Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.

Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?

Pripravil Jaroslav Barborák.

Slovník plný kazajok pre mentálne postihnutých či bezbrehé a hrubozrnné verbálne výpady voči prakticky bezbranným študentom či novinárom. I toto je aktuálna realita vládnej moci. Akú spoločnosť toto popisuje, čo to hovorí o sile – i slabosti, vládnej moci a čo to vypovedá o nás, ako o spoločenstve?

Podľa psychiatra Jozefa Hašta odhaľuje agresívny slovník Roberta Fica jeho hlbokú vnútornú frustráciu a neschopnosť krotiť vlastnú zlosť z prípadného politického neúspechu. Za maskou silného premiéra sa tak skrýva až deštruktívna závisť voči potenciálne úspešnejším oponentom ako i strach z vlastnej budúcnosti. A čom teda boli tie premiérove slová o cvale do pekiel a kde sa v tom celom vzal ten jeho „Biely kôň“?

Môže sa stať štvornásobný premiér zajatcom vlastnej velikášskej predstavy o sebe a neutopil sa Robert Fico vo svojom vlastnom sebaobraze? O čom hovoria jeho permanentné útoky na mocensky úplne nerovných oponentov, akými sú študenti či napríklad aj novinári? No a napokon, prečo narcistickí lídri tak veľmi potrebujú ponižovať evidentne mocensky slabších a aké devastačné stopy toto všetko zanecháva na duši národa i sveta?

Téma patologického narcizmu opustila kabinety psychiatrov a stáva sa priam politickou témou ako i témou národnej bezpečnosti a duševného zdravia celej spoločnosti. Malígny narcizmus totiž nie je len prehnaná sebaláska, ale ide o deštruktívnu kombináciu narcizmu, asociálneho správania, agresivity i sadizmu, kde druhí ľudia slúžia iba ako nástroje na potvrdenie vlastnej grandiozity.

Keď sa takáto patológia spojí s mocou, štát sa môže stať rukojemníkom osobnej pomsty ako i chorobnej potreby obdivu, hovoria odborné poučky. Čo to teda je tento malígny narcizmus, v čom pramení, ako ho spoznať a najmä, ako sa mu brániť? No a ako to, že tento nezdravý typ správania dnes žne také úspechy? Témy pre psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.

S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.

Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?

Čím si prešli a čo ich čaká?

Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Geopolitická mapa sa v tomto roku mimoriadne dramaticky prekresľuje, Slovensko sa ocitá pod tlakom dvoch vážnych zahraničných kríz no náš premiér si namiesto riešenia čoraz viac kolabujúceho Slovenska vyberá rolu akéhosi vojnového náčelníka. Robert Fico si tak oblieka kostým lídra, ktorý vraj ako jediný rozumie hrozbám plynúcim z iránskeho či ukrajinského konfliktu a neváha radikalizovať i svoje postoje voči Kyjevu. Radikalizuje sa ale aj rétorika ukrajinského prezidenta voči Maďarsku, ktoré stojí pred kľúčovými voľbami vážne ohrozujúcimi politickú budúcnosť Viktora Orbána.

Ocitlo sa Slovensko v rukách radikálov? Slovenská diplomacia sa plne podriadila straníckym záujmom SMERu, tvrdí Peter Weiss.

Je to politika živenia nenávisti voči Ukrajine, falošného hlásania mieru a váľania vín na Brusel. A to všetko deje v mene politickej bitky o hlasy fašizoidných radikálov voliacich Republiku. Na spravovanie štátu táto koalícia rezignovala a namiesto riešenia reálnych problémov kŕmi voličov zástupnými témami čím zastiera vlastné strategické zlyhania. V hlavách svojich voličov však zanecháva doslovný guláš, hovorí Peter Weiss.

Irán zatiaľ horí pod masívnymi útokmi koalície Spojených štátov a Izraela. Trumpov sen o venezuelskom scenári bleskovej vojny sa však čoraz viac rozplýva a nahradzujú ho praktiky hromadného nivočenia celej iránskej spoločnosti. Vo vzduchu tak visí hrozba ako rozpútania občianskej vojny a destabilizácie celého Blízkeho východu, tak i globálnej recesie vyplývajúcej z nárastu cien ropy a plynu, ale aj masovej migračnej vlny smerujúcej priamo do Európy či hrozby teroristických útokov na európskej pôde. Témy pre bývalého diplomata Petra Weissa.

No a ako sa z kedysi priam vzorného sociálneho demokrata mieriaceho do jadra EÚ - teda Roberta Fica, stal líder krajnej pravice?

Robert Fico sa zásadne zmenil. On sa z tej deklarovanej inklinácií k sociálnej demokracií otvorene obrátil ku krajnej pravici a vyhlásiac vojnu politickému pluralizmu vedie fašizoidnú politiku, tvrdí bývalý šéf SDĽ.

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tri silné vety z iniciatívy mladých študentov Lýcea C.S.Lewisa, ktorí zorganizovali crowdfundingovú kampaň na podporu protikorupčných aktivít.

Korupcia podľa nich berie krajinu tým, ktorí tu chcú ostať. Oni chcú prispieť svojou troškou, aby im tú krajinu vrátili.

Cestou je podpora protikorupčných aktivít a rovnako podpora vzdelávania o nich. Lebo – ako hovoria – „nenecháme si ukradnúť krajinu“.

Kampaň a jej príprava, ktorá bola v prvom rade školským projektom, vystúpila do verejného priestoru. A získava podporu.

Mladí proti korupcii budú hosťami RánoNahlas. David Grznár a Teodor Macko A rovnako ich profesorka Zuzana Šumská.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘

Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?

Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť mimovládky a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?

Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.

Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.

Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.

Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.

Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?

O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?

Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?

No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva?

Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?

Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.

Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.

Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.

Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.

Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?

Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Tvrdá vládna konsolidácia, neustále rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a nová transakčná daň vytvorili koktail, ktorý podnikateľom prináša namiesto stability skôr záťaž, neistotu a úvahy ako ďalej. Výsledkom je stagnácia ekonomického rastu,nárast nezamestnanosti ako i vlny prepúšťania, ktorá zasahuje regióny od Martina až po aktuálne Galantu.

Čo dnes trápi slovenských podnikateľov a dokážeme v dnešnej Európe ešte vôbec konkurovať s modelom lacnej pracovnej sily, s ktorého sa pritom už stala verzia príliš drahého zamestnanca? Prečo sa z nárastu daní a odvodov stala pasca? Ako by mala vláda zmysluplne konsolidovať verejné financie, prečo štát nevie šetriť sám na sebe a o čom hovoria problémy slovenského pracovného trhu?

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.

Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.

Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?

Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?

Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.

Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?

Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský.

Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.

Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.

A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.

Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.

Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.

Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.

František z Assisi.

Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.

A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.

Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.

Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?

Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.

Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica?

Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.

Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.

Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.

A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!

Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?

Témy pre generála Pavla Macka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“

Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.

Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.

Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky.

Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.

Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.

Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.

O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?

Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp.

Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?

Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov.

Nahrával Peter Hanák.

Osem rokov. Už o dva dni to bude presne osem rokov odvtedy, čo vyhasol život Jána Kuciaka a jeho Martiny Kušnírovej. Rukou vraha, pre svoju prácu novinára.

A hoci smrtiace komando už pyká, na verdikt pre objednávateľa zatiaľ nedošlo. Len pred pár dňami sa rozbehlo už tretie kolo súdneho pojednávania, keď sa všetko začalo z rozhodnutia Najvyššieho súdu odznova.

„Nemáme na výber, než veriť. Lebo žiť v zúfalstve je nemožné“, to sú slová Jankovho otca Jozefa. Ak teraz hovorí o viere, pred rokom to bola „nádej, ktorá drží rodinu nad vodou“.

Aký je svet 2 922 dní po Janovej smrti?

Čo s Janom odišlo? A čo sa po ňom zjavilo?

Otázky pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať.

Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce.

Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia.

V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou.

Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti.

Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.

Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.

Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.

Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.

Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.

Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.

Versus

Sociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.

Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.

Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.

Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?

Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svetový poriadok sa dnes rozpadá ako hrad z piesku. Náš - kedysi najbližší spojenec, ktorému sme poctivo roky držali chrbát sa nám bezostyšne vysmieva do tváre a bývalá bašta slobody sa dnes mení na fašizujúce pseudokráľovstvo. Euroatlantická civilizácia tak kolabuje sama do seba a Putin - ktorý už štyri roky brutálne nivočí susednú Ukrajinu, sa tak na tom všetkom môže iba a len smiať. Pozorovať to, živiť to a - čakať.

No a čo ten náš - na všetky štyri strany rozkročený, kormidelník z Úradu vlády? Ako sám deklaroval, sedí si na tom svojom bielom koni, cvála na ňom bohvie kam, úpadok - či skôr kolaps, štátu pod jeho vedením sa už prakticky nedá nijako zamaskovať ani prekryť.

O čom je teda táto dnešná doba, kam sa to vlastne rútime a koľko toho slovenský volič od svojej vedome a dobrovoľne zvolenej vrchnosti ešte znesie?

Nemáme azda na viac, než toto, čo sa tu deje a ak áno, ako z toho von? No a napokon, vieme si vôbec zadefinovať kto sme a čo naozaj - pre nás, a naše deti, ozaj chceme?

A - sme zápecníci? ,,Chýba nám nejaký jednotiaci mýtus, ktorý by odpovedal na otázku, prečo chceme byť Slováci a prečo chceme mať Slovenskú republiku - až tak, že by sme za ňu boli ochotní aj umierať,” tvrdí Soltész a dodáva.

,,Až keď príde na lámanie chleba a otvorí sa pred nami otázka: Budem riskovať život v zákopoch alebo sa naučím napr. po maďarsky, tak podľa mňa veľká väčšina Slovákov si rýchlo pôjde kúpiť učebnicu maďarčiny pre samoukov,” hovorí Soltész.

Ráno Nahlas s publicistom, spisovateľom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.

A pod Tatrami?

Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.

Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?

„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.

„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

“Na Slovensku fungujú dve zdravotníctva. Jedno je to, ktoré je napísané do zákonov no a to druhé je to, ktoré tu v skutočnosti máme. No a tie dve zdravotníctva sú úplne odlišné.” Matej Polák

Jeden z pilierov život zachraňujúcej urgentnej medicíny - Záchranný zdravotný systém, teda ľudovo povedané sanitky, môže prejsť zásadnou zmenou. Po až neuveriteľne zbabranom sanitkovom tendri, ktorý šéf NKÚ označil za festival netransparentnosti ako i “klondajk” prichádza jeho tvorca – minister zdravotníctva, s reformou, ktorá systém vracia priam o celé dekády späť.

Voči tomuto novému zámeru ministra zdravotníctva rozhodne dôveru necítim a nemyslím si, že to bude fungovať, tvrdí prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Reforma, ktorá sa ešte ani len nezačala, pritom už naráža na silný odpor samotných záchranárov, ktorý voči nej spustili rozsiahlu petíciu. Nič ešte nie je stratené, reforma sa dá zvrátiť, ubezpečuje Polák no varuje, že množstvo záchranárov zvažuje aj odchod do zahraničia.

Pripomeňme, že sanitkový tender bol zrušený bez toho, aby zaň minister prebral akúkoľvek politickú zodpovednosť, ako i s veľkými otáznikmi o zákonnosti jeho stopnutia - čo potvrdzuje i vyše 30 správnych žalôb Generálneho prokurátora.

Tentoraz si rezort zdravotníctva vybral ľahšiu cestu, centrálny celoslovenský tender by sa už proste opakovať nemal a štát sa rozhodol ísť po ceste posilnenia úlohy samotného štátu. Po novom rozdeľovanie staníc záchrannej služby zabezpečia nemocnice, ktoré disponujú urgentnými príjmami. Sanitky by tak napokon mali prevádzkovať samotné nemocnice alebo výber ich prevádzkovateľa si jednoducho lokálne vysúťažia. Kritici sa ale obávajú, že nové pravidlá záchranný systém zničia a vysoko zadlžené nemocnice si peniazmi na sanitky budú plátať svoje vlastné dlhy. No a napokon, kľúčová otázka znie: Čo z tejto “reformy” budeme mať my, pacienti?

Jednou časťou reformy záchranárskeho systému - ktorý iba nedávno schválila samotná vládna koalícia boli aj indikátory kvality a bolo povedané, že konečne by sa v tendri na výber poskytovateľov už mali zohľadňovať objektívne a merateľné dáta. No a keď konečne je tento systém pripravený - a od nového roka sa aj reálne spustil, tak niekto prichádza s návrhom, že to celé nebudeme súťažiť, ale rovno to odovzdáme bez súťaže nemocniciam nech si to robia na večné veky - a to bez ohľadu na kvalitu? Pýta sa M. Polák.

Téma dnešného podcastu s dlhoročným záchranárom ako i šéfom záchrannej zdravotnej služby ZAMED Matejom Polákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Práve za jeho veľvyslancovania sa muselo z Varšavy porúčať 45 ruských agentov s diplomatickým krytím.

„Budovanie siete tajných agentov a spolupracovníkov ruských tajných služieb v Poľsku, koordinovaná a šírená propaganda priamo veľvyslancom“. Podľa opozície sa tieto aktivity zbiehajú práve v novom šéfovi ruskej ambasády na Slovensku. Navrhujú preňho dokonca sprísniť tresty za vyzvedačstvo.

Koho posiela Moskva na Slovensko? Diplomata či koordinátora spravodajských služieb? A s akými cieľom?

Téma pre bezpečnostného analytika Victora Breinera.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Staré medzinárodné poriadky, tak ako ich po ničivej druhej svetovej vojne poznáme, končia no a éra medzinárodného práva sa rúca ako domček z karát.

Po brutálnej ruskej agresií na Ukrajine sa k takpovediac “darebáckym štátom” nečakane pridali aj Spojené štáty. Prezident Trump nielenže napadol Venezuelu - a nechal uniesť jej prezidenta, ale vyhráža sa i obsadením dánskeho Grónska a jeho administratíva si nepokryte dala za cieľ aj rozvrat Európskej únie. Európa tak čelí hrozbe nielen z východu, ale už aj zo západu a vážne spochybnený je aj samotný pilier našej bezpečnosti - existencia a dôveryhodnosť Severoatlantickej aliancie.

Slovenská vláda však i naďalej razí politiku štyroch svetových strán čo v praxi predvádza najmä spochybňovaním našich európskych spojencov, samotnej EÚ, ale aj opakovanými výletmi za Vladimírom Putinom a absolútnym nezáujmom túto politiku vysvetľovať svojim vlastným občanom.

Svetovým - ale i slovenským, dianím pritom aktuálne hýbe zverejnenie miliónov strán komunikácie usvedčeného sexuálneho násilníka Jeffrey Epsteina s mnohými svetovými top lídrami či celebritami globálneho významu. V zozname usvedčeného sexuálneho násilníka pritom nájdeme i našu diplomatickú hviezdu a exministra zahraničia Miroslava Lajčáka. O čom to hovorí a prečo je v tom namočený i premiér Fico? No a fašizuje sa USA a dá sa ešte spoliehať na pilier našej bezpečnosti - NATO?

Bez bezpečnosti - teda posilnenia výdavkov na obranu, žiadny sociálny štát existovať nemôže a ani nebude, tvrdí Novotný. Podľa neho, sme v časoch keď výdavky na obranu zrejme budú musieť rásť. Nič neexistuje, pokiaľ nemáte mier. Sociálny štát bez bezpečnosti nejde, dodáva exdiplomat.

Bezhodnotovosť a nekonečné ambície. Jemu bolo úplne jedno, čo ho dostane na vrchol. Je to typický MGIMák, odkojený na ruskej diplomatickej škole. Ako diplomat zlyhal a ohrozil záujmy Slovenska, hovorí exdiplomat Novotný.

V súvislosti s Epsteinovými odhaleniami má podľa neho čo vysvetľovať aj premiér Fico. Robert Fico dlží slovenskej verejnosti vysvetlenia, čo v našej zahraničnej politike skutočne robí, s kým všetkým sa stretáva a o čo mu v nej naozaj ide, tvrdí.

Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým diplomatom a dnes posilou strany SaS Ivanom Novotným. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tie moderné si museli počkať až do roku 1896, kedy ich obnovil Pierre de Coubertin v Aténach. A špeciálne zimné do roku 1924, kedy sa konali prvé vo francúzskom ŠAMONÍ (Chamonix). Odvtedy bolo tých moderných 54, z toho zimných doteraz 24, naposledy v Pekingu.

Už v horizonte hodín sa otvoria 25. zimné v talianskom Miláne. Metropola severu je už nejaký čas v zovretí bezpečnostných opatrení. Na takmer tritisíc športovcov tam bude dohliadať šesťtisíc príslušníkov bezpečnostných služieb. V slovenských farbách bude reprezentovať päťdesiatka športovcov.

Ich výkony tam bude pre nás sledovať aj dvojica našich kolegov Ján Jasenka a Martin Tóth Vaňo z nášho sesterského portálu Šport.sk, s ktorými sa na tie 25. Zimné olympijské hry pozrieme bližšie.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.

Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.

Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.

Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?

Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami?

Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva?

No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?

Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.

Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako vojna u susedov mení našu krajinu? Čo sa stane, ak vojna vypukne aj u nás? Čo môžeme robiť, aby sme ochránili seba, svoje domovy a celú krajinu? Tri vety z nedávneho statusu vojnového reportéra, u ktorého som bol zvyknutý, že zachytáva a opisuje konflikty za hranicami Slovenska. Tomáš Forró však v súvislosti s vojnou začína hovoriť o svojej a rovnako našej rodnej krajine.

Začína hovoriť o spoločenskej odolnosti a dokonca o príručke prežitia.

Prečo?

Vidí snáď niečo, čo my ešte nevidíme? Alebo len berie vážne varovania pred hrozbou širšieho konfliktu s Ruskom?

Čomu ho naučili štyri roky Putinovej agresie voči Ukrajine?

Otázky, ktoré mu dnes môžem položiť aj za vás – o vojne a jej presahoch za naše hranice.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko vstúpilo už do tretieho kola uťahovania opaskov. Máme vyššie dane i odvody, máme vyššie ceny, ale napriek miliardovým konsolidáciám zostáva rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. Slovensko sa pritom prepadá už vo všetkých možných rebríčkoch na samý chvost krajín EÚ a z krajiny sa kvôli mnohomiliardovým investičným dlhom stáva čoraz viac akýsi postupne sa rozpadajúci skanzen.

V časoch, keď sa okolo Nemecka, Francúzska či susedného Poľska formuje jadro novej - dvojrýchlostnej Únie a vplyvní európski politici i odborníci varujú pred hrozbou konfliktu s Ruskom je však naše krajina na krízové situácie žalostne nepripravená. Poučenie z katastrofálne manažovanej pandémie nebolo urobené vôbec, naopak dôvera v spoločnosti prudko narástla. No a investičné dlhy v kritickej infraštruktúre - od kanalizácie k mostom alebo železniciam, sa šplhajú k mnohomiliardovým sumám, na ktoré Slovensko jednoducho nemá vôbec žiadne rezervy.

My nemáme odborníkov, my máme “plávajúcich” generálnych riaditeľov, tvrdí šéf NKÚ a dodáva: “Prišlo sa na netransparentné, neférové konanie generálneho riaditeľa a namiesto toho aby sme ho nechali orgánom činným v trestnom konaní - aby zistili ako je možné, že sa mu navýšil majetok a žije si nad pomery jeho oficiálneho platu, tak my sa s takýmto zamestnancom rozlúčime tak, že mu dáme štedré odstupné no a o pár mesiacov ten istý človek opäť sedí na stoličke generálneho riaditeľa v inej štátnej inštitúcií. Takýchto podozrivých osôb je tu veľmi veľa.”

Ráno Nahlas, dnes opäť so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.

Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?

A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

V akútnej núdzi, ktorú už štvrtý rok prináša vojna a aktuálne severské mrazy. Ruský agresor si robí zo zimy zbraň a z ničenia ukrajinskej energosústavy stratégiu teroru.

Najnovšia solidarita Slovákov sa na Ukrajine premení na teplo a svetlo pre obytné domy, nemocnice, školy, krízové centra a verejné inštitúcie. Veľvyslanec Myroslav Kastran pri nej hovorí o „nádeji pre milióny“ Ukrajincov.

Na túto nádej sa dnes pozrieme s Marianom Kulichom z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré je medzi organizátormi zbierky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvý január 2009, deň, v ktorom Slovensko prijalo novú menu a pripojilo sa tak k elitnému euroklubu. Zavedenie eura sprevádzali polemiky ohľadom konverzného kurzu, ale dôvodmi pochybností boli aj možné menové špekulácie, ktoré otvorila návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte spolumajiteľa jednej z finančných skupín, za ktorú si vyslúžil od premiéra “žltú kartu.” Jedným z otcov Eura na Slovensku bol aj vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

Ako dnes jeden z otcov slovenského eura hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké odporúčanie by dal našej vláde pri zatiaľ neúspešnej konsolidácií verejných financií? Ako vníma exguvernér NBS to, že i napriek trom masívnym konsolidačným kolám sa vláde nedarí skrotiť rozpočtový schodok? Čo podľa neho ohrozuje našu ekonomiku a hrozí Slovensku skutočne bankrot?

Ak chceme mať slušnú životnú úroveň, tak jedinou možnosťou pre nás je byť členmi EÚ a mať euro, odkazuje Ivan Šramko.

Ako ovplyvní nepredvídateľná a aj agresívna politika Donalda Trumpa svetovú a aj európsku ekonomiku? Obstojí Európa pod tlakom z východu i západu a nemala by byť EÚ voči USA oveľa viac asertívna? Prospelo by Únií viac federácie no a skutočne je dnes EÚ v stave ekonomického úpadku - či je to skôr propaganda neprajníkov Únie?

Verejné financie sa stali obeťou krátkodobých politických záujmov, ale je to odrazom - ako i zodpovednosťou, kultúry celej našej spoločnosti, pripomína exguvernér Centrálnej banky.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.

Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.

Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.

Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?

Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.

Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.

Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.

Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?

No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené?

Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert.

Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.

Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.

A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.

Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.

Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.

Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?

Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico.

Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.

Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty.

Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?

Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.

Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.

Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?

Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?

O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.

K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.

Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.

Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?

„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.

Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?

Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.

Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.

Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?

„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.

Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.

V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.

Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.

„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.

Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak sa po útokoch Američanov na jej jadrové zariadenia pred časom akoby zomkla, aktuálne povstala. Spúšťačom decembrového povstania bol radikálny prepad domácej meny a rovnako drastický nárast cien.

A ak je na jednej strane hnev z mizérie, do ktorej krajinu priviedla moc, na druhej sa táto moc bráni zabíjaním, zatváraním do väzení či vypínaním internetu. Šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová to dáva do súvisu: iránsky teokratický režim podľa nej „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights so sídlom v Osle od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 600 ľudí, mŕtvych však môže byť viac ako šesť tisíc. Zadržaných má byť viac ako 10 tisíc Iránčanov. Organizácia však upozorňuje, že údaje sa dajú len ťažko nezávisle overiť.

Čo je za dianím v Iráne. A aké môžu byť scenáre vývoja? Zaobíde sa to bez Trumpovej intervencie?

Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.

To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.

No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Európska Únia ako náš „životný priestor“ je podľa neho „v kríze ako nikdy doteraz“ a po Trumpovom útoku na Venezuelu hovorí o „rozpade svetového poriadku“.

Doma sú však ľudia konfrontovaní s nárastom odvodov pre štát, ktorý je napriek trom kolám konsolidácie stále v červených číslach. Predstavitelia tohto štátu však míňajú, ako by sa nešetrilo. Menia zákony, aby sa vyhýbali verejnej kontrole – najnovšie ten o katastri. A z východu prichádza správa o napadnutom novinárovi Schutzovi, ktorý leží v nemocnici. Pred časom napísal kritizovaný komentár o „dehumanizácii“ politických oponentov.

A ak bol minulý rok poznačený aj mocenskou snahou ovládnuť niektoré inštitúcie, teraz sa hovorí o možnom rušení či spájaní ďalších kontrolných úradov. Jeseň bude naviac volebná – zvolíme si obsadenie obecných a krajských zastupiteľstiev.

Aký rok nás čaká? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.

V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.

Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“

Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.

Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?

Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.

Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Moderoval Marek Biró.

Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.

Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?

Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová.

Moderovala Frederika Lodová.

Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.

Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska.

A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka:

„Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“.

Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.

V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?

Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

V dnešnom podcaste budete počuť Júliusa Barcziho, teoretika umenia, ktorý v rokoch 2014 až 2018 viedol Múzeum Betliar. Barczi je zároveň čerstvým členom iniciatívy Otvorená kultúra, ktorá začína pripravovať plán obnovy a odolnosti kultúry, aj o ňom sa v rozhovore dozviete viac.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo.

Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.

Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti.

Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?

Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.

https://ipcko.sk/

Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?

„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.

Moderovala Kristína Braxatorová.

Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.

Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.

Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?

O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.

Nahrávala Katarína Runnová.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Po roku sú tu opäť. Vianoce. Ak by sme šli len po slovenskom výraze - „vianoce“, na prvú by sme v ňom nenašli nič. Pozornejším možno neunikne odkaz na noc. Viac v sebe nesie nemecký ekvivalent Weihnachten – Sväté noci. Či talianske Natale. Je v nich odkaz na tú biblickú noc, keď sa kdesi v júdskom Betleheme práve v noci narodilo dieťa Ježiš. Sväté dieťa, lebo malo byť synom Boha. Aj tá noc sa odvtedy volá svätou – Weihe nacht, v slovenčine akosi skomolene vianočnou.

Delia nás od nej už len hodiny. No na rozdiel od pokoja, s ktorým sa zvykne spájať noc, tu máme hektiku predvianočného zhonu. Lebo veď je treba všetko pripraviť.

Ako sa pripravuje na tú NOC kapucín, kňaz, misionár milosrdenstva….. a pesničkár Félix Ján Tkáč alias Felice?

A aké je to byť rehoľníkom – a teda zasväteným dôsledkom príbehu tej Svätej noci – v spoločnosti, keď vychádzajú zásadné texty, ktoré konštatujú, že Boh nikomu nechýba a aj bez neho dokážu ľudia žiť šťastný život?

Pozývam vás do predvianočnej spoločnosti brata Félixa.

Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.

Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.

No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.

I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?

Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?

Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."

Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. 

Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. 

Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. 

Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. 

V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. 

A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. 

Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. 

Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? 

Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Príbeh dnes už legendárnej sanitky Oksana sa začal písať v novembri 2024 kedy sa sedem žien zo Slovenska vydalo na Ukrajinu aby brániacej sa armáde priviezli evakuačné sanitky, medzi nimi aj Oksanu. Už o dva mesiace ju však ničivo zasiahol ruský dron. Potreba záchrany ranených priamo z miest bojov však týmto príbehom ani zďaleka nekončí, práve naopak.

No a práve o tom je myšlienka aktuálnej zbierky "Operácia Oksana 50," teda nákup 50 poľných sanitiek pre Ukrajinu. Zbierku organizuje občianska iniciatíva Darček pre Putina, ktorá vznikla na podporu ukrajinskej armády po napadnutí nášho východného suseda Ruskom. Z vyzbieranej sumy viac ako miliarda českých korún, tak boli zákupené húfnice, drony, množstvo streliva, lekárničiek, dávok jedla pre vojakov, ale aj vrtuľník Čestmír či dokonca raketa Dana. Za iniciatívou stojí aj grafický dizajnér, ako i bývalý člen vedenia Stratkomu expremiéra Fialu, Jozef "Dodo" Dobrík.

Je správne posielať na Ukrajinu zbrane a má to dnes ešte stále zmysel? Neskončí táto pomoc napokon v nejakej ukrajinskej korupčnej schéme a ako tomu táto iniciatíva vie zabrániť? Je toto naozaj naša vojna a čím presne sa nás týka?

No a čom je strategická komunikácia štátu a prečo na ňu tento štát prakticky úplne rezignoval? Ako prebieha kognitívna vojna a prečo v nej dnes až zúfalo prehrávame? A vieme vôbec čo sú to tie hodnoty, ktoré tomuto štátu dávajú zmysel a ktoré by stálo za to brániť ich aj zo zbrańou v ruke?

Ak mám z niečoho obavy, tak z toho, ako je táto vojna nevidená a ako sme na ňu zúfalo nepripravení. Odolnosť sa však dá budovať aj na úrovni komunity. Hodnoty, ktoré stojí za to brániť, sú všade okolo nás a ak to neurobíme my, zvíťazí tá strana, ktorá do toho investuje viac úsilia. Takže, "Preboha, budujme niečo a bráňme hodnoty, ktorým veríme," odkazuje Dodo Dobrík.

Ráno Nahlas s Jozefom Dobríkom z iniciatívy Darček pre Putina. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Už sa tejto noci táto vláda nezbaví“ – nestor slovenského parlamentu František Mikloško tak reagoval na prelomenie prezidentovho veta po štvrtkovom nočnom rokovaní. Noc, ktorá nebola vážna len pre obsah rokovania. Noc, ktorá opäť obnažila úroveň nositeľov moci. Alkohol, vulgarizmy, náznaky fyzických stretov. A to všetko ako kontext pre zákon, ktorý sa nielen existenčne dotkne tímu, ktorý vybudoval fungujúci úrad a poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, ale oslabí dôveru v inštitúcie a protikorupčné nastavenie, ako upozorňujú jeho kritici. 

Slovensko má za sebou jednu z ďalších kapitol z radu „noci dlhých nožov“ z čias Vladimíra Mečiara, ktorá vtedy prekreslila mocenské siločiary až do úrovne inštitúcií. 

V piatok predpoludním opäť zaznelo, že „včerajšia noc sa zapíše do dejín“ a „vláda sa jej nezbaví“ – František Mikloško teraz hovoril o vláde Roberta Fica. 

Čo nezmazateľné na nej vidí? A kam nás takéto škvrny ťahajú? Otázky na Františka Mikloška. 

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. 

„To je až neuveriteľné. Oni dostali zelenú kartu, majú voľné ruky. Samozrejme, že asi budú cítiť nejakú hranicu, ale sú neodvolateľní. Premiér je v tejto chvíli bezmocný. Jeho ústavné právomoci, že môže kedykoľvek odvoliť ministra, sa veľmi spochybnili“

Čiže, vy hovoríte, že premiér ako najmocnejší muž tejto krajiny je bezmocný smerom k svojej vláde, ku koalícii?

„Bezmocný. Najmocnejší ľudia sú teraz ministri v tej vláde. Keby sas vrátili do parlamentu, môžu vydierať a odísť do opozície. To sú dneska mocnejší ľudia ako premiér.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.

Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.

Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.

No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.

Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.

My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan Mozolák

Prečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory auditorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.

Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.

Aj to je Slovensko týchto dní.

Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.

„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.

Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? 

Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. 

V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. 

Nahrával Peter Hanák.

Radi, často a najmä - čo najviac verejne, o nich hovoríme ako o tom najcennejšom, čo vôbec máme, ako o našej nádeji a predovšetkým, hovoríme o nich, ako o budúcnosti tejto krajiny. V realite však čelia vzdelávaciemu systému, v ktorom ešte stále silne prevláda tlak nezmyselného memorovania, bezúčelného testovania a stupňujúcich sa nárokov permanentných skúšok a všemožných previerok, ktoré pritom opakovane ukazujú, že kvalita nášho školského systému dramaticky upadá. K tomu treba pripočítať doslova epidémiu depresií, úzkostí či stavov osamelosti a odcudzenia, na ktorý zasa náš zdravotný systém nevie dať dostatočne relevantnú odpoveď. No a navyše, dnes si pri i tom najmenšom a nanajvýš slušnom náznaku nesúhlasu od samotného predsedu vlády v diskusií vypočujú, že keď sa im tu nepáči, majú sa zbaliť a ísť bojovať na Ukrajinu.

Výsledkom je, že v čoraz masovejšej miere z tejto krajiny odchádzajú študovať do zahraničia a čo je oveľa horšie, veľká časť tých najšikovnejších a najtalentovanejších z nich, sa sem vrátiť vôbec neplánuje.

I tak by sa dala popísať situácia toho skutočne - a v tomto prípade, naozaj najcennejšieho, čo tu vôbec máme - našich detí. Dnes študentov a žiakov, no už zajtra presne tých, ktorí v tejto krajine prevezmú zodpovednosť za celé naše ďalšie smerovanie.

Medzi nich patria aj naši dnešní hostia, ktorí sú spojení s Olympiádou kritického myslenia, ako i Slovenskou debatnou Asociáciou, Jakub Bohuš a Lea Pálešová.

Debatu nemôžete vyhrať pokiaľ oponenta nepočúvate a nechcete mu porozumieť, tvrdí Jakub Bohuš zo Slovenskej debatnej asociácie

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.

Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.

A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.

Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?

„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.

Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny.

Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?

Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró.

Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?

Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť. 

Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.

Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.

Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová.

„Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti."

Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.

Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.

Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce.

O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?

Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss.

Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.

V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.

Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?

Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.

Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.

Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.

Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak?

Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?

To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.

Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?

Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

- sanitkami, ktoré posielame na front,

- kamiónmi materiálnej pomoci,

- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.

Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.

Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.

Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?

Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce.

Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK.

Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru.

Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov?

Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.

Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.

Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?

Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?

„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.

Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.

Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.

Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú.

To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová.

Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy?

Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.

Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. 

Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.

Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.

Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.

Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.

„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.

Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno..."

Pripomína doslova revolučný odkaz Magnificat, teda chválospevu Panny Márie, významný český teológ, cirkevný historik a kňaz Tomáš Petráček.

Petrifikácia katolíckeho ideálu manželstva, novela Ústavy definujúca legálne pohlavia. Stigmatizácia liberálov či ostrakizácia LGBTI komunity, ale i strach z inakosti alebo akéhokoľvek progresu. Politizácia evanjeliového odkazu, obsedantná snaha riešiť sexualitu spoločnosti, účelová morálka, v ktorej cieľ svätí prostriedky a dokonca i konkubinát cirkevnej hierarchie s mocou. No a k tomu ešte aj moralizovanie bývalých komunistov, ktorí sa dnes oháňajú kresťanskými tradíciami a hodnotami bývalých ideových oponentov.

Kde v tomto všetkom môžeme nájsť aspoň štipku posolstva Tesára z Nazaretu a ako celá táto snaha o politickú, mocenskú, ako i kultúrnu hegemóniu vôbec súvisí s evanjeliovým odkazom?

Ježiš na púšti čelil trom diablovým pokušeniam. Pokušeniu tela - teda žiadostivosti, pokušeniu viery - teda pýchy a napokon, pokušeniu svetskej slávy a moci.

Ako tie naše kresťanské cirkvi obstáli v tejto skúške viery i hodnôt, zvlášť ak centrálny pojem našej najdominantnejšej cirkvi - teda katolícky, znamená univerzalitu a všeobecnosť, ktorá nikoho - zvlášť pre jeho pôvod, postavenie či orientáciu nevylučuje? O čom vypovedá všetok ten strach časti cirkevnej hierarchie a čo hovoria jej imperiálne ambície? Prečo im teda nestačí byť tou biblickou "soľou zeme," ale chcú opäť moc a slávu sveta? No a napokon, ako by malo vyzerať kresťanstvo dnešných dní a kde v tomto čoraz neistejšom a nestabilnejšom svete hľadať pokoj v duši a Boha vo svete?

Kresťanstvo nemôže byť o strachu, ale musí byť opäť avangardou. Nikde v evanjeliách sa nehovorí, že meno Boha je zvyk, pripomína beckettove slová Tomáš Petráček. O homosexualite - podľa toho, čo o nej dnes na základe vedy vieme, nevypovedá Biblia vôbec nič. No a z toho vyplývajú i veľké teologické otázky, dodáva.

Ráno Nahlas s teológom, cirkevným historikom a kňazom Tomášom Petráčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.

A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom’89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.

A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.

Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?

„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.

A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.

Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme?

Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Z nás obyčajných žiakov robí ľudí, ktorí môžu snívať a robiť veľké veci“ – tak o nej hovoria študenti. A ona sama na ich otázku, či sa jej o chémii niekedy aj sníva, reaguje, že „ona si chémiu žije“.

Ivana Beličková. Učiteľka chémie na bratislavskej Spojenej škole Novohradská. Do širšieho povedomia ju dostali práve jej študenti, ktorí ju nominovali na cenu Dionýza Ilkoviča. A skončila hneď v najužšom výbere finalistov.

A ak má svetová komunita napríklad Mendelejeva a jeho tabuľku chemických prvkov, na Novohradskej majú inú – komunitu #BeličkovejChémie. S výsledkami, ktoré presahujú aj do komunity svetovej: jej žiaci sa už pravidelne umiestňujú na medajlových miestach medzinárodných chemických olympiád.

Čo je za tajomstvom jej úspechu, alebo ako na zmenu predstáv o učení?

„Mám pocit, že keď majú žiaci šťastného učiteľa, tak aj oni budú šťastní a budú sa môcť rozvíjať. Ale keď nemajú šťastného učiteľa a keď ten učiteľ je znudený z toho, čo robí, tak ako to podá tým deťom? Proste ako nudu,“ hovorí o svojej práci ocenená učiteľka Ivana Beličková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt?

Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.

Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom.

Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?

Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.

A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.

Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.

Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.

Čo spája November vtedy a dnes?

„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.

Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri’89 podarilo povaliť za desať dní. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.

Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.

No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu.

Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?

No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.

Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri’89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. 

Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?

„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom.

Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.

Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví?

No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?

Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zo samoty horárne na Holinde v strede Malých Karpát až ku karikatúram jednej spoločnosti, krajiny, štátu a postavičiek v ňom. Posledný potomok lesných ľudí s tajuplným názvom huncokári, ako si kedysi hovorili. Dnes majster karikatúry, ilustrátor, ktorý zablúdi aj do sveta publicistiky. Dramaturg karikatúry Kremnických gagov. Fero Jablonovský.

Svoj tvorivý oblúk napĺňa trilógiou spomienok na miesta, kde začínal. Do Malých Karpát, „ako ich nepoznáme“ – ako to zaznačila Alžbeta Mihalovičová-Sagmeister zo združenia potomkov Huncokárov.

„Jeho talent zachytiť letmú spomienku a majstrovsky ju zilustrovať je vskutku mimoriadny,“ dodáva.

S týmto Ferom Jablonovským sa dnes vydáme na podcastovú púť „zo samoty horárne na Holinde“ až k reflexii toho spoločného, čo tu žijeme dnes.

Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú karikoval ako „star“. „Urobil som ju ako takú zlatovlásku, ako hviezdu,“ hovorí.

Ako by karikoval Roberta Fica? „Birmovaný komunista, neviem, čo k tomu dodať,“ reaguje.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?

Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?

Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec..

Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.

Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.

Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.

„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.

Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.

Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?

No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.

Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec.

Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.

Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.

Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.

„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru.

Nahrával Peter Hanák

Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.

Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.

Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.

Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.

Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový Občiansky zákonník kompletne zmení pravidlá dedenia alebo rozvodov. Súd sa už v prípade dohody rozvádzajúcich manželov nebude pýtať na ich intímny život. Čo ale bude súd naďalej posudzovať?

O novom Občianskom zákonníku nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas porozprávajú jeho spoluautori Marek Števček a Tamara Čipková z rekodifikačnej komisie.

Novinkou je aj (pred)manželská zmluva, koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, automatický koniec manželstva po zmene pohlavia. Najväčšie zmeny sú v oblasti dedičstva. Posilňujú sa práva poručiteľov – teda ľudí, po ktorých sa dedí – napríklad vašich rodičov. Ich potomkovia doteraz mohli napadnúť závet na súde. To síce bude možné aj naďalej, ale dediči vysúdia menej.

Nahrával Peter Hanák.

Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.

Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?

Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum."

"Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.

O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?

"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.

Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.

Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.

Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?

Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?

Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov.

Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.

Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.

Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.

Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. 

Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.

„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.

Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali.

Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.

S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.

Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?

Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.

A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.

Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?

Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.

„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.

Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.

Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách."

Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí.

Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?

No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?

Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Budú aj Česi po voľbách, keď Andrej Babiš skladá vládu s extrémistami, uvažovať o emigrácii? Zbaliť sa a odísť nie je ako kedysi, upozorňuje český herec Josef Trojan, ktorý hrá hlavnú postavu v novom filme Nepela. Hovorí to v rozhovore pre podcast Ráno Nahlas.

Nahrával Peter Hanák.

Je to kontrarevolúcia k Nežnej, volá jedna z jej tvárí - František Mikloško. A mladí z iniciatívy Chcem tu zostaťzorganizovali rovno petíciu Proti zrušeniu 17. novembra. A hoci vládnym snahám nepovedal nie ani oslovený prezident a osud Novembra je spečatený, petícia beží ďalej. Lebo vládny krok je „nebezpečným prejavom neúcty voči všetkým, ktorí pre nás vybojovali slobodu“ a rovnako „voči všetkým, ktorí sa postavili totalitným režimom“.

A pripomínajú, že „sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť“. 

Do témy sa ponoríme s Erikom Klimentom, ktorý za iniciatívou stojí. 

„Ak chceme meniť spoločnosť, musíme to robiť spoločne“, hovorí Kliment. „Dôležité je, aby sa zaujímali o veci verejné a pridali ruku k zmene práve mladí ľudia“, dopĺňa. 

„Keby sme všetci zutekali, kto to tu zmeni?“, kladie otázku. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.

My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster.

Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov?

Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.

V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?

Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?

Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?

Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.

Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?

Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?

Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.

Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať?

Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.

Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.

A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.

Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?

Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.

Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.

Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?

Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK.

Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.

Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?

Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od apríla 2008 je nezvestný. Po 17-tich rokoch – tohtoročné leto - sa však objavili nové informácie. Prišiel s nimi obžalovaný Norbert Kosťov. Hovorí o novinárovom únose. A o vražde. Za 10-tisíc korún! Na objednávku mafie. S parťákom.

Toho pred časom konfrontoval aj kolega a šéf investigatívy v Aktualitách Ján Petrovič, ktorý rovnako píše o mafii. Na konte má aj bestseller o dejinách podsvetia Slovenská mafia, s príznačným podtitulom Príbehy písané krvou.

Sme pred definitívnym rozuzlením „prípadu Rýpal“? Nie je 17 rokov nevedomia o osude investigatívca, ktorý sa snažil očisťovať krajinu od nezákonnosti, pridlho? A nie je to nespravodlivé vzhľadom na jeho službu tejto spoločnosti?

Otázky, na ktoré sa pozrieme s tými, čo Paľa Rýpala poznali. So spomínaným Jánom Petrovičom a Petrom Bárdym.

„Po sedemnástich rokoch sa dejú veci. A kým sme doteraz pri Paľovi Rýpalovi hovorili o verziách, kde polícia pátrala po ňom „len“ ako osobe nezvestnej, teda bez dôrazu, že tomu mohla predchádzať udalosť, ktorá bola trestným činom, tak vlastne teraz je to prvýkrát, že celá táto aktivita polície je vyvolaná podozrením, že on bol obeťou vraždy,“ hovorí Petrovič.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.

Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková.

Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti.

Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti?

"Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?

Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.

Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. 

Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. 

„Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. 

„Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.

Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.

Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?

Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.

Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.

„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.

Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach.

Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová

Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?

Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?

Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.

No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?

Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?

Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.

Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.

Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“

To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.

Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť?

Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.

No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia.

Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva?

No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?

Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista.

Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.

Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. 

Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?

Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje.

Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie.

Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková.

Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti."

Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou?

Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.

Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. 

Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. 

Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. 

A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. 

Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“

Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. 

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. 

„Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno-denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.

Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.

Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.

I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.

Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?

O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.

Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?

A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November’89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.

„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra’89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.

Novela ústavy - Ficov podvod

„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.

„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.

„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnosti

KDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.

„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.

„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.

František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.

Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov. Z vládneho balíčka za takmer 3 miliardy pritom jednu z finančne najväčších položiek tvorí zvyšovanie zdravotných odvodov, ktoré by podľa ministra financií malo priniesť vyše 350 miliónov eur. Do zdravotníctva pritom už dnes nalievame takmer 10 miliárd pričom podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu pumpovanie ďalších miliárd nášmu zdravotníctvu nijako neuľaví a pacientom nepomôže. Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze pretože tento rezort ovládli lobisti so súkromných finančných skupín no a ministerstvo na verejný záujem už dávno rezignovalo, tvrdí Ľubomír Andrassy.

So zvyšovaním odvodov nesúhlasí ani Lekárske odborové združenie. Podľa LOZ naše odvody totiž vôbec nemusia skončiť v službe pacientom, ale naopak, môžu iba zvýšiť zisky oligarchov prisatých na systém. Navyše, celý sektor dnes pripomína potápajúcu sa loď plnú dier, z ktorých kvôli neefektivite, lobisticky pokriveným pravidlám - či dokonca korupcií, permanentne odtekajú milióny z našich ťažko vydretých odvodov.

"ÁNO aj v našom zdravotníctve sa dá ušetriť - na úkor biznisu a abnormálnych ziskov oligarchov, pričom by to nebolo na úkor pacientov," tvrdí šéf LOZ Peter Visolajský.

Kde sú kľúčové rezervy nášho zdravotníctva a ako v ňom ušetriť tak, aby to nespôsobilo zhoršenie starostlivosti o pacientov? Prečo vyššie odvody neprinesú kvalitnejšie zdravotníctvo a je ešte udržateľný model súkromných poisťovní tvoriacich zisk z verejných odvodov? Je ministerstvo v područí finančných skupín a dá sa ešte veriť štátu, že mu ide o naše zdravie viac než o zisky oligarchov?

Naše zdravotníctvo nie je dielom náhody, kde to iba akosi zle vypálilo či sme ho proste iba zanedbali. To je rokmi sofistikovane vybudovaný a perfektne šliapajúci systém pre finančné skupiny tak, aby z neho permanentne ťahali milióny, hovorí Peter Visolajský a dodáva: Toto sa dá vyriešiť iba tak, že si to začnú uvedomovať ľudia, bude im to prekážať a dajú to politikom najavo. Nečakajme, že príde osvietený politik, ktorý to šmahom ruky zmení, to musí byť spoločenská objednávka.

Budú sa musieť v rámci konsolidácie uskromniť aj lekári, ktorí si iba nedávno vybojovali vyššie platy? No a aká bude ďalšia budúcnosť Záchrannej zdravotnej služby a mal by po zbabranom sanitkovom tendri minister zdravotníctva urýchlene zložiť vládnu funkciu?

Ráno Nahlas so šéfom LOZ Petrom Visolajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.

Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra’89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.

Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.

Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič..

Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou?

Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Konsolidačný ťah mocných verzus Vatikánske zmluvy. Či vládne snahy o stámiliónové úspory a vatikánske zmluvy ako pomyselné kladivo na čarodejnice, ktoré má byť hrádzou? Jedna z polemík posledných dní. 

Dvadsiatka konsolidačných opatrení počíta s rušením pracovného pokoja jedného štátneho a jedného cirkevného sviatku. V prvom prípade sa Ficova vláda chce rozlúčiť so symbolom slobody a demokracie - 17. novembrom; v druhom načrtla 6. január ako Sviatok Troch kráľov, inak Vianoce pravoslávnych. 

Vidina 150-miliónovej úspory sa jej však rozplýva po verejnom tlaku a právnej hrádzi zmluvy so Svätou stolicou. Tá vyníma z dosahu politikov desať cirkevných sviatkov silou medzinárodnej zmluvy. Tá by mala byť rovno z ústavy silnejšia, ako zákony domáce. 

Je cesta, ako to obísť bez porušenia základného zákona štátu a teda ústavy? 

Téma pre Marek Šmída, právnika a bývalého diplomata pri Vatikáne, ktorý vatikánske zmluvy formuloval. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.

Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?

Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre samotné Poľsko a Alianciu však bude zásadné, ako tento prípad vyhodnotia – a či vôbec dokážu nájsť jednotnú odpoveď.

Incident však naplno obnažil fakt, že mier je krehký aj za hranicami napadnutej Ukrajiny a ostrý konflikt nemusí zostať len v ich zovretí. Šéf OSN António Guterres hovorí dokonca o „reálnej hrozbe expanzie tohto ničivého konfliktu“.

Čo to znamená pre budúcnosť európskej bezpečnosti? Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

„Musíme ďaleko viac investovať do našej vlastnej obrany v kľúčovom a vypätom regióne východného krídla NATO a Európskej únie. Pretože tam sa budú diať veci. My sa na ne musíme čo najviac zamerať a venovať im ďaleko väčšiu pozornosť a zdroje. A týka sa to nielen Poľska, ale aj vášho Slovenska a susedov na juh: Maďarska, Rumunska a Bulharska,“ tvrdí analytik Havlíček.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine.

Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec.

Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?

Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia?

Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.

Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jedným z najvýraznejších filmov je Veľký vlastenecký výlet, v ktorom českí tvorcovia zobrali na Ukrajinu skupinu ľudí, ktorí sami seba nazývajú „dezolátmi“, aby im ukázali, že vojna je naozaj realita. Slovenskú premiéru bude mať aj film Radšej zošalieť v divočine, ktorý nedávno vyhral filmový festival v Karlových Varoch, čo sa ešte doteraz žiadnemu slovenskému dokumentu nepodarilo. Ukazuje dvojicu bratov, ktorí žijú na samote so zvieratami, veľmi alternatívnym spôsobom života.

Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný hovorí, že polovica z festivalových filmov sa vôbec nedostane do kín a dajú sa vidieť iba teraz v Piešťanoch. Naopak hitom zrejme bude film Sirat o hľadaní strateného človeka na technopárty v marockej púšti. Originálny je aj nemecký film Pohľad do slnka, kde sa filmom prelínajú rôzne časové pásma v jednom dome. Ide o výber toho najlepšieho zo svetových filmových festivalov najvyššej úrovne. Svoje nové filmy navyše predstavia aj známi slovenskí tvorcovia ako Zuzana Piussi, Pavol Barabáš a Dušan Trančík.

V akom stave je slovenský film a môže ho zničiť súčasný útok na kultúru?

Rozhovor s Petrom Konečným nahrával Peter Hanák.

Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.

Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.

Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.

„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.

Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky.

Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.

Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.

Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy.

No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?

To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.

Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.

Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.

„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.

„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.

„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.

30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.

Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme.

Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva?

Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá?

Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.

Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.

„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.

„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH.

Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?

No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo isť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.

Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.

Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.

„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Krajinu tak Ficov kabinet a jeho okolie sýti napríklad problémami splnomocnenca Kotlára, ktorý nevie prehryznúť analýzu vedcov SAV, ktorá zmietla tú jeho o škodlivosti mRNA vakcín.

Ficova „dymová clona“ na počkanie – aj tak o ňom píše komentátor Peter Bárdy. A o premiérovom okolí ako o matrioškách s ich kvalitami. Aká politická jeseň nás čaká? Téma pre šéfredaktora Aktualít.

„Smer je aktuálne druhá najsilnejšia strana, no s potenciálom mobilizovať ľudí, aby bola prvou. Oni sa naozaj vedia cez extrém a talent Roberta Fica prihovárať ľuďom aj s extrémistickými témami. Vedia zabodovať,“ tvrdí Bárdy. „Tam to aj smeruje. Preto Ľuboš Blaha vykrikuje veci, ktoré vykrikuje. Preto sa mladý Erik Kaliňák s Richardom Glückom stretávajú s bratmi Tateovcami. Preto sa Erik Kaliňák vyjadrí, že Danny Kollár je obeť systému,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo je za aktuálnym poklesom, ktorý pretrváva? A kam odchádzajú voliči Roberta Fica? Otázky pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS.

„Rozhodne by mali byť znepokojení. Stratiť päť percentuálnych bodov v priebehu pol roka je relatívne zásadné,“ hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS, ktorá robí prieskumy voličských preferencií. „Stále viac voličov koalície vníma aj nestabilitu samotnej koalície,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.

Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.

„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.

Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.

Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.

Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.

Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.

Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.

Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.

No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.

Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?

Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.

Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.

No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.

Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?

Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.

Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.

Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.

Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.

Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.

Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.

„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.

A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.

Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.

„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.

A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.

Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský.

Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.

Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.

Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?

Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva.

Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.

SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?

Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“

A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koialície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ ziskalo, sme tam, kde sme boli.

V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality?

"Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zopovednosti," tvrdí šéf NKÚ.

Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?

A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?

Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.

A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.

Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?

Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.

Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.

Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.

Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov?

Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. 

To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. 

„Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. 

A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. 

Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála.

Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.

Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. 

Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvá slúžia ako komodita a politika sa odlúčila od očakávaní výsledkov. Z politiky sa stala zábava na úrovni primitívnych formátov ako Martinka z Turca. Je gender v ústave národným náboženským špecifikom? Prečo niektorí slovenskí katolíci hovoria veci, ktoré ich pápež kritizuje? A prečo slovenská katolícka cirkev stále nie je schopná jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisa?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.

Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?

Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izrael sa totiž vo svojej totálnej vojne s radikálmi Hamasu nezastavuje pred ničím. Výsledkom je takmer 55-tisíc mŕvych na strane Palestínčanov – podľa palestínskych zdravotníckych zdrojov - a najnovšie smrteľné incidenty pri distribúcii humanitárnej pomoci. A ak jedna strana argumentuje rizikom hladomoru, druhá – izraelská – operuje zábermi zo 7. októbra spred dvoch rokov, keď radikáli Hamasu zmasakrovali vyše tisíc Izraelčanov a dve stovky ich zobrali do zajatia. Aké sú vyhliadky upokojenia situácie v regióne? Téma pre Attilu Kovácsa, experta na oblasť. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.

Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi.

Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.

Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?

Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.

17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.

17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?

Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra’89.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov.

Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?

Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d’Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. 

Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? 

Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.

Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.

A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.

O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?

Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny. 

Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.

Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.

Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.

Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?

Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.

Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.

Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?

No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité?

Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.

Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. 

Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. 

A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.

Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?

„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. 

Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.

Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.

Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti. 

Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.

Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní? 

Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.

Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:

Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.

Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?

"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.

Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký.

P.S.

Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.Dodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?

Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"?

No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?

"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj.

No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?

"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. 

A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. 

Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. 

„Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. 

A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.

O čo ide?

Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."

Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti.

"Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.

Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?

Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. 

Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. 

„Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. 

Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. 

Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. 

„Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.

Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.

Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)

Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová.

V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?

Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. 

V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Moderuje Peter Hanák. 

Je rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. Vtedy bola streda – krátko pred treťou popoludní. V Handlovej vystrelil z davu na predsedu vlády päť rán 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Správa z kategórie nepredstaviteľných, až z iného sveta. A zakiaľ premiér bojoval v rukách lekárov o život, z policajnej stanice preniklo video s tvárou atentátnika, že strieľal „z nespokojnosti s krokmi vlády“. A hoci mala strelca polícia v rukách, pre vládnu väčšinu bol vinník od prvých okamihov jasný: médiá a opozícia.

Kde sme po roku od atentátu? Robert Fico je v úrade. Atentátnik Cintula s hrozbou doživotia v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Na deň výročia zasadne bezpečnostná rada štátu – aby sa vysporiadala s nenávisťou v spoločnosti. A Ficov Smer organizuje na mieste atentátu spomienkovú akciu, kde zváža autobusmi svojich z celého Slovenska.

Kam posunul atentát na premiéra krajinu? Téma pre Petra Bárdyho, komentátora a šéfredaktora Aktualít a autora bestselleru Fico – posadnutý pomstou.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna konsolidácie. Minister financií už avizoval, že si opäť budeme musieť utiahnuť opasky. Podľa neho by sa nový konsolidačný balíček mal vyšplhať až k sume dvoch miliárd, kde ich chce nájsť, ale zatiaľ prezradiť nechce. Prioritou by vraj malo byť hľadanie úspor na strane prebujnelých výdavkov. O ďalšej záťaži na naše peňaženky však ani tentoraz vláda so svojimi sociálnymi partnermi nehovorí. SMER - a zvlášť jeho šéf Fico sa pritom ešte donedávna veľmi hrdil silným sociálnym dialógom, odborári preto mlčaniu vlády vôbec nerozumejú. Ani odborári však už nie tým, čím boli kedysi - silným politickým spojencom ficovho SMERu. Podľa nového vedenia KOZ totiž už SMER vôbec nie je sociálnodemokratickou stranou.

Prečo sa vláda nechce rozprávať so svojimi sociálnymi partnermi a akú predstavu o sociálne udržateľnej konsolidácií majú odborári? Nie je v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti veľká odborárska príležitosť vybojovať lepšie platy a sú naše platy naozaj tak nízke, ako si mnohí sťažujeme alebo skôr zodpovedajú nízkej produktivite zaostávajúcej slovenskej ekonomiky? No a napokon, má táto vládna garnitúra - a obzvlášť v týchto dramaticky sa meniacich časoch, vôbec nejakú zmysluplnú víziu čo s touto krajinou?

Počúvate Ráno Nahlas, o konsolidácií, pracovnom trhu, sociálnom systéme, platoch, dôchodkoch, ale i o úlohe odborov v 21. storočí. S prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.

Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.

Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..

Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval.

Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.

Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Napadlo mi, že kiež by sa niektorý kardinál, ktorý býva so mnou, stal pápežom“, rozpráva Martin Jarábek. Túto svoju túžba bral skôr nadľahčene, ako hovorí. „Kardinál, ktorý ma pozná. Mohol by som potom povedať, že nie ja poznám pápeža, ale pápež pozná mňa. A to sa naplnilo“, hovorí pobavene Jarábek. 

Lev XIV. stihol už od štvrtkovej voľby navštíviť hrob svojho predchodcu pápeža Františka, dvakrát sa stretol so zborom kardinálov, včera vystúpil verejne počas modlitby Regina Coeli z balkóna vatikánskej baziliky. A zaznelo tam priame odsúdenie vojny na Ukrajine a Gaze. 

„Nikdy viac vojnu!“ - s touto výzvou sa obrátil na „mocných“ tohto sveta. 

„Nosím v srdci utrpenie milovaného ukrajinského národa. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahlo pravé, spravodlivé a trvalé mierové riešenie. Nech sú prepustení všetci zajatci a deti sa môžu vrátiť k svojim rodinám“, povedal Lev XIV. na adresu vojny na Ukrajine.

„Hlboko ma zraňuje to, čo sa deje v Pásme Gazy. Nech boje okamžite ustanú! Nech je poskytnutá humanitárna pomoc vyčerpanému civilnému obyvateľstvu a nech sú prepustení všetci rukojemníci“, tieto slová zas adresoval Izraelu. 

Nový pápež hovoril o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje do Kráľovnej pokoja, čo je titul pre Ježišovu matku. 

V podcaste sa tiež dozviete:

- ako je to bývať v susedstve s pápežom;

- ako sa tvorí jeho „nová vláda“;

- či je predpoklad, že príde na Slovensko;

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Svet spoznal nového pápeža. Kardináli sa minimálne dvojtretinovo zhodli, že ním bude Američan so skúsenosťou Peru. Rehoľník augustinián s akademickou skúsenosťou cirkevného právnika. Naposledy zastával post šéfa vatikánskeho dikastéria pre biskupov. 

Čo bude znamenať pre Cirkev a čo pre svet? Téma pre katolíckeho kňaza Juraja Vitteka. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu.

Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.

Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva?

"Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala.

No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?

Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom?

"V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.

Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľba – pre svoju rezervovanosť opradená aj tajomstvom. A nad porušením mlčanlivosti pod prísahou visí exkomunikácia laetae sententiae. 

Konkláve, z ktorého vyjde nástupca zomrelého pápeža Františka. Aké bolo kedysi a aké bude v nasledujúcich dňoch? Téma pre Marcela Šefčíka, ktorý o ňom napísal knihu. Analýze pritom podrobil konkláve 20. a 21. storočia. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze. O čo viac miliárd v ňom mizne, o to sa kvalita zdravotníckej starostlivosti - nie, nezlepšuje, práve naopak. Rok čo rok sa dostupnosť, ale i kvalita tejto kľúčovej verejnej služby zhoršuje.

"Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. To to je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárneho prerozdeľovania verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám," hovorí v nebývalo ostrej kritike predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Štát za viac ako 30 rokov nie je schopný postaviť ani len jedinú koncovú nemocnicu v hlavnom meste, kvalitní lekári nám utekajú do zahraničia, na oddlžovanie nemocníc sme sa opakovane vyskladali miliardovými sumami, čakacie lehoty na dôležité operácie sa z mesiacov predlžujú na celé roky no a čoraz viac si za zdravotnícke služby priplácame z vlastného vrecka. Výpovednou ilustráciou úpadku, do ktorého sme sa dostali, je i opakujúca sa potreba verejných zbierok dokonca aj na základné vybavenie nemocníc.

"Systém, ktorý tu máme by mal mať silného regulátora. Ak ale u silného regulátora pracujú zástupcovia lobistických skupín, tak to vyzerá presne takto," hovorí Ľ. Andrassy.

Ako je toto vôbec možné, keď prakticky všetky politické strany deklarujú, že zdravie je prioritná téma a vládny SMER sa dokonca zaklínal i zákazom ziskov lebo zdravie vraj "nie je tovar"? Kde sa na ministerstve končia záujmy tzv. Pentagelu a začína sa záujem verejný - no a vedia to ešte vôbec rozlíšiť? Čo odhalili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu a prečo nalievanie ďalších miliárd zdravotníctvu nepomôže a napokon, čo s tým a ako odstihnúť lobistov parazitujúcich na verejných zdrojoch?

Viac peňazí nepomáha, pacient je naďalej rukojemníkom netransparentného a neefektívneho systému v mene lobistických záujmov, to sú závery dvoch aktuálnych kontrol NKÚ v oblasti zdravotníctva.

"Aj keby sme naliali do dnešného systému o miliardu či dve viac, tak sa nič z pohľadu pacienta nezmení. Podľa NKÚ je systém zdravotníctva tak deravý, že keby sme tam dali i ďalšie dve miliardy, mali by sme úzke skupiny ľudí, ktorí by sa síce radovali, že majú dobrý biznis, ale väčšina pacientov, ktorí by čakali lepšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, by nedostali nič. Toto je fatálne zlyhávanie predstaviteľov štátnych inštitúcií - od ministra až po manažérov VšZP. Zlyhávanie v tom, že rezignovali na verejnú politiku v oblasti zdravia," tvrdí šéf NKÚ.

Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Dnes na tému zdravotníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. 

Martyn Cornell. 

Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.

Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. 

Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? 

A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? 

Čo ho robí sviežim? 

Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?

Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čas liberálov skončil. S liberálnou demokraciou je koniec a globalizácia presadzovaná liberálnymi elitami už nemá žiadnu budúcnosť. Takéto - a im podobné veštby, v ostatných dňoch, týždňoch či dokonca mesiacoch, dookola počúvame od nových nositeľov moci. Hovorí to Donald Trump, opakuje to Viktor Orbán a zaklína sa tým aj náš premiér Robert Fico.

Ten svoju - ešte pred pár rokmi budovanú hrádzu proti hnedému extrémizmu Mariána Kotlebu, odrazu vymenil za snahu o postavenie akejsi ním svojvoľne definovanej hradby voči údajným hrozbám liberálneho progresivizmu.

Áno, žijeme ozaj prelomové časy, ale odkedy sa z pojmu "liberál" stala tak desivá hrozba, že to začína pripomínať poľovačku na tzv. "Večného Žida"? Čo komu liberál vlastna urobili?

Kto sú teda títo dnešní liberáli a o čo im - okrem presadzovania univerzality ľudských práv, vlastne ide? Prečo sa s nimi chce nová politická moc tak strašne porátať no a aké následky bude mať tento ideologický boj na naše ľudské práva? Kto vlastne budú naši noví nepriatelia a z akých dôvodov čerpajú svoj hnev priaznivci tejto novej vzbury voči doterajším poriadkom?

No a napokon, ozaj skončila na Slovensku éra započatá Nežnou revolúciou a ide tu o prevrat voči hodnotám Novembra 89?

Toto je Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V dnešnom RánoNahlas pôjdeme aj do Vatikánu – s Martinom Jarábkom z Vatikánskeho rozhlasu. 

Navštívime aj miesto, kde odpočíva pápež František – baziliku Santa Maria Maggiore. Cez jej spovedníka – slovenského dominikána Ľudovíta Mela. Či cez brazílskeho novinára América Martinsa zo CNN, ktorého som zastihol pri Františkovom hrobe. 

„Františkov nástupca sa bude musieť vložiť do boja o spravodlivosť a mier a pokračovať v snahách zomrelého pápeža o silné prepájanie cirkvi aj na civilnú spoločnosť“, tvrdí Américo Martins zo CNN. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.

O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?

Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame.

Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, hovorí Kocúr. 

Civilný kardinál – jezuita - z latinsko-amerického BuenosAires na necivilnom Petrovom stolci v centre jednej z metropol vyspelého sveta;

Duchovný líder vyše miliardy katolíkov, ktorý sa nebál správať „neduchovne“ – vystupovať zo zabehnutých rámcov. 

Muž v čiernych topánkach, ktorý sa snažil cirkev sťahovať z výšin neba a abstrakcie na zem periférií. Či už perifériu utečencov hynúcich v moriach, chudobných a ľudí bez domova v spoločnostiach ktoré neraz nevedia, čo s nadbytkom. Ale i periférií v samotnej cirkvi.

Muž v bielom, ktorý svoje utrpenie obetoval za „svetový mier a bratstvo medzi národmi“, čo sme sa dozvedeli až po jeho smrti. 

Pápež František a jeho trinásťročný príbeh. Príbeh so svojou Cirkvou, ktorú chcel pre všetkých. I so svetom. 

Podarila sa mu jej zmena, či priblíženie svetu? 

„Mňa oslovil tým: Ste na ceste a kráčajte, nezastavujte sa. Lebo keď sa zastavíte, ochoriete“ – Miroslav Kocúr pripomína Františkovo vyjadrenie z jeho návštevy na Slovensku zo Šaštína. „To je v zmysle toho, že kráčajme spolu, prípadne počkajme na tých, čo sú pomalší krok, ťažší dych; neopovrhujme tými, čo majú vyššie tempo“, hovorí. 

„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, uzatvára teológ Miroslav Kocúr. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie.

Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.

Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.

Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.

Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery?

Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán. 

Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca? 

„Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu.

I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami.

"Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz?

Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz?

"Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.

Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. 

„Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. 

Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. 

V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. 

Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.

Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. 

„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.

Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunista

Kazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. 

„Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. 

Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. 

„Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. 

„Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. 

Cirkev by mala biť na poplach

Hovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej predstavitelia“. 

Za príklad dáva pápež Františka, ktorý sa vymedzil voči interpretáciám hierarchie lásky („ordo amoris“) v podaní J. D. Vancea, ktorými americký viceprezident obhajoval prísnu imigračnú politiku a masové deportácie imigrantov. Pápež František mu v liste americkým biskupom pripomenul, že kresťanská láska je univerzálna a má zahŕňať aj cudzincov. 

„Vidíme, že pápež sa unúva napísať list, kde to atakoval. V tomto František dokáže reagovať“, pripomína Pastirčák. A hovorí o „sklamaní“ z postoja katolíckych biskupov, ktorí sú ticho pri zneužívaní evanjelia vládnymi politikmi na Slovensku. 

„Neveriaci biskupi“ verzus „veriaci ateisti“?

„Keď poviem, že verím v Boha, čo hovorím?“ - reaguje Pastirčák. „Verím, že absolútna tvorčia sila, ktorá vytvorila vesmír a naše dejiny v ňom a udržiava nás, že je Pravda. A jej základným aspektom je neústupné úsilie o spravodlivosť. Aby veci boli podľa pravdy, aby sa odhaľovali lži, korupcia. Veriť v Boha znamená veriť v lásku, slobodu a dôstojnosť človeka. Veriť, že to je čosi skutočné, nielen nejaká naša civilizačná ilúzia. To je viera v Boha. Viera, že žijeme vo svete za ktorým je Boh. A preto pre mňa sú veriaci ľudia, ktorí sa za tie hodnoty stavajú“, hovorí kazateľ. 

Keď sa ho pýtam, či v tejto jeho logike tu nemáme vlastne „neveriacich biskupov“, reaguje, že sa to neodváži povedať. „No odvážim sa povedať, že máme veriacich ateistov“. 

„Možno by dokonca hovorili, že neveria, že Boh existuje, no v živote sa stavajú za pravdu aj vtedy, keď ich to ohrozuje. Rovnako za spravodlivosť, za dobro. A ja hovorím, že veď čo to je, veď vy veríte“, vysvetľuje Pastirčák. 

Na druhej strane sú podľa neho tí, čo o Bohu, o pravde a o láske hovoria, no v kritických situáciách sa pred mocnými sklonia. „Príde na lámanie chleba a pred mocnými sa sklonia. A budú klamať, len preto, aby výhody nestratili, či dokonca ich získali. Podľa mňa na tomto sa láme viera“, vysvetľuje Daniel Pastirčák. 

Ježiš podľa neho hlásal kráľovstvo, ktoré sa nenastoľuje mocou. „Kde by som ja svoje zákony pretláčal voči ostatným. Nastoľujem ho tým, že pomáham ľuďom vidieť pravdivo a spravodlivo. A tým sa vlastne premieňa potom aj spoločnosť. A nedeje sa to brachiálnou politickou mocou, ale len čistou mocou pravdy samotnej. Jedine tak sa dá hodnoverne ohlasovať evanjelium“. 

V rozhovore sa dotkneme aj Pastirčákovej cesty od nevery k viere, od obdobia, keď sa vnímal ako produkt „slepých a nevedomých síl“ až k intimite „intenzívnej a neočakávanej skúsenosti s Bohom, zmenila jeho základné porozumenie sveta a do veľkej miery určila jeho ďalší vývoj“. 

„To čo zasadilo prvý a zásadný úder môjmu ateizmu bola skúsenosť zamilovanosti“, poodkrýva zákutia svojho príbehu s vierou. „Zrazu som mal pocit, že všetko má zmysel. Každý moment bol prežiarený zmyslom. A čo zaskočilo ešte viac, to bola túžba, aby to nikdy neskončilo“, spomína Daniel Pastirčák. „Vtedy som začal pochybovať. Aj ateisti pochytujú“, hovorí. „Zažil som Božiu prítomnosť, neviem to inak nazvať“, spomína. A hovorí, že sa mu zlievala v „láske a poznaní“. 

V podcaste hovorí o potrebe návratu z Konštantínskych pozícií kresťanstva ako štátneho náboženstva k obdobiu tzv. púštnych otcov, ktorí ho napĺňali obsahom. Cestou bol „návrat k evanjeliu“, k osobnému Bohu. „Kresťanstvo bude buď mystické, alebo nebude žiadne. Ak mystické, myslím tým bytostné. Že bude zažívané ako skutočná hlbina bytia, kde zažívam Boha“, hovorí o svojej intuícii budúcnosti Pastirčák. 

„Zachrániť vnútorného človeka bude úlohou zbožnosti budúcich desaťročí“, hovorí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko čelí už druhému konsolidačnému balíčku vlády Roberta Fica štvrtého. Ten pritom v mene ozdravenia verejných financií prelomil i viacero svojich politických tabu - ako je napríklad zvýšenie sadzby DPH. Uťahovanie opaskov rozhodne nepatrí medzi obľúbené politické kratochvíle pretože logicky nevyvoláva žiadne nadšenie občanov.

Zvýšené dane, nárast cien potravín, zvyšujúce sa poplatky, ale aj krátenie podpory rodín a detí. Ak by sa však konala hitparáda v nebľúbenosti konsolidačných opatrení, prvé miesto by nepochybne vyhrala Transakčná daň. To, že sa ňou podieľame na vládnej konsolidácií, ale zároveň ňou prispievame i na trináste dôchodky či zvýšené platy ministrov a poslancov, totiž podnikatelia - cinkaním esemesiek od banky, vnímajú prakticky deň čo deň. Deň čo deň si tak kladú otázky o jej férovosti, zmysluplnosti, ale i o kompetentnosti tejto vládnej garnitúry a jej politickej budúcnosti. Transakčná daň je jedným z veľkých klincov do politickej rakvy vládneho SMERu, myslí si exminister práce, sociálnych vecí a rodiny ako i expert na dane a odvody Jozef Mihál

Prečo je táto daň tak veľmi škodlivá a kde sú jej najväčšie úskalia? Má zmysel iniciatíva predsedu SNS na jej čiastočné okresanie alebo ju treba celú jednoducho zrušiť? Ak bude zrušená, kde bude vláda hľadať chýbajúce stámilióny? No a majú v tejto dobe s extrémne zlými verejnými financiami štátu ešte nejakú budúcnosť Trináste dôchodky alebo ich "voľky nevoľky" napokon stopne sám Robert Fico?

Ráno Nahlas, o transakčnej dani, konsolidácií, ale aj o dôchodkovom systéme. S Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami. 

Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie. 

„Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese.

Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.

O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú?

"Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS.

O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých.

"Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia čast bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripoína Simona Stískalová

Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospcovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.

Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy?

Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.

Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?

Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energopomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. 

A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. 

Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? 

Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.

V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.

Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia. 

A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI. 

Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej. 

S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť? 

A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti? 

A nepripraví nás o prácu?!!!

Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku. 

Kľúčové body epizódy:

• AI nie je živá bytosť, ale matematický model
• Kritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AI
• V zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiť
• Vydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AI
• Rodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológií

Experti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.

Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.

Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. "

"Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka.

Čo je dôvodom tohto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"?

"Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach.

Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto cenné predmety v depozitároch SNG vážne obavy.

"Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najdôležitejšou témou je pre slovenských voličov ich životná úroveň, s geopolitikou orientáciou Slovenska si ju však príliš nespájajú. Preferenciami politických strán tak dnes môžu oveľa viac "zamávať" dopady vládnej konsolidácie než to, kde je Slovensko medzinárodne ukotvené. Sklamaní voliči vládnej koalície sa väčšinovo neutiekajú k opozičnej alternatíve, ale uchyľujú sa do tábora nevoličov. Politické klany sústredené okolo SMERu a PS tak zostávajú prakticky úplne neprestupné a váha prelietavých voličov - ktorí sa rozhodujú doslova na poslednú chvíľu, rastie. A dôsledok? Posilnenie úlohy predvolebných kampaní plný emócií, špinavých trikov, ale i narastajúcej váhy AI využiteľnej i na sofistikované ovplyvňovanie nepripravených voličov.

Kto dnes volí Smer a ako sa Ficovi mení jeho elektorát? Kam odchádzajú nespokojní vládni voliči a je sústredenie sa opozície na geopolitické témy a medzinárodné postavenie Slovenska tou správnou odpoveďou na uťahovanie opaskov, masívnu konsolidáciu ako i rozpadajúci sa štát? Ako budú politické strany pracovať s rastúcim táborom sklamaných nevoličov a prečo narastá váha kampaní? No a prečo trendy neukazujú dobré vyhliadky pre silné a stabilné vlády?

Ráno Nahlas so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? 

Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. 

Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. 

„Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. 

Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. 

Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. 

Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Skúšali to cez nálepku Zahraničných agentov. Nevyšlo, európske právo sa ukázalo ako silnejšie. Tentoraz na to idú cez snahu vypáliť im biľag lobistov.

Snaha vládnej koalície nasadiť mimovládnemu sektoru štátny obojok nepoľavuje, ba práve naopak. Aktuálne je v hre vládna iniciatíva spraviť z Tretieho sektora absolútne nešpecifikované lobistické združenia.

Menia sa formy, prezliekajú sa kabáty, obsah a pointa však zostávajú úplne rovnaké. Pre štvrtú vládu Roberta Fica patrí mimovládny sektor - spolu s novinármi a aktívnou občianskou spoločnosťou, medzi úhlavných nepriateľov štýlu i spôsobov, akými oni sami vládnu.

V treťom sektore, ktorý sa stará o našich umierajúcich rodičov, zdravotne znevýhodnené deti, rómske komunity, ochranu životného prostredia či o rekonštrukciu historických pamiatok alebo o vzdelávanie detí zo sociálne slabých pomerov, ako aj o športovanie, turistiku - no i obyčajnú ľudskú spolupatričnosť, dnes na Slovensku pôsobia státisíce z nás a to v tisíckach spolkov po celej krajine, všemožných nadácií, občianskych združení či charít.

O čo teda vláde Roberta Fica vlastne ide, keď sa snaží osedlať si všetky tieto mimovládky? Prečo Tretí sektor označuje práve túto snahu vlády o pokus presadiť tzv. Ruský zákon? A kto je v tejto krajine v skutočnosti suverénom - občan, ktorý platí dane alebo vláda, ktorá z jeho daní žije a mala by rešpektovať všetko to, čo občanom zákon nezakazuje?

No a kde by Slovensko vlastne bolo bez existencie občianskej spoločnosti a všetkých tých tisícok mimovládnych organizácií? Prečo je snaha vlády dirigovať občanom, kde a ako sa môžu verejne angažovať, zo samého princípu pomýlená?

No a napokon, aké hranice by mala mať snaha občianskeho sektora ovplyvňovať politiku a prečo ich vplyv tejto vláde tak veľmi prekáža?

Takzvaný „ruský zákon“, ktorým sa vláda snaží nasadiť Tretiemu sektoru uzdu moci bude témou i dnešných občianskych protestov "Slovensko je Európa."

Počúvate Ráno Nahlas, s Katarínou Batkovou a Fedorom Blaščákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. 

Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. 

Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. 

Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?

Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? 

A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? 

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. 

Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví. 

Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.

Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru.

Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. 

Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. 

Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. 

„Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. 

„Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz?

Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ

"Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám.

Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.

Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.

„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“

Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. 

Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.

Ako na rozdelenú spoločnosť? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku.

Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.

Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť.

Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.

To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Alexandrou Demetrianovou Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. 

Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.

S

lobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.

Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? 

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.

Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?

Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa. 

Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu. 

V listoch. 

Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi. 

Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou. 

A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru. 

V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta. 

Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú. 

„Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty. 

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu.

Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.

Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.

Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?

Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

xxxxxxxxxxxxxxxxx

Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. 

Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. 

Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. 

Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. 

„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. 

„Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. 

Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Psychické zdravie je dnes čoraz viac diskutovaná téma, no stále sa mu nevenuje rovnaký dôraz ako fyzickému zdraviu. Mnohí ho berú na ľahkú váhu, aj keď ovplyvňuje naše každodenné fungovanie, vzťahy a zvládanie stresu no a pretože nám na tejto téme záleží a síce nie sme zdravotní klauni, ale vieme pomôcť aspoň tým, čo nás Lýceum zatiaľ naučilo. Tak takto odôvodnila štvorica študentov Lýcea C. S. Lewisa svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli zorganizovať na platforme Startlab verejnú zbierku na projekt Paciento organizácie Červený Nos Clowndoctors.

Cirkus Paciento, to je týždňový program pre deti na psychiatrických oddeleniach, ktorý organizujú profesionálni zdravotní klauni. Vďaka kúzlam, rôznym hrám či trénovaním žonglovania a iných cirkusových čísiel pomáhajú deťom zabudnúť na ich starosti a vrátiť im do života nádej. No a na konci týždňového programu samotné deti pripravia predstavenie pred svojimi rodičmi, kde môžu predviesť všetky triky a čary, ktoré ich klauni naučili.

https://www.startlab.sk/projekty/4203-cirkus-paciento-cirkus-pre-deti-v-nemocniciach/

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o hľadaní radosti na miestach, kde by ste ju hľadať bežne nezvykli, ale aj o nádeji, ktorú práve takíto empatickí a angažovaní mladí ľudia tu a teraz predstavujú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. 

Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? 

„Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. 

Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. 

Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého,“ to hovorí prezident Slovenskej komory Audítorov Milan Mozolák na margo fungovania akciovej spoločnosti zvanej Slovenská republika, v ktorej sme akcionármi my všetci - občania Slovenska.

Ešte sme nestrávili ani len ten prvý vládny konsolidačný balíček vlády Roberta Fica - v ktorom nám vláda okresala prídavky na deti, stopla rodičovské dôchodky či zvýšila daňové i odvodové zaťaženie, no a už je tu nové uťahovanie opaskov.

Tentoraz Ficova vláda potrebuje nájsť takmer 2 a pol miliardy eur. Konečné opatrenia zatiaľ známe nie sú, je ale jasné, že ďalšie zvyšovanie daňovoodvodového bremena nie je únosné a na rade sú preto zrejme škrty vo fungovaní samotného štátu. Premiér síce oznámil až 30 percentné škrty vo fungovaní ústrednej štátnej správy, no verejný sektor vôbec nechudne - ba práve naopak.

Ako skrotiť hydru štátu, ale tak aby to malo zmysel a neublížilo to bezbranným? Prečo sú sľuby o okamžitom schudnutí štátu vo forme rázneho a radikálneho prepúšťania úradníkov nezmyslom a kde sú všetky tie dobre zaplatené analýzy fungovania štátnej správy, ktoré sa síce urobili, ale ich výsledok nikdy nikto v praxi nevidel? A o čom sú vlastne dobré audity a prečo sme na potrebu hlbkových analýz: Kto sme a čo chceme, a prečo sme fakticky rezignovali na to, čo nás páli v našich vlastných peňaženkách?

Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej komory auditorov Milanom Mozolákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Personifikovaná respektíve Zosobnená hrádza zla – Gyenge Veroni. Alebo živá výčitka svedomia, veď „Ty si sa už musel rozhodnúť, ktorým mŕtvym telom svojho spolubojovníka sa zachrániš“? - veta, ktorou prebúdza svedomia a citlivosť na položenie susednej krajiny. 

„Nevedela som, čím môžem prispieť ja, ako Gyenge Veroni. Ako občianka. Síce ma nie je nejak silno počuť, no mám talent písať tak, aby sa s tým ľudia vedeli stotožniť“, rozpráva slampoetka Veroni. 

K angažovanosti ju vyprovokovala vražda v Teplárni. „Nechápala som vtedy, kde žijem. Normálne som sa musela pozrieť na mapu, či som ešte na Slovensku, že niečo také sa môže stať a s takými reakciami“, spomína. S angažovanými textami začala preto, lebo vo vtedajšej produkcii jej chýbali veci, ktorými žila ona sama. „Ako bisexuálna Maďarka na Slovensku som nemala zastúpenie. Nik nehovoril tie veci, ktoré som si chcela vypočuť“, vysvetľuje. 

„Aj ja mám svoje zbrane. Sú nimi moje slová“, hovorí. Nimi chce rozbíjať bubliny, do ktorých sa uzatvárajú jednotlivé skupiny ľudí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície.

Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky?

No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scenáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?

Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?

A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie? 

Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute. 

„Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský

"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský.

Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.

Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?

Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna?

Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. 

Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. 

„Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. 

Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. 

Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. 

Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“

V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. 

V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. 

To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. 

Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. 

Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?

Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.

„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. 

Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. 

„Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. 

Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"

To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.

Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži.

Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Diplomatická katastrofa alebo ešte stručnejšie: Zrada. I tak by sa dala charakterizovať hádka, v ktorej si pred zrakmi celého sveta skočili do vlasov ukrajinský prezident a pán Bieleho domu - i s jeho viceprezidentom. Trump s JD Vancom na Zelenského ostro slovne zaútočili, ukrajinský prezident to však nenechal len tak a verbálne útoky im asertívne oplatil. K rokovaniam o dohode o nerastných surovinách Ukrajiny tak vôbec nedošlo a Zelenský musel Biely dom predčasne opustiť.

Svet - a to nielen ten diplomatický, je v šoku a nad americkou podporou Ukrajiny sa čoraz viac zmráka. Európski lídri hromadne vyjadrujú Zelenskému podporu a v nedeľu Veľká Británia urýchlene zvolala samit o ďalšej podpore Ukrajiny, ale i o bezpečnosti Európy v časoch, keď sa USA ukazujú ako mimoriadne nespoľahlivý spojenec.

Ako si máme vysvetliť takýto radikálny obrat americkej politiky a čo sa za ním skrýva? Čo má - presnejšie musí, urobiť Európa zoči voči radikálnemu americkému obratu, pokračujúcej ruskej agresii ako i vlastnej vojenskej nemohúcnosti? Máme ešte šancu stať sa skutočnou veľmocou vzbudzujúcou rešpekt globálneho sveta a akú cenu nás to bude stáť?

Ráno Nahlas s bývalým ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom a novinárom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vrátil sa z Libanonu a Sýrie, kde pomáha utečencom a postihnutým. V Iraku dozerá na projekt studní s pitnou vodou. A v bratislavskej Petržalke dáva svoju energiu do miestnej charity. Humanitárny pracovník v službách charity.

Aktuálne je po návrate z Libanonu, ktoré bolo svojho času známe aj ako „stredomorské Švajčiarsko“. Dnes je ekonomicky zdecimované, sužované aj takmer poldruha miliónovou komunitou utečencov zo Sýrie, Palestíny i Gazy. 

Utečenecký tábor Dbayeh neďaleko Bejrútu tam napríklad stojí už od roku 1952. Pomoc zo Slovenska smeruje do podpory vzdelávania detí. Na transport do školy, na školské pomôcky, obuv šatstvo i na doučovanie. 

„Už len tým, že bývajú v utečeneckom tábore, prichádzajú o šance. Nemôžu sa hlásiť na určité školy, sú pre nich neprístupné rôzne pracovné pozície, pre chýbajúce vzdelanie. Sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Našou podporou im však dávame budúcnosť“, hovorí Košta. 

Navštívil i Sýriu, ktorá je čerstvo po štátnom prevrate a podľa varovaní OSN obavy z novej vládnej moci islamistov Hayat Tahrir al-Shamu môžu spustiť ďalšiu vyše miliónovú utečeneckú vlnu. 

Prečo pomáhať v takýchto vzdialených kútoch zemegule? A aké sú z nich návraty? 

„Pomáhame tým, ktorým by iní nepomohli“, rozpráva Ján Košta zo Slovenskej katolíckej charity. „Zmysel našej práce je dávať nádej tým, ktorí ju stratili. To sú oni, ľudia v utečeneckých táboroch. Ľudia, do ktorých nik neinvestuje. Toto robíme, lebo veríme, že to má význam“, dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme.

Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.

O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.

Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.

O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?

Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.

Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.

To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou. 

A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali. 

Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami? 

„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?

Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.

Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. 

A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. 

Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. 

Keď zbraň nahradí aj sekera

„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 

24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.

Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.

„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. 

Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. 

„Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.

Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíš

Krvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. 

„Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. 

„City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“, vysvetľuje Anna Mária. Hovorí, že to bude jeden z vážnych problémov, s ktorými sa budú musieť na Ukrajine vysporiadať po skončení vojny: psychologická pomoc z tráum, ktoré v ľuďoch zanecháva. 

„Nik nie je nastavený na to, aby žil a bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva. 

Živé mŕtvoly – ženy z Irpine a Buče

Anna Mária rozpráva aj o svojej skúsenosti s obeťami zverstiev z Buče a Irpine. Ide o mestá v okolí Kyjeva, ktoré sa stali symbolmi brutality ruskej invázie. Po ruských vojakoch zostali stopy po hromadnom zabíjaní civilistov či znásilňovaní. 

„Bola som ako dobrovoľníčka v misii, kde sme sa starali o ženy z Irpine a Buče. Znásilňované ruskými vojakmi“, rozpráva s pohnutím. Pýtam sa, čo jej hovorili? „Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“. Aj s odstupom rokov Anna Mária precitne a sama ďalej nemôže hovoriť. „Keď som s nimi začala pracovať, dva týždne som sama nemohla prehovoriť“, spomína. 

Nezlomili tieto zverstvá Ukrajincov, pýtam sa. Anna Mária hovorí, že Putinova vojna v Ukrajincoch prebudila ľudskosť a následne ich spojila. „Spojila aj krajinu ako takú, boli sme totiž rozdelení aj jazykom“, spomína. „Bojujeme teraz za slobodu svojej krajiny“.

Na Slovensko chodí Anna Mária načerpať pokoj. „Máte tu akýsi vnútorný pokoj. Prichádzam tu a naberám energiu a idem ďalej“, hovorí. „Energiu nám dáva aj podpora, ktorú tu nachádzame“, dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Táto brutálna a chladnokrvná vražda otriasla celou krajinou. Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej zmenila politické dejiny Slovenska a odštartovala aj pokus vyrovnať sa s chobotnicou politicko biznisovo kriminálnych prepojení i záujmov. Stala sa doslova symbolom "Uneseného štátu.".

"Jedna z hlavných výziev našej spoločnosti je zastaviť ten hlboký cynizmus, ktorý sem niektoré politické elity vnášajú," tvrdí Petrovič.

Uplynulo 7 dlhých a ťažkých rokov, no čas sa akoby zastavil. Vtedy vládol Robert Fico a dnes opäť vládne Robert Fico, no a vtedajší policajný prezident už nie je policajným prezidentom, ale je podpredsedom parlamentu a údajným ficovým nástupcom.

Čoho symbolom je takýto bumerang, čo to vypovedá o našej spoločnosti a kam vlastne smerujeme?

Obávam sa jedného - a to považujem i za jedno z najväčších ohrození tejto doby, a to je hlboký cynizmus, ktorý prinášajú niektoré elity do spoločnosti, kde pri presadzovaní svojich politických cieľov sú ochotní ísť cez čokoľvek. Neprekáža im ani to keď ubližujú ľuďom pretože na konci všetkého vidia iba svoj vlastný prospech, hovorí Ján Petrovič.

Ako dobre vieme, so smrťou sa bojovať nedá, dá sa len prijať jej realita a snažiť sa v nej nájsť aspoň nejaký zmysel. O čom teda bolo tých 7 uplynulých rokov? Aký to malo celé zmysel a kde sa dnes ukryl odkaz Jána a Martiny a ich tragického konca? Téma pre redaktora Aktualít a kuciakovho kolegu Jána Petroviča.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. (A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.)

Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci? 

„Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu. 

Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár. 

Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec.

On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu.

Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov?

Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.

Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. 

A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.

Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.

Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. 

„Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. 

Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu.

"Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.

Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.

Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.

Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.

Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.

V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.

Moderuje Denisa Hopková.

„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. 

Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. 

Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. 

Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?

Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. 

„Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. 

„Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. 

Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. 

Kde je premiér? Ide tu o krajinu

Situácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. 

V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. 

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. 

„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. 

„Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

"Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.

Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody.

Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.

To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. 

Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? 

Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. 

Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. 

Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiť

Do rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. 

Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacie

Za ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. 

„V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. 

Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaní

Keď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. 

Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. 

„Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. 

„Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?

V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné číslo nepoznám, no je to okolo stovky - a potom prepustíte desiatky skúsených ľudí, šetrenie mi nepríde ako dostatočný argument“, hovorí. 

Na otázku, prečo sa to deje, reaguje „stratou dôvery“ medzi diplomatmi, zamestnancami rezortu a ministrom. Prejavom toho je aj koniec neformálnej komunikácie medzi veľvyslancami, či riadiacimi pracovníkmi ministerstva a samotným šéfom rezortu. 

„Z toho čo viem, ten kontakt nie je taký intenzívny ako v minulosti, čo je škoda“, pokračuje. „Minister a veľvyslanci boli v minulosti v kontakte cez sms-ky, pravidelne si volali“, vysvetľuje Šuplata. 

„Kolegom častokrát chýbajú inštrukcie, ktoré potrebujú v kontakte s partnermi v zahraničí. Nie je to dobrá vizitka, ak sedíte okolo stola a vy neviete, aká je pozícia Slovenskej republiky“, hovorí. 

„Atmosféra na ministerstve je zvlášť medzi tými, ktorí tam pôsobia dlhšie, poznačená skleslosťou. Je tam kombinácia rôznych emócií vrátane humoru, pokiaľ ide o kroky v zahraničnej politike. Niekto je nešťastný, iný rezignovaný, nevie, čo je naša zahraničná politika. A ťažko udávať smer tým, že poviete, že ju máme na štyri svetové strany“, hovorí Milan Šuplata. 

V rozhovore sa dozviete aj o „signále podriadenosti“, ktorý svetu diplomacie vyslal obraz osamoteného Roberta Fica u Vladimíra Putina, či o „morálnom zlyhaní“ ministra Blanára, ktorým je optikou Milana Šuplatu stretnutie so šéfom Putinovej diplomacie Sergejom Lavrovom. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.