Slovenský futbalový svet pozná Juraja Kucku ako nekompromisného bojovníka, ktorý pôsobil v talianskej Serie A či v anglickej Premier League. Dnes ho však fanúšikovia vídajú na oveľa skromnejších štadiónoch. Ako sám priznáva, návrat domov nie je len o emóciách, ale aj o každodennom súboji s vlastným telom.

V podcaste opisuje svoju aktuálnu situáciu poznačenú zraneniami. „Cítim, že to koleno proste zanechalo svoju daň a každý jeden tréning aj zápas idem cez bolesť,“ hovorí úprimne o stave, ktorý mu nedovoľuje fungovať na sto percent. Napriek tomu zostáva lídrom v kabíne a prirodzenou autoritou pre mladších spoluhráčov.

Rozhovor ponúka aj zaujímavý pohľad na rozdiely medzi vrcholovým futbalom a nižšími súťažami. Bývalý slovenský reprezentant priznáva, že prispôsobiť sa pomalšiemu tempu hry je pre neho niekedy náročnejšie, ako kedysi zvládať rýchle kombinácie na najvyššej úrovni.

Príjemná debata sa dotkla aj fungovania kabíny v nižších ligách. Skúsený stredopoliar s úsmevom prezradil, že jeho „zápisné“ bolo prekvapivo skromné. Spoluhráčom priniesol niekoľko fliaš Kucovice. Aj takéto momenty podľa neho dokazujú, že futbal si treba predovšetkým užívať.

Diskutovanou témou bola aj jeho životospráva a prístup k regenerácii. Juraj Kucka porovnal začiatky kariéry v Ružomberku s profesionálnym prostredím v AC Miláno. „V Miláne skúšali rôzne veci. Boli to samé extrémne dávky. To boli všelijaké toastové chleby s Nutellou a strašne veľa. Ale niekomu to vyhovovalo,“ spomína s humorom na netradičné praktiky z Talianska.

V rozhovore sa nevyhol ani psychickej stránke futbalu. Juraj Kucka otvorene hovoril o kritike fanúšikov po návrate na Slovensko či o dôležitosti mentálneho koučingu, ktorý mu pomohol lepšie zvládať tlak a negatívne reakcie.

Niekdajší hráč Slovana či AC Miláno dnes ukazuje, že futbal nie je len o veľkých štadiónoch a prestížnych súťažiach. Ako vníma svoj návrat domov, čo ho stále motivuje pokračovať a aké rozdiely vidí medzi svetovým a slovenským futbalom? To všetko a ešte viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.

V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.

Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.

„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.

Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.

Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.

Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.

Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.

Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.

Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.

„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.

Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.

Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.

Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.

Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.

Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Michal Hudec, ktorý je štvornásobný majster republiky a ikona bratislavského Slovana, prináša pohľad človeka, ktorý zažil hokej v jeho najrýdzejšej podobe.

Výsledkom je strhujúca jazda jeho kariérou, ktorá vás zoberie priamo do útrob šatne počas slávnej výlukovej sezóny, ale aj k mantinelom, kde lietali päste a emócie ďaleko za hranicu pravidiel. Michal Hudec v rozhovore s ľahkosťou a jemu vlastným vtipom spomína na časy, kedy sa hokej na Slovane „rezal a mlel” od prvej minúty a súperi chodili do Bratislavy s rešpektom už len kvôli menu domáceho tímu.

Ústrednou témou, ktorá dodnes rezonuje medzi fanúšikmi, je jeho legendárny konflikt s košickým brankárom Miroslavom Šimonovičom. Michal Hudec v podcaste detailne opisuje genézu tejto rivality, ktorá nevyvrcholila len na ľade, ale mala dohru aj v chodbách štadióna. „Zrazu, keď dostane ‚kraula’ od Šimonoviča po hlave, tak... Ja nemám rád nespravodlivosť,” spomínal Michal Hudec na momenty, kedy emócie definitívne pretiekli.

S úsmevom však dodal, že po zisku titulu v Košiciach ho museli k autobusu sprevádzať policajti: „Došli štyria po mňa, odprevadili ma k autobusu, lebo som vedel, že ma ľudia čakajú vonku.”

Rozhovor sa však netočí len okolo bitiek. Michal Hudec s obrovským rešpektom vyzdvihuje osobnosti ako Zdeno Cíger či Richard Kapuš, ktorí formovali jeho hokejovú identitu. Pripomína nezabudnuteľnú éru, kedy sa hviezdy z NHL vracali na slovenské klziská a priniesli so sebou moderný hokej, ktorý fanúšikov dvíhal zo sedadiel.

Dnes sa Michal Hudec nachádza v úplne inej pozícii – ako regionálny manažér buduje hokejové zázemie v Malackách. S rovnakou vášňou, s akou kedysi strieľal góly, teraz bojuje za správnu výchovu mládeže a snaží sa vrátiť hokeju komunitný rozmer. „Chcem, aby sa moje deti hrali,” hovorí o svojej filozofii, pričom otvorene kritizuje nezdravý tlak niektorých rodičov na výsledky.

Ak chcete vedieť, ako sa z „gangstra z Ameriky” stal vizionár, ktorý chce zmeniť mentalitu slovenského športu, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť.

Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.

V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.

Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.

V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.

V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.

Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.

Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.

Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.

Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.

Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.

Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.

Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.

Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.

Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.

Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka’, tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.

Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.

Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.

Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.

Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”

Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.

Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.

Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.

V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.

Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.

Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”

Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.

Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Ladislav Pecko otvorene zaspomínal na 90. roky, keď bol futbal na Slovensku veľkým fenoménom: „Na každý zápas prišlo 40-tisíc ľudí. Bola to obrovská spoločenská udalosť, stretávali sme sa s najväčšími hercami, umelcami či novinármi. To bolo to najviac, čo sme asi mohli dosiahnuť.”

Jedným z jeho najsilnejších zážitkov bol duel proti Realu Madrid, ktorý sa skončil prehrou 1:2. V jeho pamäti zostal najmä pre spornú penaltu v prospech španielskeho giganta, po ktorej dostal disciplinárny trest za protesty.

Otvorene pomenoval aj súčasný problém slovenského futbalu, a to nedostatok výrazných osobností. Slovan podľa neho síce dominuje lige, no chýbajú hráči, kvôli ktorým by fanúšikovia chodili pravidelne na štadión. „V našich časoch ľudia fandili jednotlivým futbalistom, dnes si po zápase málokto povie, že toto je ten hráč, ktorého chcem vidieť aj nabudúce,” zdôraznil.

Okrem najväčších úspechov zažil aj ťažké obdobie v sezóne, keď Slovan vypadol do II. ligy a klub zápasil s finančnými problémami. Hráči nedostávali výplaty, chýbala dokonca teplá voda. Ladislav Pecko priznal, že vtedy už chodil na tréningy iba kvôli spoluhráčom, nie kvôli samotnému futbalu.

Ako tréner sa zapísal do histórie v roku 2009, keď Slovan po 10 rokoch priviedol k titulu. V realizačnom tíme pôsobil spolu s Vladimírom Kinderom a Mariánom Zemanom a hoci podľa vlastných slov „celé dianie len zastrešoval”, práve vtedy pochopil, že sila trénera spočíva najmä v schopnosti poskladať kolektív a nájsť tú správnu rovnováhu.

Po konci na lavičke Slovana pôsobil aj v ďalších kluboch či pri mládežníckych reprezentáciách. Neskôr objavil novú vášeň - varenie, ktorému sa začal venovať počas pôsobenia v Ružomberku. „Keby som nehral futbal, tak by som chcel byť kuchárom na úrovni,” prezradil s humorom.

Róbert Jež otvorene spomínal na najúspešnejšie obdobie kariéry v MŠK Žilina, kde odohral viac ako 5 rokov a získal niekoľko trofejí. S úsmevom opísal kontrast medzi hráčmi Žiliny a Chelsea počas Ligy majstrov: „Oni prišli v sakách, vestičkách a kravatách, ako vystrihnutí z katalógu. My sme tam prišli v teplákových súpravách ako chudobní príbuzní.”

V rozhovore Róbert Jež prezradil aj pikošky zo zákulisia, napr. ako sa hráči Žiliny schovávali pred trénerom, keď si chceli zapáliť cigaretu. Neobišiel ani tému svojho pôsobenia v Poľsku, kde zažil ešte starý futbalový svet pred vybudovaním moderných štadiónov.

Diváci sa tiež dozvedia detaily o zdravotných problémoch, ktoré ukončili jeho kariéru v Trnave, aj o súčasnej práci generálneho manažéra v Pohroní, ktoré úzko spolupracuje s Podbrezovou. Róbert Jež hovoril o výzvach slovenského futbalu, o financovaní klubov a o tom, ako funguje druholigový tím s rozpočtom okolo 700-800-tisíc eur ročne.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na aktuálne slovenské reprezentačné zápasy, keďže pôsobí aj ako spolukomentátor v televízii. Neváhal priznať, že stretnutie s Luxemburskom nebolo z našej strany dobré: „Jedinú emóciu, ktorú sme v tom zápase aj s Matúšom Lukáčom (komentátor, pozn. red.) mali, bol gól.”

Róbert Jež poskytol aj pohľad bývalého hráča na prácu v médiách a podal zaujímavé svedectvo o stave súčasného slovenského futbalu.

Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.

Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.

Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,’” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.

Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.

Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.

V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.

Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

Andrea Václavínek, ktorá spolu s kolegom Marekom Prochácom tvorí gro produkčného tímu, poodhalila v rozhovore zaujímavé detaily z nakrúcania dokumentov o Spartaku Trnava, MŠK Žilina a najnovšie aj o Slovane Bratislava.

Čo sa v podcaste dozviete? Ako sa tvorcom podarilo dostať do šatní klubov a prelomiť počiatočnú nedôveru hráčov aj funkcionárov? Aké rozdielne sú prístupy jednotlivých klubov k natáčaniu? Julo a Muťo sa pýtali aj na konkrétne pikošky zo zákulisia - napríklad na momenty, keď im tréner povedal „teraz vypnite kamery” alebo na reakcie hráčov, keď sa v ich blízkosti objavila žena s kamerou.

Andrea Václavínek otvorene hovorí o rozdieloch medzi natáčaním v jednotlivých kluboch: „Ak by sme išli ako do prvého klubu do Slovana, tak si myslím, že by nás slušne vy*akovali. Teraz už videli, že nie sme čudní, tak nás zobrali...” Zaujímavé je aj porovnanie prístupu mladých hráčov Žiliny s „hviezdami” Slovana.

Producenti sa snažili zachytiť aj osobné príbehy futbalistov mimo ihriska - od návštev v ich domácnostiach až po stretnutia s partnerkami či rodinami. „Snažili sme sa tam dať aj nejaký inside, ako ísť k ním domov alebo riešiť s nimi nejaké iné aktivity,” prezrádza Andrea Václavínek.

V najnovšej epizóde sa dozviete aj to, ktorí hráči Andreu Václavínek najviac prekvapili svojou inteligenciou a osobnosťou - medzi nimi Marko Tolič, Kevin Wimmer, ale aj tréner Vladimír Weiss, o ktorom producentka prezrádza: „Človek vidí, že mu naozaj reálne záleží na hráčoch.”

Seriál Do neba a do pekla patrí podľa Andrey Václavínek k najsledovanejším formátom na Voyo a fanúšikovia sa môžu tešiť aj na ďalšie projekty. Kam sa produkčný tím pozrie najbližšie? A plánujú rozšíriť svoj záber aj na iné športy? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Skúsený novinár v otvorenom rozhovore odhalil, ako vyzerali začiatky jeho kariéry v časoch, keď sa články písali ručne a diktovali do telefónu. Michal Zeman si zaspomínal na svoje pôsobenie v bratislavskom Večerníku či denníku Pravda a popísal, ako dramaticky sa zmenila novinárska práca za posledné desaťročia.

Ako jeden z mála slovenských novinárov absolvoval všetky svetové a európske futbalové šampionáty od roku 1996 vrátane exotických destinácií ako Južná Afrika, Brazília či Južná Kórea s Japonskom. V podcaste prezradil, ktorý zápas považuje za najemotívnejší a aké dobrodružstvá zažil počas svojich ciest.

Dozviete sa tiež príbeh o vzniku prestížnej ankety Futbalista roka, ktorej je zakladateľom, a prečo sa termín jej vyhlásenia musel postupne prispôsobiť nabitému programu hráčov pôsobiacich v zahraničí.

Michal Zeman sa v dokumente o trénerovi Jozefovi Venglošovi objavil v spoločnosti takých velikánov ako Arsene Wenger či José Mourinho. V podcaste poodhalil zákulisie nakrúcania a vyjadril názor, prečo si Slováci niekedy nevážia svoje športové osobnosti.

V závere dnešnej epizódy moderátorov prekvapil informáciou, že s behom začal až po päťdesiatke na MS vo futbale v Brazílii 2014, no odvtedy behá takmer každý deň - nie pre radosť, ale ako „servis pre svoje telo”.

Dnešná časť podcastu Striedame! ponúka jedinečný pohľad do zákulisia slovenského športového novinárstva očami muža, ktorý napísal viac ako 30-tisíc článkov a svojou prácou ovplyvnil celé generácie športových fanúšikov.

Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.

„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.

V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.

„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.

V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

Tréner slovenskej „dvadsaťjednotky” otvorene prehovoril o tom, ako prebiehala voľba kapitána pred turnajom, keď dal možnosť samotným hráčom, aby si zvolili svojho lídra. V rozhovore sa dozviete aj o komplikáciách pri skladaní tímu pred šampionátom, keď potreboval získať povolenie od Francesca Calzonu na uvoľnenie hráčov z reprezentačného A-tímu. Najväčším problémom bolo podľa trénera presvedčiť klub Hellas Verona na uvoľnenie Tomáša Suslova.

Jaroslav Kentoš zhodnotil aj atmosféru v tíme a vyzdvihol profesionálny prístup hráčov. V emotívnej časti rozhovoru tréner vysvetlil príčiny prehier so Španielskom a s Talianskom, ktoré rozhodli o našom nepostupe zo skupiny. Špeciálne vyzdvihol reakciu Tomáša Suslova po vypadnutí: „Pre mňa bol už prvý dobrý signál, že ihneď po zápase prišiel Tomáš Suslov za mnou a povedal mi, že chce hrať aj posledný zápas. Vau. A to je silné.”

Nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, v ktorej tréner Jaroslav Kentoš hovorí aj o svojej budúcnosti na poste trénera U21 a klubových ponukách, ktoré možno zvažuje. Tiež naznačil, ako vyzerala komunikácia s hráčmi počas celej prípravy, ktorí futbalisti môžu v budúcnosti nakuknúť do A-tímu a odhalil aj zákulisie slovenského mládežníckeho futbalu.

V rozhovore sa podelil o pocity z návratu po zranení, o tom, ako sa stihol pripraviť na šampionát, a zdôraznil, čo pre neho znamená reprezentovať Slovensko. Okrem iného prezradil svoje očakávania od turnaja, špecifiká prípravy, zmeny v tíme po príchode hráčov z „áčka” a aj to, aký rozdiel cíti medzi bežnými výbermi a elitnými tímami ako Španielsko či Francúzsko. Reč bola aj o líderskej role, atmosfére na tribúnach a vnútornej motivácii hráčov.

„Dôležité bolo, že som stihol odohrať aspoň ten posledný ligový zápas. Pre moju hlavu to znamenalo veľa. Teraz si dovolím povedať, že som stopercentne pripravený. Príprava bol výborná,” vyhlásil Adrián Kaprálik v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Reč bola o rôznych témach, od osobných zážitkov z olympiád cez aktuálne športové vysielanie verejnoprávnej televízie až po to, čo znamená pre komentátora príprava na menej tradičné športy.

Hovoril o budúcnosti futbalu na obrazovkách aj o tom, čo pre neho znamená návrat Prešova do najvyššej súťaže. Spomenul aj svoje komentátorské vrcholy a ako vznikajú jeho ikonické úvody k prenosom.

„Ja mám stále taký veľký sen o lige, v ktorej sa trblietajú dva bratislavské kluby, jeden košický, ale musia tam byť aj tímy z Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy. Tie bašty slovenského futbalu. Samozrejme, tým nechcem odpisovať kluby ako Spartak Myjava, Skalica či Podbrezová. Ak robia futbal dobre, ak majú finančné zázemie, tak prosím,” vyhlásil Marcel Merčiak v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

V rozhovore okrem iného vysvetlil, aké procesy prebiehajú pri udeľovaní pokút, prečo sa uzatvárajú sektory a aký význam má ich rozhodovanie. Témou boli aj hranice medzi podporou fanúšikov a porušovaním predpisov, pričom spomenul, že väčšina činností ultras sú hodné rešpektu. Riešila sa tiež nevyhnutnosť zladenia slovenských predpisov s pravidlami UEFA, ako aj praktické otázky, komu putujú financie z pokút a aký zmysel majú obmedzenia počas rizikových zápasov.

Reč bola aj o širšej filozofii SFZ smerom k fanúšikom. Diskutovalo sa o neúspešnom vernostnom projekte Sokol a plánovanom novom systéme, ktorý má zvýhodniť verných priaznivcov pri nákupe lístkov. Padli aj priznania o nedostatkoch pri predaji vstupeniek či nejasnostiach okolo organizácie finále Slovenského pohára. Uznal, že reakcia zo strany mesta Dunajská Streda ho osobne zasiahla.

„Prezident SFZ nemá žiadnu šancu zasahovať do rozhodovania disciplinárnej komisie. To isté platí aj o UEFA. Alexander Čeferin nijako nemôže ovplyvniť, či Real Madrid dostane zákaz predaja vstupeniek na vonkajší zápas. Ide o to, čo futbalové aj všeobecné predpisy zakazujú, nedovoľujú alebo trestajú - správanie divákov, urážky, hanobenie rasy či etnicity a, samozrejme, pyro,” vysvetlil Juraj Čurný v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V rozhovore objasnil, ako funguje komunikácia medzi klubom a fanúšikmi, čo všetko má na starosti pri organizovaní výjazdov i čo znamená byť súčasťou ultras Spartaka. Okrem iného sa hovorilo o pokutách pre klub, pravidlách na tribúne aj o tom, prečo si choreo nenechávajú schvaľovať dopredu. Reč prišla aj na tému neprítomnosti ultras fanúšikov na zápasoch slovenskej reprezentácie.

„Loptička je na strane SFZ. Pokiaľ budú robiť všetko proti fanúšikom, nemôžu očakávať, že im prídu na štadión vytvárať atmosféru. Na reprezentáciu chodia len diváci, ktorí nemajú nacvičené chorály, mexická vlna vyšla z módy pred 25 rokmi a spievať Macejka asi nikoho nebaví. Čo urobilo SFZ pre to, aby sa to zmenilo?” zhodnotil „Gazza” v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V rozhovore prezradili množstvo zákulisných informácií. Rozprávali o natáčaní v Anglicku, výbere štadiónov či o tom, ako vznikali scény z „Laviho” novej futbalovej etapy. Divákov čaká aj prekvapenie v podobe jedného známeho slovenského štadióna, ktorý si vo filme „zahral” úplne inú lokalitu. Nechýbali ani historky z pľacu, nečakané problémy pri výrobe a humor, ktorého má Vyšehrad vždy na rozdávanie.

„Polčasový program bude už asi pre Laviho málo. Možno raz Július Lavický naskočí do zápasu za nejaký prvoligový tím na päť až desať minút. Futbal vnímame aj ako formu zábavy, nielen cez športové úspechy,” prezradil Jakub Štáfek v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Je neoddeliteľnou súčasťou žilinského futbalu. V podcaste Striedame! na ŠPORT.sk otvorene hovorí o tom, čo mu robí radosť - od gólov jeho tímu až po spomienky na finále FA Cupu spred takmer 20 rokov, ktoré v ňom zanechalo trvalý dojem z londýnskeho Arsenalu.

Prezradil aj to, prečo si myslí, že slovenský futbal nedokáže vychovať kreatívnych útočníkov, ako vníma odchod talentovaných hráčov Jamesa Ndjeungoueho a Erica Bileho a prečo je preňho Samuel Gidi najväčší talent na domácich trávnikoch. Zároveň vyjadril presvedčenie, že slovenská reprezentácia do 21 rokov môže vyhrať domáce majstrovstvá Európy.

V rozsiahlom rozhovore sa podelil o pohľad na ekonomický model klubu, ktorý funguje na udržateľnosti a vývoze vlastných odchovancov, ale aj o frustrácii z nezáujmu fanúšikov, medializovaných konfliktov či slabých návštev. Čo ho stále drží pri futbale, hoci má aj iný biznis? A kto by mohol byť tým správnym partnerom, s ktorým by Žilinu posunul vyššie?

„Keď sa dnes niekto v osemnástich nepresadí v našej lige, tak nikdy nebude hrať za Real Madrid. Tak ako Leo Sauer, ktorý v šestnástich hral mládežnícku Ligu majstrov za devätnástku, a preto dnes pôsobí v holandskej lige. Jednoducho, to je fakt,” vyhlásil jasný odkaz mladým hráčom Jozef Antošík v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.

„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.

V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.

„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Je uznávaný nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri vymenovávaní jeho úspechov nemožno zabudnúť ani na to, že so Slovenskom postúpil na MS v Juhoafrickej republike. Naša úderka Julo a Muťo privítala v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk najlepšieho futbalového trénera na Slovensku posledných štyroch rokov.

V mimoriadne rozsiahlom rozhovore sa venovali množstvu tém. Nevynechali spomienky na Artmediu Petržalka, Vladimír Weiss st. poodkryl, ako funguje spolupráca s Kmotríkovcami, neobišiel ani svojho syna, o ktorom prezradil viacero zaujímavostí a nevyhol sa ani otázke na reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prvýkrát verejne priznal, že pred jeho angažovaní rokoval Slovenský futbalový zväz aj s ním a k spečateniu dohody neboli ďaleko.

Kormidelník „belasých” priznal, že je ťažká povaha. Zároveň uznal, že nie je najmúdrejší. Vysvetlil, ako uvažoval pri skladaní základných zostáv na zápasy Ligy majstrov a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! odhalil aj skutočnosť, že nedávno mal na stole životnú ponuku z najľudnatejšej krajiny sveta. Niekoľkokrát odbočil i k aktuálnej spoločenskej situácii, keď niektorých súčasných politikov označil za hanbu Slovenska.

„Peniaze, ktoré dostal v Katare, by zarobil aj v Španielsku alebo Anglicku, pretože na to mal,” uviedol Vladimír Weiss st. v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na adresu svojho syna.

Samuel Slovák počas svojej hráčskej kariéry pôsobil najmä ako stredopoliar. Bol dlhoročným hráčom ŠK Slovan Bratislava, kde sa stal jednou z klubových legiend. Okrem „belasých” hral aj v španielskej lige za CD Tenerife. Reprezentoval i Slovensko v národnom tíme.

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa venoval trénerskej práci. Viedol ŠK Slovan Bratislava a neskôr pôsobil v rôznych trénerských funkciách vrátane mládežníckych reprezentácií Slovenska. Je známy svojím taktickým myslením a schopnosťou pracovať s mladými hráčmi. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mu vedenie „belasých” zverilo svoju akadémiu.

V podcaste sa Samuel Slovák okrem iného rozhovoril aj o rivalite medzi Slovanom a Interom, zaspomínal si na svoju prvú futbalovú výplatu a poodhalil aj okolnosti jeho prestupu zo Slovana na Tenerife. Vysvetlil tiež, prečo netrvala dlhšie jeho trénerská kariéra a nevynechal ani tému výchovy mladých futbalistov v Slovane i na celom Slovensku.

„Na Balkáne je infraštruktúra na veľmi zlej úrovni. Možno je to tam ešte horšie ako u nás. Ale ich know-how je na oveľa vyššom leveli. Ľudský vklad je na top úrovni. Nemajú ihriská a štadióny, ale vedia, ako vychovať hráčov. My radšej budeme 10 hodín rúbať sekerou do stromu, akoby sme mali najprv hodinu nad tým rozmýšľať,” uviedol Samuel Slovák v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Po odchode z Artmedie si prešiel rôznymi etapami kariéry. V ruskom Lokomotive Moskva strávil 7 rokov, počas ktorých čelil neustálym zmenám trénerov. V tureckom Trabzonspore si zahral po boku viacerých krajanov, s ktorými spoločne vytvárali silnú slovenskú enklávu. Na sklonku kariéry sa stal súčasťou Dukly Praha, kde bez tlaku a s pokojom ukončil bohatú kariéru. Na reprezentačnej úrovni bol oporou tímu počas viacerých kvalifikácií i veľkých turnajov.

„Po kariére to bolo veľmi náročné. Prišlo ticho, človek vôbec nevie, kto je, stratí identitu. Bolo zložité sa z toho pozliepať, cítil som sa roztrieštený. To bolo ťažké obdobie. Čo ďalej so životom? Čo budem robiť? Nemal som predstavu, čo si počnem, bol som úplne hotový,” priznal Ján Ďurica v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Po odchode zo Slovana zažil lepšie i horšie obdobia. V chorvátskom Diname Záhreb si zahral s futbalistami, ktorí majú na konte titul vicemajstrov sveta. V Aue bol najlepší kanonier II. nemeckej ligy, vystrieľal si prestup do Norimbergu. Potom sa stal z neho svetobežník, pôsobil v Dánsku, Izraeli, Indii, Litve a Poľsku. Vo februári sa po takmer 14 rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko, keď podpísal zmluvu s druholigovým Komárnom, ktorému pomohol k historickému postupu do najvyššej súťaže.

„V Diname som hral asi so siedmimi hráčmi, ktorí neskôr tvorili základnú zostavu Chorvátska. Vypracovali sa na brutálnych hráčov. Prvý polrok som absolútne nehrával, druhý rok som mal taký kostrbatý. Ja i funkcionári sme vedeli, že sa tam asi nezdržím dlhšie,“ uviedol Jakub Sylvestr v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Futbalový odborník, ktorý počas svojej kariéry absolvoval angažmány v Malajzii, Spojených arabských emirátoch a spomínanom Mongolsku, prijal pozvanie do nášho pravidelného futbalového podcastu Striedame!, v ktorej ho vyspovedala naša úderka Julo a Muťo.

Rastislav Bôžik vyrozprával čitateľom ŠPORT.sk svoj neobyčajný príbeh, neobišiel zážitky z ázijských pôsobísk, zaspomínal si na covidovú pandémiu v Mongolsku, vysvetlil, aké spoločenské postavenie má v krajine tréner národného futbalového tímu a poznamenal aj, že keď bol mladý, tak na Slovensku dostávali príležitosť starší tréneri a dnes, keď je starší, tak kluby angažujú mladých kormidelníkov.

„Vyhrávať musíte všade. Či ste v Malajzii, alebo na dedine. Dnes už aj tam odvolávajú trénerov, keď nevyhrávajú. Či ich platia, alebo nie,“ uviedol Rastislav Bôžik v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.

„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Súčasťou redakcie ŠPORT.sk je už od roku 2007 a jeho zameraním je práve futbal, v ktorom sa venuje najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, ako aj dianiu v našej reprezentácii. Ján Jasenka prispieva k slovenskému futbalovému dianiu aj komentármi či názormi a tým posledným vzbudil veľký rozruch. Najmä na fanúšikovskej scéne, keď poukázal na antisemitizmus či rasizmus, ktorý podľa jeho názoru prehliadame či vedome zľahčujeme.

„Veľmi sa mi nepáčilo, že slovo ‚žid‘ bolo používané ako niečo zlé alebo nadávka. Niečo, čo znamená urážku a hanbu. Pobúrilo ma to a možno ešte viac fakt, že ako keby si to nikto nevšímal a bolo to každému úplne jedno. Neviem, v akej dobe to dnes žijeme, keď zlý je ten, ktorý na to poukáže a nie to, že sa to dnes stále deje,“ upozornil Jasenka po derby medzi Spartakom Trnava a ŠK Slovan Bratislava (0:1).

Nielen o tom sa s naším redaktorom porozprávali Muťo a Julo v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, keďže sme nahliadli aj do práce futbalového novinára na Slovensku, porozprávali sa o jeho skúsenostiach z tohto fachu a dozvedeli sa, že aj futbalový novinár môže fandiť niekomu konkrétnemu.

V 1. kole talianskej Serie A síce SSC Neapol prehral s Veronou 0:3, avšak odvtedy ťahá sériu šiestich zápasov bez prehry, vďaka čomu sa vyšvihol na prvú priečku ligového pelotónu. Jedným z kľúčových faktorov je aj slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka, čo potvrdil po poslednom ligovom zápase aj tréner súpera Cesc Fàbregas.

Stanislav Lobotka však zohráva rovnako dôležitú úlohu aj v našom národnom futbalovom tíme, ktorý vedie Talian Francesco Calzona. „Sme iná mentalita ako Taliani. Oni prídu na zápas kvôli ich tímu, chcú ho podporiť. My sa chodíme pozerať na dobré mužstvá ako naposledy na Portugalsko. Málokto sa vtedy išiel pozrieť na Slovensko a držať nám palce,“ uviedol Stanislav Lobotka v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Okrem toho s Julom a Muťom rozobral aj okamih, keď si v šatni našiel na svojom mieste kapitánsku pásku, kompliment od trénera Coma Cesca Fàbregasa, metódy kormidelníka „partenopei“ Antonia Conteho a neobišli ani tému, ktorú nedávno otvoril stredopoliar Manchestru City Rodri o množstve zápasov.

Vo veku 36 rokov sám vie, že koniec kariéry už nie je ďaleko. Odchovanec banskobystrického futbalu strávil najviac času v susednom Česku a následne na ďalekom Cypre. Na konte má dokopy 4 majstrovské tituly, 2 účasti na majstrovstvách Európy a 12 zápasov v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nezabudnuteľný je najmä jeho životný gól do siete AC Miláno, ktorým v 93. minúte zariadil remízu 2:2.

Za Slovensko odohral 59 zápasov a dal 9 gólov. „V zime pred ME 2016 som mal ponuku z francúzskeho Montpellieru. Už boli dohodnuté aj kluby. V Plzni sme však hrali o titul a bolo pred nami EURO. Cítil som, že francúzska liga nie je pre mňa. Dohodli sme sa teda s klubom, že počkáme do leta. Potom už ale neprišlo nič. Ak by som dal gól na ME, tak možno by to bolo iné,” uviedol bývalý reprezentačný útočník Michal Ďuriš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk naša futbalová úderka Julo a Muťo vyčerpávajúco vyspovedala stredopoliara bratislavského Slovana Róberta Maka.

Okrem iného opísal, ako prežíval postup do skupinovej fázy Ligy majstrov s „belasými”, zaspomínal si, ako sa dostal do akadémie Manchestru City, rozobral svoje pôsobenia v gréckom PAOK-u, ruskom Zenite Petrohrad, tureckom Konyaspore a austrálskom Sydney.

Julo s Muťom nevynechali ani kontroverzný koniec Róberta Maka v slovenskom národnom tíme a jeho slovnú prestrelku v médiách s trénerom Francescom Calzonom. „Keď odohráš v reprezentácii 90 zápasov a si štvrtý najlepší strelec, tak aj tréner by mal mať voči hráčovi istý rešpekt. Viete si predstaviť, že by sa to stalo Jurajovi Kuckovi alebo niekomu ďalšiemu?” ponúkol svoj pohľad na vec Róbert Mak.

To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Diváci ho môžu poznať najmä z obrazoviek Canal+ Sport, a to vďaka jeho hlasu, ktorý pravidelne sprevádza dianie v anglickej najvyššej súťaži. V rozhovore v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk nám prezradil rozdiely v príprave na komentovanie zápasov Premier League a slovenskej reprezentácie, aký komentátorský štýl preferuje či kto je jeho inšpiráciou.

Matúš Lukáč je známy slovenský futbalový komentátor, ktorý profesijne vyrástol na anglickej Premier League a aktuálne je súčasťou televízie Canal+ Sport, ktorá u nás vysiela od roku 2022. V posledných rokoch dostal príležitosť komentovať aj zápasy slovenskej reprezentácie, čo považuje za vrchol kariéry pre každého futbalového komentátora.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa s ním naša turnajová dvojica moderátorov Jaso a Lonti porozprávala priamo v Nemecku o všetko možnom i nemožnom.

Neobišli naše zápasy proti Belgicku i Ukrajine a nechýbali ani otázky smerom k stredajšiemu rozhodujúcemu duelu s Rumunskom.

A 28-ročný ofenzívny hráč sa nevyhol ani otázkam o budúcnosti v pražskej Sparte, s ktorou prednedávnom predĺžil zmluvu.

Stále iba 22-ročný ofenzívny stredopoliar Tomáš Suslov vletel na slovenskú futbalovú scénu ako víchor. Jeho meno sa spočiatku spájalo so superlatívnymi. V holandskej lige debutoval ako 17-ročný; bol druhý najmladší hráč v histórii Groningenu, ktorý strelil gól jednému z trojice gigantov Ajax, PSV a Feyenoord; neskôr sa stal aj najmladším hráčom v novodobej histórii slovenskej reprezentácie.

Lenže následne sa jeho meno začalo „prepierať” v súvislosti s problémami, ktoré prerástli až do jeho odchodu z holandského Groningenu a prestupu do talianskej Verony.

„Nepáčilo sa mi, ako ma vykreslili niektorí ľudia z klubu,” uviedol Tomáš Suslov v najnovšej epizóde relácie Striedame!

Naša moderátorská dvojica Julo a Muťo ho vyspovedali priamo v Nemecku, na základni našej futbalovej reprezentácie.

O tom, čo by pre Spartak znamenala absencia v Európe, hovoril v relácii Striedame! na ŠPORT.sk prezident Spartaka Trnava Peter Macho.

Rodák z Malženíc neďaleko Trnavy Peter Macho je úspešný podnikateľ, ktorému sa podarilo dostať Malženice z najnižších amatérskych. súťaží až do 2. ligy, a to aj vďaka spolupráci s trnavským Spartakom. Na čele klubu z „malého Ríma“ je od roku 2021.

Počas jeho pôsobenia sa objavili prvé veľké úspechy Trnavy, ktorá dvakrát získala Slovnaft Cup, zahrala si skupinu Konferenčnej ligy, na ceste kam vyradila aj Lech Poznaň či Dnipro-1 a na konte má aj tohtoročné neúspešné finále s Ružomberkom. V relácii sa dozviete, ako sa z Malženíc dostal na prezidentské kreslo v klube s veľkým menom a čím je špecifické prostredie vo vnútri Spartaka.

Dnes je 29-ročná rodáčka z Trnavy neodmysliteľnou súčasťou klubu z jej rodného mesta. Často pracuje pod tlakom a dokonca priznala, že už mala aj obavy z vyhorenia. Svoju prácu by však nevymenila za nič.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk porozprávala, ako sa k práci vo futbale dostala, čo je jej každodenná náplň v klube a aký je najväčší rozdiel medzi prácou s mládežou a A-mužstvom Trnavy.

Taktiež prezradila, aké sú jej ambície do budúcna, čo spôsobilo jej popularitu na sociálnych médiách a ako vníma to, že je jediná žena v realizačnom tíme úradujúceho víťaza Slovenského pohára.

Najnovšiu epizódu našej relácie Striedame! sme tentoraz nahrávali trochu netradične – priamo pred Národným futbalovým štadiónom Tehelné pole krátko pred sobotňajším prípravným stretnutím Slovenska s Rakúskom (0:2). Fanúšikovia prítomní vo fanzóne si ju mohli vychutnať exkluzívne naživo, pre ostatných čitateľov ju ŠPORT.sk dnes ponúka zo záznamu.

Moderátorská dvojica v netradičnom zložení Julo a Jaso vyčerpávajúco vyspovedala Mareka Saparu. Bývalý slovenský reprezentant čelil otázkam na to, či si Stanislav Lobotka skutočne zaslúži titul slovenský futbalista roka 2023, čo hovorí na voľbu nášho trénera roka, ako si Francesco Calzona počína pri našej reprezentácii a ako zvláda prácu pri slovenskom národnom tíme popri koučovaní SSC Neapol.

Okrem toho sa nevyhol aj stále aktuálnym témam ako Čavričovo odmietnutie nominácie a prehliadanie obrancu Martina Valjenta. Marek Sapara si tiež zaspomínal na svoju kariéru, počas ktorej si musel okrem iného zvykať na pristávanie lietadla v Trondheime, prezradil, že sa necítil dobre na skúške v Moskve a upozornil, že ako bývalý futbalista má za sebou už 6 operácií.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa dozviete nielen to, ale aj oveľa viac...

Úspech z amerického Orlanda nie je pre rodáčku zo Záhoria jediný. Okrem toho má na svojom konte aj prvenstvo na majstrovstvách Slovenska a patrí jej prvá priečka vo svetovom rebríčku.

K netradičnému športu sa dostala až počas pandémie koronavírusu. V najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk porozprávala o tom, čo prispelo k tomu, že prešla od futbalu k footgolfu, koľko si dokáže týmto športom zarobiť a aké sú náklady na jednotlivé turnaje.

Moderátorskej dvojici Julovi a Muťovi taktiež prezradila, s akými menami svetového futbalu sa už stretla, v čom sa líši ženský a mužský footgolf a ako dlho trvá jedna jej sezóna.

Moderátorská dvojica Julo a Muťo si do najnovšej epizódy relácie Striedame! pozvala futbalového rozhodcu Petra Bednára, ktorý na vlastnej koži zažil neslávne známe nedohrané derby Trnava - Slovan v roku 2021.

V prvom jarnom kole zas pískal súboj Žilina - Slovan, počas ktorého frustrovaný fanúšik domácich „šošonov” do neho hodil pohár s pivom. „Viac ma však mrzí vulgárne správanie. Bolo tam veľa detí, ale aj mnoho hulvátov. Musíme trošku dospieť, aby sa futbalové prostredie na Slovensku ešte zlepšilo,” zamyslel sa.

A zaspomínal si aj na svoje úplne začiatky, keď po jednom zo stretnutí ho chytil pod krk kapitán domáceho celku so slovami, že ho zabije.

Peter Bednár v relácii Striedame! priznal, že rozhodovanie zápasov v najvyššej súťaži je niekedy jednoduchšie ako v dedinských ligách, zároveň poodhalil zákulisie reprezentačných stretnutí a pohárových klubových duelov pod hlavičkou UEFA.

Okrem iného neobišli s Julom a Muťom aj futbalovú horúčku, ktorá nás na Slovensku čaká už budúci rok v podobe „malého” Eura do 21 rokov. To a ešte viac nájdete v najnovšej epizóde relácie Striedame! s futbalovým rozhodcom Petrom Bednárom.

Nerád o sebe tvrdí, že je mentálny kouč, ale špičkovým slovenským či zahraničným športovcom pomáha pri psychickej príprave. Moderátorská dvojica Julo a Muťo vyspovedala pokrového hráča a bývalého moderátora Daga Paloviča.

Ten prezradil zákulisné informácie o svojej pokrovej kariére, ako sa vysporiadal s nehodou, po ktorej prišiel o dolnú končatinu alebo čo je jadrom jeho pomoci pri psychickej príprave športovcov.

V relácii Striedame! na ŠPORT.sk takisto porozprával, pre ktoré slovenské aj zahraničné kluby pracoval, čo musí mať športovec vo svojej kariére na prvom mieste aj prečo niektoré tímy s vysokým rozpočtom nie sú schopné dosahovať stanovené výkony a výsledky.

Vyšší počet mužstiev sa odrazil aj na počte štadiónov. EURO do 21 rokov bude hostiť celkovo osem miest - Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Dunajská Streda, Košice, Žilina a Prešov.

Podľa slov manažéra pre mediálne a licenčné práva na Slovenskom futbalovom zväze je európsky šampionát do 21 rokov asi najviac, čo sa dá na Slovensku zorganizovať. „Ľudia ho porovnávajú s MS v hokeji, ale ten sa hrá iba na dvoch štadiónoch,“ skonštatoval Jaroslav Šišolák.

Čo všetko bude tento turnaj obnášať a kto z neho bude najviac profitovať? Aj to prezradil Jaroslav Šišolák v najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk.

Naša moderátorska dvojica Julo a Muťo si pozvala do „horúceho” kresla fyzioterapeuta úradujúceho slovenského futbalového majstra ŠK Slovan Bratislava. Ľudovít Nemec ponúkol pohľad do „kuchyne” „belasých”, čo-to poodhalil o hráčoch a ich fyzickej kondícii, o Jurajovi Kuckovi povedal, že je najväčší profesionál a okrem mnohého ďalšieho vyhlásil, že v Slovane je veľmi veľa „makačov”.

„Juraj Kucka? On sa skrátka chce cítiť dobre. Disciplínu má na veľmi vysokej úrovni,” uviedol Ľudovít Nemec v relácii Striedame!

Aj to prezradil generálny manažér a predseda predstavenstva Róbert Rybníček v najnovšej epizóde relácie Striedame! Vrátil sa k prevzatiu klubu holandským vlastníkom, odkryl zákulisie fungovania mužstva, porozprával o značke AS, pod ktorú nepatrí len futbal, či úspechoch akadémie s viacerými talentmi.

Pri nich si zaspomínal aj na mládežnícke roky odchovanca Trenčína Stanislava Lobotku, no nevyhol sa ani menej príjemnej téme týkajúcej sa klubu spod hradu Matúša Čáka - povinnosti prvoligových tímov hrať od budúcej sezóny na prírodnej tráve. Ako sa s tým popasujú Trenčania, ktorí dnes nastupujú na umelom povrchu?

Slovenská ženská futbalová reprezentácia hrá aktuálne B-kategóriu Ligy národov. V štyroch zápasoch získala už 7 bodov a okrem prvej prehry s Fínskom, si pripísala jednu remízu a dve výhry. Najlepšou strelkyňou národného výberu je Patrícia Hmírová, hrajúca v španielskej najvyššej súťaži za Huelvu.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! ju vyspovedala naša moderátorská dvojica Julo a Maťo v netradičnom prostredí vínnej pivnice. Slovenská reprezentantka prezradila, aká je aktuálna nálada v ženskom národnom tíme, čo spravila po poslednom reprezentačnom hetriku a čo si hráčky povedia po negatívnej sérii zápasov.

Taktiež si zaspomínala na svoju klubovú kariéru v Poľsku a na Cypre, porozprávala o návštevnosti na ženských futbalových stretnutiach v Španielsku a aké je to hrať proti najlepším futbalistkám sveta. Rozrozprávala sa aj o aktuálnej situácii ženského futbalu na Slovensku a načrtla, čo by mohlo zvýšiť záujem a sledovanosť.

Futbalový klub založený na hodnotách tolerancie, kultivovaného správania a demokracie nemá žiadneho majiteľa. Vlastníkmi sú fanúšikovia klubu, ktorí sa podieľajú na jeho fungovaní a napredovaní. Futbal nevnímajú iba ako komerčnú šou a biznis plán, no robia ho predovšetkým pre ľudí.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! vyspovedala naša moderátorská dvojica Julo a Muťo jedného z členov Futbalovej komunity Kozmos Daniela Ferenca, ktorý je verejnosti známy ako foodbloger a infulencer „Čoje”. Ten prezradil, ako funguje klub, kde hráva domáce zápasy a kto každý sa môže stať jeho súčasťou.

Taktiež porozprával o konfliktoch, ktoré občas počas zápasov vznikajú, aké skupiny ľudí môžu mať s hodnotami FK Kozmos problém a čo komunita plánuje do budúcnosti.

Rodina Kmotríkovcov vlastní klub z Tehelného poľa od roku 2008. Ivan Kmotrík ml. sa do štruktúry 29-násobného víťaza slovenskej ligy dostal o dva roky neskôr a posledných osem rokov pôsobí priamo vo vedení. V septembri 2022 síce oznámil koniec na pozícii generálneho riaditeľa, no v marci tohto roka sa vrátil a o dva mesiace neskôr oslavoval so Slovanom Bratislava piaty titul v rade.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! ho v otvorenom rozhovore vyspovedala naša moderátorská dvojica Julo a Muťo. Ivan Kmotrík ml. porozprával o plánoch Slovana Bratislava na najbližšie obdobie, ako vníma kritiku na vlastnú osobu a či sa bratislavskí fanúšikovia dočkajú plnohodnotného fanshopu. Nevyhol sa ani konfrontácii ohľadom netradičnej propagácie na sociálnych médiách, otázke o skutočnej hodnote klubu a financovaniu. Taktiež prezradil, ktoré zahraničné mužstvo ho inšpiruje a prečo Slovan ešte nemá vlastný seriál.

O tri roky neskôr, v lete 2020, to aj naplnil. Hráč, ktorý je autor stého gólu Spartaka v európskych pohároch, sa s vedením „červeno-čiernych” dohodol na dvojročnom kontrakte. Odvtedy už prešli tri sezóny a pokračuje štvrtá. Hosťom v najnovšej epizóde relácie Striedame! bol kapitán Spartaka Trnava Martin Mikovič.

Tentoraz výnimočne iba s Muťom rozobral množstvo zaujímavých tém. Líder kabíny „červeno-čiernych” sa rozhovoril o tom, ako vníma rodený Trnavčan rivalitu so Slovanom, nevynechal ani „užívanie si” zápasov v pohárovej Európe, vrátil sa ku kariére v Poľsku, vylovil spomienky zo zákulisia z nahrávania minisérie Do neba a do pekla, nevynechal ani špecifický vzťah s fanúšikmi a okrem iného sa vyjadril aj k letnému prestupu už bývalého spoluhráča Kyriakosa Savvidisa do Slovana. „Ja som tiež niekedy na ihrisku prepnutý. Na hodinu a pol je zo mňa iný človek,” vyhlásil so smiechom Martin Mikovič v najnovšej epizóde relácie Striedame!

Bývalý futbalista, teraz aktívny tenista, obchodník, rečník a otec dvoch detí. Všetkému sa venuje naplno a s radosťou. A hoci sa musel jednej predstavy o svojej budúcnosti vzdať, neprestáva sa tešiť na možnosti ďalších dní a mať od nich veľa očakávaní. Ako sám hovorí, 22 rokov behal, 22 rokov sa vozí a v tretej etape života bude lietať ako Batman.

Tomáš Masaryk vyštudoval futbalové trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a hrával v Interi. Jeho kariéra však nečakane skončila dva týždne po promóciách po dopravnej nehode. Našli ho ležať v kaluži krvi, tri týždne bol v kóme a okrem miechy mal vážne poranené pľúca a ruku.

V čase keď bol hospitalizovaný v nemocnici mu prišla prelomová ponuka z Francúzska. O trojročnom kontrakte z Lille sa dozvedel keď ležal na lôžku na dýchacom prístroji a dokázal sotva žmurkať či pár sekúnd udržať zdvihnutú ruku.

Dva roky mu trvalo, než sa dokázal posadiť na vozík a ďalšie tri čakal, kým sa mohol vrátiť k športu. Kopačky vymenil za raketu a po rokoch sa stal prvým znevýhodneným tenistom Slovenska, ktorý sa predstavil na prestížnom grandslamovom turnaji US Open. Vo štvorhre obsadili s brazílskym kolegom 3. miesto a nebyť nešťastného okamihu, mohli pomýšľať na lepší výsledok.

V relácii Striedame! si Tomáš Masaryk zaspomínal na futbalové začiatky, zrod tenisovej kariéry a prvého súpera, ktorý dokráčal na kurt po vlastných. Prezradil čo mu zachránilo život, prečo mu stačí v realizačnom tíme len vozík, koľko kôl musí vyhrať, aby si za odmenu mohol kúpiť aspoň kávu a o čom sa rozprával na US Open s Daniilom Medvedevom.

Má za sebou 103 štartov v národnom drese, hrával v Liverpoole, Turecku a napokon v Spartaku Trnava. Po futbalovej kariére, ktorú ukončil v roku 2022, je stále aktívny a pohybuje sa vo futbalovom prostredí. Fanúšikovia ho v poslednej dobe mohli často vidieť v kotli Spartaka Trnava a najnovšie ho budú môcť vidieť aj na filmových plátnach. Film o jeho kariére s názvom Martin Škrtel: Buď, alebo príde do kín už na konci septembra.

Julo a Muťo s ním prebrali mnoho zaujímavých tém. Dozviete sa, ako sa pokúšal napodobniť nožničky Lukáša Štetinu a ako to dopadlo či ako sa pozerá na aktuálnu situáciu vo futbalovom svete v súvislosti s prestupmi do Saudskej Arábie. 

Značnú časť relácie venovali jeho kariére v Liverpoole, kde pôsobil od roku 2008 do 2016. Prezradil, či by mohol prestúpiť do Manchestru United či Evertonu a taktiež prehovoril o rečiach o jeho prestupe do FC Barcelona. Zástupcovia tohto veľkoklubu boli za ním priamo v Trnave, no rozhodol sa ich ponuku odmietnuť.

A ako bývalý hráč a aktívny fanúšik Spartaka Trnava spomenul aj ich najväčšieho rivala ŠK Slovan Bratislava, ktorému v istých prípadoch aj fandí. Prehovoril aj na tému, ktorú si zrejme nikto nevie predstaviť - Martin Škrtel v belasom drese?

Šesťdesiatdvaročný prostoreký rodák zo Sládkovičova Ladislav Molnár má za sebou bohatú hráčsku aj trénerskú kariéru. Ako hráč v minulosti pôsobil v bratislavskom Interi, Slovane a 1. FC Košice. Získal 5 titulov majstra Slovenska, Československý a Slovenský pohár. V Košiciach nastúpil v skupinovej fáze Ligy majstrov proti Manchestru United, Feyenoordu Rotterdam a turínskemu Juventusu.

Slovenský reprezentačný dres si obliekol až 24-krát, pričom jeden duel odchytal aj v československej reprezentácii.

Ako tréner pôsobil v Košiciach, Trnave, Senci, Dubovej, Banskej Bystrici, Slovácku, Újpesti, Petržalke, Michalovciach, Ružomberku a viacerých klubov z nižších súťaží.

S Julom a Muťom si zaspomínal na svoju aktívnu kariéru, keď sa nosili vlasy na Jágra a ľudia viseli zo stromov. Na na vlastné oči a uši sa presvedčili, že na jeho prostorekosti sa nič nezmenilo. Ako teda dvakrát neprestúpil do zahraničia a potom ako raz prestúpil za 10 miliónov vtedajších slovenských korún zo Slovana do tímu najväčšieho rivala v boji o titul z Košíc? Viac sa už dozviete v našej novej epizóde relácie Striedame! Tentoraz s Julom, Muťom a Lacom Molnárom...

Peter Kúdelka je odchovanec Slovana Bratislava, ktorý prešiel klasicky systémom Športovej hokejovej triedy na ZŠ Kalinčiakova a cez dorast i juniorku dostal možnosť za trénerov Cígera a Miklošoviča zahrať si v štyroch extraligových zápasoch. Následne odohral prvoligovú sezónu v Ružinove a popritom začal štúdium trénerstva na FTVŠ Univerzity Komenského.

Rok po skončení hráčskej kariéry dostal od pána Pokoviča možnosť pracovať v Ružinove ako tajomník oddielu a začal trénovať tamojšiu mládež, ktorej sa venoval 6 rokov. Nasledujúce 4 roky pracoval na súťažnom oddelení SZĽH, zároveň sa venoval ženskému hokeju. Nasledovalo ďalšie univerzitné štúdium vo Fínsku a angažmán v Michalovciach. Takže toto je Peter Kúdelka - Vrakunčan z Bratislavy.

V sedemnástke bol v šprinte na 30 metrov druhý najslabší. V 24 rokoch prišiel do Feyenoordu Rotterdam za 8 miliónov eur zo Sparty Praha a v rýchlostných testoch sa radil k najlepším. Nečudo, že v slávnom klube z holandského prístavného mesta zažíva oslavy titulu ako z rozprávky.

V Holandsku sa mu podarilo niečo výnimočné. Ako jeden z najdrahších hráčov v histórii klubu nechtiac položil na svoje plecia tony očakávaní. Nesie ich s nebývalou ľahkosťou, pretože sa okamžite na novom pôsobisku etabloval. Väčšinou to aj tým najlepším zvykne trvať pár týždňov či mesiacov. Dávidovi Hanckovi nie. Prišiel, naskočil a ťahá.

Naša moderátorská dvojica Lukáš a Julo sledovala priamo na štadióne, ako Dávid Hancko získal v nedeľu s Feyenoordom majstrovský titul v holandskej Eredivisie. Rotterdamský tím spečatil triumf v dlhodobej súťaži víťazstvom 3:0 nad Go Ahead Eagles. Na druhý deň po zápase ho vyspovedali priamo na slávnom štadióne De Kuip v rámci našej relácie Striedame!

Do ďalšej epizódy venovanej MS vo futbale 2022 v Katare sme pozvali slovenského futbalového aristokrata Ladislava Borbélyho, ktorý zhodnotil nielen finále, ale vrátil sa aj k ďalším zápasom vyraďovacej fázy turnaja.

S moderátorskou dvojicou Julom a Muťom rozobral Ladislav Borbély nielen finále Argentíny s Francúzskom, ale aj ďalšie zaujímavé, zvláštne a špecifické udalosti, ktoré predchádzali neuveriteľnému vyvrcholeniu svetového šampionátu.

Naša nová relácia Striedame! je nielen o futbalistoch, tréneroch a odborníkoch, ale aj priaznivcoch. Do druhej epizódy sme si preto pozvali špeciálneho hosťa - šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho, ktorý je dlhoročný fanúšik.

S moderátorskou dvojicou Julom a Muťom rozoberali nielen zaujímavé, zvláštne a špecifické situácie zo štvrťfinále na MS vo futbale, ale neprehliadli ani „loko, loko” Lionela Messiho, brazílsku tancovačku, údajnú grécku cestu Maroka a zamerali sa aj na Cristiana Ronalda a jeho (arabskú) budúcnosť.

S moderátorskou dvojicou Julo a Muťo rozoberali nielen zaujímavé, zvláštne a kontroverzné situácie na MS vo futbale, ale nenechali bokom ani Cristiana Ronalda a prezidenta FIFA Gianniho Infantina.