku jedinou platformou, kde ste mohli vďaka crowdfundingovým kampaniam spojiť ľudí, aby vám pomohli pri realizovaní rôznych aktivít, projektov.

O tom ako pripraviť úspešnú kampaň na Startlabe sme sa rozprávali so Zuzanou Zaťovič, ktorá Startlab vedie a s hercom, Petrom Tilajčíkom, ktorý už má niekoľko úspešných kampaní za sebou.

Prácu Post Bellum môžete podporiť na tomto linku https://postbellum.darujme.sk/nechceme-znova-prezivat-totality-20-storocia

 

]]>ccdf4291-6b63-4cd5-b89f-7cce8c0753ffWed, 28 Jun 2023 07:00:00 +020001:03:45falsefullErnest Stredňanský: Najvyššou výsadou človeka je sloboda (Príbehy 20. storočia)Ernest Stredňanský: Najvyššou výsadou človeka je sloboda (Príbehy 20. storočia)Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.

]]>Vyštudoval herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil vo viacerých slovenských divadlách, v Československej televízii režíroval slávne „televízne pondelky“. Pracoval v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove a neskôr v Hlase Ameriky v USA. Je držiteľom ceny Emmy. Pre Ernesta Stredňanského bola najväčšou životnou traumou okupácia v roku 1968 a najvyššou hodnotou sloboda.

]]>86650508-ae40-4fea-8219-7298cb3416a8Sun, 18 Jun 2023 06:00:00 +020033:06falsefullGila Fatran: Bombardovanie jej zachránilo životGila Fatran: Bombardovanie jej zachránilo život Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži - s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí.

]]> Izraelská historička Gila Fatran sa zaoberá holokaustom na Slovensku. Súčasťou jej práce je dokumentácia procesu postupného vyhladzovania Židov. Je tiež členkou komisie pamätníka Jad Vašem, ktorá udeľuje čestný titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí Židom pomáhali. Počas vojny na Slovensku spoznala oboje na vlastnej koži - s rodinou a neskôr sama sa skrývala, aby sa vyhla istej smrti, a prežiť sa jej podarilo aj vďaka pomoci cudzích ľudí.

]]>a5a3e623-9eb8-45d7-98c7-5cf99ceab826Sun, 04 Jun 2023 06:00:00 +020025:03falsefullHilda Svátková: Vrátiť sa z Palestíny bolo najhoršie rozhodnutie mojich rodičovHilda Svátková: Vrátiť sa z Palestíny bolo najhoršie rozhodnutie mojich rodičovHilda Svátková sa narodila v Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. Asamozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne.

V podcaste bola použitá aj budba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk.

]]>Hilda Svátková sa narodila v Avive ako Tehila Steinbergerová. V roku 1938 sa s rodičmi na naliehanie rodiny vrátili na Slovensko do Michaloviec. Pred transportami do koncentračného tábora od 1942 do 1944 jej rodinu chránila výnimka. Po potlačení SNP sa ukrývala s rodinou v bunkri nad Osrblím a po objavení bunkru nemeckými vojskami boli eskortovaní do väznice v Banskej Bystrici, kde len zázrakom prežili a neskončili v jame v Kremničke. Asamozrejme, problémy so židovským pôvodom pokračovali aj po vojne.

V podcaste bola použitá aj budba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk.

]]>c89b6dd1-5acd-4f95-af2f-ec18debeb6ebSun, 21 May 2023 06:00:00 +020022:33falsefullJudita Stavrovská: Ako novorodeniatko zachránila život svojim rodičomJudita Stavrovská: Ako novorodeniatko zachránila život svojim rodičomJudita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA.

 

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA.

 

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>95b456a1-2327-4b8e-af2c-01a57f9df660Sun, 07 May 2023 06:00:00 +020033:44falsefullBoris Strečanský: Cieľom každého boja nemusí byť výhraBoris Strečanský: Cieľom každého boja nemusí byť výhraMedzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu.

]]>Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu.

]]>a9e964e0-942f-4454-9c12-e2cf136269f6Sun, 23 Apr 2023 06:00:00 +020041:10falsefullSloboda nie je happy end!: bol slovenským brancom, dnes robí v Post Bellum. Sme na dobrej cesteSloboda nie je happy end!: bol slovenským brancom, dnes robí v Post Bellum. Sme na dobrej ceste76b81285-9c47-463b-9549-f91352d5dad1Fri, 14 Apr 2023 17:00:00 +020001:05:36falsefullOskar Winkler: Týfus, týfus, všade týfus. Všade boli mŕtvolyOskar Winkler: Týfus, týfus, všade týfus. Všade boli mŕtvolyOskar Winkler sa narodil v období, ktoré bolo pre židovských občanov vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky jedno z tých najtragickejších vôbec. Do obdobia tesne pred prijatím Židovského kódexu - právnej normy, ktorá ovplyvnila aj jeho život už v útlom veku. Prvej vlne transportov sa rodina pamätníka vyhla. Po vypuknutí Povstania a pred obnovením deportácií sa spolu s blízkymi ukrývali v bunkri v okolí Starej Ľubovne. Nemeckí vojaci ich však nakoniec v lesoch našli. Pamätník tak vo veku necelých štyroch rokov prežil útrapy koncentračného tábora.

Príbeh v roku 2020 zaznamenal a spracoval Martin Rodák. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Bandhttps://mojseband.sk  

]]>Oskar Winkler sa narodil v období, ktoré bolo pre židovských občanov vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky jedno z tých najtragickejších vôbec. Do obdobia tesne pred prijatím Židovského kódexu - právnej normy, ktorá ovplyvnila aj jeho život už v útlom veku. Prvej vlne transportov sa rodina pamätníka vyhla. Po vypuknutí Povstania a pred obnovením deportácií sa spolu s blízkymi ukrývali v bunkri v okolí Starej Ľubovne. Nemeckí vojaci ich však nakoniec v lesoch našli. Pamätník tak vo veku necelých štyroch rokov prežil útrapy koncentračného tábora.

Príbeh v roku 2020 zaznamenal a spracoval Martin Rodák. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Bandhttps://mojseband.sk  

]]>d9b48136-ad21-4ba6-9271-d995fb3935bfTue, 11 Apr 2023 11:30:00 +020031:07falsefullAnton Pasternák: Otec sa domov vrátil z 10-člennej rodiny sámAnton Pasternák: Otec sa domov vrátil z 10-člennej rodiny sámNa životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. 

Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity.

Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>Na životoch jeho rodičov a ich širokého príbuzenstva sa dá dokumentovať spletitý a tragický, neraz až paradoxný vývoj osudu židovského obyvateľstva v Európe v prvej polovici 20. storočia. 

Židovská obec v Komárne sa rozvíjala až do 40. rokov, mala asi 2 500 členov a tri synagógy. Miestni židia však neunikli osudu mnohých iných z viac ako polovice Európy. Transporty z Komárna smerovali do Osvienčimu a do mesta sa po vojne vrátilo len asi 250 ľudí, teda desatina pôvodnej komunity.

Anton Pasternák sa narodil až po vojne, v roku 1948, ale z jeho rozprávania vieme, čo musela jeho rodina prežívať. Sám si užil svoje kvôli emigrácii brata.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>aef50880-a0ed-45bb-b851-4b229fe82b52Sun, 26 Mar 2023 06:00:00 +020021:11falsefullIrena Macsiczová Príkopská: U nás na dvore aj psy štekali len po maďarskyIrena Macsiczová Príkopská: U nás na dvore aj psy štekali len po maďarskyNarodila sa v Bernolákove, niekdajšom Čeklísi, a je živou svedkyňou osudov maďarského obyvateľstva na Slovensku. Zažila slovenský štát, nútené vysťahovanie do Maďarska po vojne, komunistickú šikanu kvôli tomu, že jej otec bol úspešný majiteľ veľkej obuvníckej dielne. „Ja som sa tu narodila, tu som sa vydala, odtiaľ som odišla a sem som sa mohla vrátiť,“ hovorí. „Darmo som zo starej, starobylej maďarskej rodiny, ja som Slovenka.“

]]>Narodila sa v Bernolákove, niekdajšom Čeklísi, a je živou svedkyňou osudov maďarského obyvateľstva na Slovensku. Zažila slovenský štát, nútené vysťahovanie do Maďarska po vojne, komunistickú šikanu kvôli tomu, že jej otec bol úspešný majiteľ veľkej obuvníckej dielne. „Ja som sa tu narodila, tu som sa vydala, odtiaľ som odišla a sem som sa mohla vrátiť,“ hovorí. „Darmo som zo starej, starobylej maďarskej rodiny, ja som Slovenka.“

]]>33533570-8482-4db6-88dc-355eccbb5d58Sun, 12 Mar 2023 06:00:00 +020050:17falsefullSloboda nie je happy end!: s Filipom Kotvanom o podpore mladých športovcov a športovkýňSloboda nie je happy end!: s Filipom Kotvanom o podpore mladých športovcov a športovkýňFilip Kotvan sa profesionálne venoval ľadovému hokeju. Po ukončení tejto kariéry sa zamestnal v Úrade na ochranu ústavných činiteľov. Keďže veľmi dôverne pozná športové prostredie, rozhodol sa mu venovať naďalej. Avšak v trochu inej podobe.

O problematických stránkach, význame športu pre našu spoločnosť, ale najmä o motivovaní, podpore a vzdelávaní nielen mladých športovcov a športov, ale aj trénerov, či klubov prostredníctvom novej aplikácie "mysportoffice" sa rozprával so Sandrou Polovkovu.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

]]>Filip Kotvan sa profesionálne venoval ľadovému hokeju. Po ukončení tejto kariéry sa zamestnal v Úrade na ochranu ústavných činiteľov. Keďže veľmi dôverne pozná športové prostredie, rozhodol sa mu venovať naďalej. Avšak v trochu inej podobe.

O problematických stránkach, význame športu pre našu spoločnosť, ale najmä o motivovaní, podpore a vzdelávaní nielen mladých športovcov a športov, ale aj trénerov, či klubov prostredníctvom novej aplikácie "mysportoffice" sa rozprával so Sandrou Polovkovu.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

]]>7a1d932d-ba77-45c3-9900-72ccca41411dFri, 10 Mar 2023 19:15:00 +020001:08:25falsefullAlica Weiszfeiler: Dodnes ma prepadajú úzkosti a strachyAlica Weiszfeiler: Dodnes ma prepadajú úzkosti a strachyPríbeh Alice Weiszfeiler dokonale zobrazuje vtedajšiu šialenú dobu. Narodila sa v roku 1933 v Moravskej Ostrave do rodiny slovenského pôvodu. V roku 1939 celú rodinu vyhnali z Moravy. V Bratislave žili v Bratislave neistý život - kvôli židovskému pôvodu. Na prelome rokov 1940 a 1941 sa presťahovali do Kežmarku, kde zažili silnejúci antisemitizmus. Ukrývali sa pred nacistami. V roku 1944 boli transportovaní do koncentračného tábora. Alica prežila koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Po štúdiu v Belgicku emigrovala do Izraela.

Hudobné ukážky sú doplnené o tvorbu skupiny Mojše Band. www.mojseband.sk

]]>Príbeh Alice Weiszfeiler dokonale zobrazuje vtedajšiu šialenú dobu. Narodila sa v roku 1933 v Moravskej Ostrave do rodiny slovenského pôvodu. V roku 1939 celú rodinu vyhnali z Moravy. V Bratislave žili v Bratislave neistý život - kvôli židovskému pôvodu. Na prelome rokov 1940 a 1941 sa presťahovali do Kežmarku, kde zažili silnejúci antisemitizmus. Ukrývali sa pred nacistami. V roku 1944 boli transportovaní do koncentračného tábora. Alica prežila koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Po štúdiu v Belgicku emigrovala do Izraela.

Hudobné ukážky sú doplnené o tvorbu skupiny Mojše Band. www.mojseband.sk

]]>52e4e952-270c-4375-a5f1-5256642db9acSun, 26 Feb 2023 06:00:00 +020031:57falsefullSloboda nie je happy end: so Zuzanou Suchovou o tom, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinuSloboda nie je happy end: so Zuzanou Suchovou o tom, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinuZuzana sa venuje fundraisingu a komunikácii.

Pomáha množstvu občianskych organizácií, je súčasťou iniciatív Kto pomôže Slovensku? a Kto pomôže Ukrajine?

Spravuje neinvestičný fond Donio. Bola súčasťou prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej, či mestskej strany Matúša Valla.

Aj o politickom fundraisingu, ale najmä o tom, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinu, sa zhovárala so Sandrou Polovkovou.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

 

]]>Zuzana sa venuje fundraisingu a komunikácii.

Pomáha množstvu občianskych organizácií, je súčasťou iniciatív Kto pomôže Slovensku? a Kto pomôže Ukrajine?

Spravuje neinvestičný fond Donio. Bola súčasťou prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej, či mestskej strany Matúša Valla.

Aj o politickom fundraisingu, ale najmä o tom, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinu, sa zhovárala so Sandrou Polovkovou.

Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! bola realizovaná s finančnou podporou predsedu vlády Slovenskej republiky.

 

]]>e3535967-24d2-4476-8413-e56a71d2a1f2Fri, 24 Feb 2023 18:00:00 +020001:09:17falsefullEva Tokodi Adamík: Jej mama pomohla s emigráciou rodine, bola za to väznenáEva Tokodi Adamík: Jej mama pomohla s emigráciou rodine, bola za to väznená„Ja som taká, že keď nadávajú na Maďarov, tak som veľká Maďarka... Keď nadávajú na Slovákov, tak som veľká Slovenka.“  - To hovorí Eva Tokodi Adamík, príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Československu a dcéra veľmi odvážnej ženy, ktorá v neľahkých časoch pomohla v úteku za hranice rodine Reitmanovcov. Bol medzi nimi aj Ivan Reitman, známy režisér, tvorca filmov Krotitelia duchov a jeho pokračovania.

 

]]>„Ja som taká, že keď nadávajú na Maďarov, tak som veľká Maďarka... Keď nadávajú na Slovákov, tak som veľká Slovenka.“  - To hovorí Eva Tokodi Adamík, príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny žijúcej v Československu a dcéra veľmi odvážnej ženy, ktorá v neľahkých časoch pomohla v úteku za hranice rodine Reitmanovcov. Bol medzi nimi aj Ivan Reitman, známy režisér, tvorca filmov Krotitelia duchov a jeho pokračovania.

 

]]>86474df5-a2ab-4795-b761-b2eb63e74f00Tue, 07 Feb 2023 15:00:00 +020029:46falsefullSamuel Vízner: Boli sme dvaja bratia a mali sme vojnovú sestričkuSamuel Vízner: Boli sme dvaja bratia a mali sme vojnovú sestričkuPán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránili malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>Pán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránili malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>88ff509d-ae4d-4073-9794-cc7d92820f43Mon, 30 Jan 2023 18:00:00 +020037:16falsefullMarie Sidorová: Nepotrebovala som žiadnu hodnosť, mala som zdravotnícku uniformuMarie Sidorová: Nepotrebovala som žiadnu hodnosť, mala som zdravotnícku uniformuKeby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách.

]]>Keby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách.

]]>58f3f714-549f-440d-b092-8b31dcaf2a39Mon, 23 Jan 2023 11:34:00 +020027:09falsefullSloboda nie je happy end!: s Tomášom Sternom o súčasnom živote židovskej menšiny na SlovenskuSloboda nie je happy end!: s Tomášom Sternom o súčasnom živote židovskej menšiny na SlovenskuTomáš Stern, predseda bratislavskej Židovskej náboženskej obce, sa so Sandrou Polovkovou rozpráva o minulosti, rodinnom príbehu, ale najmä o súčasnom živote židovskej menšiny na Slovensku. 

  Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.]]>Tomáš Stern, predseda bratislavskej Židovskej náboženskej obce, sa so Sandrou Polovkovou rozpráva o minulosti, rodinnom príbehu, ale najmä o súčasnom živote židovskej menšiny na Slovensku. 

  Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.]]>50c2c154-79e1-4a0d-952d-e2089dc406e1Mon, 16 Jan 2023 17:00:00 +020057:04falsefullMichal Čonka: Prežívali pri ohni pred spáleným domom, pol roka nevideli chliebMichal Čonka: Prežívali pri ohni pred spáleným domom, pol roka nevideli chliebMichal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená.

Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil.

]]>Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená.

Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil.

]]>5ff8bf0d-1063-4da8-b180-6933bb605577Sun, 15 Jan 2023 15:00:00 +020028:09falsefullVlado Zboroň: Bola sila, že sme sa stretli práve my, bez hereckých škôlVlado Zboroň: Bola za sila, že sme sa stretli práve my, bez hereckých škôlV kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec, takže zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde v kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stali sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku.

]]>V kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec, takže zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde v kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stali sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku.

]]>42da88d1-84d0-417e-b4a4-fd1ee5a29021Tue, 10 Jan 2023 09:00:00 +020052:22falsefullSloboda nie je happy end!: Viera Dubačová o skutočných príbehoch vojny na Ukrajine (podcast)Sloboda nie je happy end!: Viera Dubačová o skutočných príbehoch vojny na Ukrajine (podcast)Hneď po vypuknutí vojny sa režisérka Viera Dubačová vybrala na Ukrajinu. Pomáhať a dokumentovať skutočné príbehy ľudí, ktorým sa z minúty na minútu zmenili životy, aby sme poznali pravdu a nepodľahli dezinformáciám. 

Smrť, strach, zima, hlad, utrpenie, trauma, ale aj silné odhodlanie neopustiť svoje domovy a odvážny boj voči ruskému agresorovi, sa stali jej dennými témami.    Sledujte alebo vypočujte si rozhovor o aktuálnom živote nevinných ľudí na Ukrajine.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne. ]]>Hneď po vypuknutí vojny sa režisérka Viera Dubačová vybrala na Ukrajinu. Pomáhať a dokumentovať skutočné príbehy ľudí, ktorým sa z minúty na minútu zmenili životy, aby sme poznali pravdu a nepodľahli dezinformáciám. 

Smrť, strach, zima, hlad, utrpenie, trauma, ale aj silné odhodlanie neopustiť svoje domovy a odvážny boj voči ruskému agresorovi, sa stali jej dennými témami.    Sledujte alebo vypočujte si rozhovor o aktuálnom živote nevinných ľudí na Ukrajine.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne. ]]>22d87424-32d7-4583-b87b-7c86e1fac22aWed, 04 Jan 2023 10:00:00 +020001:01:34falsefullSloboda nie je happy end: S Jurajom Rizmanom o demokracii a občianskej spoločnostiSloboda nie je happy end: S Jurajom Rizmanom o demokracii a občianskej spoločnostiJuraj Rizman je aktuálne známy najmä kvôli svojmu vzťahu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa s ním Sandra Polovková rozprávala o tom, ako vnímal Nežnú revolúciu, prečo sa stal aktivistom a čo sa mu v demokratickej krajine v oblasti občianskej spoločnosti podarilo.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

]]>Juraj Rizman je aktuálne známy najmä kvôli svojmu vzťahu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa s ním Sandra Polovková rozprávala o tom, ako vnímal Nežnú revolúciu, prečo sa stal aktivistom a čo sa mu v demokratickej krajine v oblasti občianskej spoločnosti podarilo.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

]]>31ea5048-c087-4098-a594-467ce5df9178Fri, 23 Dec 2022 10:00:00 +020001:06:45falsefullLea Schreiber: nikdy nehovorili o tom, čo sa nám stalo cez vojnuLea Schreiber: nikdy nehovorili o tom, čo sa nám stalo cez vojnuPani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

]]>d6b2e347-6c19-4103-a753-2d1b4eaacafdMon, 19 Dec 2022 15:51:00 +020022:43falsefullSloboda nie je happy end!: slovenská filantropiaSloboda nie je happy end!: slovenská filantropiaNielen na Slovensku je dôvera v demokratický systém narušená.

Budú ďalšie voľby referendom o demokracii?

Ako nám môže pomôcť filantropia? A môžeme sa všetci stať filantropmi?

Aj o tom sa rozprávala Sandra Polovková so zakladateľkou a spolumajiteľkou Curaprox, Luciou Paškovou a riaditeľkou Nadácie Pontis, Martinou Kolesárovou.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

]]>Nielen na Slovensku je dôvera v demokratický systém narušená.

Budú ďalšie voľby referendom o demokracii?

Ako nám môže pomôcť filantropia? A môžeme sa všetci stať filantropmi?

Aj o tom sa rozprávala Sandra Polovková so zakladateľkou a spolumajiteľkou Curaprox, Luciou Paškovou a riaditeľkou Nadácie Pontis, Martinou Kolesárovou.

Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

]]>ae53fe03-eaf5-467a-8b2a-9f70f066f8eeFri, 25 Nov 2022 17:55:00 +020001:04:16falsefullMilan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sámMilan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sámVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne.

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne.

]]>c6146373-474c-4cba-b7cb-dd76972b6617Thu, 24 Nov 2022 14:00:00 +020037:49falsefullJúliu Ševčíkovú komunisti vďaka viere vykorenili z rodnej krajinyJúliu Ševčíkovú komunisti vďaka viere vykorenili z rodnej krajinyDvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi.

Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku.

]]>Dvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi.

Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku.

]]>925f2deb-44c8-4b90-8cab-9316f4abebb3Wed, 16 Nov 2022 14:00:00 +020036:09falsefullKonštantín Nürnberg: Nenáviť voči Židom pokračovala aj keď sa vrátili z koncentrákovKonštantín Nürnberg: Nenáviť voči Židom pokračovala aj keď sa vrátili z koncentrákovVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band.

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band.

]]>19861804-2dbc-439e-8dad-b768f2334510Mon, 14 Nov 2022 14:00:00 +020048:41falsefullLadislav Kmetík: Keď som videl, čo sa deje, nemohol som sa len prizeraťLadislav Kmetík: Keď som videl, čo sa deje, nemohol som sa len prizeraťVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život.

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život.

]]>770f36ba-8c65-468b-8c58-53ad4bad1901Mon, 07 Nov 2022 13:00:00 +020042:49falsefullPaulína Dubeňová: Každý pomáhal ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som pieklaPaulína Dubeňová: Každý pomáhal ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som pieklaVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov. 

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov. 

]]>60f9184a-1600-480b-933a-a647ed30c1caFri, 04 Nov 2022 14:00:00 +020027:10falsefullLeo Žalio bol franúzskym partizánomLeo Žalio bol franúzskym partizánomLeo Žalio sa narodil v roku 1923 v mestečku Vianne v juhozápadnom Francúzsku. V 20. rokoch bola v Čechách veľká nezamestnanosť, čo donútilo Žaliových rodičov, pôvodom z Južnej Moravy, odísť v roku 1921 za prácou do Francúzska do mesta Vianne, kde sa vtedy zakladala skláreň. Jej riaditeľ, pôvodom Čiech, urobil vo svojej bývalej vlasti nábor. Leo teda prežíval detstvo vo Francúzsku. A práve tu sa pridal k partizánskemu odboju.

]]>Leo Žalio sa narodil v roku 1923 v mestečku Vianne v juhozápadnom Francúzsku. V 20. rokoch bola v Čechách veľká nezamestnanosť, čo donútilo Žaliových rodičov, pôvodom z Južnej Moravy, odísť v roku 1921 za prácou do Francúzska do mesta Vianne, kde sa vtedy zakladala skláreň. Jej riaditeľ, pôvodom Čiech, urobil vo svojej bývalej vlasti nábor. Leo teda prežíval detstvo vo Francúzsku. A práve tu sa pridal k partizánskemu odboju.

]]>5ee22b69-8736-4360-9021-9990b75c922fThu, 27 Oct 2022 14:00:00 +020032:55falsefullAnna Bergerová: Moja puberta – to bola nenávisť k nacistomAnna Bergerová: Moja puberta – to bola nenávisť k nacistomKeď počas 2. svetovej vojny obsadili nemeckí vojaci dom, v ktorom žila Anna Bergerová, spolu s matkou a sestrou utiekli a pridali sa k partizánskemu oddielu Čapajev. Tu pôsobila Anna ako ošetrovateľka, obe sestry pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny. 

Spolu s partizánmi prežili 3 ženy aj pretrhnutie nemeckého frontu a spojenie s Červenou armádou pri Kalinove, prvej oslobodenej dedine. Ako ošetrovateľka pomáhala mladučká Anna nielen partizánom, ale aj raneným vojakom vracajúcim sa z frontu a väzňom prepusteným z koncentračných táborov. 

]]>Keď počas 2. svetovej vojny obsadili nemeckí vojaci dom, v ktorom žila Anna Bergerová, spolu s matkou a sestrou utiekli a pridali sa k partizánskemu oddielu Čapajev. Tu pôsobila Anna ako ošetrovateľka, obe sestry pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny. 

Spolu s partizánmi prežili 3 ženy aj pretrhnutie nemeckého frontu a spojenie s Červenou armádou pri Kalinove, prvej oslobodenej dedine. Ako ošetrovateľka pomáhala mladučká Anna nielen partizánom, ale aj raneným vojakom vracajúcim sa z frontu a väzňom prepusteným z koncentračných táborov. 

]]>8e69291b-221c-4676-bc69-e018e67530fbSun, 23 Oct 2022 13:00:00 +020056:27falsefullAlexander Bachnár: Deportovať sa nedáme, budeme sa brániťAlexander Bachnár: Deportovať sa nedáme, budeme sa brániťPríbeh Alexandra Bachnára by sme dnes mohli označiť ako akčný: Pochádzal z veľmi chudobnej topoľčianskej židovskej rodiny, podarilo sa mu prežiť transport, v koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch sa zúčastnil ozbrojeného odboja, po vypukutí SNP so svojimi spolubojovníkmi prevzali moc a išli bojovať do povstania – tu viedol židovskú partizánsku skupinu, zloženú zo svojich spoluväzňov. A to je ešte stále len časť príbehu.

]]>Príbeh Alexandra Bachnára by sme dnes mohli označiť ako akčný: Pochádzal z veľmi chudobnej topoľčianskej židovskej rodiny, podarilo sa mu prežiť transport, v koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch sa zúčastnil ozbrojeného odboja, po vypukutí SNP so svojimi spolubojovníkmi prevzali moc a išli bojovať do povstania – tu viedol židovskú partizánsku skupinu, zloženú zo svojich spoluväzňov. A to je ešte stále len časť príbehu.

]]>ed31fcb3-1a74-4b29-bfa3-ca4c6bf09ef3Mon, 17 Oct 2022 10:00:00 +020040:25falsefullŠtefan Horský: V auguste 1968 sme si plnili základnú povinnosť – informovaťŠtefan Horský: V auguste 1968 sme si plnili základnú povinnosť – informovaťRozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života.

]]>Rozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života.

]]>e21ac105-3e5c-4e91-b7ab-0ad581ac9b5cMon, 10 Oct 2022 13:00:00 +020045:08falsefullSloboda nie je happy end: Príbehy dvoch výnimočných žienSloboda nie je happy end: Príbehy dvoch výnimočných žienEva Petričková žila obyčajný, spokojný život mladej ženy, matky, právničky. Život sa jej obrátil naruby, keď jej druhej dcére diagnostikovali autizmus.

Vzhľadom na to, že neustále prichádzala do rôznych problematických situácií, s ktorými sa aj sama potrebovala vyrovnať, rozhodla sa založiť instragramový profil Spolu_aut. Zdieľa na ňom rôzne informácie z ich rodinného života a týmto prirodzeným spôsobom robí osvetu o ochorení, scitlivuje spoločnosť a aktivizuje sa aj advokačne.

Sláva Daubnerová je dnes etablovanou divadelnou a opernou režisérkou najmä v zahraničí. Jej profesionálna cesta na Slovensku nebola vôbec jednoduchou. S úspechom v zahraničí si ju začali čoraz viac všímať aj doma.

Spoznajte príbehy týchto 2 silných žien v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end!

]]>Eva Petričková žila obyčajný, spokojný život mladej ženy, matky, právničky. Život sa jej obrátil naruby, keď jej druhej dcére diagnostikovali autizmus.

Vzhľadom na to, že neustále prichádzala do rôznych problematických situácií, s ktorými sa aj sama potrebovala vyrovnať, rozhodla sa založiť instragramový profil Spolu_aut. Zdieľa na ňom rôzne informácie z ich rodinného života a týmto prirodzeným spôsobom robí osvetu o ochorení, scitlivuje spoločnosť a aktivizuje sa aj advokačne.

Sláva Daubnerová je dnes etablovanou divadelnou a opernou režisérkou najmä v zahraničí. Jej profesionálna cesta na Slovensku nebola vôbec jednoduchou. S úspechom v zahraničí si ju začali čoraz viac všímať aj doma.

Spoznajte príbehy týchto 2 silných žien v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end!

]]>5a11f052-3bb5-479a-a67e-f8f1580b56deTue, 04 Oct 2022 11:00:00 +020001:16:20falsefullTereza Wiesnerová: Zmysel pre humor je moje šťastieTereza Wiesnerová: Zmysel pre humor je moje šťastieTereza Wiesnerová spolu so sestrou ako jedna z mála spomedzi topoľčianskych židov prežila holokaust. Dodnes má na ruke vytetované číslo z Osvienčimu, hoci viacerí židia si ho dávajú odstrániť. ,Môj dermatológ povedal, že je to hrdosť,´ hovorí plynule po slovensky bez prízvuku žena, ktorá už šesťdesiatšesť rokov žije mimo Slovenska. V roku 1949 sa totiž s príchodom komunizmu a kvôli stále prítomnému antisemitizmu s manželom rozhodli zo Slovenska odísť. Rozpráva s úsmevom, no dodáva, že vnútri to má úplne inak.

]]>Tereza Wiesnerová spolu so sestrou ako jedna z mála spomedzi topoľčianskych židov prežila holokaust. Dodnes má na ruke vytetované číslo z Osvienčimu, hoci viacerí židia si ho dávajú odstrániť. ,Môj dermatológ povedal, že je to hrdosť,´ hovorí plynule po slovensky bez prízvuku žena, ktorá už šesťdesiatšesť rokov žije mimo Slovenska. V roku 1949 sa totiž s príchodom komunizmu a kvôli stále prítomnému antisemitizmu s manželom rozhodli zo Slovenska odísť. Rozpráva s úsmevom, no dodáva, že vnútri to má úplne inak.

]]>67503099-f7d4-47f1-bcfa-6381136d261aMon, 03 Oct 2022 11:00:00 +020032:52falsefullKatarína Lokšová-Ráczová: Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 zmenili svetKatarína Lokšová-Ráczová: Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 zmenili svetPani Katarína Lokšová-Ráczová sa narodila do zmiešanej maďarsko-židovskej rodiny. Jej otec, Oliver Rácz, vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi, zachránil počas 2. svetovej vojny pred deportáciou do koncentračného tábora niekoľko ľudí, medzi ktorými bola aj Katarínina matka. Rodičia podporovali svoju dcéru v športe a Kataríne učaroval šerm, ktorému sa zasvätila celý svoj život.

Mimoriadne úspechy dosiahla ako niekoľkonásobná majsterka Československa, ktoré reprezentovala na mnohých medzinárodných súťažiach, ale aj na 3 olympiádach. Po ukončení vrcholovej kariéry sa venovala výchove mladých šermiarskych talentov, ďalej aktívne pracovala v olympijskom hnutí a stala sa zakladateľkou slovenského Klubu fair play a národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.

]]>Pani Katarína Lokšová-Ráczová sa narodila do zmiešanej maďarsko-židovskej rodiny. Jej otec, Oliver Rácz, vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi, zachránil počas 2. svetovej vojny pred deportáciou do koncentračného tábora niekoľko ľudí, medzi ktorými bola aj Katarínina matka. Rodičia podporovali svoju dcéru v športe a Kataríne učaroval šerm, ktorému sa zasvätila celý svoj život.

Mimoriadne úspechy dosiahla ako niekoľkonásobná majsterka Československa, ktoré reprezentovala na mnohých medzinárodných súťažiach, ale aj na 3 olympiádach. Po ukončení vrcholovej kariéry sa venovala výchove mladých šermiarskych talentov, ďalej aktívne pracovala v olympijskom hnutí a stala sa zakladateľkou slovenského Klubu fair play a národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.

]]>5f788fa6-aae2-4fb2-8c50-335eb83af282Mon, 26 Sep 2022 12:00:07 +020045:58falsefullEva Karvašová: Vždy môžeš povedať nie. Aj eštebákoviEva Karvašová: Vždy môžeš povedať nie. Aj eštebákoviEva Karvašová sa narodila v roku 1932 v Piešťanoch v rodine lekárnika.

Prenasledovaný bol jej otec a tiež prvý aj druhý manžel. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo dievčina partizánom napájala kone.

Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhý bol perzekvovaný ako nepriateľská osoba. Eva Karvašová si teda na pokojný život nikdy nezvykla. Keď jej však ŠtB ponúkala „lepší život” výmenou za spoluprácu, rázne odmietla. 

Druhým manželom Evy Karvašovej bol známy dramatik Peter Karvaš, ktorý mal po odmietnutí sovietskej invázie v roku 1968 zákaz písať a vyučovať.

]]>Eva Karvašová sa narodila v roku 1932 v Piešťanoch v rodine lekárnika.

Prenasledovaný bol jej otec a tiež prvý aj druhý manžel. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo dievčina partizánom napájala kone.

Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhý bol perzekvovaný ako nepriateľská osoba. Eva Karvašová si teda na pokojný život nikdy nezvykla. Keď jej však ŠtB ponúkala „lepší život” výmenou za spoluprácu, rázne odmietla. 

Druhým manželom Evy Karvašovej bol známy dramatik Peter Karvaš, ktorý mal po odmietnutí sovietskej invázie v roku 1968 zákaz písať a vyučovať.

]]>6e60d143-46ad-4aaa-ad4e-daa35b90446bWed, 21 Sep 2022 13:00:47 +020044:42falsefullMagdaléna Vášáryová: Chcem žiť v režime, kde ľudia nemusia byť hrdinamiMagdaléna Vášáryová: Chcem žiť v režime, kde ľudia nemusia byť hrdinamiUž v detstve si užila, čo to znamená „pozornosť“ ŠtB. Známa herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová je vyštudovaná sociologička a na hereckú dráhu ju nasmerovalo to, že jej komunisti zakázali akademickú kariéru.

Po tom, čo sa rozlúčila s herectvom, zažila priam thrillerové príbehy ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa v Rakúsku. Samozrejme, zažila aj konflikty s Vladimírom Mečiarom.

]]>Už v detstve si užila, čo to znamená „pozornosť“ ŠtB. Známa herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová je vyštudovaná sociologička a na hereckú dráhu ju nasmerovalo to, že jej komunisti zakázali akademickú kariéru.

Po tom, čo sa rozlúčila s herectvom, zažila priam thrillerové príbehy ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa v Rakúsku. Samozrejme, zažila aj konflikty s Vladimírom Mečiarom.

]]>24b0cbec-b5c2-4b0e-8bc0-6323d1409ad2Wed, 07 Sep 2022 13:00:05 +020040:44falsefullJuraj Stern: To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliťJuraj Stern: To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliťProfesor Juraj Stern prežil holokaust, komunizmus, politický tlak zo strany ŠtB a v 90. rokoch sa neváhal postaviť ani Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike, ktorá zo Slovenska spravila „čiernu dieru Európy“, ako nás v tom čase nazvala bývalá americká šéfka diplomacie Madelaine Albrightová.

]]>Profesor Juraj Stern prežil holokaust, komunizmus, politický tlak zo strany ŠtB a v 90. rokoch sa neváhal postaviť ani Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike, ktorá zo Slovenska spravila „čiernu dieru Európy“, ako nás v tom čase nazvala bývalá americká šéfka diplomacie Madelaine Albrightová.

]]>bdf112b7-752f-4522-9934-309676942576Mon, 05 Sep 2022 18:00:56 +020042:39falsefullMarianna Krajčírová: Legendárna gymnastka, ktorá nosila medaile z vrcholných súťažíMarianna Krajčírová: Legendárna gymnastka, ktorá nosila medaile z vrcholných súťažíMarianna Némethová, rodená Krajčírová, je nositeľkou mnohých vzácnych titulov a právom jej patrí oslovenie športová legenda, gymnastka Slovenska 20. storočia či majsterka Československa.

Pani Marianna, ktorá svoj život zasvätila gymnastike, je tiež živým dôkazom toho, že keď sa túžba, cieľavedomosť a vytrvalosť stretnú s tvrdou prácou, aj zdanlivo nemožné veci sa stávajú realitou.

]]>Marianna Némethová, rodená Krajčírová, je nositeľkou mnohých vzácnych titulov a právom jej patrí oslovenie športová legenda, gymnastka Slovenska 20. storočia či majsterka Československa.

Pani Marianna, ktorá svoj život zasvätila gymnastike, je tiež živým dôkazom toho, že keď sa túžba, cieľavedomosť a vytrvalosť stretnú s tvrdou prácou, aj zdanlivo nemožné veci sa stávajú realitou.

]]>6c05a2bc-bb2c-4ce4-badd-b51ffa1fa504Mon, 29 Aug 2022 13:00:33 +020027:12falsefullMagda Stančíková: Počas vojny sa tri roky ukrývali, neskôr im život ničili komunistiMagda Stančíková: Počas vojny sa tri roky ukrývali, neskôr im život ničili komunistiMagda Stančíková patrí medzi ľudí, ktorí mali za druhej svetovej vojny zomrieť kvôli ich židovskému pôvodu.

V perzekúciach potom pokračoval komunistický režim, ktorý jej bezdôvodne zobral milovaného manžela na celé tri roky a zničil mu zdravie.

]]>Magda Stančíková patrí medzi ľudí, ktorí mali za druhej svetovej vojny zomrieť kvôli ich židovskému pôvodu.

V perzekúciach potom pokračoval komunistický režim, ktorý jej bezdôvodne zobral milovaného manžela na celé tri roky a zničil mu zdravie.

]]>8425f829-b61b-4875-8529-c00c04491fb8Wed, 24 Aug 2022 10:01:09 +020021:30falsefullSloboda nie je happy end: Ako sa darí kultúre v kraji, ktorý viedol KotlebaSloboda nie je happy end: Ako sa darí kultúre v kraji, ktorý viedol KotlebaNie je to tak dávno, kedy v BBSK panovala ĽSNS. Akoby ľudia zabudli na to, že Banská Bystrica a jej okolie bolo centrom SNP. 

"Oslavy" sa na župnom úrade prejavovali vyvesením čiernej vlajky. Predseda BBSK škrtal rozpočty divadlám, kultúrnym inštitúciám. Rušil divadelné predstavenia.    BBSK je rozlohou najväčší kraj na Slovensku. Patrí doň mnoho miest a obcí, ktoré dnes írečito nazývame hladovými dolinami. Od 13. do 16. júla sme ním tretíkrát prechádzali s memoriálom STOPAMI UKRÝVANÝCH DETÍ.    Ako sa darí prežiť umeniu a kultúre v tomto kraji a čo si pamätá?    Aj o tom sa sme sa rozprávali s Karin Kilíkovou, spoluautorkou a riaditeľkou programovej rady projektu Prepni na Revúcu (Revúca - Hlavné mesto kultúry 2022/2023) a s Marošom Pavúkom z breznianskej Bombury.    Moderuje Sandra Polovková.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.]]>Nie je to tak dávno, kedy v BBSK panovala ĽSNS. Akoby ľudia zabudli na to, že Banská Bystrica a jej okolie bolo centrom SNP. 

"Oslavy" sa na župnom úrade prejavovali vyvesením čiernej vlajky. Predseda BBSK škrtal rozpočty divadlám, kultúrnym inštitúciám. Rušil divadelné predstavenia.    BBSK je rozlohou najväčší kraj na Slovensku. Patrí doň mnoho miest a obcí, ktoré dnes írečito nazývame hladovými dolinami. Od 13. do 16. júla sme ním tretíkrát prechádzali s memoriálom STOPAMI UKRÝVANÝCH DETÍ.    Ako sa darí prežiť umeniu a kultúre v tomto kraji a čo si pamätá?    Aj o tom sa sme sa rozprávali s Karin Kilíkovou, spoluautorkou a riaditeľkou programovej rady projektu Prepni na Revúcu (Revúca - Hlavné mesto kultúry 2022/2023) a s Marošom Pavúkom z breznianskej Bombury.    Moderuje Sandra Polovková.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.]]>46f34eae-75a7-43c4-be0e-c9fd5123d44fWed, 17 Aug 2022 15:46:26 +020001:07:51falsefullIvan Kamenec: Nenarodil som sa do dobrej doby. Rodiny boli prenasledované aj za svoj pôvod.Ivan Kamenec: Nenarodil som sa do dobrej doby. Rodiny boli prenasledované aj za svoj pôvod.Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.

]]>Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.

]]>67c7fcd2-5e9e-406f-922b-8d82c7a4d78aMon, 15 Aug 2022 13:00:27 +020050:42falsefullRodičia Emílie Sasinovej ukrývali Židov, aj keď ich to mohlo stáť životRodičia Emílie Sasinovej ukrývali Židov, aj keď ich to mohlo stáť životVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

„V byte sme počas vojny žili desiati. Z toho štyria boli ukrývaní Židia,“ spomína Emília Sasinová na život počas vojny. Jej rodina sa musela presťahovať po tom, ako časť slovenského územia pripadla Maďarsku. Väčšinu života prežila v Nitre, kde spoločne s rodičmi ukrývali v dome celkovo šiestich Židov. Štyroch nich odviedli do koncentračného tábora, vrátil sa jediný. Emília bola po revolúcii v roku 1989 v Izraeli, kde sa jej dostalo uznania za pomoc Židom.

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

„V byte sme počas vojny žili desiati. Z toho štyria boli ukrývaní Židia,“ spomína Emília Sasinová na život počas vojny. Jej rodina sa musela presťahovať po tom, ako časť slovenského územia pripadla Maďarsku. Väčšinu života prežila v Nitre, kde spoločne s rodičmi ukrývali v dome celkovo šiestich Židov. Štyroch nich odviedli do koncentračného tábora, vrátil sa jediný. Emília bola po revolúcii v roku 1989 v Izraeli, kde sa jej dostalo uznania za pomoc Židom.

]]>fb74a1e2-dcce-4eaf-aa16-f7b8acc76acfMon, 08 Aug 2022 10:00:24 +020027:34falsefullSláva Melečková: Komunisti jej zobrali lásku, manželstvo aj domovSláva Melečková: Komunisti jej zobrali lásku, manželstvo aj domovStanislava Melečková, ktorej celý život hovorili Sláva, a československý hádzanársky reprezentant Igor Bielik boli krásny zaľúbený pár. Po roku 1968 emigrovali, v Austrálii sa zobrali a presťahovali sa do Izraela. Sláva cítila potrebu vrátiť sa do Československa navštíviť svojich rodičov, lebo si myslela, že to zmení ich odmietavý vzťah k jej manželovi. Komunistický režim vo fáze začínajúcej normalizácie však zabránil návratu za manželom. Veľká láska bola zničená.

Aj takéto komorné príbehy hovoria o obrovskej neľudskosti režimu, ktorému nebolo nič sväté.

]]>Stanislava Melečková, ktorej celý život hovorili Sláva, a československý hádzanársky reprezentant Igor Bielik boli krásny zaľúbený pár. Po roku 1968 emigrovali, v Austrálii sa zobrali a presťahovali sa do Izraela. Sláva cítila potrebu vrátiť sa do Československa navštíviť svojich rodičov, lebo si myslela, že to zmení ich odmietavý vzťah k jej manželovi. Komunistický režim vo fáze začínajúcej normalizácie však zabránil návratu za manželom. Veľká láska bola zničená.

Aj takéto komorné príbehy hovoria o obrovskej neľudskosti režimu, ktorému nebolo nič sväté.

]]>fc82b8e3-7f9e-46ec-8126-94c2a1997c63Tue, 02 Aug 2022 10:00:40 +020039:18falsefullJán Zavarský: svetový scénograf, ktorého zamkli za železnou oponouJán Zavarský: svetový scénograf, ktorého zamkli za železnou oponouVypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Ján Zavarský patrí medzi najvýznamnejších slovenských scénografov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola revolta proti režimu, následkom ktorej mu zobrali pas na 6 rokov a nemohol ísť ani do susedného socialistického Maďarska. Mimoriadne významná je jeho spolupráca s kultovým Divadlom na provázku.

]]>Vypočujte si podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

Ján Zavarský patrí medzi najvýznamnejších slovenských scénografov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola revolta proti režimu, následkom ktorej mu zobrali pas na 6 rokov a nemohol ísť ani do susedného socialistického Maďarska. Mimoriadne významná je jeho spolupráca s kultovým Divadlom na provázku.

]]>43bb00e5-eb92-4c37-9b64-eead1eeed8aeSun, 24 Jul 2022 10:00:56 +020050:49falsefullSloboda nie je happy end!: právo na lásku 🏳️‍🌈Sloboda nie je happy end!: právo na lásku 🏳️‍🌈cb4a50d2-0844-4105-bcfc-4998fd5f9b9cFri, 22 Jul 2022 12:00:30 +020058:27falsefullŠtefan Ružovič - slobodný človek v krajine ostnatých drôtovŠtefan Ružovič - slobodný človek v krajine ostnatých drôtovŠtefan Ružovič pocítil nenávisť k tyranskému komunistickému režimu veľmi skoro. Kým si jeho spolužiaci užívali bezstarostnú mladosť, on spolu s kamarátmi založil diverznú skupinu, ktorá sa zaoberala aj prevádzaním ľudí cez pohraničné pásmo v Devínskej novej vsi, ktoré dôverne poznali. 

Je to veľmi akčný príbeh, ktorý bohužiaľ skončil tak, ako to bolo v tých časoch bežné, ba Ružovič s kolegami mal ešte šťastie, že prevádzanie ľudí do trestov nezarátali, lebo o ňom nevedeli.

]]>Štefan Ružovič pocítil nenávisť k tyranskému komunistickému režimu veľmi skoro. Kým si jeho spolužiaci užívali bezstarostnú mladosť, on spolu s kamarátmi založil diverznú skupinu, ktorá sa zaoberala aj prevádzaním ľudí cez pohraničné pásmo v Devínskej novej vsi, ktoré dôverne poznali. 

Je to veľmi akčný príbeh, ktorý bohužiaľ skončil tak, ako to bolo v tých časoch bežné, ba Ružovič s kolegami mal ešte šťastie, že prevádzanie ľudí do trestov nezarátali, lebo o ňom nevedeli.

]]>02b376ae-8ce4-4fdf-bfec-c034aad6ce31Wed, 06 Jul 2022 17:15:02 +020058:33falsefullSloboda nie je happy end!: ako sa slovenské umenie a kultúra môžu dostať do zahraničia?Sloboda nie je happy end!: ako sa slovenské umenie a kultúra môžu dostať do zahraničia?58c0925e-eab1-4c2f-92a8-542e1ef1dec0Mon, 04 Jul 2022 08:35:50 +020052:19falsefullSloboda nie je happy end: Bezpečnosť v digitálnom sveteSloboda nie je happy end: Bezpečnosť v digitálnom sveteBezpečná participácia na dianí v digitálnom svete podporuje slobodu, ochranu demokracie, základných ľudských práv idúc ruka v ruke s osobnou zodpovednosťou.

O digitálnom občianstve a bezpečnosti v digitálnom svete diskutovali Andrea Cox z neziskovej organizácie DIGIQ, Roman Kováč zo spoločnosti ESET a Sandra Polovková z Post Bellum.

Ďakujeme, že vznik tejto časti relácie finančne podporila Nadácia ESET.

]]>Bezpečná participácia na dianí v digitálnom svete podporuje slobodu, ochranu demokracie, základných ľudských práv idúc ruka v ruke s osobnou zodpovednosťou.

O digitálnom občianstve a bezpečnosti v digitálnom svete diskutovali Andrea Cox z neziskovej organizácie DIGIQ, Roman Kováč zo spoločnosti ESET a Sandra Polovková z Post Bellum.

Ďakujeme, že vznik tejto časti relácie finančne podporila Nadácia ESET.

]]>00e5caa7-c2fe-4b63-af72-2bf6580f96bdMon, 13 Jun 2022 15:48:03 +020055:47falsefullAnna Šestáková: Vážte si slobodu, nehazardujte s ňouAnna Šestáková: Vážte si slobodu, nehazardujte s ňouAnna Šestáková prežila druhú svetovú vojnu viac-menej bez ujmy, ale jej manžel sa dostal do hľadáčika ŠtB, úplne bezdôvodne ho uväznili, odsúdili na doživotie a ju samu vysťahovali v rámci takzvanej Akcie B. Až po šiestich rokoch odlúčenia manžela prepustili a v roku 1957 sa mohli pozvoľna vrátiť do normálneho života.

]]>Anna Šestáková prežila druhú svetovú vojnu viac-menej bez ujmy, ale jej manžel sa dostal do hľadáčika ŠtB, úplne bezdôvodne ho uväznili, odsúdili na doživotie a ju samu vysťahovali v rámci takzvanej Akcie B. Až po šiestich rokoch odlúčenia manžela prepustili a v roku 1957 sa mohli pozvoľna vrátiť do normálneho života.

]]>5e782a43-6516-49fc-8606-749d2cb1dd9eSun, 12 Jun 2022 10:00:14 +020037:12falsefullJela Špitková: Vášeň v husliachJela Špitková: Vášeň v husliachHusľová virtuózka Jela Špitková patrí medzi najvýznamnejšie slovenské hudobníčky. Jej kariéra je oslnivá, ale ani jej rodina sa nevyhla ústrkom komunistického režimu.

]]>Husľová virtuózka Jela Špitková patrí medzi najvýznamnejšie slovenské hudobníčky. Jej kariéra je oslnivá, ale ani jej rodina sa nevyhla ústrkom komunistického režimu.

]]>84a89e95-cefa-456b-ba4e-fa0ea583f006Mon, 06 Jun 2022 10:00:45 +020037:26falsefullOtto Šimko: Antisemitizmus začal presadením v škole Otto Šimko: Antisemitizmus začal presadením v škole Ako školák prežil Otto Šimko nástup protižidovských zákonov, ktoré z nevinných ľudí spravili vyvrheľov a pripravili ich o práva. V zbernom stredisku v Žiline čakal s rodinou na transport do tábora smrti, ale vďaka šťastiu a falošným papierom sa zachránili. Okamžite po vypuknutí SNP sa pridal k partizánom. Pri akcii ho chytili gardisti a opäť hrozila deportácia, ale Otto ušiel z nemocnice. Po oslobodení vytriezvel z komunistických ideálov a užil si socialistický antisemitizmus.

]]>Ako školák prežil Otto Šimko nástup protižidovských zákonov, ktoré z nevinných ľudí spravili vyvrheľov a pripravili ich o práva. V zbernom stredisku v Žiline čakal s rodinou na transport do tábora smrti, ale vďaka šťastiu a falošným papierom sa zachránili. Okamžite po vypuknutí SNP sa pridal k partizánom. Pri akcii ho chytili gardisti a opäť hrozila deportácia, ale Otto ušiel z nemocnice. Po oslobodení vytriezvel z komunistických ideálov a užil si socialistický antisemitizmus.

]]>4a265181-0692-4686-8e03-2438e99eaab3Wed, 18 May 2022 14:35:36 +020030:56falsefullKarol Natan Steiner: Pozerali sme, či bude tiecť voda, alebo sa spustí plynKarol Natan Steiner: Pozerali sme, či bude tiecť voda, alebo sa spustí plynKarol Natan Steiner sa narodil do bratislavskej rodiny lekára. To ich aj zachránilo pred prvou vlnou deportácií, pretože ľudia v strategických zamestnaniach a ich rodiny mali výnimky. Napriek tomu prežil ako chlapec v tábore Bergen-Belsen peklo, aké si vôbec nevieme predstaviť. Tiež prišiel o veľkú časť rodiny.

]]>Karol Natan Steiner sa narodil do bratislavskej rodiny lekára. To ich aj zachránilo pred prvou vlnou deportácií, pretože ľudia v strategických zamestnaniach a ich rodiny mali výnimky. Napriek tomu prežil ako chlapec v tábore Bergen-Belsen peklo, aké si vôbec nevieme predstaviť. Tiež prišiel o veľkú časť rodiny.

]]>f0d0c944-5d14-47d1-b1b2-6f2fcd09cc99Wed, 04 May 2022 14:46:21 +020046:45falsefullSloboda nie je happy end: Prečo pomáhame Ukrajine? Sloboda nie je happy end: Prečo pomáhame Ukrajine? 3b8cff25-9d49-499b-be7f-8bb11115a589Mon, 18 Apr 2022 17:49:06 +020001:16:24falsefullIvan Bergida: Rodičom som vďačný, že hrôzy holokaustu a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodineIvan Bergida: Rodičom som vďačný, že hrôzy holokaustu a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodineV čase 2. svetovej vojny bol Ivan Bergida ešte malý a udalosti z tohto obdobia  sa  dozvedel hlavne cez rozprávanie rodičov. Osudy jeho rodiny, z ktorej mnohí zomreli, a tiež a povojnový antisemitizmus ho doviedli k emigrácii do Nemecka. Ako vývojár v IBM zažil technologicky fascinujúce obdobie zrodu mikroprocesorov.  V čase nahrávania rozhovoru v roku 2021 žil v Mníchove.

V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band. 

]]>V čase 2. svetovej vojny bol Ivan Bergida ešte malý a udalosti z tohto obdobia  sa  dozvedel hlavne cez rozprávanie rodičov. Osudy jeho rodiny, z ktorej mnohí zomreli, a tiež a povojnový antisemitizmus ho doviedli k emigrácii do Nemecka. Ako vývojár v IBM zažil technologicky fascinujúce obdobie zrodu mikroprocesorov.  V čase nahrávania rozhovoru v roku 2021 žil v Mníchove.

V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band. 

]]>b65a8fb8-0479-4beb-b6cd-e745f3231003Thu, 31 Mar 2022 14:13:05 +020037:04falsefullJán Prokop: Ty môžeš na súde povedať, čo chceš, oni ťa tak odsúdia, ako my napíšemeJán Prokop: Ty môžeš na súde povedať, čo chceš, oni ťa tak odsúdia, ako my napíšemeJán Prokop prežil mladosť v agresívnej atmosfére slovenského štátu. Kvôli účasti na vysokoškolskej akcii ho zatkli a vyšetrovali. Bol 9 rokov väznený v Leopoldove a neskôr v Jáchymove. Po dlhých rokoch čakania sa oženil so svojou snúbenicou, s ktorou mali dvoch synov. Popri práci sa tajne venoval akustike a ozvučil štyridsaťjeden kostolov na Slovensku.

]]>Ján Prokop prežil mladosť v agresívnej atmosfére slovenského štátu. Kvôli účasti na vysokoškolskej akcii ho zatkli a vyšetrovali. Bol 9 rokov väznený v Leopoldove a neskôr v Jáchymove. Po dlhých rokoch čakania sa oženil so svojou snúbenicou, s ktorou mali dvoch synov. Popri práci sa tajne venoval akustike a ozvučil štyridsaťjeden kostolov na Slovensku.

]]>5d98bc8d-4a50-4afa-8b61-5018f524da38Mon, 28 Mar 2022 13:47:30 +020041:21falsefullAlžbeta Ošvátová ako dieťa prežila peklo v ČičmanochAlžbeta Ošvátová ako dieťa prežila peklo v ČičmanochAlžbeta Ošvátová sa narodila v malebných Čičmanoch, kde prežila krásne detstvo. V obci pocítili krutosti ľudáckeho režimu. Vďaka ťažkej dostupnosti sa obec stala základňou partizánov. 6. apríla vtrhlo do Čičman 300 Nemcov a podpálili horný koniec drevenej dediny a 65 mužov odvliekli do koncentračného tábora. Alžbeta s mamou, sestrou, krstnou mamou a jej rodinou a ďalšími dedinčanmi ušli z dediny. Tri týždne sa skrývali v horách, v pivniciach a v bunkroch. V dedine zhorelo asi 100 domov a hospodárskych budov a 500 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Tragédia ovplyvnila aj veľa nasledujúcich Betkiných rokov.

 

]]>Alžbeta Ošvátová sa narodila v malebných Čičmanoch, kde prežila krásne detstvo. V obci pocítili krutosti ľudáckeho režimu. Vďaka ťažkej dostupnosti sa obec stala základňou partizánov. 6. apríla vtrhlo do Čičman 300 Nemcov a podpálili horný koniec drevenej dediny a 65 mužov odvliekli do koncentračného tábora. Alžbeta s mamou, sestrou, krstnou mamou a jej rodinou a ďalšími dedinčanmi ušli z dediny. Tri týždne sa skrývali v horách, v pivniciach a v bunkroch. V dedine zhorelo asi 100 domov a hospodárskych budov a 500 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Tragédia ovplyvnila aj veľa nasledujúcich Betkiných rokov.

 

]]>a92b0bab-1f8e-4a20-aeb4-55e43ec68175Wed, 23 Mar 2022 10:50:09 +020037:53falsefullViera Šagátová: Nikto z nás netušil, kedy Nemci opäť prídu, v strachu sme zaspávali, v strachu sme vstávaliViera Šagátová: Nikto z nás netušil, kedy Nemci opäť prídu, v strachu sme zaspávali, v strachu sme vstávaliPani Viera Šagátová, rodáčka z dedinky Miezgovce, mala v čase vypuknutia 2. svetovej vojny len 8 rokov. Jej otec Michal Masaryk bol v období SNP veliteľom partizánskej brigády a rodina ukrývala aj sovietskych partizánov. Viera bola svedkom represálií nemeckých vojakov a spolu s matkou a malou sestrou prežili aj vypálenie Miezgoviec 29. októbra 1944. Z ich chalupy ostali len spálené trosky.

Príbeh v roku 2019 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Michal Roľko.

]]>Pani Viera Šagátová, rodáčka z dedinky Miezgovce, mala v čase vypuknutia 2. svetovej vojny len 8 rokov. Jej otec Michal Masaryk bol v období SNP veliteľom partizánskej brigády a rodina ukrývala aj sovietskych partizánov. Viera bola svedkom represálií nemeckých vojakov a spolu s matkou a malou sestrou prežili aj vypálenie Miezgoviec 29. októbra 1944. Z ich chalupy ostali len spálené trosky.

Príbeh v roku 2019 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Michal Roľko.

]]>8b6e3c1a-73d9-46d3-930d-24d77525c4b7Mon, 28 Feb 2022 22:30:00 +020031:04falsefullSloboda nie je happy end: ako sa s deťmi rozprávať o vojne?Sloboda nie je happy end: ako sa s deťmi rozprávať o vojne?9d97eaa4-c6a7-40c1-9e49-199f8391706eMon, 28 Feb 2022 14:13:38 +020001:04:15falsefullMikuláš Bröder: Aj medzi partizánmi bolo veľa antisemitizmuMikuláš Bröder: Aj medzi partizánmi bolo veľa antisemitizmuMikuláš Bröder hovorí, že sa narodil v zlej dobe a na zlom mieste. Inak povedané, ako žid na Slovensku v období tesne pred nástupom fašistického slovenského štátu. Prežil koncentračný tábor v Novákoch aj v čase, keď z neho odvážali ľudí do táborov smrti. Po vypuknutí SNP sa ako 16-ročný pridal k partizánom a prezieravo utajil, že je žid, pretože aj medzi partizánmi bol silný antisemitizmus. Po vojne zažil pogrom v Topoľčanoch. Rodičia a mladší brat holokaust  neprežili a tak sa Mikuláš rozhodol emigrovať do Izraela. Život v kibuci však s manželkou zle znášali a vrátili sa do Československa – do Prahy, kde sa samozrejme ocitli v hľadáčiku tajnej polície. Našťastie už neprišlo k žiadnym dramatickým zvratom

]]>Mikuláš Bröder hovorí, že sa narodil v zlej dobe a na zlom mieste. Inak povedané, ako žid na Slovensku v období tesne pred nástupom fašistického slovenského štátu. Prežil koncentračný tábor v Novákoch aj v čase, keď z neho odvážali ľudí do táborov smrti. Po vypuknutí SNP sa ako 16-ročný pridal k partizánom a prezieravo utajil, že je žid, pretože aj medzi partizánmi bol silný antisemitizmus. Po vojne zažil pogrom v Topoľčanoch. Rodičia a mladší brat holokaust  neprežili a tak sa Mikuláš rozhodol emigrovať do Izraela. Život v kibuci však s manželkou zle znášali a vrátili sa do Československa – do Prahy, kde sa samozrejme ocitli v hľadáčiku tajnej polície. Našťastie už neprišlo k žiadnym dramatickým zvratom

]]>78087b4a-bae0-443d-85a8-4315c34997acTue, 15 Feb 2022 11:09:10 +020037:36falsefullSloboda nie je happy end: Aby sme nezabudli (27. január s Madeline Vadkerty)Sloboda nie je happy end: Aby sme nezabudli (27. január s Madeline Vadkerty)c7e097db-32e4-4970-86d7-f5971b1e5394Wed, 02 Feb 2022 19:09:14 +020056:55falsefullEduard Marek: Povinnosťou skauta bolo pomáhať. Počas vojny bolo treba pomáhať ŽidomEduard Marek: Povinnosťou skauta bolo pomáhať. Počas vojny bolo treba pomáhať ŽidomV nedeľu 23. januára zomrel len dva mesiace pred svojimi 105. narodeninami celoživotný skaut Eduard Marek. Jeho príbeh je hlbokým pohľadom do dejín skautského hnutia a represií, ktoré na skautoch páchali totalitné režimy – tí totiž vyzývali na čestnosť a pravdovravnosť, a to je pre diktatúry nemysliteľné. Pán Marek si tieto hodnoty hrdo niesol až do konca svojho života.

]]>V nedeľu 23. januára zomrel len dva mesiace pred svojimi 105. narodeninami celoživotný skaut Eduard Marek. Jeho príbeh je hlbokým pohľadom do dejín skautského hnutia a represií, ktoré na skautoch páchali totalitné režimy – tí totiž vyzývali na čestnosť a pravdovravnosť, a to je pre diktatúry nemysliteľné. Pán Marek si tieto hodnoty hrdo niesol až do konca svojho života.

]]>2a4e243d-1174-4a97-8de1-e1e85c802594Sun, 30 Jan 2022 10:30:00 +020041:56falsefullDarina Kárová: spolupracovala s Bednárikom, aktivizovala sa v '89-tom, založila najväčší medzinárodný festivalDarina Kárová: spolupracovala s Bednárikom, aktivizovala sa v '89-tom, založila najväčší medzinárodný festivalDramaturgička Darina Kárová nepatrí medzi tých, ktorí veľmi revoltovali voči komunistickému režimu. O tom, aký tento režim bol, sa dostatočne presvedčil jej otec, ktorý sa z presvedčeného komunistu stal vyvrheľom zriadenia – pretože úplne nezodpovedal predstavám vazala. V 1989 - tom sa Darina stala jednou z dôležitých aktivistiek novembrovej zmeny.

Zakladateľka a riaditeľka festivalu Divadelná Nitra veľmi dobre rozumie miestu kultúry a umenia v civilizovanej spoločnosti. Aj preto založila fórum Zachráňme kultúru.

]]>Dramaturgička Darina Kárová nepatrí medzi tých, ktorí veľmi revoltovali voči komunistickému režimu. O tom, aký tento režim bol, sa dostatočne presvedčil jej otec, ktorý sa z presvedčeného komunistu stal vyvrheľom zriadenia – pretože úplne nezodpovedal predstavám vazala. V 1989 - tom sa Darina stala jednou z dôležitých aktivistiek novembrovej zmeny.

Zakladateľka a riaditeľka festivalu Divadelná Nitra veľmi dobre rozumie miestu kultúry a umenia v civilizovanej spoločnosti. Aj preto založila fórum Zachráňme kultúru.

]]>fa5c9bac-c14b-4a7e-b74c-2955d99b1122Tue, 25 Jan 2022 07:00:00 +020042:44falsefullKarol Sidon: Príbeh literáta a scenáristu, ktorý sa stal pražským a zemským rabínomKarol Sidon: Príbeh literáta a scenáristu, ktorý sa stal pražským a zemským rabínomKarol Sidon vyrastal na Pankráci. Nacisti popravili jeho otca a sám neskôr zažil ústrky komunistov. Sidon si svoje židovstvo uvedomil po okupácii v 1968. Po dôkladnom štúdiu v roku 1978 konvertoval. Pražským rabínom sa stal v roku 1992.

Vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na pražskej DAMU, komunisti mu však v čase normalizácie zakázali publikovať. Do sveta literatúry sa vrátil v roku 2014, keď vydal románovú tetralógiu Kde líšky dávajú dobrú noc (publikoval ju pod literárnym pseudonymom Chajim Cigan).   V podcaste nájdete aj hudobné ukážky unikátnej slovenskej skupiny Mojše Band.]]>Karol Sidon vyrastal na Pankráci. Nacisti popravili jeho otca a sám neskôr zažil ústrky komunistov. Sidon si svoje židovstvo uvedomil po okupácii v 1968. Po dôkladnom štúdiu v roku 1978 konvertoval. Pražským rabínom sa stal v roku 1992.

Vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na pražskej DAMU, komunisti mu však v čase normalizácie zakázali publikovať. Do sveta literatúry sa vrátil v roku 2014, keď vydal románovú tetralógiu Kde líšky dávajú dobrú noc (publikoval ju pod literárnym pseudonymom Chajim Cigan).   V podcaste nájdete aj hudobné ukážky unikátnej slovenskej skupiny Mojše Band.]]>219a4853-d59f-4607-9f2e-c2f3e72a6f90Sun, 16 Jan 2022 09:30:00 +020036:59falsefullMilan Dobeš: Vo svete slávny, doma obeť socialistického realizmuMilan Dobeš: Vo svete slávny, doma obeť socialistického realizmuStopa, akú výtvarník Milan Dobeš zanecháva v československom výtvarnom umení bola taká výrazná, že ju zbadali doslova na celom svete a zaradil sa medzi najvýznamnejších žijúcich svetových umelcov 60. rokov. Neskôr jeho význam neznížilo ani zatmenie normalizácie. Zručný kresliar z malého moravského mestečka mal zlý kádrový profil a len vďaka šťastiu vyštudoval bratislavskú vysokú školu výtvarných umení. V klietke železnej opony a v izolácii od aktuálnych umeleckých smerov sa dopracoval k jedinečnému umeleckému abstraktnému vyjadreniu, porovnateľnému s čímkoľvek, čo menilo históriu svetového umenia. Na svoje mobilné objekty používal optické komponenty, motorčeky, ukradnuté komunistom, bol vraj prvým bratislavským bezdomovcom, bol trikrát vyhodený a trikrát prijatý do zväzu výtvarných umelcov a napriek tomu, že doba bola zlá, vedel sa celý život kráľovsky zabávať – a možno aj v tejto ľahkosti a hravosti sa skrýva jeden z dôvodov jeho úspechu a dodnes silnému vyžarovaniu jeho diel.

]]>Stopa, akú výtvarník Milan Dobeš zanecháva v československom výtvarnom umení bola taká výrazná, že ju zbadali doslova na celom svete a zaradil sa medzi najvýznamnejších žijúcich svetových umelcov 60. rokov. Neskôr jeho význam neznížilo ani zatmenie normalizácie. Zručný kresliar z malého moravského mestečka mal zlý kádrový profil a len vďaka šťastiu vyštudoval bratislavskú vysokú školu výtvarných umení. V klietke železnej opony a v izolácii od aktuálnych umeleckých smerov sa dopracoval k jedinečnému umeleckému abstraktnému vyjadreniu, porovnateľnému s čímkoľvek, čo menilo históriu svetového umenia. Na svoje mobilné objekty používal optické komponenty, motorčeky, ukradnuté komunistom, bol vraj prvým bratislavským bezdomovcom, bol trikrát vyhodený a trikrát prijatý do zväzu výtvarných umelcov a napriek tomu, že doba bola zlá, vedel sa celý život kráľovsky zabávať – a možno aj v tejto ľahkosti a hravosti sa skrýva jeden z dôvodov jeho úspechu a dodnes silnému vyžarovaniu jeho diel.

]]>01736e08-15f4-4d16-842a-8233d9ee7a2fSun, 09 Jan 2022 10:30:00 +020046:45falsefullJarmila Stibicová: Bolo dôležité žiť v súlade samého so sebouJarmila Stibicová: Bolo dôležité žiť v súlade samého so sebouJarmila Stibicová so svojim manželom podpísali Chartu 77 hneď v prvej vlne. Jedni z mála pardubických disidentov sa tak stali pre miestne ŠtB raritou a objektom záujmu, ale aj obáv. Jarmila, jedna z výrazných dám disentu, totiž neúnavne obosielala komunistické úrady svojimi sťažnosťami, zastávala sa prenasledovaných, organizovala protesty. Je okrem iného známa tým, že sa pri zatýkaní správala neobyčajne statočne, kričala o pomoc, vytrhávala sa eštebákom, líhala si na zem.

Dňa 17. novembra 2021 prevzala Jarmila Stibicová v pražskom Národnom divadle cenu Post Bellum Pamäti národa.

]]>Jarmila Stibicová so svojim manželom podpísali Chartu 77 hneď v prvej vlne. Jedni z mála pardubických disidentov sa tak stali pre miestne ŠtB raritou a objektom záujmu, ale aj obáv. Jarmila, jedna z výrazných dám disentu, totiž neúnavne obosielala komunistické úrady svojimi sťažnosťami, zastávala sa prenasledovaných, organizovala protesty. Je okrem iného známa tým, že sa pri zatýkaní správala neobyčajne statočne, kričala o pomoc, vytrhávala sa eštebákom, líhala si na zem.

Dňa 17. novembra 2021 prevzala Jarmila Stibicová v pražskom Národnom divadle cenu Post Bellum Pamäti národa.

]]>1eab210c-05b8-4bd2-83e3-03a389b8e58aFri, 31 Dec 2021 08:00:00 +020033:22falsefullSloboda nie je happy end: o nenávisti na internete, ale aj v bežnom životeSloboda nie je happy end: o nenávisti na internete, ale aj v bežnom životeAktuálna časť diskusie sa venuje veľmi dôležitej téme, ktorá nás všetkých čoraz výraznejšie ovplyvňuje. 

Dezinformácie a nenávisť sú s nami od vzniku civilizácie, ale ich šírenie v modernej dobe zásadne podnecujú sociálne siete. Čo s tým robiť? A dá sa vôbec niečo? 

O tom sa Sandra Polovková rozpráva s Tomášom Kriššákom, odborníkom na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies. Aj antisemitizmus ako prejav nenávisti, ktorého najodpornejším výbuchom v modernej histórii bol holokaust, je súčasťou sveta od nepamäti. Pozvali sme preto do diskusie „profesionálneho žida“ Michaela Szatmaryho. 

Ten však nebude ťažobu témy zvyšovať, ale naopak. Keďže patrí medzi rešpektovaných stand-up komikov, takže sa trochu paradoxne, pri téme nenávisti aj pobavíte.

Diskusia vznikla v rámci projektu ODHAĽOVANIE A BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM V ONLINE/OFFLINE PROSTREDÍ PROSTREDNÍCTVOM AKTIVÍT INŠPIROVANÝCH TZV. MODERNÝMI DEJINAMI SLOVENSKA A EURÓPSKOU PAMÄŤOU, ktorý podporilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. 

]]>Aktuálna časť diskusie sa venuje veľmi dôležitej téme, ktorá nás všetkých čoraz výraznejšie ovplyvňuje. 

Dezinformácie a nenávisť sú s nami od vzniku civilizácie, ale ich šírenie v modernej dobe zásadne podnecujú sociálne siete. Čo s tým robiť? A dá sa vôbec niečo? 

O tom sa Sandra Polovková rozpráva s Tomášom Kriššákom, odborníkom na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies. Aj antisemitizmus ako prejav nenávisti, ktorého najodpornejším výbuchom v modernej histórii bol holokaust, je súčasťou sveta od nepamäti. Pozvali sme preto do diskusie „profesionálneho žida“ Michaela Szatmaryho. 

Ten však nebude ťažobu témy zvyšovať, ale naopak. Keďže patrí medzi rešpektovaných stand-up komikov, takže sa trochu paradoxne, pri téme nenávisti aj pobavíte.

Diskusia vznikla v rámci projektu ODHAĽOVANIE A BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM V ONLINE/OFFLINE PROSTREDÍ PROSTREDNÍCTVOM AKTIVÍT INŠPIROVANÝCH TZV. MODERNÝMI DEJINAMI SLOVENSKA A EURÓPSKOU PAMÄŤOU, ktorý podporilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. 

]]>72284fad-e730-4673-b656-f72893571e62Mon, 27 Dec 2021 08:00:00 +020001:11:59falsefullVýtvarník Otis Laubert vytváral za normalizácie dôležitý ostrov nezávislého mysleniaVýtvarník Otis Laubert vytváral za normalizácie dôležitý ostrov nezávislého mysleniaOtis Laubert podľa vlastných slov nebol partizán, ktorý frontálne bojoval proti režimu. Jeho odpor bol v trpezlivom presadzovaní moderny, organizovaní bytových výstav celkovej rezistencie proti normalizácii. Ako sa hovorí, nezávislá kultúra sa držala vďaka ostrovčekom pozitívnej odchýlky a jeden z nich vytváral práve Laubert. Patrí medzi najvýznamnejších neakademických výtvarníkov, ktorí vypracovali doslova z undergroundu a vyslúžili si úctu laikov i odborníkov doma aj v zahraničí.

]]>Otis Laubert podľa vlastných slov nebol partizán, ktorý frontálne bojoval proti režimu. Jeho odpor bol v trpezlivom presadzovaní moderny, organizovaní bytových výstav celkovej rezistencie proti normalizácii. Ako sa hovorí, nezávislá kultúra sa držala vďaka ostrovčekom pozitívnej odchýlky a jeden z nich vytváral práve Laubert. Patrí medzi najvýznamnejších neakademických výtvarníkov, ktorí vypracovali doslova z undergroundu a vyslúžili si úctu laikov i odborníkov doma aj v zahraničí.

]]>0e4141ec-6781-46da-be3a-7aae7a4f31e3Thu, 23 Dec 2021 13:16:03 +020050:57falsefullSloboda nie je happy end: Neziskovky a občianska spoločnosťSloboda nie je happy end: Neziskovky a občianska spoločnosťĎalší diel diskusie Sloboda nie je happyend sa venuje občianskej spoločnosti a neziskovému sektoru. Kto vôbec tvorí túto časť spoločnosti? Čomu sa venuje? Z čoho býva financovaná? Akým útokom musí čeliť? Aj to sú témy, o ktorých sa rozprávala Sandra Polovková s riaditeľkou VIA IURIS, Katarínou Batkovou a s riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti, Andreou Erdösovou. Podporte našu prácu a tvorbu ďalších častí diskusií pravidelným finančným príspevkom 👉 https://bit.ly/319D8aI Ďakujeme  

]]>Ďalší diel diskusie Sloboda nie je happyend sa venuje občianskej spoločnosti a neziskovému sektoru. Kto vôbec tvorí túto časť spoločnosti? Čomu sa venuje? Z čoho býva financovaná? Akým útokom musí čeliť? Aj to sú témy, o ktorých sa rozprávala Sandra Polovková s riaditeľkou VIA IURIS, Katarínou Batkovou a s riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti, Andreou Erdösovou. Podporte našu prácu a tvorbu ďalších častí diskusií pravidelným finančným príspevkom 👉 https://bit.ly/319D8aI Ďakujeme  

]]>e59fecf8-a35e-4a2b-8d28-72997c62f561Tue, 30 Nov 2021 12:09:10 +020001:10:19falsefullEugen Gindl bol skutočný vzdelanec a inšpiratívna osobnosť zmenyEugen Gindl bol skutočný vzdelanec a inšpiratívna osobnosť zmenyEugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť. Celý život bol oddaný environmentalista a v internetovom veku správne pochopil zničujúcu silu dezinformácií. Eugen Gindl nás opustil len nedávno, 14. novembra 2021.  Jeho odkaz v dnešných časoch, akoby pohŕdajúcich vzdelaním, žiari ako hviezda z časopisu Kozmos, ktorého šéfredaktorom bol celé desaťročia. 

]]>Eugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť. Celý život bol oddaný environmentalista a v internetovom veku správne pochopil zničujúcu silu dezinformácií. Eugen Gindl nás opustil len nedávno, 14. novembra 2021.  Jeho odkaz v dnešných časoch, akoby pohŕdajúcich vzdelaním, žiari ako hviezda z časopisu Kozmos, ktorého šéfredaktorom bol celé desaťročia. 

]]>22b09c47-0df0-4ca5-ba4c-05cf7d77578dSun, 21 Nov 2021 08:30:00 +020039:32falsefullJúlius Kusý: So zbraňou v ruke bojoval proti nacistom už ako osemnásťročnýJúlius Kusý: So zbraňou v ruke bojoval proti nacistom už ako osemnásťročnýNa Slovensku v čase druhej svetovej vojny pôsobilo viacero hrdinov, ktorí so zbraňou v ruke povstali proti nacistickému Nemecku a osudy ktorých neostali v pamäti tak výrazne ako ich slávnejších kolegov z odboja. Vypočujte si príbeh Júliusa Kusého z Omastinej, ktorý sa len ako 18-ročný zapojil do Slovenského národného povstania a viac ako 8 mesiacov bojoval v horách za našu slobodu. Bol väznený a vypočúvaný gestapom, ale prežil, a my v Post Bellum sme mali tú česť zaznamenať jeho rozprávanie.

]]>Na Slovensku v čase druhej svetovej vojny pôsobilo viacero hrdinov, ktorí so zbraňou v ruke povstali proti nacistickému Nemecku a osudy ktorých neostali v pamäti tak výrazne ako ich slávnejších kolegov z odboja. Vypočujte si príbeh Júliusa Kusého z Omastinej, ktorý sa len ako 18-ročný zapojil do Slovenského národného povstania a viac ako 8 mesiacov bojoval v horách za našu slobodu. Bol väznený a vypočúvaný gestapom, ale prežil, a my v Post Bellum sme mali tú česť zaznamenať jeho rozprávanie.

]]>3d5777dc-8128-44df-8454-90b5a2a2e474Thu, 11 Nov 2021 08:00:00 +020023:57falsefullEtnograf a publicista Peter Salner sa označuje za dieťa holokaustuEtnograf a publicista Peter Salner sa označuje za dieťa holokaustuPeter Salner sám seba označuje doslovne za dieťa holokaustu. Historik, vedec a etnograf sa sa hlási k svojmu židovskému pôvodu, kultúre a dejinám svojich predkov a bol jedným z prvých, ktorí sa tejto téme začali venovať profesionálne. Ďakuje za to najmä rodičom, ktorí počas celého detstva dbali, aby vedel a nikdy nezabúdal na to, kým je, odkiaľ pochádza.

]]>Peter Salner sám seba označuje doslovne za dieťa holokaustu. Historik, vedec a etnograf sa sa hlási k svojmu židovskému pôvodu, kultúre a dejinám svojich predkov a bol jedným z prvých, ktorí sa tejto téme začali venovať profesionálne. Ďakuje za to najmä rodičom, ktorí počas celého detstva dbali, aby vedel a nikdy nezabúdal na to, kým je, odkiaľ pochádza.

]]>482ce5b1-7a42-44ae-9f73-762b29ab1e99Sun, 07 Nov 2021 07:00:00 +020048:02falsefullSloboda nie je happy end: Trauma obetí totalitných režimov sa prenáša na ďalšie generácieSloboda nie je happy end: Trauma obetí totalitných režimov sa prenáša na ďalšie generácie53d9bb89-c2a2-48d4-b431-f1d4d9cab6efSun, 31 Oct 2021 10:30:00 +020001:06:15falsefullĽubomír Vajdička: Pocit uvoľnenia v Novembri bol úžasnýĽubomír Vajdička: Pocit uvoľnenia v Novembri bol úžasnýRežisér Ľubomír Vajdička sa narodil v roku 1944 do rodiny evanjelického kňaza. Kvôli otcovmu kňazskému povolaniu nemal možnosť študovať na gymnáziu. Bol aktívny počas nežnej revolúcie. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave a patrí medzi našich najvýznamnejších divadelných tvorcov.

]]>Režisér Ľubomír Vajdička sa narodil v roku 1944 do rodiny evanjelického kňaza. Kvôli otcovmu kňazskému povolaniu nemal možnosť študovať na gymnáziu. Bol aktívny počas nežnej revolúcie. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave a patrí medzi našich najvýznamnejších divadelných tvorcov.

]]>5b8e6033-c0b1-43f3-9c78-60c3a0a42b15Sun, 24 Oct 2021 09:30:00 +020032:19falsefullAlžbeta Vargová: Odvážne dievča v ľudáckom štáteAlžbeta Vargová: Odvážne dievča v ľudáckom štáteSpolu s rodičmi žila Alžbeta Vargová počas vojny na seredskom židovskom cintoríne, kde mali postavený dom, počas vojnových rokov zaznamenávala mená pochovaných. Spolu s bratom pomohla utiecť židovskému väzňovi. V roku 2020 dostala Cenu pamäti národa.

]]>Spolu s rodičmi žila Alžbeta Vargová počas vojny na seredskom židovskom cintoríne, kde mali postavený dom, počas vojnových rokov zaznamenávala mená pochovaných. Spolu s bratom pomohla utiecť židovskému väzňovi. V roku 2020 dostala Cenu pamäti národa.

]]>cf7ad5a4-3a8a-40aa-8a4b-6b07403c7da7Sun, 10 Oct 2021 05:00:00 +020027:04falsefullLívia Herzová ako 18-ročná prežila selekciu Mengeleho aj pochod smrtiLívia Herzová ako 18-ročná prežila selekciu Mengeleho aj pochod smrtiV júni 1944 bola Lívia Herzová ako osemnásťročná spolu s matkou deportovaná do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacov boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny.

V marci 1945 sa vydali na pochod smrti, ktorý šťastne prežili. V blízkosti západného frontu ich oslobodili Američania a strávili dva mesiace v nemeckých rodinách pri mestečku Ziegenhain. Po návrate do Tornale sa zvítali s otcom.

Po vojne mohla Lívia začať žiť normálny život. Tento rok dostane Cenu pamäti národa.

]]>V júni 1944 bola Lívia Herzová ako osemnásťročná spolu s matkou deportovaná do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacov boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny.

V marci 1945 sa vydali na pochod smrti, ktorý šťastne prežili. V blízkosti západného frontu ich oslobodili Američania a strávili dva mesiace v nemeckých rodinách pri mestečku Ziegenhain. Po návrate do Tornale sa zvítali s otcom.

Po vojne mohla Lívia začať žiť normálny život. Tento rok dostane Cenu pamäti národa.

]]>b913289a-e36d-4939-8340-258da069b1a1Tue, 05 Oct 2021 13:01:05 +020029:05falsefullLevko Dohovič prešiel štrnástimi gulagmi, prvým ako 14-ročnýLevko Dohovič prešiel štrnástimi gulagmi, prvým ako 14-ročnýUkrajinca Levka Dohoviča Sovieti už ako štrnásťročného odsúdili do gulagu na desať rokov za „protištátne aktivity“, dokopy bol v štrnástich táboroch. Levko z tábora ušiel a dostal desať rokov navyše. Po roku sa vzbúril spolu so svojimi spoluväzňami a táto akcia skončila mŕtvymi a zranenými.

V pracovnom tábore sa zamiloval do hudby a spolu s priateľmi dal dokopy spevácky zbor, čo ho nasmerovalo na zvyšok života. Nasledovalo 15 rokov komunistickej perzekúcie. Dnes žije Levko ako slobodný občan – po vojne sa presťahoval do Československa a dlhodobo žije v Košiciach. Je spisovateľ, skladateľ, dirigent. Dňa 17. novembra 2020 prijal v pražskom Národnom divadle Cenu Pamäti národa.

 

]]>Ukrajinca Levka Dohoviča Sovieti už ako štrnásťročného odsúdili do gulagu na desať rokov za „protištátne aktivity“, dokopy bol v štrnástich táboroch. Levko z tábora ušiel a dostal desať rokov navyše. Po roku sa vzbúril spolu so svojimi spoluväzňami a táto akcia skončila mŕtvymi a zranenými.

V pracovnom tábore sa zamiloval do hudby a spolu s priateľmi dal dokopy spevácky zbor, čo ho nasmerovalo na zvyšok života. Nasledovalo 15 rokov komunistickej perzekúcie. Dnes žije Levko ako slobodný občan – po vojne sa presťahoval do Československa a dlhodobo žije v Košiciach. Je spisovateľ, skladateľ, dirigent. Dňa 17. novembra 2020 prijal v pražskom Národnom divadle Cenu Pamäti národa.

 

]]>c357cc46-ef1a-469a-b136-b37a38aee4b0Tue, 21 Sep 2021 13:46:36 +020040:27falsefullHana Lomová sa hneď po narodení v koncentráku ocitla v transporte smrtiHana Lomová sa hneď po narodení v koncentráku ocitla v transporte smrtid363b891-0d1c-4b47-9ba2-70d5410d1279Wed, 08 Sep 2021 10:35:18 +020047:34falsefullAnna Bittmanová: Vyhla sa vyhladzovacím táborom, ako dieťa sa skrývala v horáchAnna Bittmanová: Vyhla sa vyhladzovacím táborom, ako dieťa sa skrývala v horáchSpolu s rodinou ju deportovali do zberného tábora v Seredi. Našťastie ich transporty do vyhladzovacích táborov obišli. V Seredi spoznala legendárnych aktérov podzemného hnutia. Neskôr sa skrývajú v horách. Po vojne vyštudovala medicínu, žila v Prahe as manželom, ktorý bol komunistický špión - neskôr prebehol na druhú stranu. Sama z komunistických ideálov veľmi rýchlo precitla. Vysťahovali sa do Východného Berlína. Napokon emigrovala do Izraela, aby sa po mnohých rokoch vrátila do Čiech. Na otázku, aká je vlastne jej identita, či slovenská, česká alebo židovská, Anna Bittmanová odpovedá, že je človek.

]]>Spolu s rodinou ju deportovali do zberného tábora v Seredi. Našťastie ich transporty do vyhladzovacích táborov obišli. V Seredi spoznala legendárnych aktérov podzemného hnutia. Neskôr sa skrývajú v horách. Po vojne vyštudovala medicínu, žila v Prahe as manželom, ktorý bol komunistický špión - neskôr prebehol na druhú stranu. Sama z komunistických ideálov veľmi rýchlo precitla. Vysťahovali sa do Východného Berlína. Napokon emigrovala do Izraela, aby sa po mnohých rokoch vrátila do Čiech. Na otázku, aká je vlastne jej identita, či slovenská, česká alebo židovská, Anna Bittmanová odpovedá, že je človek.

]]>e9a61109-e0d3-4a95-838a-9fb2ad05402aSun, 05 Sep 2021 11:00:00 +020036:16falsefullStarý otec jej zomrel v koncentráku, otec utiekol do Nemecka a pomáhal emigrantomStarý otec jej zomrel v koncentráku, otec utiekol do Nemecka a pomáhal emigrantomChristine Stark patrí medzi druhu generáciu obetí holokaustu. Mama bola maďarská katolíčka a jej otca, syna židovských rodičov, nezachránilo pred deportáciou ani konvertovanie na katolícku vieru.  Ako to už chodilo v takýchto prípadoch, perzekúciám sa nevyhli ani po vojne. Rodina Christiny navyše patrila medzi high society vďaka podnikavosti jej predkov. Napríklad starý otec včas pochopil význam filmového priemyslu a v Nitre vlastnil tri známe kiná - ako prvý na Slovensku uviedol zvukový film a ako prvý otvoril záhradné kino. Zaujímavou postavou príbehu je Christinin otec, ktorý sa z „profesionálneho syna“ bohatých rodičov stal rozhodným a konzistentným človekom, ktorého nezlomil život a vždy sa vedel vynájsť. A navyše v roku 1968 pomohol nájsť si nový domov v Nemecku desiatkam emigrantov z Československa.

]]>Christine Stark patrí medzi druhu generáciu obetí holokaustu. Mama bola maďarská katolíčka a jej otca, syna židovských rodičov, nezachránilo pred deportáciou ani konvertovanie na katolícku vieru.  Ako to už chodilo v takýchto prípadoch, perzekúciám sa nevyhli ani po vojne. Rodina Christiny navyše patrila medzi high society vďaka podnikavosti jej predkov. Napríklad starý otec včas pochopil význam filmového priemyslu a v Nitre vlastnil tri známe kiná - ako prvý na Slovensku uviedol zvukový film a ako prvý otvoril záhradné kino. Zaujímavou postavou príbehu je Christinin otec, ktorý sa z „profesionálneho syna“ bohatých rodičov stal rozhodným a konzistentným človekom, ktorého nezlomil život a vždy sa vedel vynájsť. A navyše v roku 1968 pomohol nájsť si nový domov v Nemecku desiatkam emigrantov z Československa.

]]>38e2c271-a4ad-498c-a7b4-15e13e462ca5Sun, 22 Aug 2021 07:30:00 +020049:44falsefullMilota Havránková – prvá dáma slovenskej výtvarnej fotografieMilota Havránková – prvá dáma slovenskej výtvarnej fotografieUznávaná slovenská fotografka Milota Havránková formovala niekoľko generácií fotografických tvorcov. Za bývalého režimu vyučovala a ovplyvnila mladých adeptov výtvarnej fotografie, ktorí neskôr vstúpili do povedomia ako Slovenská nová vlna. Bolo to v dobe, ktorá nepriala slobodnému vyjadreniu, keď straníci neváhali diktovať umelecké postupy a ideologicky usmerňovať tvorbu. Ani sovietska okupácia a všadeprítomné ohýbanie chrbtov ju ako umeleckú fotografku neodradili od hľadania vlastného smerovania a výrazu. Aký bol život umelkyne inklinujúcej k experimentálnej tvorbe v časoch nepodareného spoločenského experimentu zvaného komunizmus?

]]>Uznávaná slovenská fotografka Milota Havránková formovala niekoľko generácií fotografických tvorcov. Za bývalého režimu vyučovala a ovplyvnila mladých adeptov výtvarnej fotografie, ktorí neskôr vstúpili do povedomia ako Slovenská nová vlna. Bolo to v dobe, ktorá nepriala slobodnému vyjadreniu, keď straníci neváhali diktovať umelecké postupy a ideologicky usmerňovať tvorbu. Ani sovietska okupácia a všadeprítomné ohýbanie chrbtov ju ako umeleckú fotografku neodradili od hľadania vlastného smerovania a výrazu. Aký bol život umelkyne inklinujúcej k experimentálnej tvorbe v časoch nepodareného spoločenského experimentu zvaného komunizmus?

]]>8c7383a6-bbd2-45db-9146-ad297edb13a0Sun, 15 Aug 2021 07:00:00 +020030:48falsefullJán Berky: Kedysi boli nositeľmi folklóru Rómovia, dnes to už neplatíJán Berky: Kedysi boli nositeľmi folklóru Rómovia, dnes to už neplatíZnámy huslista, skladateľ a kapelník Ján Berky Mrenica hovorí, že Rómovia kedysi nehrali len „svoju“ hudbu, ale prinášali ľuďom folklór ako taký. V podpoľaní, kde vyrastal, boli niektoré rómske kapely naozaj veľké hviezdy a niekedy sa odkladali kvôli ich termínom svadby. Berky rozpráva o svojich rodičoch, hlavne o legendárnom primášovi Jánovi Berkym Mrenicovi staršom a ich vzťahoch, o hudbe, rasizme a extrémizme, o rómskej problematike. V podcaste odznie hudba oboch Berkyovcov.

]]>Známy huslista, skladateľ a kapelník Ján Berky Mrenica hovorí, že Rómovia kedysi nehrali len „svoju“ hudbu, ale prinášali ľuďom folklór ako taký. V podpoľaní, kde vyrastal, boli niektoré rómske kapely naozaj veľké hviezdy a niekedy sa odkladali kvôli ich termínom svadby. Berky rozpráva o svojich rodičoch, hlavne o legendárnom primášovi Jánovi Berkym Mrenicovi staršom a ich vzťahoch, o hudbe, rasizme a extrémizme, o rómskej problematike. V podcaste odznie hudba oboch Berkyovcov.

]]>18e7166a-fe33-4d99-8294-9050645b9fd3Thu, 12 Aug 2021 09:53:17 +020027:38falsefullVýtvarník Miroslav Cipár významne pomáhal zmeniť spoločnosť, všetky výhody odmietolVýtvarník Miroslav Cipár významne pomáhal zmeniť spoločnosť, všetky výhody odmietolVýznamný výtvarník Miroslav Cipár akoby stelesňoval étos nežnej revolúcie: Nikdy nebol priaznivec radikálnych riešení, jeho štýl bol skôr evolučný, ale keď prišla v roku 1989 možnosť zmeniť spoločnosť, neváhal a navyše bol, podobne ako jeho blízki priatelia, pripravený. Patril k najdôležitejším aktérom nežnej revolúcie a napriek tomu odmietol všetky výhody a funkcie.

Podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

]]>Významný výtvarník Miroslav Cipár akoby stelesňoval étos nežnej revolúcie: Nikdy nebol priaznivec radikálnych riešení, jeho štýl bol skôr evolučný, ale keď prišla v roku 1989 možnosť zmeniť spoločnosť, neváhal a navyše bol, podobne ako jeho blízki priatelia, pripravený. Patril k najdôležitejším aktérom nežnej revolúcie a napriek tomu odmietol všetky výhody a funkcie.

Podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.

]]>8656f111-5de7-4d86-83a8-d3962ffa4d43Sun, 08 Aug 2021 05:00:00 +020042:24falsefullLadislav Čarný: výtvarník Nežnej revolúcie Ladislav Čarný: výtvarník Nežnej revolúcie Nežná revolúcia v roku 1989 bola úspešná, lebo boli do nej zapojení všetci. Úplne na začiatku stáli herci, ktorí dokázali dostať ľudí na námestia, ale rovnako aj výtvarníci, pretože centrom bratislavského odboja bola Umelecká beseda. Vypočujte si príbeh Ladislava Čarného, ktorý patril medzi tých, vďaka ktorým žijeme v slobodnom svete.   

Vypočujte podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.]]>Nežná revolúcia v roku 1989 bola úspešná, lebo boli do nej zapojení všetci. Úplne na začiatku stáli herci, ktorí dokázali dostať ľudí na námestia, ale rovnako aj výtvarníci, pretože centrom bratislavského odboja bola Umelecká beseda. Vypočujte si príbeh Ladislava Čarného, ktorý patril medzi tých, vďaka ktorým žijeme v slobodnom svete.   

Vypočujte podcast Príbehy 20. storočia, ktorý pripravuje Post Bellum v spolupráci s Aktuality.sk.]]>b274fbac-84be-4680-9b13-f5b218b0e21fWed, 04 Aug 2021 12:01:43 +020029:35falsefullĽuba Lacinová je ochranárka a vedkyňa, ktorá pomáha vytvárať modernú vzdelanú spoločnosťĽuba Lacinová je ochranárka a vedkyňa, ktorá pomáha vytvárať modernú vzdelanú spoločnosťĽubica Lacinová je úspešná žena. Pred troma rokmi obhájila svoju profesúru. Pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka Centra biovied na Slovenskej akadémii vied. Počas 80. rokoch sa venovala popri vedeckej práci aj fotografii a začala sa aktivizovať v ochranárskej organizácii Strom života, ktorej práca patrí medzi dôležité v rámci zmien spoločnosti. Neskôr bola spoluzakladateľkou Strany zelených, venovala sa vede a ako feministka založila Alianciu žien Slovenska. Do života našej spoločnosti nevstúpila ako človek, ktorý vytvára historické míľniky, ale o to viac napĺňala obsah demokratizácie Slovenska - spoluvytvárala a spoluvytvára vzdelanú a tolerantnú spoločnosť, teda svet, ktorý sa dnes akoby otriasal pod nápormi nevzdelaných šíriteľov nenávisti.  

 

 ]]>Ľubica Lacinová je úspešná žena. Pred troma rokmi obhájila svoju profesúru. Pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka Centra biovied na Slovenskej akadémii vied. Počas 80. rokoch sa venovala popri vedeckej práci aj fotografii a začala sa aktivizovať v ochranárskej organizácii Strom života, ktorej práca patrí medzi dôležité v rámci zmien spoločnosti. Neskôr bola spoluzakladateľkou Strany zelených, venovala sa vede a ako feministka založila Alianciu žien Slovenska. Do života našej spoločnosti nevstúpila ako človek, ktorý vytvára historické míľniky, ale o to viac napĺňala obsah demokratizácie Slovenska - spoluvytvárala a spoluvytvára vzdelanú a tolerantnú spoločnosť, teda svet, ktorý sa dnes akoby otriasal pod nápormi nevzdelaných šíriteľov nenávisti.  

 

 ]]>3e418369-01e2-467b-b52d-07bc5f2c2d81Fri, 23 Jul 2021 09:00:00 +020021:59falsefullFrantišek Vaczula sa vyhol teroru gardistov, ale perzekvovali ho komunisti po pokuse o emigráciuFrantišek Vaczula sa vyhol teroru gardistov, ale perzekvovali ho komunisti po pokuse o emigráciuFrantišek Vaczula zažil v detskom veku ako Bratislavčan nemeckú okupáciu Petržalky a teror gardistov na vlastnej koži. Po vojne celú rodinu ako Maďarov vysťahovali na Moravu. Po príchode domov jeho otec odmietol podpísať prehlásenie že je Slovák, za čo si vyslúžil väzenie a prácu v jáchymovských baniach. Sám František bol uväznený po pokuse prekročiť hranice a následne ho čakala neľudská drina v pomocných technických práporoch.   

Jeho život bol plný ústrkov „zhora“, striedajúce sa režimy mu znemožnili poriadne vzdelanie, ale napriek tomu nezatrpkol a celý život bol užitočný ľuďom. 

]]>František Vaczula zažil v detskom veku ako Bratislavčan nemeckú okupáciu Petržalky a teror gardistov na vlastnej koži. Po vojne celú rodinu ako Maďarov vysťahovali na Moravu. Po príchode domov jeho otec odmietol podpísať prehlásenie že je Slovák, za čo si vyslúžil väzenie a prácu v jáchymovských baniach. Sám František bol uväznený po pokuse prekročiť hranice a následne ho čakala neľudská drina v pomocných technických práporoch.   

Jeho život bol plný ústrkov „zhora“, striedajúce sa režimy mu znemožnili poriadne vzdelanie, ale napriek tomu nezatrpkol a celý život bol užitočný ľuďom. 

]]>6620c6da-0c8d-451f-bf14-909f5aa6d9eeFri, 09 Jul 2021 14:56:44 +020040:22falsefullLýdia Piovarcsyová: Jej rodine arizovali antikvariát Steiner, rodičov zavraždili v Auschwitzi, ona sama prežila len so šťastímLýdia Piovarcsyová: Jej rodine arizovali antikvariát Steiner, rodičov zavraždili v Auschwitzi, ona sama prežila len so šťastímLýdiini rodičia zahynuli v Auschwitzi, mamu roztrhali psy pred očami spoluväzňov, otca poslali do plynu. O ich tragickom osude sa dcéra dozvedela až po vojne.

]]>Lýdiini rodičia zahynuli v Auschwitzi, mamu roztrhali psy pred očami spoluväzňov, otca poslali do plynu. O ich tragickom osude sa dcéra dozvedela až po vojne.

]]>e226046c-1225-4c85-91cc-6b6edff489dcSun, 04 Jul 2021 12:51:48 +020035:21falsefullNaďa Földváriová a jej príbeh lásky v časoch 20. storočia Naďa Földváriová a jej príbeh lásky v časoch 20. storočia Naďa prežila intenzívny život a zažila aj zlé veci, avšak nikdy nestratila nádej, ktorú si udržala aj vďaka hlbokej láske k manželovi, s ktorým sa počas tŕnistej cesty navzájom vždy dopĺňali a tiež aj vďaka svojej nezlomnej povahe.

Nadin život je vlastne príbehom drám modernej histórie, ktoré ľudia na našom území zažívali počas dvoch diktatúr a jej príbeh je mimoriadnou „love story“ slovenskej kultúry. 

]]>Naďa prežila intenzívny život a zažila aj zlé veci, avšak nikdy nestratila nádej, ktorú si udržala aj vďaka hlbokej láske k manželovi, s ktorým sa počas tŕnistej cesty navzájom vždy dopĺňali a tiež aj vďaka svojej nezlomnej povahe.

Nadin život je vlastne príbehom drám modernej histórie, ktoré ľudia na našom území zažívali počas dvoch diktatúr a jej príbeh je mimoriadnou „love story“ slovenskej kultúry. 

]]>9e56c5f5-bdf6-4c83-af1d-44646554a166Fri, 02 Jul 2021 16:11:30 +020036:17falsefullMarta Györiová: Obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny a deti, ona si prežila ich príbehMarta Györiová: Obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny a deti, ona si prežila ich príbehNiektorí preživší svoje skúsenosti svojim deťom hovoria, iní ich vytesnili. Pani Marta o osudoch svojich rodičov veľa nevie, lebo o nich mlčali a ona sa nepýtala. Jej príbeh je však silný a viacvrstvový.

]]>Niektorí preživší svoje skúsenosti svojim deťom hovoria, iní ich vytesnili. Pani Marta o osudoch svojich rodičov veľa nevie, lebo o nich mlčali a ona sa nepýtala. Jej príbeh je však silný a viacvrstvový.

]]>53e1c4bb-e23e-4089-a203-70947205c727Wed, 30 Jun 2021 10:00:00 +020040:24falsefullTerézia Justína Tuková: Rehoľná sestra, ktorá si v komunistickom žalári odsedela šesť rokov za vieruTerézia Justína Tuková: Rehoľná sestra, ktorá si v komunistickom žalári odsedela šesť rokov za vieruCirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia. Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. Pri jej nezlomnej viere v boha boli centrom jej vesmíru ľudia a jej zmysly života pomoc tímu, ktorí ju potrebujú. V čase vojny zažili dramatické veci, napríklad sovietske bombardovanie Prešova.

]]>Cirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia. Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. Pri jej nezlomnej viere v boha boli centrom jej vesmíru ľudia a jej zmysly života pomoc tímu, ktorí ju potrebujú. V čase vojny zažili dramatické veci, napríklad sovietske bombardovanie Prešova.

]]>7faf5245-594e-487d-9b75-a9d26bd819ccMon, 21 Jun 2021 10:37:54 +020034:59falsefullBranislav Tvarožek: V SNP ochraňoval generálov Goliana a Viesta, režim sa mu „odvďačil“ jáchymovským lágromBranislav Tvarožek: V SNP ochraňoval generálov Goliana a Viesta, režim sa mu „odvďačil“ jáchymovským lágromRodine Branislava Tvarožka zobrali po prvej viedenskej arbitráži majetok a domov, on nemohol doštudovať lebo revoltoval proti režimu Slovenského štátu. Bol aktívnym účastníkom SNP, slúžil v oddieli, ktorý chránil generálov Goliana a Viesta, ale komunistický režim sa mu za to nepoďakoval – poslal ho do jáchymovského lágra.

Z mnohých kritických situácií, ktoré mu oba režimy pripravili, vyviazol v duchu známeho hesla „náhoda žičí pripraveným“, pretože jeho osud významne ovplyvnila výborná znalosť nemčiny a manuálna zručnosť – tá ho zachránila pred najhorším jáchymovským peklom.

Branislav Tvarožek by mal veľa dôvodov cítiť sa ako obeť, ale z jeho slov ide pokoj. Nemusí cítiť zášť voči nikomu lebo vie, že svoj život prežil správne. V roku 2015 dostal Cenu pamäti národa.

]]>Rodine Branislava Tvarožka zobrali po prvej viedenskej arbitráži majetok a domov, on nemohol doštudovať lebo revoltoval proti režimu Slovenského štátu. Bol aktívnym účastníkom SNP, slúžil v oddieli, ktorý chránil generálov Goliana a Viesta, ale komunistický režim sa mu za to nepoďakoval – poslal ho do jáchymovského lágra.

Z mnohých kritických situácií, ktoré mu oba režimy pripravili, vyviazol v duchu známeho hesla „náhoda žičí pripraveným“, pretože jeho osud významne ovplyvnila výborná znalosť nemčiny a manuálna zručnosť – tá ho zachránila pred najhorším jáchymovským peklom.

Branislav Tvarožek by mal veľa dôvodov cítiť sa ako obeť, ale z jeho slov ide pokoj. Nemusí cítiť zášť voči nikomu lebo vie, že svoj život prežil správne. V roku 2015 dostal Cenu pamäti národa.

]]>dbbb6d0c-b1bc-4c97-8578-170147192b23Fri, 18 Jun 2021 09:08:37 +020033:39falsefullZuzana Mistríková sa po revolúcii vo svojich 23 rokoch stala političkou z pocitu zodpovednostiZuzana Mistríková sa po revolúcii vo svojich 23 rokoch stala političkou z pocitu zodpovednostiVeľkou a dôležitou skupinou pamätníkov, ktorých príbehy zaznamenávame, sú ľudia novembra – tí, ktorí v roku 1989 vniesli do našej spoločnosti zásadné zmeny. Jedna z najmladších spomedzi nich je Zuzana Mistríková, ktorá bola v čase revolúcie študentka – čerstvá tretiačka na Vysokej škole múzických umení. Tak, ako mnohí okolo nej, vstúpila do politiky len z pocitu povinnosti, že treba zmeniť veci. Po prvých voľbách v roku 1990 sa stala poslankyňou vo svojich 23 rokoch.

Keď sa v spoločnosti začala po nástupe mečiarizmu šíriť agresivita a nenávisť, z politiky odišla, aj keď sa naďalej podieľala na veciach verejných v kultúrnej sfére. 

]]>Veľkou a dôležitou skupinou pamätníkov, ktorých príbehy zaznamenávame, sú ľudia novembra – tí, ktorí v roku 1989 vniesli do našej spoločnosti zásadné zmeny. Jedna z najmladších spomedzi nich je Zuzana Mistríková, ktorá bola v čase revolúcie študentka – čerstvá tretiačka na Vysokej škole múzických umení. Tak, ako mnohí okolo nej, vstúpila do politiky len z pocitu povinnosti, že treba zmeniť veci. Po prvých voľbách v roku 1990 sa stala poslankyňou vo svojich 23 rokoch.

Keď sa v spoločnosti začala po nástupe mečiarizmu šíriť agresivita a nenávisť, z politiky odišla, aj keď sa naďalej podieľala na veciach verejných v kultúrnej sfére. 

]]>59831309-9c17-4bd8-afa5-219a87cb568dSun, 13 Jun 2021 07:00:00 +020038:07falsefullJana Natanová Marcus: Príbeh 2. generácie preživších holokaust a jej židovskej identityJana Natanová Marcus: Príbeh 2. generácie preživších holokaust a jej židovskej identityJana Marcus, rodená Natanová, sa narodila v roku 1948, tesne pred tím, ako komunisti prevzali moc. Jej rodičia sa zoznámili v koncentračnom tábore Terezín. Jana síce hrôzy koncentráku nezažila, ale antisemitizmu si ako dieťa a mladá dáma zo židovskej rodiny užila dosť. To bol aj dôvod, prečo sa v roku 1968 rozhodol nežiť v Čechách v roku 1996 sa s manželmi a troma synmi presťahovali do Jeruzalema.

Janin otec bol tiež obeťou dvoch režimov: Ako Žida ho deportovali a rovnako ho, ako Žida, v 50. rokoch ho v rámci procesu s Rudolfom Slánskym zasiahnutím čistky, aj keď bol presvedčený a autentický komunista. Našťastie ho skoro rehabilitovali a stal sa riaditeľom vydavateľstva a členom olympijského výboru boxerov - známou pražskou osobnosťou.

Jana Marcus je šarmantná, vtipná a vzdelaná dáma. Jej príbeh je nielen podmanivý, ale má aj všeobecnú platnosť a hovorí o tom, že každý z nás má možnosť ovplyvniť svoj život bez ohľadu na to, ako je „naformátovaný“.

]]>Jana Marcus, rodená Natanová, sa narodila v roku 1948, tesne pred tím, ako komunisti prevzali moc. Jej rodičia sa zoznámili v koncentračnom tábore Terezín. Jana síce hrôzy koncentráku nezažila, ale antisemitizmu si ako dieťa a mladá dáma zo židovskej rodiny užila dosť. To bol aj dôvod, prečo sa v roku 1968 rozhodol nežiť v Čechách v roku 1996 sa s manželmi a troma synmi presťahovali do Jeruzalema.

Janin otec bol tiež obeťou dvoch režimov: Ako Žida ho deportovali a rovnako ho, ako Žida, v 50. rokoch ho v rámci procesu s Rudolfom Slánskym zasiahnutím čistky, aj keď bol presvedčený a autentický komunista. Našťastie ho skoro rehabilitovali a stal sa riaditeľom vydavateľstva a členom olympijského výboru boxerov - známou pražskou osobnosťou.

Jana Marcus je šarmantná, vtipná a vzdelaná dáma. Jej príbeh je nielen podmanivý, ale má aj všeobecnú platnosť a hovorí o tom, že každý z nás má možnosť ovplyvniť svoj život bez ohľadu na to, ako je „naformátovaný“.

]]>a9c8d445-c3aa-4b1f-a0e4-6baa26b267d4Thu, 10 Jun 2021 13:06:08 +020058:28falsefullŠmuel Givoni: Akčný hrdina seredského tábora, ktorému život zachránila vodaŠmuel Givoni: Akčný hrdina seredského tábora, ktorému život zachránila vodaŠmuel Givoni sa narodil ako Tibor Salamon v roku 1923. Jeho život by bol dobrým námetom na vzrušujúci film. Vyrastal v klasickej prešpuráckej rodine, jeho rodičia žili svojim podnikaním – mali salón na bielizeň a výbavu pre nevesty. Šmuel, vtedy Tibor, bol talentovaný plavec. O to všetko prišli so zavedením protižidovských zákonov a Šmuela navyše vyhodil ako Žida z gymnázia.

]]>Šmuel Givoni sa narodil ako Tibor Salamon v roku 1923. Jeho život by bol dobrým námetom na vzrušujúci film. Vyrastal v klasickej prešpuráckej rodine, jeho rodičia žili svojim podnikaním – mali salón na bielizeň a výbavu pre nevesty. Šmuel, vtedy Tibor, bol talentovaný plavec. O to všetko prišli so zavedením protižidovských zákonov a Šmuela navyše vyhodil ako Žida z gymnázia.

]]>51713a17-b0c7-413f-b350-163e10d366fcSat, 05 Jun 2021 09:30:00 +020041:14falsefullZuzana Petreje pomáhala partizánom spontánne a bez veľkých slov, podobne ako všetci z jej obceZuzana Petreje pomáhala partizánom spontánne a bez veľkých slov, podobne ako všetci z jej obceZuzana Petreje, rodená Uličná, rozpráva o svojej pomoci partizánom počas povstania ako keby hovorila o výletoch do prírody, taká samozrejmá bola jej pomoc. Táto dáma plná života, ktorá mala v čase nášho rozhovoru 94 rokov, vždy vedela vycítiť čo je správne a robila to prirodzene a bez veľkých gest, aj keď pri tom v čase vojny riskovala život. Lebo keď ide o dobro, neexistujú alternatívy.

]]>Zuzana Petreje, rodená Uličná, rozpráva o svojej pomoci partizánom počas povstania ako keby hovorila o výletoch do prírody, taká samozrejmá bola jej pomoc. Táto dáma plná života, ktorá mala v čase nášho rozhovoru 94 rokov, vždy vedela vycítiť čo je správne a robila to prirodzene a bez veľkých gest, aj keď pri tom v čase vojny riskovala život. Lebo keď ide o dobro, neexistujú alternatívy.

]]>2b769569-926d-40d7-a2ec-26b04d5d99ceSat, 29 May 2021 09:30:00 +020028:55falsefullRudolf Dobiáš: Básnik, ktorého komunisti pripravili o mladosťRudolf Dobiáš: Básnik, ktorého komunisti pripravili o mladosťRudolf Dobiáš bol ako devätnásťročný čerstvý maturant v prvom semestri na vysokej škole zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a velezrady - s priateľmi z bývalého skautského oddielu vydávali protikomunistické letáky. 

Odsúdili ho na osemnásť rokov väzenia, z ktorých si odsedel sedem rokov. V zlých časoch mu bola veľkou oporou viera a jeho spoluväzni. Po putovaní niekoľkými pracovnými tábormi začínal odznova – bez pomoci priateľov, bez vzdelania. To si však doplnil a vďaka svojej húževnatosti vedel vybudovať svoj život aj po takomto drastickom prerušení v mladom veku.

Vrátil sa k písaniu a v štyridsiatke debutoval. Stal sa významným spisovateľom a básnikom. Po revolúcii opisoval príbehy perzekvovaných ľudí – aj takých, ktorí nemali také šťastie ako on. 

]]>Rudolf Dobiáš bol ako devätnásťročný čerstvý maturant v prvom semestri na vysokej škole zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a velezrady - s priateľmi z bývalého skautského oddielu vydávali protikomunistické letáky. 

Odsúdili ho na osemnásť rokov väzenia, z ktorých si odsedel sedem rokov. V zlých časoch mu bola veľkou oporou viera a jeho spoluväzni. Po putovaní niekoľkými pracovnými tábormi začínal odznova – bez pomoci priateľov, bez vzdelania. To si však doplnil a vďaka svojej húževnatosti vedel vybudovať svoj život aj po takomto drastickom prerušení v mladom veku.

Vrátil sa k písaniu a v štyridsiatke debutoval. Stal sa významným spisovateľom a básnikom. Po revolúcii opisoval príbehy perzekvovaných ľudí – aj takých, ktorí nemali také šťastie ako on. 

]]>6c920199-fe8d-4a27-8a52-6bd633b94422Sun, 23 May 2021 09:00:00 +020044:05falsefullMagdaléna Zádorová: Bola motorom rodiny, prežila aj so sestrami Auschwitz a ďalšie lágreMagdaléna Zádorová: Bola motorom rodiny, prežila aj so sestrami Auschwitz a ďalšie lágreMagdaléna Zadorová ( 1919) sa narodila v Košiciach. Otec podnikal, mal neveľkú firmu na spracovanie rýb.  Po tom, ako Košice pripadli Maďarsku, Sternovci prišli o podnik a rodina, aby prežila, musela popredať cenné veci.

V marci 1940 sa Magdaléna vydala. Jej manžela, ktorý pochádzal z Užhorodu, po roku odviedli a pracoval ako robotník pri vojsku v Sovietskom zväze. Videli sa až po vojne. Z Košíc celú rodin odišla transportom v máji 1944 do koncentračného tábora v Osvienčime. Odtiaľ Magdu a jej dve sestry presunuli do Gleiwitzu a neskôr do Ravensbrücku, kde sa stretli aj s ďalšou sestrou Editou. Tam ich zastihlo oslobodenie a do Košíc sa vrátili v júni 1945. Krátko, 6 dní pred koncom vojny zahynuli jej otec a brat. V Košiciach sa Magda stretla s manželom. V súčasnosti, aj keď už má 101 rokov a teší sa dobrému zdraviu. V čase, keď vznikal rozhovor, mala takmer 98 rokov a ešte aktívne učila nemčinu a angličtinu.

]]>Magdaléna Zadorová ( 1919) sa narodila v Košiciach. Otec podnikal, mal neveľkú firmu na spracovanie rýb.  Po tom, ako Košice pripadli Maďarsku, Sternovci prišli o podnik a rodina, aby prežila, musela popredať cenné veci.

V marci 1940 sa Magdaléna vydala. Jej manžela, ktorý pochádzal z Užhorodu, po roku odviedli a pracoval ako robotník pri vojsku v Sovietskom zväze. Videli sa až po vojne. Z Košíc celú rodin odišla transportom v máji 1944 do koncentračného tábora v Osvienčime. Odtiaľ Magdu a jej dve sestry presunuli do Gleiwitzu a neskôr do Ravensbrücku, kde sa stretli aj s ďalšou sestrou Editou. Tam ich zastihlo oslobodenie a do Košíc sa vrátili v júni 1945. Krátko, 6 dní pred koncom vojny zahynuli jej otec a brat. V Košiciach sa Magda stretla s manželom. V súčasnosti, aj keď už má 101 rokov a teší sa dobrému zdraviu. V čase, keď vznikal rozhovor, mala takmer 98 rokov a ešte aktívne učila nemčinu a angličtinu.

]]>d0761448-400e-4ab4-ab28-32d78dda723eSat, 15 May 2021 09:00:00 +020033:44falsefull